Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 415/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 8. septembra 2020

v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej (sudkyňa spravodajkyňa)

a zo sudcov Rastislava Kaššáka a Ladislava Duditša v konaní o ústavnej sťažnosti

sťažovateľa , , , vo veci

namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Prešov č. k.

-98 z 12. mája 2020 a takto

rozhodol:

1. Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

2. Žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu v konaní

pred Ústavným súdom Slovenskej republiky n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého rozhodnutia a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd“) bola

7. augusta 2020 doručená ústavná sťažnosť ,

7. decembra 1977, Brežany 33 (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na súdnu ochranu podľa (ďalej

len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu

Prešov (ďalej len „okresný súd“) č. k. -98 z 12. mája 2020 (ďalej len

„napadnuté uznesenie“).

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ podal 14. júna 2018

na okresnom súde žalobu, ktorou sa proti žalovanému súdnemu exekútorovi

(ďalej len „žalovaný“) domáhal vydania bezdôvodného

obohatenia (po úprave petitu žaloby) v sume 959,41 € s príslušenstvom a zaplatenia

primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 10 000 €. Podaním doručeným

okresnému súdu 3. februára 2020 vzal sťažovateľ žalobu v časti vydania bezdôvodného

obohatenia a v časti finančného zadosťučinenia vo výške 8 000 € späť a zároveň navrhol

zmeniť petit žaloby v tejto časti na nárok na zaplatenie sumy 2 000 € z titulu nemajetkovej

ujmy.

3. Okresný súd napadnutým uznesením konanie o žalobe sťažovateľa v časti nároku

na zaplatenie sumy 959,41 €, ako aj v časti žiadaného primeraného finančného

zadosťučinenia vo výške 8 000 € zastavil (I. a II. výrok napadnutého uznesenia) a nárok

sťažovateľa na zaplatenie nemajetkovej ujmy v sume 2 000 € vylúčil na samostatné konanie

(III. výrok napadnutého uznesenia) z dôvodu hospodárnosti, ako aj z dôvodu, že v súvislosti

s týmto nárokom je potrebné sťažovateľa vyzvať na doplnenie žaloby.

4. V napadnutom uznesení vidí sťažovateľ porušenie svojich práv. Tvrdí, že jeho

vydaniu predchádzalo exekučného konanie vedené okresným súdom pod sp. zn.

, v ktorom sťažovateľ vystupoval v postavení povinného a v ktorom sa

podľa jeho názoru nepostupovalo v súlade so zákonmi. Okresný súd exekúciu vyhlásil

za neprípustnú, exekúciu zastavil a súdnemu exekútorovi nepriznal trovy exekúcie.

Sťažovateľ uvádza, že vo vyúčtovaní súdneho exekútora zo 4. júla 2019 bolo uvedené, že

sumu 959,41 € zostáva previesť oprávnenému, ktorý však bol už 2. júla 2019 vymazaný

z obchodného registra. Preto sťažovateľ vyzval súdneho exekútora, aby mu vydal

obohatenie v tejto výške, ako aj sumu 268,99 € ako trovy exekúcie. Súdny exekútor však

nereagoval. Sťažovateľ je presvedčený o tom, že oprávnený v exekučnom konaní sa

protizákonne obohatil na jeho majetku, tento oprávnený medzičasom zanikol, a teda

sťažovateľ nemá od koho vymáhať nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia.

Protizákonným postupom spôsobil okresný súd sťažovateľovi priamu finančnú škodu

vo výške 959,41 €, a preto si ju sťažovateľ uplatňuje cestou ústavného súdu podľa čl. 46

ods. 3 .

5. Na základe uvedenej argumentácie sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí

jeho ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„4.1-Základné právo sťažovateľa... na súdnu ochranu podľa SR a

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, na právo

Slovenskou republikou veritifikovanej dohody EÚ o ochrane spotrebiteľov, Uznesením

Okresného súdu Prešov č. -98 zo dňa 12.05.2020 a postupom v exekučnom

konaní, ktorý predchádzal uzneseniu, porušené boli.

4.2-Nárok sťažovateľa na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím

súdu(vydanie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu-

rozhodcovského rozsudku) a nesprávnym úradným postupom(11 rokov ignorovanie

zákonnej povinnosti o preskúmaní exekučného titulu a zastavenia protizákonnej

exekúcie),podľa SR, je oprávnený.

4.3-Porušovateľ zaplatí sťažovateľovi sumu € 959,41 do dvoch mesiacov od

právoplatnosti uznesenia.

