Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 461/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. októbra 2020

v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a zo sudcov Rastislava Kaššáka

(sudca spravodajca) a Miloša Maďara predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť sťažovateľa

, ,

, zastúpeného advokátkou Mgr. Ivicou Štiglitz, Šafárikova 8, Rožňava,

vo veci namietaného porušenia základného práva podľa Slovenskej

republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd uznesením Okresného súdu Rožňava sp. zn. zo 17. júna 2020

a uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo 17. júla 2020 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutých uznesení a sťažnostná argumentácia sťažovateľa

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“)

bola 21. augusta 2020 doručená žiadosť , ,

(ďalej len „sťažovateľ“),

o ustanovenie právneho zástupcu pre konanie pred ústavným súdom. Následne

5. októbra 2020 bola ústavnému súdu doručená odôvodnená ústavná sťažnosť sťažovateľa

spoločne so splnomocnením pre ním zvoleného advokáta na jeho zastupovanie v konaní

pred ústavným súdom. Sťažovateľ vo svojej ústavnej sťažnosti namieta porušenie

základného práva podľa (ďalej len „“)

a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Rožňava (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.

zo 17. júna 2020 (ďalej aj len „napadnuté uznesenie okresného súdu“)

a uznesením Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

zo 17. júla 2020 (ďalej aj len „napadnuté uznesenie krajského súdu“).

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že rozsudkom okresného súdu

sp. zn. z 18. apríla 2018 v spojení s uznesením krajského súdu

sp. zn. zo 17. júla 2018 bol sťažovateľ uznaný vinným zo spáchania zločinu

zabitia podľa § l48 ods. 1 v znení neskorších

predpisov, za čo mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere päť a pol

roka.

3. Sťažovateľ podal okresnému súdu návrh na povolenie obnovy konania

v označenej trestnej veci, o ktorom rozhodol okresný súd napadnutým uznesením tak, že ho

zamietol. Sťažovateľ podal proti napadnutému uzneseniu okresného súdu sťažnosť,

o ktorej rozhodol krajský súd napadnutým uznesením tak, že ju zamietol.

4. Sťažovateľ pred ústavným súdom namieta, že ním navrhnutý dôkaz – čestné

vyhlásenie – predstavuje skutočnosť alebo dôkaz v zmysle § 394 zákona

č. v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný

poriadok“), na základe čoho mala byť v jeho trestnej veci povolená obnova konania.

Sťažovateľ tvrdí, že okresný súd v napadnutom uznesení neuviedol obsah tohto čestného

vyhlásenia a ani to, ktorá tam tvrdená skutočnosť nie je skutočnosťou v zmysle označeného

ustanovenia . Okresný súd taktiež neprihliadol na namietané porušenie

procesného postupu v prípravnom konaní a v konaní o odvolaní v jeho trestnej veci.

5. Sťažovateľ vo vzťahu ku krajskému súdu namieta, že tento v napadnutom uznesení

už uvedené nedostatky nenapravil.

6. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom

takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

, právo na spravodlivé súdne konanie podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, uznesením Okresného súdu

Rožňava sp. zn. zo dňa 17.06.2020 o zamietnutí návrhu sťažovateľa na obnovu

konania a uznesením Krajského súdu Košice sp. zn. zo dňa 17.07.2020

o zamietnutí sťažnosti sťažovateľa porušené bolo.

2. Uznesenie Okresného súdu Rožňava sp. zn. zo dňa 17.06.2020

a uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. zo dňa 17.07.2020 zrušuje a vracia

Okresnému súdu Rožňava na nové konanie a rozhodnutie.

Okresný súd Rožňava a Krajský súd Košice sú povinní spoločne a nerozdielne

uhradiť trovy konania...“

II.

Právomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská

7. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

8. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon

č. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých

(ďalej len „“).

10. Podľa ústavný súd návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak.

11. Pri predbežnom prerokovaní návrhu na začatie konania ústavný súd zisťuje,

či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie.

12. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

13. Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je okrem iného posúdiť, či táto nie je zjavne

neopodstatnená. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú

sťažnosť ide predovšetkým vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo

dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok

vzájomnej príčinnej súvislosti medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným

právom, porušenie ktorého sa namietalo, ako aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej

moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán

porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takúto možnosť

reálne nepripúšťajú (, ).

14. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

15. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu...

16. Ústavný súd stabilne judikuje, že súčasťou obsahu základného práva na súdnu

ochranu podľa je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie

súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne

a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením

nárokov a obranou proti takému uplatneniu (, , ).

Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania,

avšak musí dať odpoveď na otázky, ktoré majú pre vec podstatný význam (,

). Ak ide o argument, ktorý je vo veci rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická

odpoveď práve na tento argument ().

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

17. Sťažovateľ pred ústavným súdom namieta porušenie svojho základného práva

na súdnu ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením okresného súdu a napadnutým

uznesením krajského súdu.

III.1 K namietanému porušeniu práv napadnutým uznesením okresného súdu

18. Z vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv

a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných

súdov je založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný

súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

19. Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu

základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd pri uplatňovaní svojej právomoci vychádza

zo zásady, že ukladá všeobecným súdom chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.

Preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná

právomoc všeobecných súdov (). Ak ústavný súd pri predbežnom

prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv alebo slobôd

môže domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným

(všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci

na jej prerokovanie (, , IV. , ).

20. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh je zrejmé, že sťažovateľ mal

proti napadnutému uzneseniu okresného súdu dostupný účinný opravný prostriedok

vo forme sťažnosti krajskému súdu, ktorý sťažovateľ aj využil. Na prerokovanie tejto časti

ústavnej sťažnosti tak nemá ústavný súd danú právomoc, a preto ju bolo potrebné ako takú

odmietnuť podľa .

