Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 375/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 27. augusta 2020

v senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca), zo sudkyne

Jany Laššákovej a sudcu Petra Molnára predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

, , t. č. Ústav na výkon väzby a Ústav na výkon trestu

odňatia slobody , zastúpeného advokátom JUDr. Jurajom Gavalcom, advokátska

kancelária, Teodora Tekela 23, Trnava, vo veci namietaného porušenia čl. 17 ods. 2 a 5

postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní

vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením zo 16. apríla 2020 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Argumentácia ústavnej sťažnosti

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. júna

2020 doručená ústavná sťažnosť , , t. č. Ústav

na výkon väzby a Ústav na výkon trestu odňatia slobody (ďalej len „sťažovateľ“),

vo veci namietaného porušenia a 5 (ďalej len

„ústava“) postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením zo 16. apríla 2020.

2. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že uznesením Špecializovaného trestného súdu

Pezinok, pracovisko Banská Bystrica (ďalej len „špecializovaný súd“) sp. zn.

z 10. apríla 2020 bol sťažovateľ prepustený zo zadržania.

3. Uznesením najvyššieho súdu sp. zn. zo 16. apríla 2019 (správne

má byť zrejme 2020, pozn.) bolo uznesenie špecializovaného súdu zrušené a sťažovateľ bol

vzatý do väzby z dôvodu podľa a .

4. Sťažovateľ je trestne stíhaný na základe uznesenia vyšetrovateľa z 22. marca 2018

a ďalších uznesení pre obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy podľa § 144 ods. 1 a 2

písm. c) v spojení s , ako aj za iné trestné činy, pričom

z uznesenia súčasne vyplýva, že sťažovateľovi bolo toto obvinenie vznesené v dobe, keď

dovtedy podľa bolo vznesenie obvinenia dočasne odložené

a došlo k nemu na základe trestného stíhania, pre ktoré bol vzatý do väzby uznesením

Okresného súdu Dunajská Streda (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 8. marca

2018. K vzatiu sťažovateľa do väzby došlo teda nie v súvislosti s obvinením vyplývajúcim

z uznesenia vyšetrovateľa z 22. marca 2018, ale uznesením okresného súdu z 8. marca 2018

v súvislosti s iným obvinením, pre ktoré bol rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn.

z 9. apríla 2020 podľa oslobodený.

Na základe tohto rozsudku bol sťažovateľ príkazom Okresného súdu Trnava z 9. apríla 2020

prepustený z väzby.

5. Z dosiaľ uvedeného je podľa názoru sťažovateľa najpodstatnejšie to, že bol

vo väzbe od 5. marca 2018 do 9. apríla 2020 (vo veci Okresného súdu Trnava sp. zn.

) a počas tohto obdobia bol k dispozícii orgánom činným v trestnom konaní aj

v ďalšej trestnej veci, v ktorej mu bolo vyšetrovateľom vznesené obvinenie 22. marca 2018

a ktorá prebiehala súčasne s vecou, v ktorej bol sťažovateľ vo väzbe.

6. Napriek uvedenému po prepustení z väzby (nasledujúcom po oslobodzujúcom

rozsudku Okresného súdu Trnava) bol uznesením najvyššieho súdu sp. zn.

zo 16. apríla 2019 (správne má byť zrejme 2020, pozn.) znovu vzatý do väzby, a to aj

napriek tomu, že v súbežne prebiehajúcej trestnej veci sa konalo s neakceptovateľnými

prieťahmi.

7. Podľa názoru sťažovateľa pri rozhodovaní o jeho väzbe najvyšší súd porušil jeho

právo na osobnú slobodu podľa a 5 .

8. Je potrebné poukázať na to, že väzba v trestnej veci vedenej Okresným súdom

Trnava pod sp. zn. trvala aj v čase, keď sa súčasne viedlo trestné konanie aj

v tejto veci, v ktorej bol teraz najvyšším súdom vzatý do väzby. Išlo pritom o dobu viac než

dvoch rokov.

9. Sťažovateľ bol preto k dispozícii orgánom činným v trestnom konaní aj v tejto

trestnej veci, v ktorej bol teraz vzatý do väzby. V tejto veci stále prebieha prípravné

konanie, hoci ak by orgány činné v trestnom konaní postupovali s osobitnou starostlivosťou

a s čo najväčším urýchlením (ako vo väzobnej trestnej veci), nestalo by sa tak.

10. Podľa názoru ústavného súdu vysloveného v náleze sp. zn. ak sa

vykonáva trestné stíhanie obvineného súčasne v dvoch samostatných trestných konaniach,

pričom v jednom z nich je obvinený vo väzbe, potom je jeho osobná sloboda vo svojej

podstate obmedzená aj v druhom z nich. Preto sú orgány činné v trestnom konaní povinné

postupovať s osobitnou starostlivosťou a urýchlením aj v tomto druhom trestnom konaní,

samozrejme, pokiaľ konanie vykonávané vo väzbe takémuto postupu nebráni (II. ÚS

55/98).

