Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 220/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-38

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 8. septembra 2020

v senáte zloženom z predsedu senátu Martina Vernarského a sudcov Ivana Fiačana (sudca

spravodajca) a Petra Straku v konaní o ústavnej sťažnosti maloletého ,

, , zastúpeného zákonným zástupcom

, , právne zastúpeného advokátskou

kanceláriou URBAN STEINECKER GAŠPEREC BOŠANSKÝ, s. r. o., Havlíčkova 16,

Bratislava, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Ondrej Urban, MBA, vo veci

namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a podľa Listiny základných

práv a slobôd a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo maloletého na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a podľa Listiny

základných práv a slobôd a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného

súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. Maloletému p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie

vo výške 3 000 € (slovom tritisíc eur), ktoré mu j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý

uhradiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý nahradiť maloletému

trovy konania v sume 450,29 € (slovom štyristopäťdesiat eur a dvadsaťdeväť

centov) na účet jeho právnej zástupkyne, advokátskej kancelárie URBAN STEINECKER

GAŠPEREC BOŠANSKÝ, s. r. o., Havlíčkova 16, Bratislava, do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Sťažnostná argumentácia

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-18 zo 16. júna 2020 prijal podľa

o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

(ďalej len „“) na ďalšie konanie ústavnú

sťažnosť maloletého , ,

(ďalej len ,,sťažovateľ“), zastúpeného zákonným zástupcom

, , právne zastúpeného advokátskou kanceláriou URBAN

STEINECKER GAŠPEREC BOŠANSKÝ, s. r. o., Havlíčkova 16, Bratislava, v mene ktorej

koná advokát a konateľ JUDr. Ondrej Urban, MBA, vo veci namietaného porušenia

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a podľa Listiny základných

práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté konanie“).

2. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti k postupu okresného súdu v napadnutom konaní

uviedol, že jeho predmet sa týka majetku podliehajúcemu konkurzu, ktorý je vedený pod

sp. zn. (ďalej len „konkurz“). Sťažovateľ v právnom postavení veriteľa si

v konkurze prihlásil pohľadávku v celkovej výške 29 162,13 € z právneho dôvodu, ktorým

je nárok na vyrovnací podiel. Prihlásená pohľadávka bola správcom popretá, a preto

sťažovateľ podal okresnému súdu žalobu o určenie právneho dôvodu, vymáhateľnosti

a výšky popretej pohľadávky. Konanie bolo vedené okresným súdom pod sp. zn.

. V uvedenom konaní bol okresný súd taktiež nečinný a k zastaveniu konania

došlo z dôvodu späťvzatia žaloby sťažovateľom po 8 rokoch, pretože popretá pohľadávka

bola správcom napokon uznaná.

3. Sťažovateľ sa až v roku 2019 oboznámil so skutočnosťou, že je proti nemu ako

žalovanému vedené pred okresným súdom napadnuté konanie. Okresný súd až 6. júna 2018

vydal uznesenie, ktorým prvýkrát vyzval sťažovateľa, aby sa vyjadril k žalobe doručenej

okresnému súdu 19. októbra 2011. Predmetné uznesenie bolo sťažovateľovi doručené až

v marci 2019 a sťažovateľ naň reagoval podaním z 29. marca 2019. Sťažovateľ uviedol, že

okresný súd svojou nečinnosťou neporušuje len práva sťažovateľa označené v ústavnej

sťažnosti, ale súčasne marí aj možnosť ukončiť konkurz.

4. Je nesporné, že napadnuté konanie nie je ani po 9 rokoch právoplatne ukončené,

a preto je podľa názoru sťažovateľa jeho ústavná sťažnosť dôvodná. V súčasnosti došlo

k zmene zákonnej sudkyne, čím v napadnutom konaní vzniknú ďalšie zbytočné prieťahy.

5. Z hľadiska posúdenia právnej a faktickej zložitosti veci sťažovateľ konštatoval, že

konania týkajúce sa pohľadávok nie sú právne zložité. Skutkovú zložitosť veci však nie je

možné posúdiť, pretože okresný súd vo veci nevykonal žiadne dokazovanie. Toto kritérium

preto považuje sťažovateľ za naplnené vo svoj prospech a zároveň uvádza, že žiadna

zložitosť konania nezbavuje súd zodpovednosti za zbytočné prieťahy.

