Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 220/2020
PDF · 241.39 KB
No categories available
III. ÚS 220/2020
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 8. septembra 2020
v senáte zloženom z predsedu senátu Martina Vernarského a sudcov Ivana Fiačana (sudca
spravodajca) a Petra Straku v konaní o ústavnej sťažnosti maloletého ,
, , zastúpeného zákonným zástupcom
, , právne zastúpeného advokátskou
kanceláriou URBAN STEINECKER GAŠPEREC BOŠANSKÝ, s. r. o., Havlíčkova 16,
Bratislava, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Ondrej Urban, MBA, vo veci
namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných
práv a slobôd a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu
Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 7 Cbi 185/2011 takto
rozhodol:
1. Základné právo maloletého na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny
základných práv a slobôd a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného
súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 7 Cbi 185/2011 p o r u š e n é b o l i .
2. Okresnému súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 7 Cbi 185/2011
p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.
3. Maloletému p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie
vo výške 3 000 € (slovom tritisíc eur), ktoré mu j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý
uhradiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý nahradiť maloletému
trovy konania v sume 450,29 € (slovom štyristopäťdesiat eur a dvadsaťdeväť
centov) na účet jeho právnej zástupkyne, advokátskej kancelárie URBAN STEINECKER
GAŠPEREC BOŠANSKÝ, s. r. o., Havlíčkova 16, Bratislava, do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto nálezu.
5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Sťažnostná argumentácia
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.
III. ÚS 220/2020-18 zo 16. júna 2020 prijal podľa § 56 ods. 5 zákona č. 314/2018 Z. z.
o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie ústavnú
sťažnosť maloletého , ,
(ďalej len ,,sťažovateľ“), zastúpeného zákonným zástupcom
, , právne zastúpeného advokátskou kanceláriou URBAN
STEINECKER GAŠPEREC BOŠANSKÝ, s. r. o., Havlíčkova 16, Bratislava, v mene ktorej
koná advokát a konateľ JUDr. Ondrej Urban, MBA, vo veci namietaného porušenia
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných
práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní
vedenom pod sp. zn. 7 Cbi 185/2011 (ďalej len „napadnuté konanie“).
2. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti k postupu okresného súdu v napadnutom konaní
uviedol, že jeho predmet sa týka majetku podliehajúcemu konkurzu, ktorý je vedený pod
sp. zn. 3 K 95/2010 (ďalej len „konkurz“). Sťažovateľ v právnom postavení veriteľa si
v konkurze prihlásil pohľadávku v celkovej výške 29 162,13 € z právneho dôvodu, ktorým
je nárok na vyrovnací podiel. Prihlásená pohľadávka bola správcom popretá, a preto
sťažovateľ podal okresnému súdu žalobu o určenie právneho dôvodu, vymáhateľnosti
a výšky popretej pohľadávky. Konanie bolo vedené okresným súdom pod sp. zn.
1 Cbi 58/2011. V uvedenom konaní bol okresný súd taktiež nečinný a k zastaveniu konania
došlo z dôvodu späťvzatia žaloby sťažovateľom po 8 rokoch, pretože popretá pohľadávka
bola správcom napokon uznaná.
3. Sťažovateľ sa až v roku 2019 oboznámil so skutočnosťou, že je proti nemu ako
žalovanému vedené pred okresným súdom napadnuté konanie. Okresný súd až 6. júna 2018
vydal uznesenie, ktorým prvýkrát vyzval sťažovateľa, aby sa vyjadril k žalobe doručenej
okresnému súdu 19. októbra 2011. Predmetné uznesenie bolo sťažovateľovi doručené až
v marci 2019 a sťažovateľ naň reagoval podaním z 29. marca 2019. Sťažovateľ uviedol, že
okresný súd svojou nečinnosťou neporušuje len práva sťažovateľa označené v ústavnej
sťažnosti, ale súčasne marí aj možnosť ukončiť konkurz.
4. Je nesporné, že napadnuté konanie nie je ani po 9 rokoch právoplatne ukončené,
a preto je podľa názoru sťažovateľa jeho ústavná sťažnosť dôvodná. V súčasnosti došlo
k zmene zákonnej sudkyne, čím v napadnutom konaní vzniknú ďalšie zbytočné prieťahy.
