Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 362/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-27

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. augusta 2020

predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

, zastúpeného advokátom

, vo veci namietaného porušenia

základného práva podľa a základného

práva podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd postupom Krajského

súdu v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn. a uznesením Krajského súdu

v Žiline č. k. -1276 z 31. januára 2018 v spojení s opravným uznesením

Krajského súdu v Žiline č. k. -1283 z 27. februára 2018 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Skutkový stav a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

24. júna 2020 doručená ústavná sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou

namietal porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a základného práva podľa čl. 36 ods. 1 Listiny

základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) postupom Krajského súdu v Žiline (ďalej len

„krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a uznesením krajského súdu

č. k. -1276 z 31. januára 2018 v spojení s opravným uznesením krajského

súdu č. k. -1283 z 27. februára 2018 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).

2. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ bol v konaní o vydanie bezdôvodného

obohatenia v sume 70 933,56 € vedenom na Okresnom súde Žilina (ďalej len „okresný

súd“) pod sp. zn. v procesnom postavení žalovaného. Sťažovateľ v konaní

na okresnom súde namietal zaujatosť vec prejednávajúcej sudkyne JUDr. Ivety Sýkorovej

(ďalej len „sudkyňa“), ako aj ostatných sudcov a zamestnancov okresného súdu a zároveň

žiadal, aby jeho právna vec bola prikázaná inému okresnému súdu mimo obvodu krajského

súdu.

Sťažovateľ uviedol, že „nadriadenému súdu riadne preukázal závažné dôvody“,

ktoré bránia sudkyni prejednať vec nezaujato a spravodlivo. V podanej námietke zaujatosti

sťažovateľ poukázal na blízkosť bydlísk sudkyne a právnej zástupkyne žalobcu, príbuzenské

vzťahy zamestnankyne okresného súdu s blízkou osobou žalobcu, ako aj na ďalšie

skutočnosti, ktoré podľa názoru sťažovateľa zakladajú opodstatnenosť podanej námietky

zaujatosti.

3. Krajský súd o námietke zaujatosti rozhodol napadnutým uznesením tak,

že sudkyňu z rozhodovania vo veci nevylúčil.

Sťažovateľ porušenie svojich práv odôvodnil tým, že napadnuté uznesenie krajského

súdu sa vyznačuje jednostrannosťou a nedostatočnosťou záverov krajského súdu o tom,

prečo argumenty sťažovateľa nemali vplyv na jeho rozhodovanie, čo v konečnom dôsledku

podľa názoru sťažovateľa zakladá nepreskúmateľnosť a ústavnú neudržateľnosť

napadnutého uznesenia. Sťažovateľ tiež krajskému súdu vyčítal, že o námietke zaujatosti

ďalších sudcov a zamestnancov okresného súdu vôbec nerozhodoval.

4. Proti napadnutému uzneseniu podal sťažovateľ dovolanie, ktorého dôvod vyvodil

z . Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej

len „najvyšší súd“) dovolacie konanie uznesením č. k. -1341

z 29. januára 2019 (ďalej len „uznesenie najvyššieho súdu“) zastavil.

5. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho ústavnej sťažnosti rozhodol týmto

nálezom: „1. Základné právo ... na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

a podľa Listiny základných práv a slobôd

postupom Krajského súdu v Žiline v konaní vedenom pod č. k. a uznesením

Krajského súdu v Žiline č. k. -1276 zo dňa 31.01.2018 v spojení s opravným

uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. -1283 zo dňa 27.02.2018, bolo

porušené.

2. Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenie Krajského súdu v Žiline

č. k. -1276 zo dňa 31.01.2018 v spojení s opravným uznesením Krajského súdu

v Žiline sp. zn. -1283 zo dňa 27.02.2018 a vec vracia Krajskému súd v Žiline

na ďalšie konanie.

3. priznáva náhradu trov právneho zastúpenia...“

II.

Relevantná právna úprava

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon

č. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých

(ďalej len „“).

8. Podľa ústavný súd každý návrh na začatie

konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd

zisťuje, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie.

9. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

III.

Ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu a samotné posúdenie veci

ústavným súdom

10. Podstatou ústavnej sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa o porušení práva na súdnu

ochranu ( , listiny) napadnutým uznesením, ktoré považuje

za arbitrárne, v extrémnom rozpore s kritériami formálnej logiky a v rozpore s princípom

spravodlivosti, pokiaľ krajský súd nevylúčil z rozhodovania jeho právnej veci sudkyňu

a nerozhodol o námietke zaujatosti všetkých zamestnancov okresného súdu.

11. Ústavnú sťažnosť treba považovať za oneskorene podanú.