11. Pretože väzba je závažným zásahom do garantovanej osobnej slobody,

z ústavného hľadiska je právny režim väzby upravený okrem iného aj zásadou časového

obmedzenia na dobu stanovenú zákonom.

12. Vzhľadom na už citované rozhodnutia ústavného súdu a základnú lehotu trvania

väzby je potrebné vysporiadať sa predovšetkým s otázkou, prečo nebolo trestné konanie

stále skončené, hoci sťažovateľ bol po celý jeho čas k dispozícii orgánom činným

v trestnom konaní, keďže bol vo väzbe v inej trestnej veci.

13. „Nevyhnutnosť doby trvania väzby, ktorá sa musí posudzovať v každej veci

podľa jej osobitných okolností, nemožno stotožňovať so zákonnými lehotami ustanovenými

v , na ktoré možno väzbu v prípravnom konaní a v konaní pred

súdom predĺžiť. Základný princíp, že väzba má trvať len nevyhnutnú dobu, vyjadruje

kvalitatívne iný limit, než je zákonný limit, do ktorého môže byť väzba maximálne

predĺžená. Požiadavka, aby vzhľadom na všetky okolnosti prípadu trvanie väzby

neprekročilo nevyhnutnú dobu, vyžaduje preveriť nielen existenciu a relevantnosť dôvodov

väzby, ale aj doterajší postup orgánov činných v trestnom konaní. Právo na osobnú slobodu

zaručené v a 5 môže byť totiž porušené aj tým, že orgány činné

v trestnom konaní nepostupujú v trestnom konaní v čase, keď je obvinený vo väzbe,

s osobitnou starostlivosťou a urýchlením.“ ()

14. K samotným prieťahom v konaní sa najvyšší súd vyjadril len odkazom

na odôvodnenie sťažnosti podanej prokurátorom, s ktorým sa vraj stotožňuje. Prokurátor sa

k prieťahom vyjadril iba okrajovo. Dôležité je uviesť to, že samotný prokurátor

v odôvodnení sťažnosti priznáva prieťahy v konaní spôsobené nečinnosťou vyšetrovateľa

v dôsledku jeho deväťtýždňovej rehabilitácie, ako aj dvojtýždňovej karantény (teda spolu

dva mesiace).

15. Je dôležité všimnúť si v odôvodnení sťažnosti, že prokurátor uvádza, čo je ešte

potrebné vykonať do skončenia vyšetrovania, pričom ide o výsluchy troch svedkov, ktorí sú

a boli k dispozícii vo výkone trestu odňatia slobody, ako aj o zabezpečenie jedného

znaleckého posudku. Prokurátor neuviedol, čo bránilo vykonaniu týchto dôkazov, ak to

nebol postup v rozpore s povinnosťou konať urýchlene a s osobitnou starostlivosťou.

16. K samotnému znaleckému posudku, na ktorý vyšetrovateľ čaká, treba uviesť, že

znalec bol do konania pribratý uznesením vyšetrovateľa z 28. januára 2019, teda prieťah

trvá viac ako jeden rok a štyri mesiace.

17. Prestávky medzi jednotlivými úkonmi trestného konania, ktoré sú vymedzené

v uznesení špecializovaného súdu sp. zn. z 10. apríla 2020, sú tiež tak

rozsiahle, že ich nemožno ospravedlňovať spôsobom, ktorý zvolil prokurátor v odôvodnení

sťažnosti a ktorý najvyšší súd akceptoval. Z pohľadu súdnej praxe nie je možné takéto

konanie považovať za konanie s osobitnou starostlivosťou a s čo najväčším urýchlením.

18. Na základe už uvedeného sa sťažovateľ domnieva, že došlo k porušeniu jeho

označených práv podľa , a požaduje preto, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č.k. zo dňa 16.4.2019

(správne má byť zrejme 2020, pozn.) porušil ústavné právo sťažovateľa na osobnú slobodu

podľa článkov 17 ods. 2 a 5 .

Uznesenie Najvyššieho súdu SR č.k. zo dňa 16.4.20219 (správne má

byť zrejme 2020, pozn.) sa zrušuje a vec sa vracia tomuto súdu na ďalšie konanie.“

19. Sťažovateľ sa tiež domáha náhrady trov konania v sume 450,24 €.

20. Napokon sťažovateľ požaduje prednostné vybavenie tejto ústavnej sťažnosti,

pričom poukazuje na možnosť prípadného postupu ústavného súdu podľa § 13 zákona

č. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých

(ďalej len „“) v prípade,

ak dospeje k právnemu názoru odlišnému od právneho názoru vyjadreného v rozhodnutí

niektorého zo senátov (najmä v rozhodnutiach sp. zn. , sp. zn. ),

teda k právnemu názoru odlišnému od právneho názoru prezentovaného v označených

rozhodnutiach.

II.

Skutkový stav veci

21. Z uznesenia špecializovaného súdu sp. zn. z 10. apríla 2020 vyplýva,

že ním bol sťažovateľ podľa prepustený zo zadržania

na slobodu.

