Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 362/2020
PDF · 148.17 KB
No categories available
II. ÚS 362/2020
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. augusta 2020
predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť
, zastúpeného advokátom
, vo veci namietaného porušenia
základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a základného
práva podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd postupom Krajského
súdu v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn. 5 NcC 1/2018 a uznesením Krajského súdu
v Žiline č. k. 5 NcC 1/2018-1276 z 31. januára 2018 v spojení s opravným uznesením
Krajského súdu v Žiline č. k. 5 NcC 1/2018-1283 z 27. februára 2018 a takto
rozhodol:
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako oneskorene podanú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Skutkový stav a sťažnostná argumentácia
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
24. júna 2020 doručená ústavná sťažnosť
(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou
namietal porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a základného práva podľa čl. 36 ods. 1 Listiny
základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) postupom Krajského súdu v Žiline (ďalej len
„krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 NcC 1/2018 a uznesením krajského súdu
č. k. 5 NcC 1/2018-1276 z 31. januára 2018 v spojení s opravným uznesením krajského
súdu č. k. 5 NcC 1/2018-1283 z 27. februára 2018 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).
2. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ bol v konaní o vydanie bezdôvodného
obohatenia v sume 70 933,56 € vedenom na Okresnom súde Žilina (ďalej len „okresný
súd“) pod sp. zn. 4 C 32/2011 v procesnom postavení žalovaného. Sťažovateľ v konaní
na okresnom súde namietal zaujatosť vec prejednávajúcej sudkyne JUDr. Ivety Sýkorovej
(ďalej len „sudkyňa“), ako aj ostatných sudcov a zamestnancov okresného súdu a zároveň
žiadal, aby jeho právna vec bola prikázaná inému okresnému súdu mimo obvodu krajského
súdu.
Sťažovateľ uviedol, že „nadriadenému súdu riadne preukázal závažné dôvody“,
ktoré bránia sudkyni prejednať vec nezaujato a spravodlivo. V podanej námietke zaujatosti
sťažovateľ poukázal na blízkosť bydlísk sudkyne a právnej zástupkyne žalobcu, príbuzenské
vzťahy zamestnankyne okresného súdu s blízkou osobou žalobcu, ako aj na ďalšie
skutočnosti, ktoré podľa názoru sťažovateľa zakladajú opodstatnenosť podanej námietky
zaujatosti.
3. Krajský súd o námietke zaujatosti rozhodol napadnutým uznesením tak,
že sudkyňu z rozhodovania vo veci nevylúčil.
Sťažovateľ porušenie svojich práv odôvodnil tým, že napadnuté uznesenie krajského
súdu sa vyznačuje jednostrannosťou a nedostatočnosťou záverov krajského súdu o tom,
prečo argumenty sťažovateľa nemali vplyv na jeho rozhodovanie, čo v konečnom dôsledku
podľa názoru sťažovateľa zakladá nepreskúmateľnosť a ústavnú neudržateľnosť
napadnutého uznesenia. Sťažovateľ tiež krajskému súdu vyčítal, že o námietke zaujatosti
ďalších sudcov a zamestnancov okresného súdu vôbec nerozhodoval.
4. Proti napadnutému uzneseniu podal sťažovateľ dovolanie, ktorého dôvod vyvodil
z § 420 písm. f) Civilného sporového poriadku. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej
len „najvyšší súd“) dovolacie konanie uznesením č. k. 4 Cdo 178/2018-1341
z 29. januára 2019 (ďalej len „uznesenie najvyššieho súdu“) zastavil.
5. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho ústavnej sťažnosti rozhodol týmto
nálezom: „1. Základné právo ... na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd
postupom Krajského súdu v Žiline v konaní vedenom pod č. k. 5NcC/1/2018 a uznesením
Krajského súdu v Žiline č. k. 5NcC/1/2018-1276 zo dňa 31.01.2018 v spojení s opravným
uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 5NcC/1/2018-1283 zo dňa 27.02.2018, bolo
porušené.
2. Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenie Krajského súdu v Žiline
č. k. 5NcC/1/2018-1276 zo dňa 31.01.2018 v spojení s opravným uznesením Krajského súdu
v Žiline sp. zn. 5NcC/1/2018-1283 zo dňa 27.02.2018 a vec vracia Krajskému súd v Žiline
na ďalšie konanie.
3. priznáva náhradu trov právneho zastúpenia...“
II.
Relevantná právna úprava
6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
7. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon
č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).
8. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh na začatie
konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,
ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd
zisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu
na ďalšie konanie.
9. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom
prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,
a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,
b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný
súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,
c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,
d) ktorý je neprípustný,
e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,
f) ktorý je podaný oneskorene,
g) ktorý je zjavne neopodstatnený.
III.
Ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu a samotné posúdenie veci
ústavným súdom
10. Podstatou ústavnej sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa o porušení práva na súdnu
ochranu (čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 36 ods. 1 listiny) napadnutým uznesením, ktoré považuje
za arbitrárne, v extrémnom rozpore s kritériami formálnej logiky a v rozpore s princípom
spravodlivosti, pokiaľ krajský súd nevylúčil z rozhodovania jeho právnej veci sudkyňu
a nerozhodol o námietke zaujatosti všetkých zamestnancov okresného súdu.
