Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 80/2021
PDF · 137.75 KB
No categories available
II. ÚS 80/2021
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 25. februára 2021
v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Molnára, zo sudkyne Jany Laššákovej (sudkyňa
spravodajkyňa) a sudcu Ľuboša Szigetiho predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť
maloletého ,
zastúpeného zákonným zástupcom Ing. Róbertom Náhalkom, právne zastúpeného
spoločnosťou URBAN STEINECKER GAŠPEREC BOŠANSKÝ, s. r. o.,
advokátska kancelária, Havlíčkova 16, Bratislava, v mene ktorej koná advokát
JUDr. Ondrej Urban, MBA, vo veci namietaného porušenia základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a práva
na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom
pod sp. zn. 7 Cbi 185/2011 v období po právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. III. ÚS 220/2020 z 8. septembra 2020 a takto
rozhodol:
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Sťažnostná argumentácia a skutkový stav veci
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
22. januára 2021 doručená ústavná sťažnosť maloletého
(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta
porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 38 ods. 2 Listiny základných
práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní
vedenom pod sp. zn. 7 Cbi 185/2011 (ďalej len „napadnuté konanie“) v období
po právoplatnosti nálezu ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 220/2020 z 8. septembra 2020
(ďalej len „skorší nález“).
2. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti namieta porušenie svojich označených práv
pre nehospodárnosť, neefektívnosť a nesústredenosť „a z dôvodu extrémnej dĺžky súdneho
konania“ pred okresným súdom, najmä v časti rozhodovania o výške trov konania.
Sťažovateľ argumentuje tým, že okresný súd 26. augusta 2020 vydal uznesenie o zastavení
napadnutého konania, ktoré nadobudlo právoplatnosť 29. septembra 2020. Odvtedy okresný
súd „nebol schopný rozhodnúť o výške trov konania“.
3. Sťažovateľ zároveň uviedol, že už z celkovej dĺžky súdneho konania
je preukázané, že okresný súd porušuje jeho označené práva, keďže vzhľadom na celkovú
dĺžku súdneho konania koná zjavne pomaly. Ku dňu podania ústavnej sťažnosti trvá
napadnuté konanie „približne 9 rokov a 3 mesiace, z ktorých až 4 mesiace pripadajú
na rozhodovanie o výške trov konania - takáto dĺžka súdneho konania je... absolútne
neprípustná a ústavne non-konformná.“.
4. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vydal nález, v ktorom
vysloví, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní v období po právoplatnosti
skoršieho nálezu bolo porušené jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 38 ods. 2 listiny, ako aj právo
na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, priznal mu finančné
zadosťučinenie v sume 5 600 € a trovy konania.
II.
Relevantná právna úprava
5. Podľa čl. 124 ústavy je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
6. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
7. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním, o postavení jeho sudcov a ich bezúhonnosť ustanoví zákon. Týmto zákonom je
zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).
8. Podľa § 42 ods. 2 písm. f) zákona o ústavnom súde návrhom na začatie konania je
sťažnosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ústavy.
9. Ústavný súd podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania
predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento
zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd
skúma, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu
na ďalšie konanie.
10. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom
prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,
a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,
b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný
súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,
c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,
d) ktorý je neprípustný,
e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,
f) ktorý je podaný oneskorene,
g) podľa § 42 ods. 2 písm. f), g), q), r), t) alebo písm. v), ktorý je zjavne
neopodstatnený.
11. Podľa § 55 písm. a) zákona o ústavnom súde je návrh na začatie konania
neprípustný, ak sa týka veci, o ktorej už ústavný súd rozhodol, okrem prípadov, v ktorých sa
rozhodovalo o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli
splnené.
12. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným
postupom orgánu štátu (súdu) alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej
moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ,
a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi namietaným postupom alebo
rozhodnutím a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne
z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú,
pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia
označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí
na ďalšie konanie (napr. II. ÚS 66/2011, IV. ÚS 473/2012, III. ÚS 288/2016, II. 59/2019).
13. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov.
14. Podľa čl. 38 ods. 2 listiny každý má právo, aby jeho vec bola prerokovaná
verejne, bez zbytočných prieťahov.
15. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť
bola v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom,
ktorý rozhodne o jeho občianskych právach a záväzkoch.
III.
Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti
16. Podstata ústavnej sťažnosti sťažovateľa spočíva v namietanom porušení jeho
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 38 ods. 2 listiny, ako aj práva
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní v období
po právoplatnosti skoršieho nálezu ústavného súdu, pričom v odôvodnení ústavnej sťažnosti
predostiera predovšetkým problém spojený s prieťahmi v súvislosti s rozhodovaním
okresného súdu o výške trov konania.
17. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je
odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia
súdu alebo iného štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo na inom
štátnom orgáne sa právna neistota neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu
právnej istoty dochádza v zásade až právoplatným rozhodnutím súdu alebo štátneho orgánu
(IV. ÚS 221/04, III. ÚS 154/06, II. ÚS 438/2017).
18. V napadnutom konaní na základe skutočností zistených ústavným súdom
dopytom na okresnom súde, ale aj overených prostredníctvom verejne prístupného zoznamu
súdnych rozhodnutí je zrejmé, že okresný súd vydal 26. augusta 2020 uznesenie,
ktorým napadnuté konanie zastavil a sťažovateľovi ako žalovanej strane náhradu trov
konania nepriznal. Toto rozhodnutie okresného súdu bolo sťažovateľovi doručené
14. septembra 2020. Keďže žiadna zo strán nepodala odvolanie, uznesenie o zastavení
konania nadobudlo právoplatnosť 29. septembra 2020.
19. Z uvedeného vyplýva, že v čase podania ústavnej sťažnosti ústavnému súdu už
okresný súd svojím postupom v napadnutom konaní nemohol porušovať základné právo
sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. podľa čl. 38 ods. 2 listiny a právo podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru, keďže napadnuté konanie vedené okresným súdom bolo v tom čase už
právoplatne skončené a právna istota sťažovateľa bola nastolená. Táto skutočnosť zakladá
dôvod na odmietnutie ústavnej sťažnosti pre jej zjavnú neopodstatnenosť.
20. Pretože náhrada trov konania nebola priznaná žiadnej zo strán, nie je dôvod, aby
okresný súd v otázke výšky trov konania konal, ako to sťažovateľ vyžaduje. Na základe
uvedeného ústavný súd konštatuje, že v období po právoplatnosti skoršieho nálezu
k žiadnym prieťahom v napadnutom konaní nedochádza. V okolnostiach posudzovanej veci
sa teda javí ústavná sťažnosť sťažovateľa ako účelová.
21. Na základe uvedených dôvodov ústavný súd odmietol ústavnú sťažnosť
sťažovateľa podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.
22. Pretože ústavná sťažnosť sťažovateľa bola ako celok odmietnutá, bolo
bezprávneho významu zaoberať sa ďalšími jeho požiadavkami uvedenými v sťažnostnom
petite.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 25. februára 2021
Peter Molnár
predseda senátu