Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 6 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (14)Uznesenie_8To-52-2018.pdf
PDF · 108.37 KB
Case nature
Area
Subarea
8To/52/2018
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Kučeru, sudcov JUDr. Ladislava Tomčovčíka a JUDr. Martina Michalanského v trestnej veci proti obžalovanému G. K. a spol. pre zločin zabitia podľa § 148 ods. 1 Tr. zák. č. 300/2005 Z. z. v znení zákona č. 316/2016 Z. z., o odvolaní obžalovaných proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 18. 4. 2018 sp. zn. 3T/6/2018 na verejnom zasadnutí konanom v Košiciach dňa 17. júla 2018 takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného G. K. a obžalovaného T. I..
odôvodnenie:
Okresný súd Rožňava rozsudkom sp. zn. 3T/6/2018 zo dňa 18. 4. 2018 uznal obžalovaných G. K. a T. I. vinnými zo zločinu zabitia podľa § 148 ods. 1 Tr. zák. č. 300/2005 Z. z. v znení zákona č. 316/2016 Z. z. Tr. zák., ktorého sa mali dopustiť tak, že
dňa 21.09.2017 v Rožňave na ulici Pionierov v bytovom dome č. XX, na 8. poschodí v byte č. XX, ktorý bol v užívaní obžalovaného G. K., v čase od 11.00 h do 15.00 h, pod vplyvom alkoholu, pri spoločnej konzumácii alkoholických nápojov a po predchádzajúcej hádke s poškodenou T. U., ju opakovane fyzicky napádali takým spôsobom, že obžalovaný G. K. ju najmenej 2-krát udrel do oblasti tváre a najmenej v 1 prípade ju kopol do hlavy a obžalovaný T. I. ju najmenej 4-krát udrel do oblasti tváre, a to striedavo aj päsťou, pričom poškodená T. U. vzhľadom k tomu, že bola evidentne pod vplyvom alkoholu, v ťažkom stupni opilosti, opakovane zasahovaná údermi do oblasti hlavy, prakticky sa nebránila, a následkom týchto úderov utrpela smrteľné zranenie - roztrhnutie premosťujúcich ciev medzi mozgom a mozgovými plenami s krvácaním pod tvrdú plenu mozgu a ťažký poúrazový opuch mozgu, ktorým zraneniam podľahla v ten istý deň o 15.30 hod.
Súd im za to uložil :
obžalovanému G. K. podľa § 148 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 5 (päť) rokov nepodmienečne. Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona obžalovaného zaradil pre výkon tohto trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 73 ods. 2 písm. d/ Trestného zákona uložil mu aj ochranné protialkoholické liečenie, ktoré podľa § 74 ods. 1 Trestného zákona vykoná ambulantnou formou.
Obžalovanému T. I. podľa § 148 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 49 ods. 2, § 38 ods. 2,4 Trestného zákona na priťažujúcu okolnosť uvedenú v ustanovení § 37 písm. m/ Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 5,5 (päť a pol) roka nepodmienečne. Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona ho pre výkon tohto trestu zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 73 ods. 2 písm. d/ Trestného zákona uložil mu aj ochranné protialkoholické liečenie, ktoré podľa § 74 ods. 1 Trestného zákona vykoná ústavnou formou.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku uložil obom obžalovaným povinnosť uhradiť spoločne a nerozdielne spôsobenú škodu poškodenej T. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. U., L. XXX, vo výške 555,10 €.