11. Ústavnú sťažnosť treba považovať za oneskorene podanú.
Podľa § 124 zákona o ústavnom súde ústavnú sťažnosť možno podať do dvoch
mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo
upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa,
keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Ak rozhodnutie
nadobúda právoplatnosť vyhlásením alebo oznámením a ak sa podľa osobitných predpisov
zároveň doručuje jeho písomné vyhotovenie, začína lehota plynúť dňom doručenia tohto
písomného vyhotovenia sťažovateľovi; ak sa rozhodnutie doručuje len jeho zástupcovi,
začína lehota plynúť dňom doručenia písomného vyhotovenia tohto rozhodnutia tomuto
zástupcovi. Ak bol vo veci podaný mimoriadny opravný prostriedok, lehota na podanie
ústavnej sťažnosti vo vzťahu k rozhodnutiu, ktoré bolo mimoriadnym opravným
prostriedkom napadnuté, začína plynúť od doručenia rozhodnutia o mimoriadnom
opravnom prostriedku.
12. Ústavný súd konštatuje, že ustanovenie o lehote na podanie ústavnej sťažnosti je
ustanovením kogentným, to znamená, že ústavný súd nemôže zmeškanie tejto lehoty
odpustiť alebo ju predĺžiť (pozri napr. m. m. I. ÚS 188/03, IV. ÚS 14/03, II. ÚS 330/06,
13. Sťažovateľ sa vyslovenia porušenia svojich ústavných práv dožadoval vo vzťahu
k uzneseniu krajského súdu. Ústavný súd zistil, že napadnuté uznesenie nadobudlo
právoplatnosť 9. mája 2018, teda sťažovateľ podal ústavnú sťažnosť dávno po uplynutí
zákonom o ústavnom súde požadovanej lehoty.
14. Sťažovateľ síce v ústavnej sťažnosti uviedol, že proti napadnutému uzneseniu
krajského súdu podal dovolanie, avšak dovolacie konanie bolo uznesením najvyššieho súdu
(sťažovateľ uznesenie najvyššieho súdu ústavnou sťažnosťou nenapadol, pozn.) zastavené
z dôvodu, že najvyšší súd nie je funkčne príslušný na rozhodnutie o dovolaní smerujúcom
proti rozhodnutiu krajského súdu, ktorý v danej veci rozhodoval ako súd nadriadený.
Pokiaľ sťažovateľ odvodzuje lehotu na podanie ústavnej sťažnosti od doručenia
uznesenia o zastavení dovolacieho konania (čo ale v ústavnej sťažnosti netvrdil), ústavný
súd uvádza, že táto konštrukcia je mylná a naviac, uznesenie najvyššieho súdu nadobudlo
právoplatnosť 4. marca 2019, teda rovnako uplynula dvojmesačná hranica stanovená
15. Ak je dovolaním napadnuté rozhodnutie krajského súdu, proti ktorému tento
mimoriadny opravný prostriedok nie je prípustný, nemožno prihliadať na rozhodnutie
dovolacieho súdu o jeho odmietnutí v súvislosti s plynutím lehoty na podanie sťažnosti
podľa § 124 zákona o ústavnom súde (II. ÚS 103/09, I. ÚS 49/02, I. ÚS 134/03,
I. ÚS 209/03). Neprípustné dovolanie nemožno totiž z hľadiska čl. 127 ods. 1 ústavy
považovať za účinný a dostupný právny prostriedok nápravy, ktorý je predpokladom
(podmienkou) podania ústavnej sťažnosti na ústavnom súde podľa tohto článku ústavy,
a na jeho podanie nie je preto z hľadiska plynutia uvedenej lehoty na podanie ústavnej
sťažnosti na ústavnom súde možné prihliadať. Uvedené platí o to viac, ak dovolanie smeruje
proti rozhodnutiu iného ako odvolacieho súdu (II. ÚS 198/2020).
16. Ako už bolo uvedené, uznesením najvyššieho súdu bolo konanie na základe
dovolania sťažovateľa podaného proti uzneseniu krajského súdu zastavené, pretože toto
dovolanie nesmerovalo proti rozhodnutiu odvolacieho súdu.
17. Zmyslom lehoty na podanie ústavnej sťažnosti je fixácia právnej istoty, a to proti
všetkým účastníkom pôvodného konania. Z uvedených okolností vyplýva, že v predmetnej
veci bolo takpovediac prerušené spojenie medzi napadnutým uznesením krajského súdu
a ústavnou sťažnosťou. Prerušenie tohto spojenia spočíva v podaní dovolania a následne
zastavení dovolacieho konania, v dôsledku čoho nedošlo k rozhodnutiu o mimoriadnom
opravnom prostriedku.
18. Keďže ústavný súd vzhľadom na uvedené nezistil žiadnu možnosť porušenia
sťažovateľom označených práv, ústavnú sťažnosť odmietol z dôvodu podľa § 56 ods. 2
písm. f) zákona o ústavnom súde ako oneskorene podanú.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 27. augusta 2020
Ľuboš Szigeti predseda senátu