22. Podľa názoru špecializovaného súdu bolo potrebné dôsledne sa zaoberať tou

skutočnosťou, že sťažovateľ bol vo väzbe v inej trestnej veci za súčasného vedenia

trestného stíhania aj v tejto veci, a to z toho hľadiska, či konajúce orgány postupovali

v posudzovanom prípade s osobitnou starostlivosťou a urýchlením tak, aby osobná sloboda

sťažovateľa bola obmedzená len v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas.

23. V tejto súvislosti bolo nevyhnutné dôsledne sa riadiť ustálenými závermi súdnej

praxe vyplývajúcimi jednak z judikatúry ústavného súdu, ale aj Európskeho súdu pre ľudské

práva (ďalej len „ESĽP“). Ide najmä o rozhodnutia vo veciach sp. zn. ,

a sp. zn. , ako aj Yegorov proti Slovenskej republike, z obsahu

ktorých (v stručnosti zhrnuté) vyplýva, že všeobecné súdy sú vo svojej rozhodovacej

činnosti primárne zodpovedné za výklad a aplikáciu zákonov, ktorý výklad a aplikácia

musia byť zlučiteľné s a medzinárodnými zmluvami o ľudských právach

a slobodách. Vo vzťahu k rozhodovaniu o väzbe platí, že nevyhnutnosť doby trvania väzby

sa musí posudzovať v každej veci podľa jej osobitných okolností. Vzhľadom na existujúce

ústavné záruky osobnej slobody treba mať dôsledne na zreteli, že nevyhnutnosť doby

trvania väzby nemožno stotožňovať len so zákonnými ustanoveniami o väzbe, a to

z dôvodu, že základný princíp, podľa ktorého väzba má trvať len nevyhnutnú dobu,

vyjadruje kvalitatívne iný limit, než je len zákonný limit upravujúci rozhodovanie o väzbe.

24. V posudzovanej veci bolo potrebné sa dôsledne zaoberať tou skutočnosťou, či

orgány činné v trestnom konaní počas trvania väzby v inej trestnej veci (na Okresnom súde

Trnava) v tejto konkrétnej veci postupovali s osobitnou starostlivosťou a urýchlením

(samozrejme, za predpokladu, že konanie vo väzobnej veci im vo vyšetrovaní nebránilo).

Je to tak najmä preto, že ustálená súdna prax opakovane akcentuje povinnosť uvedenú

skutočnosť dôsledne skúmať, pretože ak sa vykonáva trestné stíhanie obvineného súčasne

v dvoch samostatných trestných konaniach (tak ako to bolo v danej veci) a v jednom z nich

je obvinený vo väzbe, potom je jeho osobná sloboda vo svojej podstate obmedzená aj

v druhom z nich (, ). Podstatou skúmania je dôsledne sa

vysporiadať s ústavným predpokladom trvania väzby len v nevyhnutnom rozsahu

a na nevyhnutný čas a najmä zabrániť v rámci súdneho dozoru tomu, aby dochádzalo k tzv.

reťazeniu väzieb (konkrétne aby obvinený nebol opakovane účelovo braný do väzby tak, že

po skončení väzby v inej trestnej veci sa mu buď nanovo vznesie obvinenie za novú trestnú

činnosť, alebo za trestnú činnosť, za ktorú je už dlhšiu dobu stíhaný a bude podaný ďalší

návrh na jeho vzatie do väzby).

25. Rozhodovanie v každej veci je vždy podmienené konkrétnymi existujúcimi

skutočnosťami a špecializovaný súd je toho názoru, že pre prijatie zodpovedného záveru, či

nejde len o účelové konanie v snahe naďalej držať sťažovateľa vo väzbe, je potrebné

dôsledne skúmať, či v posudzovanej veci postupovali konajúce orgány prednostne

a urýchlene, pretože práve s poukazom na citovanú judikatúru ústavného súdu a ESĽP je

v prípade, že obvinený je vo väzbe v inej veci, jeho osobná sloboda vo svojej podstate

obmedzená aj v druhom konaní.

26. Ďalej špecializovaný súd konštatuje z predloženého vyšetrovacieho spisu dosiaľ

zabezpečené a konkrétne označené dôkazy, a to v rokoch 2018, 2019 a 2020.

27. Na základe skutočností zistených zo spisového materiálu dospel špecializovaný

súd k záveru, že konajúce orgány nepostupovali s prihliadnutím na väzobné stíhanie

sťažovateľa. Pokiaľ by postupovali v súlade s ústavnou požiadavkou, bolo by vzhľadom

na rozsah stíhanej trestnej činnosti (7 skutkov) trestné stíhanie možné do súčasnej doby

ukončiť. Pri prijatí tohto záveru sa prihliadlo na to, že v roku 2018 sa vykonalo 54 úkonov

v podobe výsluchov obvinených a svedkov, v roku 2019 to bolo 36 úkonov a v roku 2020

išlo o 4 úkony, taktiež v podobe výsluchov obvinených a svedkov. Aj s prihliadnutím

na zaslané dožiadania (prevažná väčšina z nich sa realizovala ešte pred vznesením

obvinenia), ako aj znalecké dokazovanie, konanie vykazuje prieťahy, keď napriek pokynu

prokurátora z 27. mája 2019 ukladajúcemu povinnosť skončiť vyšetrovanie

do 30. septembra 2019 sa tak až do súčasnej doby nestalo, pričom od 1. októbra 2019 až

do súčasnej doby sa vykonali len 4 úkony v podobe výsluchov obvineného a svedkov a boli

zaslané preklady do maďarského jazyka.