Proti tomuto rozsudku podali odvolanie obžalovaní G. K. a T. I.. Obžalovaný G. K. v písomných dôvodoch odvolania prostredníctvom svojho obhajcu uviedol, že z vykonaného dokazovania nie je možné dospieť k záveru o tom, že by sa bol dopustil konania, ktoré by mohlo mať za následok smrť poškodenej. Uviedol, že vo veci absentujú priame dôkazy, na základe ktorých by bolo možné dospieť k jednoznačnému ustáleniu, kto spôsobil smrť poškodenej. Obaja obžalovaní túto alternatívu odmietajú, žiaden zo svedkov neuvádza takú okolnosť, na základe ktorej by bolo možné dopracovať sa k záveru o smrteľnom následku či už zo strany jedného alebo druhého obžalovaného, prípadne niekoho iného. V tomto dôkaznom prostredí je treba pripísať mimoriadny význam znaleckému posudku MUDr. Silvie Farkašovej Innaccone. PhD., ako aj jej výpovedí vykonanej na hlavnom pojednávaní dňa 21. 2. 2018. Zo znaleckého dokazovania nevyplýva, že by poškodená bola utrpela viaceré smrteľné zranenia v dôsledku viacerých smrteľných mechanizmov zo strany viacerých osôb, čiže sa zdá, že toto jej spôsobila len jedna osoba. Z výpovede pani znalkyne vyplýva aj to, že takéto zranenie poškodenej mohlo byť spôsobené kopnutím do zátylku (žiadna informácia o kopnutí do zátylku z vykonaného dokazovania nevyplýva) alebo čo i úderom na nos, či oko (k takýmto úderom sa aj sám spoluobžalovaný I. priznáva). On poškodenú nikdy nekopol do zátylku a ani do žiadnej časti tela, kde by jej mohol spôsobiť také zranenie, ktoré utrpela a ktoré by mohlo byť považované súčasne i za smrteľné. Zo žiadneho z vykonaných dôkazov objektívne nevyplýva opak, teda to, že by ju bol kopol do zátylku. Ani samotný spoluobžalovaný, ktorý mimochodom má záujem na tom, aby sa preukázalo také jeho konanie, ktoré poškodenej mohlo privodiť smrť, aby sa tak vyhol svojej trestnej zodpovednosti, netvrdí, že by bol poškodenú kopol do zátylku. Zvýrazňuje, že spoluobžalovaný I. sa rôzne vyjadroval o jeho údajnom kopnutí, raz hovoril o tom, že mal kopnúť „hore“ (zrejme postojačky) a že ani sám nevie, ako mohol tak vysoko vykopnúť, na hlavnom pojednávaní dňa 21. 2. 2018 už ale hovoril o tom, že poškodená v tom čase čupela. Už aj z týchto skutočností je zrejmé, že si spoluobžalovaný vymýšľa. Ak by jeho tvrdenia boli pravdivé, bol by sa o skutkových okolnostiach zmieňoval vždy rovnako a uvádzal by len jednu a tú istú verziu. Jeho výpovede však obsahujú viaceré rozpory, na ktoré v podstate poukazuje aj súd, ktorého pozornosti teda taktiež neušli skutočnosti, pre ktoré považuje jeho výpovede za nedôveryhodné. Zvýrazňuje, že sa nikto iný o žiadnom takomto kopnutí nezmienil a preto súd záver o jeho vine spočívajúci v kopnutí poškodenej založil na tvrdení spoluobžalovaného bez toho, aby toto jeho tvrdenie verifikoval, napr. čo i znalecky. Takéto rozporuplné tvrdenie I. o údajnom jeho kopnutí vyvolalo v ňom presvedčenie, že ho súd v žiadnom prípade akceptovať nebude. Ale ak ho už akceptovať mienil, bolo potrebné vykonať znalecké dokazovanie znalcom z odboru zdravotníctvo na ustálenie (aspoň približnej) hladiny alkoholu v jeho krvi (nad rámec výpovede znalkyne MUDr. Greškovej, ktorá sa zmienila len o stredne ťažkom stupni opitosti vo všeobecnej rovine), na účinky takéhoto množstva alkoholu na jedinca (prípadne konkrétne na obž. I.), najmä na jeho schopnosť správne vnímať, zapamätať si a následne reprodukovať prežité skutočnosti a na jeho sklony konfabulovať či zavádzať, pripisovať väčší význam niektorým skutočnostiam, či ich bagatelizovať. Znaleckým dokazovaním z odboru psychológia by bolo možné teda skúmať nielen pravdovravnosť obžalovaného I., ale aj prijateľnosť jeho tvrdení z odborného (psychologického) hľadiska, zvlášť po konzumácii predmetného množstva alkoholu. Súd síce tento jeho dôkazný návrh odmietol, avšak z napadnutého rozsudku vôbec nevyplýva prečo, zvlášť, keď I. usvedčujúcim tvrdeniam na jeho adresu pripísal až taký veľký význam, že na týchto založil svoj výrok o vine vo vzťahu k jeho osobe. Nepochybuje o tom, že obžalovaný I. má možnosť brániť sa akýmkoľvek spôsobom, nie však krivým obvinením iného, naviac tvrdenie o tom, že mal do poškodenej kopnúť je potrebné považovať za usvedčujúce tvrdenie vo vzťahu k jeho osobe, ktoré bolo potrebné naozaj objektivizovať. Podľa jeho názoru je však možné i bez takto doplneného dokazovania považovať za kontraproduktívne, že samotný súd na jednej strane považuje I. výpoveď za tendenčnú a účelovú, kým na strane druhej práve na základe jeho výpovede ustálil, že zaútočil na poškodenú spôsobom, ktorý zdanlivo mohol mať za následok jej smrť. Má zato, že súd precenil tieto účelové tvrdenia Landu a nevyhodnotil tento dôkaz v zmysle ustanovení Trestného poriadku po tom, čo prehliadol jeho záujem na jeho usvedčení, stav jeho alkoholického opojenia a vôbec všetky okolnosti majúce vplyv na takúto výpoveď.