5. Z hľadiska posúdenia právnej a faktickej zložitosti veci sťažovateľ konštatoval, že
konania týkajúce sa pohľadávok nie sú právne zložité. Skutkovú zložitosť veci však nie je
možné posúdiť, pretože okresný súd vo veci nevykonal žiadne dokazovanie. Toto kritérium
preto považuje sťažovateľ za naplnené vo svoj prospech a zároveň uvádza, že žiadna
zložitosť konania nezbavuje súd zodpovednosti za zbytočné prieťahy.
6. Pokiaľ ide o posúdenie správania strán sporu, podľa názoru sťažovateľa neexistujú
žiadne okolnosti, ktoré by mali byť osobitne zohľadnené na jeho ťarchu.
7. Pri posúdení samotného postupu okresného súdu v napadnutom konaní sťažovateľ
trvá na tom, že jeho celková doba trvania na súde prvej inštancie (9 rokov) je zjavne
neprimeraná a nezlučiteľná so základnými právami podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 38
ods. 2 listiny, ako aj s právom podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
8. Sťažovateľom napadnuté konanie, ktorého predmetom je spor vyvolaný
konkurzným konaním, má nesporne značný ekonomický význam pre sťažovateľa.
9. Sťažovateľ ďalej uviedol, že od podania žaloby uplynulo viac ako 9 rokov,
okresný súd vo veci nevykonal žiadne dokazovanie, nedošlo ani k predbežnému prejednaniu
sporu ani k otvoreniu prvého súdneho pojednávania a ani nebolo vydané akékoľvek
rozhodnutie v merite veci. Uvedeným postupom okresný súd podľa sťažovateľa porušil
nielen v ústavnej sťažnosti označené práva, ale aj základný princíp civilného sporového
konania vyplývajúci z čl. 17 Civilného sporového poriadku.
10. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vydal nález, v ktorom
vysloví, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní bolo porušené jeho základné
právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa
čl. 38 ods. 2 listiny, ako aj právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa
čl. 6 ods. 1 dohovoru, prikáže okresnému súdu konať, prizná mu finančné zadosťučinenie
vo výške 10 000 € a trovy konania.
II.
Vyjadrenie okresného súdu a replika sťažovateľa
11. Na základe výzvy ústavného súdu sa k ústavnej sťažnosti po jej prijatí na ďalšie
konanie k jej obsahu vyjadril okresný súd v podaní z 15. júla 2020 vedenom pod sp. zn.
1 SprV 659/2020, ktoré bolo ústavnému súdu doručené 22. júla 2020 a v ktorom uviedol, že
súhlasí s upustením od ústneho pojednávania. Vo vzťahu k dôvodom ústavnej sťažnosti sa
vyjadril, že „vychádzajúc zo spisového materiálu sp. zn. 7 Cbi 185/2011 a prehľadu
jednotlivých úkonov je možné konštatovať, že tunajší súd v predmetnom konaní nekonal
plynule, a to v období od 19.10.2011 do 22.11.2013, od 10.07.2014 do 05.06.2018 a od
16.03.2019 do 03.03.2020. V konaní sp. zn. 7 Cbi 185/2011 došlo dvakrát k zmene
zákonného sudcu. Činnosť súčasnej zákonnej sudkyne JUDr. Viery Markovej je vo veci
plynulá a súd vo veci sp. zn. 7 Cbi 185/2011 koná priebežne a bez zbytočných prieťahov.
V súčasnosti je nariadený termín pojednávania na deň 03.09.2020.
V prípade, ak Ústavný súd Slovenskej republiky dospeje k záveru, že právo
sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov porušené bolo, aby zvážil
dôvodnosť a primeranosť finančného zadosťučinenia a nepriznal sťažovateľovi finančné
zadosťučinenie v plnej uplatnenej výške vzhľadom na skutočnosť, že hoci žaloba bola súdu
doručená dňa 19.10.2011, sťažovateľ sa o podanej žalobe dozvedel na základe výzvy súdu
zo dňa 06.06.2018 až dňa 16.03.2019, kedy súd predmetnú výzvu doručil sťažovateľovi
spolu so žalobou na vyjadrenie.