6. Pokiaľ ide o posúdenie správania strán sporu, podľa názoru sťažovateľa neexistujú

žiadne okolnosti, ktoré by mali byť osobitne zohľadnené na jeho ťarchu.

7. Pri posúdení samotného postupu okresného súdu v napadnutom konaní sťažovateľ

trvá na tom, že jeho celková doba trvania na súde prvej inštancie (9 rokov) je zjavne

neprimeraná a nezlučiteľná so základnými právami podľa a podľa

ods. 2 listiny, ako aj s právom podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

8. Sťažovateľom napadnuté konanie, ktorého predmetom je spor vyvolaný

konkurzným konaním, má nesporne značný ekonomický význam pre sťažovateľa.

9. Sťažovateľ ďalej uviedol, že od podania žaloby uplynulo viac ako 9 rokov,

okresný súd vo veci nevykonal žiadne dokazovanie, nedošlo ani k predbežnému prejednaniu

sporu ani k otvoreniu prvého súdneho pojednávania a ani nebolo vydané akékoľvek

rozhodnutie v merite veci. Uvedeným postupom okresný súd podľa sťažovateľa porušil

nielen v ústavnej sťažnosti označené práva, ale aj základný princíp civilného sporového

konania vyplývajúci z .

10. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vydal nález, v ktorom

vysloví, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní bolo porušené jeho základné

právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a podľa

čl. 38 ods. 2 listiny, ako aj právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru, prikáže okresnému súdu konať, prizná mu finančné zadosťučinenie

vo výške 10 000 € a trovy konania.

II.

Vyjadrenie okresného súdu a replika sťažovateľa

11. Na základe výzvy ústavného súdu sa k ústavnej sťažnosti po jej prijatí na ďalšie

konanie k jej obsahu vyjadril okresný súd v podaní z 15. júla 2020 vedenom pod sp. zn.

, ktoré bolo ústavnému súdu doručené 22. júla 2020 a v ktorom uviedol, že

súhlasí s upustením od ústneho pojednávania. Vo vzťahu k dôvodom ústavnej sťažnosti sa

vyjadril, že „vychádzajúc zo spisového materiálu sp. zn. a prehľadu

jednotlivých úkonov je možné konštatovať, že tunajší súd v predmetnom konaní nekonal

plynule, a to v období od 19.10.2011 do 22.11.2013, od 10.07.2014 do 05.06.2018 a od

16.03.2019 do 03.03.2020. V konaní sp. zn. došlo dvakrát k zmene

zákonného sudcu. Činnosť súčasnej zákonnej sudkyne JUDr. Viery Markovej je vo veci

plynulá a súd vo veci sp. zn. koná priebežne a bez zbytočných prieťahov.

V súčasnosti je nariadený termín pojednávania na deň 03.09.2020.

V prípade, ak Ústavný súd Slovenskej republiky dospeje k záveru, že právo

sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov porušené bolo, aby zvážil

dôvodnosť a primeranosť finančného zadosťučinenia a nepriznal sťažovateľovi finančné

zadosťučinenie v plnej uplatnenej výške vzhľadom na skutočnosť, že hoci žaloba bola súdu

doručená dňa 19.10.2011, sťažovateľ sa o podanej žalobe dozvedel na základe výzvy súdu

zo dňa 06.06.2018 až dňa 16.03.2019, kedy súd predmetnú výzvu doručil sťažovateľovi

spolu so žalobou na vyjadrenie.

Na účely posudzovania dôvodnosti výšky požadovaného zadosťučinenia prosím

Ústavný súd Slovenskej republiky, aby prihliadol aj na:

- skutočnosť, že toho času súd pokračuje v konaní, v súčasnosti je nariadený termín

pojednávania na deň 03.09.2020,

- to, že sťažovateľ nepodal sťažnosť na prieťahy predsedovi súdu v tomto konaní,

- dňa 07.07.2020 doručené do spisu späťvzatie žaloby.“.