Podľa ústavnú sťažnosť možno podať do dvoch

mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo

upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa,

keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Ak rozhodnutie

nadobúda právoplatnosť vyhlásením alebo oznámením a ak sa podľa osobitných predpisov

zároveň doručuje jeho písomné vyhotovenie, začína lehota plynúť dňom doručenia tohto

písomného vyhotovenia sťažovateľovi; ak sa rozhodnutie doručuje len jeho zástupcovi,

začína lehota plynúť dňom doručenia písomného vyhotovenia tohto rozhodnutia tomuto

zástupcovi. Ak bol vo veci podaný mimoriadny opravný prostriedok, lehota na podanie

ústavnej sťažnosti vo vzťahu k rozhodnutiu, ktoré bolo mimoriadnym opravným

prostriedkom napadnuté, začína plynúť od doručenia rozhodnutia o mimoriadnom

opravnom prostriedku.

12. Ústavný súd konštatuje, že ustanovenie o lehote na podanie ústavnej sťažnosti je

ustanovením kogentným, to znamená, že ústavný súd nemôže zmeškanie tejto lehoty

odpustiť alebo ju predĺžiť (pozri napr. m. m. , , ,

).

13. Sťažovateľ sa vyslovenia porušenia svojich ústavných práv dožadoval vo vzťahu

k uzneseniu krajského súdu. Ústavný súd zistil, že napadnuté uznesenie nadobudlo

právoplatnosť 9. mája 2018, teda sťažovateľ podal ústavnú sťažnosť dávno po uplynutí

požadovanej lehoty.

14. Sťažovateľ síce v ústavnej sťažnosti uviedol, že proti napadnutému uzneseniu

krajského súdu podal dovolanie, avšak dovolacie konanie bolo uznesením najvyššieho súdu

(sťažovateľ uznesenie najvyššieho súdu ústavnou sťažnosťou nenapadol, pozn.) zastavené

z dôvodu, že najvyšší súd nie je funkčne príslušný na rozhodnutie o dovolaní smerujúcom

proti rozhodnutiu krajského súdu, ktorý v danej veci rozhodoval ako súd nadriadený.

Pokiaľ sťažovateľ odvodzuje lehotu na podanie ústavnej sťažnosti od doručenia

uznesenia o zastavení dovolacieho konania (čo ale v ústavnej sťažnosti netvrdil), ústavný

súd uvádza, že táto konštrukcia je mylná a naviac, uznesenie najvyššieho súdu nadobudlo

právoplatnosť 4. marca 2019, teda rovnako uplynula dvojmesačná hranica stanovená

.

15. Ak je dovolaním napadnuté rozhodnutie krajského súdu, proti ktorému tento

mimoriadny opravný prostriedok nie je prípustný, nemožno prihliadať na rozhodnutie

dovolacieho súdu o jeho odmietnutí v súvislosti s plynutím lehoty na podanie sťažnosti

podľa (, , ,

). Neprípustné dovolanie nemožno totiž z hľadiska

považovať za účinný a dostupný právny prostriedok nápravy, ktorý je predpokladom

(podmienkou) podania ústavnej sťažnosti na ústavnom súde podľa tohto článku ,

a na jeho podanie nie je preto z hľadiska plynutia uvedenej lehoty na podanie ústavnej

sťažnosti na ústavnom súde možné prihliadať. Uvedené platí o to viac, ak dovolanie smeruje

proti rozhodnutiu iného ako odvolacieho súdu ().

16. Ako už bolo uvedené, uznesením najvyššieho súdu bolo konanie na základe

dovolania sťažovateľa podaného proti uzneseniu krajského súdu zastavené, pretože toto

dovolanie nesmerovalo proti rozhodnutiu odvolacieho súdu.

17. Zmyslom lehoty na podanie ústavnej sťažnosti je fixácia právnej istoty, a to proti

všetkým účastníkom pôvodného konania. Z uvedených okolností vyplýva, že v predmetnej

veci bolo takpovediac prerušené spojenie medzi napadnutým uznesením krajského súdu

a ústavnou sťažnosťou. Prerušenie tohto spojenia spočíva v podaní dovolania a následne

zastavení dovolacieho konania, v dôsledku čoho nedošlo k rozhodnutiu o mimoriadnom

opravnom prostriedku.

18. Keďže ústavný súd vzhľadom na uvedené nezistil žiadnu možnosť porušenia

sťažovateľom označených práv, ústavnú sťažnosť odmietol z dôvodu podľa § 56 ods. 2

písm. f) ako oneskorene podanú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. augusta 2020

Ľuboš Szigeti predseda senátu