Na účely posudzovania dôvodnosti výšky požadovaného zadosťučinenia prosím
Ústavný súd Slovenskej republiky, aby prihliadol aj na:
- skutočnosť, že toho času súd pokračuje v konaní, v súčasnosti je nariadený termín
pojednávania na deň 03.09.2020,
- to, že sťažovateľ nepodal sťažnosť na prieťahy predsedovi súdu v tomto konaní,
- dňa 07.07.2020 doručené do spisu 7Cbi 185/2011 späťvzatie žaloby.“.
Okresný súd k svojmu vyjadreniu pripojil aj kópiu späťvzatia žaloby k sp. zn.
7 Cbi 185/2011 doručenému okresnému súdu 7. júla 2020 a vyjadrenie zákonnej sudkyne
z 3. júla 2020, ktoré obsahuje aj chronologický prehľad úkonov v napadnutom konaní
a z ktorého vyplýva, že „dňa 19.10.2011 bol na Okresný súd Bratislava I doručený návrh
žalobcu ako správcu konkurznej podstaty úpadcu
, proti
žalovanému , , o určenie
neúčinnosti právneho úkonu. Vec bola najskôr pridelená do oddelenia 7Cbi JUDr. Márii
Ondriášovej. V rovnakom období vtedy napadlo na súd okolo 3 tisíc incidenčných žalôb
naraz týkajúcich sa konkurzu na majetok úpadcu
. Žalobca podaním zo dňa 24.1.2013 oznámil súdu, že nedisponuje dôkazmi,
ktoré označil v návrhoch na začatie konania, nakoľko sa nachádzajú vo vyšetrovacom spise.
Uznesením zo dňa 22.11.2013 Okresný súd Bratislava I vyzval žalobcu na
odstránenie vád žaloby. Dňa 1.4.2014 žalobca požiadal o predĺženie lehoty na odstránenie
vád žaloby, pričom 24.4.2014 odpovedal súdu s tým, že žiadal vyžiadať z vyšetrovacieho
spisu dôkazy, na základe ktorých upraví petit žaloby. Uznesením zo dňa 10.7.2014 súd
meritórne vo veci rozhodol tak, že návrh na začatie konania odmietol. Následne v odvolacej
lehote dňa 14.8.2014 žalobca odstránil vady návrhu.
Dňa 19.1.2018 bola vec pridelená do oddelenia JUDr. Kataríne Bartalskej, ktorá
uznesením zo dňa 5.6.2018 zrušila uznesenie tunajšieho súdu zo dňa 10.7.2014, ktorým bola
žaloba žalobcu odmietnutá. Zároveň bol dňa 6.6.2018 vyzvaný žalovaný na vyjadrenie sa
k žalobe. Uznesenie bolo doručené až 16.3.2019.
Dňa 29.3.2019 sa žalovaný vyjadril k žalobe žalobcu, avšak nepriložil plnú moc na
zastupovanie v konaní. Dňa 3.3.2020 súd nariadil termín pojednávania na deň 9.4.2020,
ktorý musel byť kvôli prerušeniu výkonu funkcie sudcu zrušený.
Na základe Dodatku č. 4 k Rozvrhu práce na rok 2020 som sa stala zákonnou
sudkyňou vo veci dňa 25.5.2020 a po fyzickom prebratí spisu bol dňa 1.7.2020 žalovaný
vyzvaný na odstránenie vád svojho podania zo dňa 29.3.2019 a bol zároveň nariadený
termín pojednávania na 3.9.2020 o 11,00 hod. S poukazom na uvedené som názoru, že od
obdobia kedy som sa stala zákonným sudcom vo veci, som konala plynule, bez prieťahov
a v súlade s Civilným sporovým poriadkom a to napriek nadmernému zaťaženiu môjho
oddelenia (37Cb + 37Cbi). Pokiaľ ide o namietané prieťahy za obdobie kým som nebola
zákonným sudcom, k týmto sa vyjadriť neviem, mám len za to. že nárazový nápad v takom
množstvo ako bolo v prípade obdobných vecí ako je tá namietaná, nie je možné vybavovať
v skorších termínoch, resp. plynule a bez prieťahov.“.
12. Sťažovateľ vo svojom vyjadrení k stanovisku predsedu okresného súdu
a zákonnej sudkyne doručenom ústavnému súdu 27. júla 2020 uviedol, že súhlasí
s upustením od ústneho pojednávania. Zároveň sa vyjadril, že porušovateľ bol a je stále
dlhodobo nečinný, pričom jeho nečinnosť je zjavná a flagrantná, a preto zotrváva na názore,
že ústavná sťažnosť je plne dôvodná a opodstatnená.