4.4-Porušovateľ zaplatí sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške €

8.000,- do dvoch mesiacov od právoplatnosti uznesenia, pre porušenie SR-právo na

súdnu ochranu podľa SR, pre porušenie ľudských práv sťažovateľa na

spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru...“

6. V závere ústavnej sťažnosti sťažovateľ požiadal ústavný súd o ustanovenie

právneho zástupcu na zastupovanie v konaní. Svoju žiadosť oprel o priložené podklady

dokumentujúce jeho osobné, majetkové a zárobkové pomery.

II.

Relevantná právna úprava a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu

7. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

8. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9. Z vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytovať ochranu

základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len vtedy, keď o ochrane týchto

práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy.

10. Zmysel a účel princípu subsidiarity vyvoditeľný z spočíva

v tom, že ochrana ústavnosti nie je a podľa svojej povahy ani nemôže byť výlučne úlohou

ústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených

kompetencií. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny

mechanizmus, ktorý sa uplatní až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov

verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal

popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu vyplývajúceho z čl. 127 ods. 1

, ako aj legislatívnej konštrukcie (porovnaj

m. m. , , , ), podľa ktorého

ústavná sťažnosť je neprípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu

priznáva zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd.

11. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má

právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná

nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

11.1 Ústavný súd vo vzťahu k a dohovoru už

judikoval, že formuláciou uvedenou v ústavodarca v základnom

právnom predpise Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu

ochranu s právnym režimom súdnej ochrany podľa dohovoru (). Z uvedeného

dôvodu preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (),

a ich prípadné porušenie možno preskúmavať spoločne.

12. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon

č. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých

(ďalej len „“).

13. Podľa navrhovateľ musí byť v celom konaní

zastúpený advokátom, ak odsek 2 alebo § 35 neustanovuje inak.

14. Podľa navrhovateľovi, ktorý požiada

o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom, ústavný súd

môže ustanoviť právneho zástupcu, ak to odôvodňujú majetkové pomery navrhovateľa

a nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti.

15. Podľa ústavný súd je viazaný rozsahom a dôvodmi

návrhu na začatie konania, ak § 89 neustanovuje inak.

16. Podľa ústavný súd návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

17. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

18. Podľa ústavná sťažnosť je neprípustná,

ak sťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu

jeho základných práv a slobôd. V zmysle ústavný súd

neodmietne prijatie ústavnej sťažnosti pre jej neprípustnosť, ak sťažovateľ preukáže, že

nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho základných práv

a slobôd, z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

III.

Predbežné prerokovanie návrhu

19. Predmetom ústavnej sťažnosti je námietka porušenia základného práva

sťažovateľa na súdnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie, ktorú dáva sťažovateľ

do súvisu s uznesením okresného súdu, ktorým bolo konanie o žalobe sťažovateľa čiastočne

zastavené a nárok týkajúci sa nemajetkovej ujmy bol vylúčený na samostatné konanie.

Sťažovateľ síce napadol ústavnou sťažnosťou uznesenie okresného súdu ako celok, z jej

obsahu však nemožno identifikovať žiadnu námietku, ktorá by bola spôsobilá posunúť vec

do ústavnoprávnej roviny. Obmedzuje sa v podstate len na zdôvodňovanie oprávnenosti

jeho nároku.

20. Vo svojej argumentácii sťažovateľ odkazuje aj na zakotvujúci

základné právo na náhradu škody spôsobnej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho

orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom. V sťažnostnom

petite však nenavrhuje vysloviť porušenie tohto základného práva napadnutým uznesením

okresného súdu. Od ústavného súdu očakáva iba to, že v náleze vysloví oprávnenosť jeho

nároku na náhradu škody spôsobenej „nezákonným rozhodnutím súdu“. Vzhľadom

na predmet konania vedeného na okresnom súde je zjavné, že základné právo podľa čl. 46

ods. 3 sa v ňom nerealizuje. Zároveň, prípadné konštatovanie porušenia základného

práva podľa alebo práva podľa dohovoru nálezom ústavného

súdu by automaticky neznamenalo vznik nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným

rozhodnutím súdu v konkretizovanej výške. Takýto prípadný nárok by sťažovateľ musel

uplatniť v procese upravenom o zodpovednosti za škodu

spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov. Preto ústavný súd nepojal do skupiny referenčných noriem

a predmet konania o ústavnej sťažnosti sťažovateľa vymedzil tak, ako je to uvedené

v záhlaví tohto uznesenia.

21. Vo vzťahu k takto vymedzenému predmetu konania ústavný súd s poukazom

na obsah princípu subsidiarity vymedzený na inom mieste tohto uznesenia uvádza, že

napadnuté rozhodnutie okresného súdu vo výrokoch o čiastočnom zastavení konania je

rozhodnutím súdu prvej inštancie, proti ktorému procesnoprávna úprava v § 357 písm. a)

v znení neskorších predpisov (ďalej len

„“) pripúšťa podanie odvolania ako riadneho opravného

prostriedku. Okresný súd o tom sťažovateľa v napadnutom uznesení riadne poučil. Z obsahu

ústavnej sťažnosti ani jej príloh však nevyplýva, že by sťažovateľ proti napadnutému

uzneseniu podal odvolanie.