28. Vzhľadom na už uvedené závery o nedostatočnej aktivite konajúcich orgánov

v čase trvania väzby sťažovateľa v inej trestnej veci dospel špecializovaný súd k záveru, že

táto skutočnosť bráni v ďalšom jeho väzobnom trestnom stíhaní. V súvislosti s ustálenými

judikovanými závermi sa pristúpilo ku skúmaniu, či orgány činné v trestnom konaní

v posudzovanej veci nepostupovali s osobitnou starostlivosťou a urýchlením z dôvodu, že

im v takom postupe bránilo vyšetrovanie v trestnej veci, v ktorej bol sťažovateľ vo väzbe

a dospel k záveru, že z obsahu predloženého spisu žiadne také skutočnosti zistené neboli,

a teda konajúcim orgánom prípravného konania nič nebránilo, aby aj v posudzovanej veci

postupovali s osobitnou starostlivosťou a urýchlením tak, aby bolo prípravné konanie

v primeranej dobe ukončené a následne bol podaný návrh na obžalobu, prípadne vydané iné

meritórne rozhodnutie vo veci.

29. Za tohto stavu je špecializovaný súd toho názoru, že vzhľadom na prijatý záver

o tom, že orgány prípravného konania nepostupovali v tejto veci s osobitnou starostlivosťou

a urýchlením, ďalšia väzba sťažovateľa by mohla vykazovať znaky neprijateľnej svojvôle,

a preto návrhu prokurátora na vzatie sťažovateľa do väzby nevyhovel a prepustil ho

zo zadržania na slobodu aj napriek tomu, že zákonné formálno-procesné dôvody na vzatie

sťažovateľa do väzby boli dané.

30. Z uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. zo 16. apríla 2020 vyplýva,

že ním bolo zrušené uznesenie špecializovaného súdu sp. zn. z 10. apríla 2020

a podľa a bol sťažovateľ vzatý do väzby s tým,

že táto začala plynúť 16. apríla 2020 o 15.05 h a do lehoty jej trvania sa započítala lehota

zadržania od 9. apríla 2020 o 15.35 h do 10. apríla 2020 do 17.25 h.

31. Podľa konštatovania najvyššieho súdu proti uzneseniu špecializovaného súdu

podal prokurátor ihneď po jeho vyhlásení sťažnosť, ktorú odôvodnil písomným podaním

doručeným najvyššiemu súdu 15. apríla 2020.

32. V písomnom odôvodnení sťažnosti prokurátor „Uviedol, že prvostupňový súd

v odôvodnení poukázal na konkrétne rozhodnutia Ústavného súdu SR tykajúce sa

takzvaného reťazenia väzieb a neprimeranú dĺžku vyšetrovania. Podľa názoru prokurátora

nemožno mechanicky aplikovať časti odôvodnení z týchto rozhodnutí ústavného súdu,

nakoľko ide o diametrálne odlišné trestné veci. Rozhodnutie sa týka dvoch

skutkov, vedených samostatne a to krádeže a vraždy, kde navyše skutky boli vzájomne

previazané svedkami a podobne. V prípade bola v podstate konštatovaná nečinnosť

vyšetrovateľa v trvaní 10 mesiacov.

Rozhodnutie sa týka tiež odlišnej situácie, rozhodnutie

hlavne vytýka súdu, že nezaujal žiadne stanovisko k námietke, že treba započítať aj väzbu

v osobitne vedených trestných stíhaniach. Poukazovať na kauzu , ktorý bol celkovo

10 rokov vo väzbe vo viacerých trestných konaniach je nenáležité. Podľa názoru

prokurátora, vyšetrovanie prebieha plynule a bez prieťahov vzhľadom na rozsah a zložitosť

veci. Ide o skutok činnosti pre zločineckú skupinu, štyri skutky úkladných vrážd a jeden

skutok vraždy a krádeže. V ďalšom prokurátor cituje jednotlivé obvinenia .