13. Ústavný súd šetrením zistil, že pojednávanie nariadené v napadnutom konaní na
okresnom súde na 3. september 2020 bolo zákonnou sudkyňou zrušené, keďže bude
rozhodovať o žalobcom doručenom späťvzatí žaloby.
14. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona
o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa
s ústavnou sťažnosťou, stanoviskami účastníkov konania, ako aj s obsahom spisu dospel
k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
III.
Relevantná právna úprava a judikatúrne východiská ústavného súdu
15. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
16. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
17. Podľa čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy každý má právo, aby sa jeho vec
prerokovala bez zbytočných prieťahov...
Podľa čl. 38 ods. 2 prvej vety listiny každý má právo, aby jeho vec bola prerokovaná
verejne, bez zbytočných prieťahov...
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,
verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným
zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch...
18. Ústavný súd si už pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy a tiež čl. 38 ods. 2 listiny osvojil
judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len ,,ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru,
pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote, z tohto dôvodu v obsahu týchto
práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, III. ÚS 109/07).
19. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej
ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov (i práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote) je odstránenie
stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného
súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa
rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným
rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie
právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04,
20. K základným povinnostiam súdu a sudcu patrí preto aj povinnosť zabezpečiť taký
procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli
ktorému sa účastník, resp. strana konania obrátila na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
Táto povinnosť súdu a sudcu do 30. júna 2016 vyplývala z ustanovení Občianskeho
súdneho poriadku (najmä z § 6, § 100 ods. 1, § 117 ods. 1 a § 119 ods. 1) a s účinnosťou
od 1. júla 2016 vyplýva z ustanovení Civilného sporového poriadku (ďalej aj ,,CSP“), najmä
z jeho čl. 17 a § 157 ods. 1. Podľa čl. 17 CSP súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo
najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne
a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb a podľa § 157
ods. 1 CSP súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne,
spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania.
IV.
Právne posúdenie ústavnej sťažnosti
21. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom
okresného súdu v napadnutom konaní došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa
zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny, podľa ktorých každý má právo, aby
sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, resp. práva zaručeného v čl. 6 ods. 1
dohovoru, podľa ktorého každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola v primeranej lehote
prejednaná súdom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.
22. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým
aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02,
IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická
zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup
samotného súdu. V súlade s judikatúrou ESĽP v rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada
aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa
(I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj ústavnú
sťažnosť sťažovateľa.
23. Predmetom posudzovaného konania pred okresným súdom je žaloba o určenie
neúčinnosti právneho úkonu, ktorý sa týka majetku podliehajúcemu konkurzu, ktorý je
vedený pod sp. zn. 3 K 95/2010. Rozhodovanie všeobecných súdov o takýchto návrhoch
patrí do ich bežnej rozhodovacej činnosti a spor sa nevyznačuje žiadnymi okolnosťami
svedčiacimi o osobitej zložitosti skutkového alebo právneho základu veci. Uvedené nie je
možné v zásade ani riadne posúdiť, keďže okresný súd nevykonal vo veci žiadne úkony
smerujúce k meritórnemu posúdeniu nároku sťažovateľa. Pokiaľ ide o teda o predmetné
kritérium, doterajšia dĺžka napadnutého konania podľa názoru ústavného súdu nebola
závislá od zložitosti veci.
24. V správaní sťažovateľa nezistil ústavný súd také skutočnosti, ktoré by
opodstatňovali konštatovanie o ich vplyve na vznik zbytočných prieťahov v posudzovanom
konaní.