Okresný súd k svojmu vyjadreniu pripojil aj kópiu späťvzatia žaloby k sp. zn.

doručenému okresnému súdu 7. júla 2020 a vyjadrenie zákonnej sudkyne

z 3. júla 2020, ktoré obsahuje aj chronologický prehľad úkonov v napadnutom konaní

a z ktorého vyplýva, že „dňa 19.10.2011 bol na Okresný súd Bratislava I doručený návrh

žalobcu ako správcu konkurznej podstaty úpadcu

, proti

žalovanému , , o určenie

neúčinnosti právneho úkonu. Vec bola najskôr pridelená do oddelenia 7Cbi JUDr. Márii

Ondriášovej. V rovnakom období vtedy napadlo na súd okolo 3 tisíc incidenčných žalôb

naraz týkajúcich sa konkurzu na majetok úpadcu

. Žalobca podaním zo dňa 24.1.2013 oznámil súdu, že nedisponuje dôkazmi,

ktoré označil v návrhoch na začatie konania, nakoľko sa nachádzajú vo vyšetrovacom spise.

Uznesením zo dňa 22.11.2013 Okresný súd Bratislava I vyzval žalobcu na

odstránenie vád žaloby. Dňa 1.4.2014 žalobca požiadal o predĺženie lehoty na odstránenie

vád žaloby, pričom 24.4.2014 odpovedal súdu s tým, že žiadal vyžiadať z vyšetrovacieho

spisu dôkazy, na základe ktorých upraví petit žaloby. Uznesením zo dňa 10.7.2014 súd

meritórne vo veci rozhodol tak, že návrh na začatie konania odmietol. Následne v odvolacej

lehote dňa 14.8.2014 žalobca odstránil vady návrhu.

Dňa 19.1.2018 bola vec pridelená do oddelenia JUDr. Kataríne Bartalskej, ktorá

uznesením zo dňa 5.6.2018 zrušila uznesenie tunajšieho súdu zo dňa 10.7.2014, ktorým bola

žaloba žalobcu odmietnutá. Zároveň bol dňa 6.6.2018 vyzvaný žalovaný na vyjadrenie sa

k žalobe. Uznesenie bolo doručené až 16.3.2019.

Dňa 29.3.2019 sa žalovaný vyjadril k žalobe žalobcu, avšak nepriložil plnú moc na

zastupovanie v konaní. Dňa 3.3.2020 súd nariadil termín pojednávania na deň 9.4.2020,

ktorý musel byť kvôli prerušeniu výkonu funkcie sudcu zrušený.

Na základe Dodatku č. 4 k Rozvrhu práce na rok 2020 som sa stala zákonnou

sudkyňou vo veci dňa 25.5.2020 a po fyzickom prebratí spisu bol dňa 1.7.2020 žalovaný

vyzvaný na odstránenie vád svojho podania zo dňa 29.3.2019 a bol zároveň nariadený

termín pojednávania na 3.9.2020 o 11,00 hod. S poukazom na uvedené som názoru, že od

obdobia kedy som sa stala zákonným sudcom vo veci, som konala plynule, bez prieťahov

a v súlade s a to napriek nadmernému zaťaženiu môjho

oddelenia (37Cb + 37Cbi). Pokiaľ ide o namietané prieťahy za obdobie kým som nebola

zákonným sudcom, k týmto sa vyjadriť neviem, mám len za to. že nárazový nápad v takom

množstvo ako bolo v prípade obdobných vecí ako je tá namietaná, nie je možné vybavovať

v skorších termínoch, resp. plynule a bez prieťahov.“.

12. Sťažovateľ vo svojom vyjadrení k stanovisku predsedu okresného súdu

a zákonnej sudkyne doručenom ústavnému súdu 27. júla 2020 uviedol, že súhlasí

s upustením od ústneho pojednávania. Zároveň sa vyjadril, že porušovateľ bol a je stále

dlhodobo nečinný, pričom jeho nečinnosť je zjavná a flagrantná, a preto zotrváva na názore,

že ústavná sťažnosť je plne dôvodná a opodstatnená.