22. Nevyužitie zákonnej možnosti podať odvolanie nemožno preto nahrádzať

ústavnou sťažnosťou podanou ústavnému súdu, ktorý môže založiť svoju právomoc

na konanie o nej až vtedy, ak fyzická alebo právnická osoba nemala inú ústavnú a zákonnú

možnosť účinnej ochrany svojich práv.

23. Keďže sťažovateľ ani len netvrdil (tým menej preukazoval), že odvolanie nepodal

z dôvodov hodných osobitného zreteľa, v okolnostiach jeho prípadu neprichádzal do úvahy

ani prípadný postup ústavného súdu v zmysle .

24. Na základe uvedeného ústavný súd podľa § 56 ods. 2 písm. d) v spojení s § 132

ods. 2 ústavnú sťažnosť sťažovateľa pri jej predbežnom

prerokovaní odmietol ako neprípustnú.

25. Nad rámec uvedeného je potrebné dodať, že o čiastočnom zastavení konania

rozhodol okresný súd na základe návrhu sťažovateľa, ktorým zobral žalobu v časti späť.

Za týchto okolností nemožno okresnému súdu vyčítať, že rozhodol o procesnom návrhu

sťažovateľa tak, ako žiadal, a súčasne takým spôsobom, ktorý mu procesný predpis (Civilný

sporový poriadok) vyslovene umožňuje.

26. Pokiaľ ide o výrok napadnutého uznesenia o vylúčení návrhu sťažovateľa

na zaplatenie sumy 2 000 € z titulu nemajetkovej ujmy, proti ktorému odvolanie prípustné

nie je, a vo vzťahu ku ktorému sťažovateľ taktiež formuloval len všeobecné námietky

týkajúce sa zdôvodňovania oprávnenosti ním uplatneného nároku, ústavný súd uvádza, že

konanie o vylúčenej časti nie je v čase predbežného prerokovania ústavnej sťažnosti

právoplatne skončené, nachádza sa v jeho úvodnej fáze, a teda okresný súd sa týmto

nárokom sťažovateľa bude zaoberať.

27. S prihliadnutím na princíp subsidiarity ústavný súd ústavnú sťažnosť v tejto časti

odmietol podľa v spojení s , keďže

nemá právomoc na jej prerokovanie.

28. Vzhľadom na to, že ústavná sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších

procesných návrhoch sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi

ústavný súd už nezaoberal.

IV.

K žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom

29. Vo vzťahu k žiadosti sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu v konaní

pred ústavným súdom je potrebné poznamenať, že ústavný súd môže v zmysle ustanovenia

ustanoviť fyzickej osobe alebo právnickej osobe

právneho zástupcu (t. j. advokáta), ak taká osoba o to požiada, ak to odôvodňujú jej

majetkové pomery a nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti.

Tieto tri predpoklady na ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom

musia byť splnené súčasne. Ak hoci len jeden z týchto predpokladov nie je splnený,

nemožno právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom ustanoviť (m. m.

).

30. Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti zistí, že v danej

veci nie je daná jeho právomoc, ústavná sťažnosť je oneskorená, neprípustná alebo zjavne

neopodstatnená, uvedený záver zároveň znamená, že v danej veci ide o zrejme bezúspešné

uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti, a teda nie je splnený jeden z predpokladov

pre vyhovenie žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom.

31. S prihliadnutím na výsledok posúdenia aktuálnej ústavnej sťažnosti ústavným

súdom (ako to vyplýva z časti III odôvodnenia tohto uznesenia) je evidentné, že išlo

o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti, teda v danom prípade

neboli splnené podmienky na ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným

súdom. Z tohto dôvodu ústavný súd tejto žiadosti sťažovateľa (podľa § 37 ods. 1 zákona

o ústavnom súde) nevyhovel.

32. Vec bola v súlade s čl. III bodom 1 písm. b) a c) Rozvrhu práce Ústavného súdu

Slovenskej republiky na obdobie od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 v znení dodatku

č. 1 schváleného na zasadnutí pléna Ústavného súdu Slovenskej republiky 27. mája 2020

z dôvodu neprítomnosti člena prvého senátu Miloša Maďara prejednaná a rozhodnutá

prvým senátom ústavného súdu v zložení Jana Baricová – predsedníčka senátu a sudkyňa

spravodajkyňa, Rastislav Kaššák a Ladislav Duditš – členovia senátu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. septembra 2020

Jana Baricová

predsedníčka senátu