25. Čo sa týka postupu okresného súdu, ústavný súd konštatuje, že napadnuté
konanie začalo na základe žaloby doručenej okresnému súdu 19. októbra 2011 a dosiaľ
nebolo právoplatne skončené. Okresný súd bol v danej veci bez akýchkoľvek zákonných
dôvodov nečinný od 19. októbra 2011 do 22. novembra 2013 (dvadsaťpäť mesiacov),
od 14. augusta 2014 do 5. júna 2018 (takmer 46 mesiacov) a od 16. marca 2019 do 3. marca
2020 (takmer dvanásť mesiacov). Okresný súd teda počas necelých siedmich rokov vo veci
nevykonal úkony smerujúce k odstráneniu právnej neistoty, čo je základným účelom práva
zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy. K uvedeným prieťahom pritom nedošlo v dôsledku
zložitosti veci ani správania účastníkov, ale výlučne v dôsledku postupu súdu. Pri
posudzovaní odôvodnenosti sťažnosti nemožno prihliadnuť na skutočnosti uvedené
zákonnou sudkyňou. V tejto súvislosti ústavný súd už uviedol (pozri napr. I. ÚS 19/00,
I. ÚS 28/01, I. ÚS 50/01, I. ÚS 108/02, I. ÚS 38/03), že nedostatočné personálne obsadenie
súdu a nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne konanie, by mohlo len
dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa na ten účel prijali
včas adekvátne opatrenia. Ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov
spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie vecí bez
zbytočných prieťahov, a tým vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote (pozri napr.
26. Ústavný súd preto po zvážení všetkých okolností danej veci, najmä
s prihliadnutím na celkovú dobu trvania napadnutého konania a aj vyjadrenie predsedu
okresného súdu, ktorý konštatoval, že okresný súd nekonal vo veci plynule, dospel k záveru,
že postupom okresného súdu v napadnutom konaní bolo porušené základné právo
sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a čl. 38 ods. 2 listiny, ako aj právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného
v čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.
27. Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej
osoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným
rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie,
opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal.
28. Vzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol, že základné právo sťažovateľa na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny
a jeho právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
postupom okresného súdu v napadnutom konaní porušené boli, prikázal mu, aby vo veci
konal bez zbytočných prieťahov, a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ
nachádza (bod 2 výroku tohto rozhodnutia).
V.
Primerané finančné zadosťučinenie
29. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým
vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané
finančné zadosťučinenie podobne § 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom súde.
Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti žiadal priznať finančné zadosťučinenie v sume 10 000 €.
30. Ústavný súd v danej veci dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia
základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je preňho dostatočným zadosťučinením, a preto podľa zásad
spravodlivosti a s prihliadnutím na všetky okolnosti danej veci rozhodol o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 3 000 eur (bod 3 výroku tohto nálezu).
Vo zvyšnej časti sťažovateľovmu návrhu na priznanie finančného zadosťučinenia ústavný
súd nevyhovel (bod 5 výroku tohto nálezu). Pri určení výšky primeraného finančného
zadosťučinenia ústavný súd prihliadol najmä na skutočnosť, že okresný súd bol vo veci
nečinný takmer 7 rokov (bod 25 tohto nálezu), na druhej strane sťažovateľ bol dosiaľ
nútený v konaní vykonať len jeden úkon (vyjadrenie k žalobe). Zároveň došlo v konaní pred
okresným súdom k späťvzatiu žaloby.
VI.
Trovy konania
31. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby
úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.
32. Ústavný súd priznal sťažovateľovi trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia
advokátskou kanceláriou pozostávajúce z odmeny advokáta, a vychádzal pritom z vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len
„vyhláška“). Podľa § 11 ods. 3 v spojení s § 1 ods. 3 vyhlášky je odmena advokáta
(základná tarifa) v konaní pred ústavným súdom za jeden úkon právnej služby 1/6
z výpočtového základu.
33. Ústavný súd priznal sťažovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia za 2 úkony
právnej služby vykonané v roku 2020 (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie ústavnej
sťažnosti).
34. Podľa Štatistického úradu Slovenskej republiky bola v 1. polroku roka 2019 (§ 1
ods. 3 vyhlášky) priemerná mesačná mzda v hospodárstve Slovenskej republiky vo výške
1 062 € (z toho jedna šestina v zmysle § 11 ods. 3 vyhlášky sa rovná sume 177,00 € a jedna
stotina v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky sa rovná sume 10,62 €). Právna zástupkyňa
sťažovateľa je platkyňou dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“), a tak uvedená suma
bola zvýšená o DPH vo výške 20 % podľa § 18 ods. 3 vyhlášky a podľa zákona č. 222/2004
Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Sťažovateľovi tak patrí
náhrada trov konania v celkovej výške 450,29 € (bod 4 výroku).
35. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na
účet právnej zástupkyne sťažovateľa (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1
CSP) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
36. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie
je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 8. septembra 2020
Martin Vernarský
predseda senátu