13. Ústavný súd šetrením zistil, že pojednávanie nariadené v napadnutom konaní na

okresnom súde na 3. september 2020 bolo zákonnou sudkyňou zrušené, keďže bude

rozhodovať o žalobcom doručenom späťvzatí žaloby.

14. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ústavnou sťažnosťou, stanoviskami účastníkov konania, ako aj s obsahom spisu dospel

k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

III.

Relevantná právna úprava a judikatúrne východiská ústavného súdu

15. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

16. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

17. Podľa prvej vety každý má právo, aby sa jeho vec

prerokovala bez zbytočných prieťahov...

Podľa čl. 38 ods. 2 prvej vety listiny každý má právo, aby jeho vec bola prerokovaná

verejne, bez zbytočných prieťahov...

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným

zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch...

18. Ústavný súd si už pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov garantovaného v a tiež listiny osvojil

judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len ,,ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru,

pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote, z tohto dôvodu v obsahu týchto

práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. , ).

19. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa a práva podľa dohovoru vychádza zo svojej

ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov (i práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote) je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa

rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. ,

).

20. K základným povinnostiam súdu a sudcu patrí preto aj povinnosť zabezpečiť taký

procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli

ktorému sa účastník, resp. strana konania obrátila na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu do 30. júna 2016 vyplývala z ustanovení Občianskeho

súdneho poriadku (najmä z § 6, § 100 ods. 1, § 117 ods. 1 a § 119 ods. 1) a s účinnosťou

od 1. júla 2016 vyplýva z ustanovení (ďalej aj ,P“), najmä

z jeho a . Podľa súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo

najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne

a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb a podľa § 157

ods. 1 súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne,

spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania.

IV.

Právne posúdenie ústavnej sťažnosti

21. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom

okresného súdu v napadnutom konaní došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa

zaručeného v a listiny, podľa ktorých každý má právo, aby

sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, resp. práva zaručeného v čl. 6 ods. 1

dohovoru, podľa ktorého každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola v primeranej lehote

prejednaná súdom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

22. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým

aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup

samotného súdu. V súlade s judikatúrou ESĽP v rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada

aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa

(, ). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj ústavnú

sťažnosť sťažovateľa.

23. Predmetom posudzovaného konania pred okresným súdom je žaloba o určenie

neúčinnosti právneho úkonu, ktorý sa týka majetku podliehajúcemu konkurzu, ktorý je

vedený pod sp. zn. . Rozhodovanie všeobecných súdov o takýchto návrhoch

patrí do ich bežnej rozhodovacej činnosti a spor sa nevyznačuje žiadnymi okolnosťami

svedčiacimi o osobitej zložitosti skutkového alebo právneho základu veci. Uvedené nie je

možné v zásade ani riadne posúdiť, keďže okresný súd nevykonal vo veci žiadne úkony

smerujúce k meritórnemu posúdeniu nároku sťažovateľa. Pokiaľ ide o teda o predmetné

kritérium, doterajšia dĺžka napadnutého konania podľa názoru ústavného súdu nebola

závislá od zložitosti veci.

24. V správaní sťažovateľa nezistil ústavný súd také skutočnosti, ktoré by

opodstatňovali konštatovanie o ich vplyve na vznik zbytočných prieťahov v posudzovanom

konaní.

25. Čo sa týka postupu okresného súdu, ústavný súd konštatuje, že napadnuté

konanie začalo na základe žaloby doručenej okresnému súdu 19. októbra 2011 a dosiaľ

nebolo právoplatne skončené. Okresný súd bol v danej veci bez akýchkoľvek zákonných

dôvodov nečinný od 19. októbra 2011 do 22. novembra 2013 (dvadsaťpäť mesiacov),

od 14. augusta 2014 do 5. júna 2018 (takmer 46 mesiacov) a od 16. marca 2019 do 3. marca

