Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 336/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 8. septembra 2020

v senáte zloženom z predsedu senátu Martina Vernarského a sudcov Ivana Fiačana a Petra

Straku (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť obce Višňov, Hlavná

71/22, Trebišov, IČO 00 332 119, zastúpenej starostkou obce Martou Pejovou, a právne

zastúpenej advokátskou kanceláriou PUCHALLA, SLÁVIK & partners s. r. o., Kmeťova

24, Košice, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Dušan Slávik, vo veci namietaného

porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa Slovenskej

republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Košiciach

sp. zn. z 31. októbra 2019 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť obce Višňov o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

27. februára 2020 doručená ústavná sťažnosť obce Višňov, Hlavná 71/22, Trebišov,

IČO 00 332 119, zastúpenej starostkou obce Martou Pejovou (ďalej len „sťažovateľka“),

a právne zastúpenej advokátskou kanceláriou PUCHALLA, SLÁVIK & partners s. r. o.,

Kmeťova 24, Košice, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Dušan Slávik, vo veci

namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

rozsudkom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

z 31. októbra 2019 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie krajského súdu“).

2. Z ústavnej sťažnosti a príloh k nej pripojených vyplýva, že Okresným súdom

Trebišov (ďalej len ,,okresný súd“) bolo pod sp. zn. vedené konanie

o zaplatenie sumy 1 758,93 € s príslušenstvom, v ktorom sťažovateľka vystupovala

v procesnom postavení žalovanej. Podanie žaloby inicioval žalobca

(do 11. januára 2011 vo funkcii starostu sťažovateľky, pozn.), ktorý podal žalobu

o zaplatenie uvedenej sumy z titulu nezaplatených mzdových nárokov a odstupného.

V spore medzi sťažovateľkou a žalobcom bola ako základná riešená otázka, či žalobca

v období od 14. decembra 2006 do 11. januára 2011 vykonával funkciu starostu

s pracovným úväzkom v rozsahu 70 % (tvrdenie sťažovateľky, pozn.) alebo s pracovným

úväzkom v rozsahu 100 % (tvrdenie žalobcu, pozn.).

2.1 Okresný súd rozsudkom č. k. -253 z 26. septembra 2018

(ďalej len ,,rozhodnutie súdu prvej inštancie“) uložil sťažovateľke povinnosť zaplatiť

žalobcovi žalovanú sumu a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom

rozsahu.

3. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podala sťažovateľka odvolanie. Krajský súd

rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne a priznal žalobcovi nárok

na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

4. Sťažovateľka v podanej ústavnej sťažnosti namieta, že došlo k porušeniu ňou

označených práv (bod 1 tohto rozhodnutia), a poukazuje na nedostatočnú odôvodnenosť

napadnutého rozhodnutia krajského súdu. Podľa názoru sťažovateľky napadnuté

rozhodnutie krajského súdu ,,nedáva odpoveď na podstatu veci, a to ako súd prvej inštancie

a následne odvolací Krajský súd v Košiciach vyhodnotil vykonané dokazovanie a ako dospel

k záveru, že žalobca vykonával funkciu starostu v percentuálnom rozsahu úväzku 100 %,

ako aj žiadny spôsobom neuvádza, ako sa vysporiadal s rozsiahlou právnou argumentáciou

sťažovateľa“. Podľa názoru sťažovateľky je právna argumentácia odôvodnenia rozhodnutia

súdu prvej inštancie a napadnutého rozhodnutia krajského súdu nedostatočne zdôvodnená

a nepresvedčivá.

5. Na základe argumentácie uvedenej v ústavnej sťažnosti sťažovateľka navrhuje,

aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

,,I. Základné práva sťažovateľa na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1

a právo na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom

Krajského súdu v Košiciach zo dňa 31.10.2019 sp. zn. porušené boli.

II. Rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 31.10.2019 sp. zn.

zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.