Podľa názoru prokurátora konajúci súd mal prihliadnuť aj na analytickú činnosť

vyšetrovateľa, aj na skutočnosť, že boli stíhané aj iné osoby ako , ,

a súčasťou stíhania boli aj ďalšie dva skutky lúpeže a krádeže, pričom na

urýchlenie konania boli vylúčené na samostatné konanie, ale vyšetrovateľka vykonávala

úkony aj vo vzťahu k týmto skutkom. Prvostupňový súd nezohľadnil ani tú skutočnosť, že

pomerne značnú časť listín prevzala vyšetrovateľka z iných vyšetrovacích spisov, ktoré

musela naštudovať. Preto nemožno len tak mechanicky konštatovať, že sú spôsobené

prieťahy. Nemožno devalvovať prácu vyšetrovateľa len na povinnosť mechanicky,

pravidelne ako pri pásovej výrobe vykonávať procesné úkony a nebrať zreteľ na rozsah

úkonov, ktoré treba aj podrobne analyzovať, prihliadnuc aj na plánovanie ďalšieho postupu

vo vyšetrovaní, čas potrebný na vyhodnotenie návrhov na vykonanie dokazovania zo strany

obvineného a na vybavenie množstva podnetov obvineného.

Prvostupňový súd poukázal všeobecne na pokyn prokurátora na skončenie

vyšetrovania do 30. septembra 2019, avšak nezohľadnil tú skutočnosť, že pôvodne sa viedlo

vyšetrovanie štyroch úkladných vrážd a činnosti pre zločineckú skupinu samostatne.

Vyšetrovanie vraždy poškodeného , kde bol obvinený až

16. apríla 2019 sa viedlo v samostatnom konaní. Predmetný pokyn bol daný prokurátorom

len v tomto samostatnom konaní. S poukazom na došlo

k spojeniu uvedenej veci na spoločné konanie. Vyšetrovanie tohto skutku nie je možné

uzavrieť bez znaleckého posudku zo súdneho lekárstva. Od vznesenia posledného obvinenia

neuplynul ani rok a aj vyšetrovanie jednoduchších vrážd, ktoré nespáchali členovia

zločineckej skupiny, resp. osoby činné pre skupinu aj vo väzobných veciach trvá štandardne

dlhšie.

Prvostupňový súd nezohľadnil aktuálnu situáciu ohľadom vyhláseného núdzového

stavu. V danom prípade vyšetrovateľka bola 14 dní v nútenej karanténe, aj v dôsledku čoho

došlo k zrušeniu výsluchu svedka .

Sudca pre prípravné konanie poukázal len na vytrhnutú časť z rozhodnutí Ústavného

súdu Slovenskej republiky, ale nepostupoval dôsledne, lebo vôbec sa vo svojom rozhodnutí

nezaoberal kritériom ako svojím obštrukčným konaním samotný obvinený ovplyvnil dĺžku

trestného konania, ako to vždy pri rozhodovaní o prieťahoch robí ústavný súd. (Napr.

obvinený súdy i vyšetrovateľa zavádzal v ovládaní slovenského jazyka, opakovane

vznášal námietky zaujatosti proti vyšetrovateľke, dával na ňu trestné oznámenia, žiadal

preskúmať jej postup).

Do skončenia vyšetrovania treba vypočuť svedka ,

a . Aj napriek urgenciám stále nie je vyhotovený znalecký posudok

zo súdneho lekárstva vo vzťahu k poškodenému .

Doteraz bol obvinený v prípravnom konaní vo väzbe 8 mesiacov v inej

trestnej veci. Podľa ustanovenia celková doba

trvania väzby v prípravnom konaní je dvadsaťpäť mesiacov, ak je vedené trestné stíhanie

pre obzvlášť závažný zločin. Prokurátor poukázal na trvanie väzby obvineného - 8

mesiacov. V súvislosti so vzatím do väzby v inej trestnej veci dáva do pozornosti

rozhodnutia najvyššieho súdu (obv. C a S ).

Prokurátor nesúhlasí s názorom súdu prvého stupňa, že nemožno ovplyvniť svedkov,

ktorí sú vo výkone trestu odňatia slobody. Aj týchto možno ovplyvniť prostredníctvom

príbuzných, či blízkych osôb, ktorí sú na slobode a udržujú kontakt s odsúdenými svedkami.

Prokurátor ďalej uvádza, že doposiaľ nie je objasnená ani polovica vrážd, ktoré

mala spáchať zločinecká skupina tzv. Sátorovcov a nie sú nájdené všetky kostrové

pozostatky tiel zavraždených osôb. Podľa názoru prokurátora pri ponechaní obvineného

na slobode by hrozili obštrukcie zo strany obvineného pri vykonávaní hlavného

pojednávania. Obvinený začal spolupracovať s políciou až 7 rokov po zániku zločineckej

skupiny. Predtým v čase po zavraždení vypovedal na polícii nepravdivo,

napr. v prípade vraždy bratov Reisovcov. Obvinenému v prípade uznania viny hrozí vysoký

trest, takže je obava, že by sa mohol vyhýbať nástupu uloženého trestu. Obvinený je

vyšetrovaný za päť vrážd na slobode. Uvedené je v príkrom rozpore s prípadmi pouličného

násilia, kde verejnosť očakáva väzobné stíhanie osôb a dokonca sú disciplinárne riešení

prokurátori za nepodanie návrhu na vzatie do väzby. Štát vrátane súdov je tiež povinný sa

podieľať na napĺňaní čl. 2 Európskeho dohovoru o základných ľudských právach.

