Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 80/2021

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-21

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 25. februára 2021

v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Molnára, zo sudkyne Jany Laššákovej (sudkyňa

spravodajkyňa) a sudcu Ľuboša Szigetiho predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

maloletého ,

zastúpeného zákonným zástupcom Ing. Róbertom Náhalkom, právne zastúpeného

spoločnosťou URBAN STEINECKER GAŠPEREC BOŠANSKÝ, s. r. o.,

advokátska kancelária, Havlíčkova 16, Bratislava, v mene ktorej koná advokát

JUDr. Ondrej Urban, MBA, vo veci namietaného porušenia základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

Slovenskej republiky a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a práva

na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom

pod sp. zn. v období po právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej

republiky sp. zn. z 8. septembra 2020 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Sťažnostná argumentácia a skutkový stav veci

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

22. januára 2021 doručená ústavná sťažnosť maloletého

(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta

porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 (ďalej len „“) a Listiny základných

práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté konanie“) v období

po právoplatnosti nálezu ústavného súdu sp. zn. z 8. septembra 2020

(ďalej len „skorší nález“).

2. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti namieta porušenie svojich označených práv

pre nehospodárnosť, neefektívnosť a nesústredenosť „a z dôvodu extrémnej dĺžky súdneho

konania“ pred okresným súdom, najmä v časti rozhodovania o výške trov konania.

Sťažovateľ argumentuje tým, že okresný súd 26. augusta 2020 vydal uznesenie o zastavení

napadnutého konania, ktoré nadobudlo právoplatnosť 29. septembra 2020. Odvtedy okresný

súd „nebol schopný rozhodnúť o výške trov konania“.

3. Sťažovateľ zároveň uviedol, že už z celkovej dĺžky súdneho konania

je preukázané, že okresný súd porušuje jeho označené práva, keďže vzhľadom na celkovú

dĺžku súdneho konania koná zjavne pomaly. Ku dňu podania ústavnej sťažnosti trvá

napadnuté konanie „približne 9 rokov a 3 mesiace, z ktorých až 4 mesiace pripadajú

na rozhodovanie o výške trov konania - takáto dĺžka súdneho konania je... absolútne

neprípustná a ústavne non-konformná.“.

4. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vydal nález, v ktorom

vysloví, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní v období po právoplatnosti

skoršieho nálezu bolo porušené jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a podľa listiny, ako aj právo

na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, priznal mu finančné

zadosťučinenie v sume 5 600 € a trovy konania.

II.

Relevantná právna úprava

5. Podľa je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

6. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním, o postavení jeho sudcov a ich bezúhonnosť ustanoví zákon. Týmto zákonom je

o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

8. Podľa návrhom na začatie konania je

sťažnosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa .

9. Ústavný súd podľa návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd

skúma, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie.

10. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) podľa § 42 ods. 2 písm. f), g), q), r), t) alebo písm. v), ktorý je zjavne

neopodstatnený.

11. Podľa je návrh na začatie konania

neprípustný, ak sa týka veci, o ktorej už ústavný súd rozhodol, okrem prípadov, v ktorých sa

rozhodovalo o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli

splnené.

12. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu (súdu) alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej

moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ,

a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi namietaným postupom alebo

rozhodnutím a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne

z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú,

pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia

označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí

na ďalšie konanie (napr. , , , ).

13. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

14. Podľa čl. 38 ods. 2 listiny každý má právo, aby jeho vec bola prerokovaná

verejne, bez zbytočných prieťahov.

15. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť

bola v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom,

ktorý rozhodne o jeho občianskych právach a záväzkoch.

III.

Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

16. Podstata ústavnej sťažnosti sťažovateľa spočíva v namietanom porušení jeho

základného práva podľa a podľa listiny, ako aj práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní v období

po právoplatnosti skoršieho nálezu ústavného súdu, pričom v odôvodnení ústavnej sťažnosti

predostiera predovšetkým problém spojený s prieťahmi v súvislosti s rozhodovaním

okresného súdu o výške trov konania.

17. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

súdu alebo iného štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo na inom

štátnom orgáne sa právna neistota neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu

právnej istoty dochádza v zásade až právoplatným rozhodnutím súdu alebo štátneho orgánu

(, , ).

18. V napadnutom konaní na základe skutočností zistených ústavným súdom

dopytom na okresnom súde, ale aj overených prostredníctvom verejne prístupného zoznamu

súdnych rozhodnutí je zrejmé, že okresný súd vydal 26. augusta 2020 uznesenie,

ktorým napadnuté konanie zastavil a sťažovateľovi ako žalovanej strane náhradu trov

konania nepriznal. Toto rozhodnutie okresného súdu bolo sťažovateľovi doručené

14. septembra 2020. Keďže žiadna zo strán nepodala odvolanie, uznesenie o zastavení

konania nadobudlo právoplatnosť 29. septembra 2020.

19. Z uvedeného vyplýva, že v čase podania ústavnej sťažnosti ústavnému súdu už

okresný súd svojím postupom v napadnutom konaní nemohol porušovať základné právo

sťažovateľa podľa , resp. podľa listiny a právo podľa

ods. 1 dohovoru, keďže napadnuté konanie vedené okresným súdom bolo v tom čase už

právoplatne skončené a právna istota sťažovateľa bola nastolená. Táto skutočnosť zakladá

dôvod na odmietnutie ústavnej sťažnosti pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

20. Pretože náhrada trov konania nebola priznaná žiadnej zo strán, nie je dôvod, aby

okresný súd v otázke výšky trov konania konal, ako to sťažovateľ vyžaduje. Na základe

uvedeného ústavný súd konštatuje, že v období po právoplatnosti skoršieho nálezu

k žiadnym prieťahom v napadnutom konaní nedochádza. V okolnostiach posudzovanej veci

sa teda javí ústavná sťažnosť sťažovateľa ako účelová.

21. Na základe uvedených dôvodov ústavný súd odmietol ústavnú sťažnosť

sťažovateľa podľa ako zjavne neopodstatnenú.

22. Pretože ústavná sťažnosť sťažovateľa bola ako celok odmietnutá, bolo

bezprávneho významu zaoberať sa ďalšími jeho požiadavkami uvedenými v sťažnostnom

petite.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. februára 2021

Peter Molnár

predseda senátu