III.2 K namietanému porušeniu práv napadnutým uznesením krajského súdu

21. Sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu

podľa a práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru

aj napadnutým uznesením krajského súdu.

22. Ústavný súd na úvod vo vzťahu k namietanému porušeniu práva na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru konštatuje, že označené ustanovenie dohovoru

sa v zásade nevzťahuje na konanie o povolenie obnovy konania, keďže osobu, o ktorej bolo

v trestnom konaní právoplatne rozhodnuté a ktorá žiada o povolenie obnovy trestného

konania, nemožno považovať za „obvinenú z trestného činu“ v zmysle tohto ustanovenia

(pozri uznesenie o neprijateľnosti vo veci Fischer proti Rakúsku zo 6. 5. 2003, sťažnosť

č. 27569/02, rovnako Sonnleitner proti Rakúsku zo 6. 1. 2000, sťažnosť č. 34813/97).

Iba nové konanie po povolení obnovy konania možno považovať za také, ktoré

sa týka rozhodovania o trestnom obvinení (pozri rozsudok vo veci Löffler proti Rakúsku

z 3. 10. 2000, sťažnosť č. 30546/96, body 18 a 19).

23. Predmet prieskumu ústavným súdom sa preto vo vzťahu k napadnutému

uzneseniu krajského súdu zúžil na namietané porušenie .

24. Sťažovateľ tvrdí, že ním navrhnutý dôkaz – čestné prehlásenie ,

ktorý mal počuť vyjadrenie svedka o okolnostiach úmrtia poškodenej –

predstavuje skutočnosť alebo dôkaz v zmysle a taktiež,

že všeobecné súdy neprihliadli na namietané porušenie procesného postupu v prípravnom

konaní ( ) a v konaní o odvolaní v jeho trestnej veci,

keď o ňom mal rozhodovať nezákonne zložený senát krajského súdu.

25. Krajský súd v napadnutom uznesení odkázal na závery okresného súdu a ďalej

zdôraznil, že obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok, a teda akýkoľvek zásah

do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia je prípustný iba vo výnimočných prípadoch.

Účelom obnovy konania nie je revízia pôvodného trestného stíhania ani verifikovanie

pôvodne vykonaných dôkazov či spochybňovanie spôsobu, akým ich hodnotil súd

v pôvodnom konaní. V konaní o povolenie obnovy konania teda podľa názoru krajského

súdu nie je možné preskúmavať vecnú správnosť rozsudku vydaného v základnom konaní.

Toto konanie sa obmedzuje predovšetkým na riešenie otázky, či návrh na povolenie obnovy

konania obsahuje skutočnosti alebo dôkazy, ktoré sú pre súd nové, skôr neznáme. Za nové

skutočnosti alebo dôkazy nemožno podľa názoru krajského súdu považovať skutočnosti

alebo dôkazy, ktoré sú zistiteľné z obsahu spisov, a to aj vtedy, keď sa súd s nimi

v rozhodnutí nevysporiadal alebo ich dokonca prehliadol, resp. sa mýlil pri hodnotení

vykonaných dôkazov, prípadne ich nesprávne vyhodnotil.

26. Okresný súd, s ktorého závermi sa krajský súd plne stotožnil, v napadnutom

uznesení uviedol, že sťažovateľom označený svedok ktorý mal počas vychádzky

vo výkone trestu odňatia slobody spochybniť svoju predchádzajúcu výpoveď pred súdom,

vypovedal v pôvodnom konaní pod prísahou a po poučení o trestnoprávnych dôsledkoch

krivej výpovede a krivej prísahy. Okresný súd ďalej poukázal na to, že svedok ,

ktorý mal potvrdiť spochybnenie výpovede svedka počas tejto vychádzky, nebol

prítomný na mieste činu a o samotnom skutku má vedieť iba z počutia. Pokiaľ ide

o pochybenie v prípravnom konaní a namietané nezákonné zloženie senátu krajského súdu

rozhodujúceho o odvolaní v sťažovateľovej trestnej veci, podľa názoru okresného súdu ide

o okolnosti nepodstatné pre rozhodnutie o povolení obnovy konania, pretože tieto námietky

by mohli byť dôvodom na využitie iného mimoriadneho opravného prostriedku, nie však

návrhu na povolenie obnovy konania.

27. Ústavný súd sa, zohľadňujúc uvedené, presvedčil, že sťažovateľ dostal na všetky

svoje námietky dostatočnú a presvedčivú odpoveď. Záver okresného súdu a krajského súdu

o tom, že čestné prehlásenia svedka nemožno považovať za skutočnosť alebo dôkaz

súdu skôr neznámy, sťažovateľ vo svojej ústavnej sťažnosti žiadnym relevantným

spôsobom nespochybnil.

28. Ústavný súd zároveň osobitne odkazuje na záver všeobecných súdov o možnosti

využitia iného opravného prostriedku vo vzťahu k sťažovateľovým námietkam o pochybení

v prípravnom konaní a v konaní o odvolaní v jeho trestnej veci.

29. S ohľadom na uvedené ústavný súd túto časť ústavnej sťažnosti odmietol

podľa ako zjavne neopodstatnenú.

30. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti ústavný súd o ďalších návrhoch

v nej uvedených nerozhodoval. Uvedené sa vzťahuje aj na žiadosť sťažovateľa

o ustanovenie právneho zástupcu pre toto konanie, keďže sťažovateľ sám ústavnému súdu

následne predložil splnomocnenie pred ním zvoleného advokáta, prostredníctvom ktorého

ústavnú sťažnosť aj podal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. októbra 2020

Jana Baricová

predsedníčka senátu