V ďalšom prokurátor cituje uvedený čl. 2 Dohovoru, z ktorého okrem iného vyplýva,

že štát je povinný nielen zdržať sa úmyselného a nezákonného pozbavenia života, ale tiež

uskutočniť primerané kroky za účelom ochrany života osôb podliehajúcich jeho právomoci.

Vzhľadom na uvedené prokurátor navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky

zrušil napadnuté uznesenie sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu,

pracovisko Banská Bystrica, sp. zn. z 10. apríla 2020 podľa § 194 ods. 1

písm. a) a sám vo veci rozhodol tak, že berie obvineného

do väzby z dôvodov uvedených v , , .“.

33. Podľa názoru najvyššieho súdu najpodstatnejšou námietkou zo strany sťažovateľa

a obhajoby a v zásade aj podstatou rozhodnutia špecializovaného súdu o nevzatí sťažovateľa

do väzby boli konštatované prieťahy v konaní. Sťažovateľ bol v inej veci vo väzbe

a 9. apríla 2020 bol prepustený na slobodu potom, čo bol Okresným súdom Trnava vo veci

sp. zn. oslobodený spod obžaloby.

34. Aj keď sa ponúka paralela s trestnou vecou (v ktorej

ESĽP konštatoval porušenie jeho práv v súvislosti s jeho opakovaným vzatím do väzby),

avšak tieto veci nie je možné stotožniť. V prípade bol tento opakovane vzatý

do väzby potom, ako bol z inej väzby prepustený, a to na základe jedného z početných

obvinení, ktoré boli proti nemu vznesené paralelne alebo jedno po druhom a držaný

vo väzbe viac ako 10 rokov, pričom bol vzatý do väzby na maximálne prípustnú lehotu

znovu a znovu za obvinenia nasledujúce za sebou, čo nebolo podľa konštatovania ESĽP

v žiadnom verejnom záujme.

35. V tejto súvislosti dáva najvyšší súd do pozornosti svoje rozhodnutie sp. zn.

a s ním súvisiace rozhodnutie ústavného súdu sp. zn. . Ústavný

súd poukázal na to, že ani zákon, ani relevantná judikatúra ústavného súdu či ESĽP

neustanovuje ako prekážku prípadnej väzby výkon bezprostredne predchádzajúcej väzby

alebo výkon trestu odňatia slobody v iných trestných veciach. Rovnako prekážkou vzatia

sťažovateľa do väzby nie je ani skutočnosť, že v minulosti vykonával väzbu vo veci,

v ktorej bol spod obžaloby oslobodený. Aj keď nemožno vylúčiť, že predchádzajúce

obmedzenie osobnej slobody v inej trestnej veci môže intenzitu obavy odôvodňujúcej

väzobné stíhanie ovplyvňovať, pri rozhodovaní o väzbe sú vždy dôležité konkrétne

skutkové okolnosti, ktoré je oprávnený hodnotiť predovšetkým všeobecný súd konajúci

o návrhu na vzatie do väzby. Toto hodnotenie následne skúma opravný súd v riadnom

inštančnom postupe, ktorý je funkčne uspôsobený na preskúmanie obsahu trestného spisu,

súvisiacich listín, podaní obvineného a prípadne aj ďalších dôkazov osvedčujúcich použitie

takého zabezpečovacieho prostriedku, akým je väzba v trestnom konaní.

36. Najvyšší súd teda dôsledne prihliadal na zásadu primeranosti trvania väzby nielen

v jednom, ale viacerých konaniach, a dospel k záveru, že táto zásada porušená nie je.

Sťažovateľovi nebolo „účelovo“ vznesené obvinenie v ďalšej veci potom, čo „nevyšla

väzba“ v inej veci. Sťažovateľovi bolo vznesené obvinenie aj za iné závažné trestné činy, čo

najvyšší súd vyhodnotil tak, že dospel k záveru o existencii dôvodov väzby u sťažovateľa

podľa a .

37. Čo sa týka námietky sťažovateľa k prieťahom v konaní, ktoré konštatoval aj

špecializovaný súd, najvyšší súd sa stotožňuje so stanoviskom prokurátora k prieťahom

uvedeným v odôvodnení jeho sťažnosti proti uzneseniu špecializovaného súdu

a v podrobnostiach na toto vyjadrenie poukazuje. Je evidentné, že prieťahy boli

konštatované len v jednej veci na základe pokynu prokurátora z 27. mája 2019

(vyšetrovanie vraždy poškodeného ), keď prokurátor uložil povinnosť ukončiť

vyšetrovanie do 30. septembra 2019. S poukazom na došlo

k spojeniu uvedenej veci na spoločné konanie a vyšetrovanie tohto skutku nie je možné

uzavrieť bez znaleckého dokazovania, ktoré je v tomto čase komplikované vzhľadom

na vyhlásenie núdzového stavu v súvislosti s vírusom COVID ‒19.