III. Sťažovateľ má nárok na náhradu trov konania vo výške 450,28 EUR8,

ktoré je Krajský súd v Košiciach povinný zaplatiť na účet jeho právneho zástupcu

do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Relevantná právna úprava

6. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

7. Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon

č. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení

niektorých (ďalej len „“).

9. Podľa ústavný súd návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

10. Ústavný súd podľa môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

11. Podľa návrh na začatie konania

je neprípustný, ak to ustanovuje tento zákon v § 132 ods. 2 alebo § 142 ods. 2.

12. Podľa ústavná sťažnosť je neprípustná,

ak sťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho

základných práv a slobôd.

13. Podľa ústavný súd neodmietne prijatie

ústavnej sťažnosti pre jej neprípustnosť, ak sťažovateľ preukáže, že nevyčerpal právne

prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd, z dôvodov

hodných osobitného zreteľa.

14. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

15. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.

16. Ústavný súd vo vzťahu k a k dohovoru už uviedol,

že formuláciou uvedenou v ústavodarca v základnom právnom predpise

Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu ochranu s právnym

režimom súdnej ochrany podľa dohovoru (). Z uvedeného dôvodu

preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť ().

III.

Predbežné prerokovanie návrhu

17. Sťažovateľka je v konaní zastúpená kvalifikovaným právnym zástupcom

v zmysle .

18. Predmetom ústavnej sťažnosti je námietka porušenia základného práva

sťažovateľky podľa a práva podľa dohovoru napadnutým

rozhodnutím krajského súdu.

18.1 Ústavný súd konštatuje, že krajský súd v napadnutom rozhodnutí poučil

účastníkov konania, že proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je podľa § 419 Civilný sporový

poriadok v platnom znení (ďalej len „CSP“) prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

19. Podľa citovaného je ústavná sťažnosť

neprípustná, ak sťažovateľka nevyčerpala všetky právne prostriedky, ktoré sú právnym

poriadkom určené na ochranu jej základných práv a slobôd. Z uvedeného vyplýva,

že pojmovým znakom inštitútu ústavnej sťažnosti je jej subsidiarita, ktorá sa po formálnej

stránke prejavuje v požiadavke na vyčerpanie všetkých poskytovaných procesných

prostriedkov určených na ochranu práv sťažovateľky ešte pred samotným podaním ústavnej

sťažnosti a po stránke materiálnej v požiadavke, aby ústavný súd poskytoval ochranu

ústavne zaručeným základným právam a slobodám až v prípade, kedy ostatné orgány

verejnej moci nie sú schopné protiústavný stav napraviť.

20. Ak zákon podmieňuje prípustnosť ústavnej sťažnosti vyčerpaním opravných

prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon poskytuje sťažovateľovi

na ochranu jeho práva, tak o to viac je podmienkou prípustnosti ústavnej sťažnosti

uplatňovanie práva, ktorého porušenie sťažovateľ namieta, riadnym, zákonom predpísaným

spôsobom (m. m. ). Sťažovateľka nemá podľa ,

a stabilizovanej judikatúry ústavného súdu na výber, ktorý z oboch ústavne existujúcich

systémov súdnej ochrany využije, ale je povinná postupovať od súdnej ochrany

poskytovanej všeobecnými súdmi k súdnej ochrane, na ktorú je kompetentný ústavný súd.

Toto „poradie“ sa nedá sťažovateľkou ovplyvniť a jeho vnútorná logika vychádza z toho,

že aj všeobecné súdnictvo je zodpovedné za ochranu základných práv a slobôd na úrovni

jeho právomocí ( v spojení s ). Iba za predpokladu,

že sťažovateľka vyčerpala všetky jej dostupné právne prostriedky súdnej a inej právnej

ochrany svojho základného práva alebo slobody a pri ich uplatnení nie je úspešná,

môže sa uchádzať o ochranu tohto základného práva alebo slobody sťažnosťou podanou

ústavnému súdu podľa (m. m. , ,

, ), a to pri zachovaní lehoty na podanie ústavnej sťažnosti

(Zvolský, Zvolská v. Česká republika).

21. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní každého návrhu skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Ako už bolo naznačené, podmienkou toho, aby ústavný súd pristúpil k meritórnemu

prejednaniu sťažnosti, je vyčerpanie dostupných prostriedkov nápravy, ktorých uplatnenie

sťažovateľke právny poriadok priznáva.

22. V prípade ústavnej sťažnosti tvoriacej predmet konania ústavný súd

po dôslednom posúdení jej odôvodnenia konštatuje, že argumentácia sťažovateľky

vo vzťahu k tvrdenému neoprávnenému zásahu do práva na spravodlivý proces podľa čl. 46

ods. 1 a podľa dohovoru je založená na namietaných nedostatkoch

v procesnom postupe krajského súdu [sťažovateľka namietala aj procesný postup okresného

súdu, pričom v podanom odvolaní namietala tiež odvolací dôvod podľa § 365

ods. 1 písm. b) , pozn.]. Nesprávny postup súdu, ktorým sa strane znemožnilo

uplatňovať jej práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

je procesnou vadou zakladajúcou prípustnosť dovolania na základe tzv. vady zmätočnosti

podľa . Obsahové znaky a jednotlivé prvky práva na spravodlivý proces

pritom vyplývajú z bohatej rozhodovacej činnosti ústavného súdu aj Európskeho súdu

pre ľudské práva. Medzi čiastkové práva tvoriace právo na spravodlivý proces patria

aj právo na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia a zákaz svojvoľného

(arbitrárneho) postupu súdu.

23. Ústavný súd si uvedomuje, že otázka posúdenia, či v konkrétnej veci

sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí

v rámci takého konania do výlučnej právomoci dovolacieho súdu. Ústavný súd

sa pri posudzovaní prípustnosti dovolania z pohľadu nutnosti jeho vyčerpania

ako podmienky prípustnosti ústavnej sťažnosti (t. j. pri posudzovaní, či v konkrétnom

prípade ide o účinný prostriedok nápravy) môže obmedziť výlučne na formálne posúdenie

jeho prípustnosti. Dovolanie neprichádza do úvahy ako účinný prostriedok nápravy najmä

vtedy, ak je na prvý pohľad zjavné, že dovolanie je v danom prípade neprípustné, napríklad

preto, lebo to výslovne vylučuje procesná norma (napr. a

a pod.). Ďalšou osobitnou výnimkou z pravidla o subsidiarite konania o ústavnej sťažnosti

je situácia, ak sťažovateľka tvrdí a preukáže, že nevyčerpala právne prostriedky,

ktoré jej patria na ochranu jej základných práv a slobôd, z dôvodov hodných osobitného

zreteľa. Sťažovateľka netvrdila (tým menej preukazovala), že dovolanie nepodala

z dôvodov hodných osobitného zreteľa, preto neprichádzal do úvahy ani prípadný možný

postup ústavného súdu podľa , ktoré predstavuje

výnimku z pravidla o subsidiarite konania o ústavnej sťažnosti.

24. Z podanej ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka dovolanie na Najvyššom

súde Slovenskej republiky nepodala, čo na dopyt ústavného súdu potvrdil aj okresný súd,

čím nevyčerpala všetky prostriedky nápravy, ktoré právny poriadok na ochranu

jej základných práv priznáva. Z uvedeného dôvodu je podaná ústavná sťažnosť neprípustná

v zmysle v spojení s .

25. Na základe uvedených skutočností ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľky,

ktorou namietala porušenie základného práva podľa a práva podľa

ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením krajského súdu, odmietol podľa § 56

ods. 2 písm. d) v spojení s pre neprípustnosť,

v dôsledku čoho už bolo bez právneho významu rozhodovať o ďalších sťažovateľkou

uplatnených návrhoch, keďže rozhodovanie o nich je podmienené vyslovením porušenia

základného práva alebo slobody, k čomu v tomto prípade nedošlo.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. septembra 2020

Martin Vernarský predseda senátu