2020 (takmer dvanásť mesiacov). Okresný súd teda počas necelých siedmich rokov vo veci

nevykonal úkony smerujúce k odstráneniu právnej neistoty, čo je základným účelom práva

zaručeného v . K uvedeným prieťahom pritom nedošlo v dôsledku

zložitosti veci ani správania účastníkov, ale výlučne v dôsledku postupu súdu. Pri

posudzovaní odôvodnenosti sťažnosti nemožno prihliadnuť na skutočnosti uvedené

zákonnou sudkyňou. V tejto súvislosti ústavný súd už uviedol (pozri napr. ,

, , , ), že nedostatočné personálne obsadenie

súdu a nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne konanie, by mohlo len

dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa na ten účel prijali

včas adekvátne opatrenia. v zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov

spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie vecí bez

zbytočných prieťahov, a tým vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote (pozri napr.

).

26. Ústavný súd preto po zvážení všetkých okolností danej veci, najmä

s prihliadnutím na celkovú dobu trvania napadnutého konania a aj vyjadrenie predsedu

okresného súdu, ktorý konštatoval, že okresný súd nekonal vo veci plynule, dospel k záveru,

že postupom okresného súdu v napadnutom konaní bolo porušené základné právo

sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a čl. 38 ods. 2 listiny, ako aj právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného

v čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

27. Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej

osoby podľa vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie,

opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal.

28. Vzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol, že základné právo sťažovateľa na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a listiny

a jeho právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

postupom okresného súdu v napadnutom konaní porušené boli, prikázal mu, aby vo veci

konal bez zbytočných prieťahov, a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ

nachádza (bod 2 výroku tohto rozhodnutia).

V.

Primerané finančné zadosťučinenie

29. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie podobne .

Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti žiadal priznať finančné zadosťučinenie v sume 10 000 €.

30. Ústavný súd v danej veci dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia

základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a listiny a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je preňho dostatočným zadosťučinením, a preto podľa zásad

spravodlivosti a s prihliadnutím na všetky okolnosti danej veci rozhodol o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 3 000 eur (bod 3 výroku tohto nálezu).

Vo zvyšnej časti sťažovateľovmu návrhu na priznanie finančného zadosťučinenia ústavný

súd nevyhovel (bod 5 výroku tohto nálezu). Pri určení výšky primeraného finančného

zadosťučinenia ústavný súd prihliadol najmä na skutočnosť, že okresný súd bol vo veci

nečinný takmer 7 rokov (bod 25 tohto nálezu), na druhej strane sťažovateľ bol dosiaľ

nútený v konaní vykonať len jeden úkon (vyjadrenie k žalobe). Zároveň došlo v konaní pred

okresným súdom k späťvzatiu žaloby.

VI.

Trovy konania

31. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.

32. Ústavný súd priznal sťažovateľovi trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia

advokátskou kanceláriou pozostávajúce z odmeny advokáta, a vychádzal pritom z vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len

„vyhláška“). Podľa § 11 ods. 3 v spojení s § 1 ods. 3 vyhlášky je odmena advokáta

(základná tarifa) v konaní pred ústavným súdom za jeden úkon právnej služby 1/6

z výpočtového základu.

33. Ústavný súd priznal sťažovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia za 2 úkony

právnej služby vykonané v roku 2020 (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie ústavnej

sťažnosti).

34. Podľa Štatistického úradu Slovenskej republiky bola v 1. polroku roka 2019 (§ 1

ods. 3 vyhlášky) priemerná mesačná mzda v hospodárstve Slovenskej republiky vo výške

1 062 € (z toho jedna šestina v zmysle § 11 ods. 3 vyhlášky sa rovná sume 177,00 € a jedna

stotina v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky sa rovná sume 10,62 €). Právna zástupkyňa

sťažovateľa je platkyňou dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“), a tak uvedená suma

bola zvýšená o DPH vo výške 20 % podľa vyhlášky a podľa

Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Sťažovateľovi tak patrí

náhrada trov konania v celkovej výške 450,29 € (bod 4 výroku).

35. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na

účet právnej zástupkyne sťažovateľa ( v spojení s

) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

36. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. septembra 2020

Martin Vernarský

predseda senátu