38. Z ustanovení vyplýva, že o všetkých trestných činoch toho

istého obvineného sa môže viesť spoločné konanie (§ 18), ak to zrejme nebude brániť

ukončeniu veci v primeranej lehote. V prípade trestnej činnosti sťažovateľa to reálne nie je

možné, keďže jeho trestná činnosť bola odkrývaná postupne a uvedené veci sú v rôznych

štádiách konania. Tieto veci sú náročné na dokazovanie vzhľadom na rozsiahlosť skutkov,

na množstvo obvinených a svedkov, jednotlivé úkony si vyžadujú tlmočenie, prekladanie

listín do maďarského jazyka, opakované námietky zaujatosti podávané sťažovateľom

na vyšetrovateľa, opakované trestné oznámenia na vyšetrovateľa, opakované žiadosti

o preskúmanie postupu vyšetrovateľa atď. Tieto námietky možno považovať za obštrukčné

zneužívanie práv sťažovateľa, ktorými prispel k dĺžke vyšetrovania.

III.

Relevantná právna úprava

39. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

40. Podľa prvej vety nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť

slobody inak, ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Podľa do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený

zákonom a na základe rozhodnutia súdu.

41. Podľa ústavný súd návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak.

42. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

IV.

Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

43. Jadrom podanej ústavnej sťažnosti je námietka, podľa ktorej sťažovateľ bol

vo väzbe v inej veci od 5. marca 2018 do 9. apríla 2020 a počas tohto obdobia bol preto

k dispozícii orgánom činným v trestnom konaní aj v trestnej veci, ktorej sa ústavná sťažnosť

týka. Sťažovateľ z toho vyvodzuje, že pri skúmaní opodstatnenosti jeho nového vzatia

do väzby v teraz riešenej trestnej veci (a to potom, čo v skoršej trestnej veci po oslobodení

spod obžaloby bol z väzby prepustený) špecializovaný súd dôvodne prihliadal na to, že

v teraz vedenej trestnej veci (ktorú vlastne bolo potrebné považovať tiež za vec riešenú

počas výkonu väzby) sa nepostupovalo s osobitnou starostlivosťou a urýchlením. Uvedená

skutočnosť podľa názoru sťažovateľa vylučovala, aby bol v tejto trestnej veci vzatý

do väzby.

44. Ústavnú sťažnosť treba považovať za zjavne neopodstatnenú.

45. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto

možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (, , ).

46. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných

súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať

ani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou

ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha

interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu

zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s alebo kvalifikovanou

medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci

všeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,

ak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne

neodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného

predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko

odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis

mutandis , , ).

47. Podľa názoru ústavného súdu sťažovateľ správne poukazuje na judikatúru ESĽP

a ústavného súdu, z ktorej vychádzal špecializovaný súd (pozri bod 23 a 24).

48. Podľa slovenského práva v prípade vzatia do väzby musia byť splnené štyri

podmienky. Po formálnej stránke musí existovať uznesenie o vznesení obvinenia.

Po materiálnej stránke sa vyžaduje existencia dôvodného podozrenia zo spáchania skutku,

za ktorý je vznesené obvinenie. Ďalej tento skutok musí vykazovať znaky niektorého

trestného činu. Napokon musí existovať niektorý z väzobných dôvodov podľa ustanovenia

. V prípade ďalšieho (dlhšieho) trvania väzby musí byť

splnených päť podmienok. Po formálnej stránke musí existovať uznesenie o vznesení

obvinenia. Po materiálnej stránke sa vyžaduje existencia dôvodného podozrenia

zo spáchania skutku, za ktorý je vznesené obvinenie. Ďalej tento skutok musí vykazovať

znaky niektorého trestného činu. Tiež musí existovať niektorý z väzobných dôvodov podľa

ustanovenia . Napokon (navyše), vo veci samej sa musí

postupovať s osobitnou starostlivosťou a urýchlením. Totiž skutočnosť, že tu boli dôvody

väzby po celú dobu jej trvania, sama osebe v prípade ďalšieho (dlhšieho) trvania väzby

nestačí pre záver, že obvinený bol súdený v primeranej lehote, ak väzba trvala neprimerane

dlho. Primeranosť lehoty sa tu posudzuje podľa rovnakých kritérií ako primeranosť lehoty

konania podľa dohovoru, resp. , t. j. podľa povahy veci,

správania strán a správania orgánov štátu. Primeranosť lehoty sa pritom posudzuje

prísnejšie ako v prípade dohovoru ( ) a vyžaduje sa, aby orgány

činné v trestnom konaní, ako aj všeobecné súdy postupovali vo väzobných veciach vo veci

samej s osobitnou starostlivosťou a urýchlením (, Tomasi proti Francúzsku,

Abdoella proti Holandsku).

49. Osobitosťou teraz skúmanej veci je, že sa síce rozhodovalo o vzatí sťažovateľa

do väzby (čo by v zásade znamenalo, že sa má skúmať dôvodnosť väzby v jej počiatočnom

štádiu), ale v skutočnosti došlo k vzatiu do väzby za situácie, keď sa vykonávalo trestné

stíhanie sťažovateľa súčasne v dvoch samostatných trestných konaniach, pričom v jednom

z nich bol sťažovateľ vo väzbe už predtým, ako bol vzatý do väzby v teraz skúmanej veci.

V tejto špecifickej situácii, hoci predmetom konania bolo rozhodovanie o vzatí sťažovateľa

do väzby, napriek tomu bolo na mieste skúmať nielen prvé štyri podmienky pre vzatie

do väzby, ale aj piatu podmienku (či sa vo veci samej konalo s osobitnou starostlivosťou

a urýchlením), teda opodstatnenosť väzby skúmať tak, ako keby išlo o už dlhšie trvajúcu

väzbu.

50. Vzhľadom na dosiaľ uvedené sa ústavný súd sústredil na skúmanie otázky, či

vo vzťahu k namietanému porušeniu a 5 sú akceptovateľné závery

najvyššieho súdu, ktorý (na rozdiel od špecializovaného súdu) dospel k stanovisku, podľa

ktorého sa vo veci samej neporušila zásada o povinnosti orgánov činných v trestnom konaní

postupovať vo veci samej s osobitnou starostlivosťou a urýchlením.

51. Treba konštatovať, že argumentácia najvyššieho súdu je v tomto smere zhrnutá

v bode 37 a 38.

52. Z pohľadu ústavného súdu sa ako osobitne významný javí argument najvyššieho

súdu poukazujúci na opakované námietky zaujatosti podávané sťažovateľom

na vyšetrovateľa, opakované trestné oznámenia na vyšetrovateľa, resp. opakované žiadosti

o preskúmanie postupu vyšetrovateľa s tým, že tieto námietky považuje najvyšší súd

za obštrukčné zneužívanie práv sťažovateľa, ktorými prispel k dĺžke vyšetrovania.

53. Podľa názoru ústavného súdu z hľadiska skúmania prieťahov v konaní

v súvislosti so správaním sťažovateľa samotná skutočnosť, že sťažovateľ využíva svoje

procesné práva, ešte neznamená bez ďalšieho obštrukčné správanie. Za také ho možno

považovať až v prípade, ak sa jeho podania ukážu ako nedôvodné (neopodstatnené).

V takom prípade čas spotrebovaný na vybavenie podaní obvineného (nech už sú

akéhokoľvek charakteru) treba pričítať na ťarchu obvineného. Nejde teda o čas, po ktorý by

orgán činný v trestnom konaní konal s prieťahmi.

54. Treba zdôrazniť, že sťažovateľ nijako nereaguje na záver najvyššieho súdu

o svojom obštrukčnom postupe, čo vo svojich dôsledkoch z pohľadu ústavného súdu

znamená, že tieto závery nespochybňuje, a ústavný súd z nich preto vychádza ako

z nesporných záverov.

55. Ďalej treba zdôrazniť, že sťažovateľ na prevažnú väčšinu ďalších konkrétnych

argumentov najvyššieho súdu uvedených v odsekoch 37 a 38 (prieťahy boli konštatované

len v jednej veci na základe pokynu prokurátora z 27. mája 2019 [vo veci vraždy

poškodeného ], trestná činnosť bola odkrývaná postupne a vyšetrované veci sú

v rôznych štádiách konania, rozsiahlosť skutkov, množstvo obvinených a svedkov,

jednotlivé úkony vyžadujúce si tlmočenie, resp. prekladanie listín do maďarského jazyka)

nijako v podanej ústavnej sťažnosti nereaguje, teda tieto ani nespochybňuje.

56. Sťažovateľ reaguje na niektoré argumenty najvyššieho súdu, ktoré si tento osvojil

z odôvodnenia sťažnosti prokurátora. Ide o reakcie sťažovateľa uvedené v bode 14 až 17

(prokurátor sám priznáva prieťahy spôsobené nečinnosťou vyšetrovateľa v rozsahu

deväťtýždňovej rehabilitácie a dvojtýždňovej karantény, čo má spolu znamenať podľa

sťažovateľa dva mesiace, potreba vypočuť troch svedkov a zabezpečiť jeden znalecký

posudok, čo sa všetko dalo už skôr realizovať, pričom na znalecký posudok sa čaká

od 28. januára 2019, prestávky medzi jednotlivými úkonmi sú tak rozsiahle, že ich nemožno

ospravedlňovať spôsobom zvoleným prokurátorom a akceptovaným najvyšším súdom).

57. V uvedených súvislostiach ústavný súd uvádza, že sťažovateľom namietané

závery najvyššieho súdu sa nejavia ako arbitrárne či zjavne neodôvodnené

a z ústavnoprávneho hľadiska ich možno akceptovať.

58. Možno uzavrieť, že vzhľadom na všetky uvedené konkrétne zistenia sťažovateľ,

ktorý svojím obštrukčným správaním zavinil prieťahy v konaní vo veci samej, nemôže

s úspechom tvrdiť, že sa vo veci samej nepostupovalo s osobitnou starostlivosťou

a urýchlením z viny orgánov činných v trestnom konaní.

59. Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol tak, ako to vyplýva

z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. augusta 2020

Ľuboš Szigeti

predseda senátu