Ďalej namietal nie úplné odôvodnenie napadnutého rozsudku s tým, že podľa jeho názoru súd mal odôvodniť svoje rozhodnutie aj z toho uhla pohľadu, prečo nevyhovel jeho návrhu na doplnenie dokazovania znalcami z odboru zdravotníctvo a psychológia. Túto námietku vznáša aj vo vzťahu k tvrdeniu, že mal v jednej z jeho výpovedí pripustiť i jedno kopnutie do hlavy poškodenej. Podľa jeho mienky takéto odôvodnenie rozsudku nie je v medziach Trestného poriadku a nie je ani ústavne komfortné, pretože by táto výpoveď mala byť konkretizovaná napr. aj časom jej realizácie, aby bolo možné vyvodiť záver, či ide vôbec o takú výpoveď vypočutej osoby, ktorá je procesné použiteľná a či má vôbec dôkaznú silu. Z ustanovenia § 168 ods. 1 Tr. por. pritom vyplýva, že ak rozsudok obsahuje odôvodnenie, súd v ňom stručne uvedie, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia musí byť zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Ak rozsudok obsahuje ďalšie výroky, treba odôvodniť aj tieto výroky. Nad uvedený rámec esenciálnou požiadavkou každého rozsudku je aj jeho presvedčivosť, ktorá v danom prípade je naštrbená aj nie presnou špecifikáciou, kedy a za akých okolností mal pripustiť kopnutie do hlavy poškodenej, do ktorej jej časti, akou intenzitou a najmä kedy, t. j. či sa tak stalo v čase 7-21 minút pred smrťou poškodenej, pretože inak by absentoval kauzálny nexus medzi takýmto kopnutím a následkom, ktorý nastal. Odmieta akékoľvek kopnutie do hlavy poškodenej. Rovnako vytýka napadnutému rozsudku, že súd o vine oboch obžalovaných rozhodol na základe toho, že sa mali navzájom usvedčiť, z jeho odôvodnenia však nevyplýva, prečo uveril týmto tvrdeniam, keď i sám súd konštatoval, že boli všetci, čo boli u neho v byte v ťažkom stupni opitosti. Uvedené skutočnosti namieta predovšetkým preto, lebo I. neuvádza to, čo sa stalo, lebo sa na to ani poriadne alebo vôbec nepamätá, ale to, čo sa mu hodí. Tým sa snaží zväčšiť jeho podiel na útoku na osobu poškodenej, on však je presvedčený, že jej smrteľne ublížil on (prípadne niekto iný) v čase, keď on ani nebol vo svojom byte. Poukázal ďalej na to, že každý z použitých mechanizmov do oblasti hlavy poškodenej bol spôsobilý privodiť jej vnútrolebečné krvácanie a následne smrť. Je toho názoru, že súd na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, ktorý konkrétny z týchto mechanizmov privodil poškodenej predmetné zranenie a jej smrť, predsa nie je prijateľné tvrdenie, že by každý jeden z nich bol býval smrteľný. Súhlasí s názorom súdu, že právna kvalifikácia skutku vylučuje kvalifikáciu ich konania v spolupáchateľstve a podľa jeho presvedčenia práve preto bolo potrebné konkrétne preukázať, ktorý mechanizmus a ktorej konkrétnej osoby malo za následok smrteľné poranenie poškodenej a jej smrť. Podľa jeho názoru len dohad o tom, že to mohlo byť ktorékoľvek konanie ktorejkoľvek osoby nie je dostačujúce na vyslovenie záveru o vine kohokoľvek. Z uvedeného dôvodu namieta správnosť napadnutého rozsudku, v zmysle ktorého každému zo zúčastnených možno podľa okolností prípadu pričítať celý následok, ako by ho spôsobil sám, avšak posudzujú sa ako páchatelia a nie ako spolupáchatelia. Súd ani v tomto smere nijako neodôvodňuje svoje rozhodnutie, žiadnym ustanovením Trestného zákona, či iným právne akceptovateľným argumentom. S poukazom na vyššie uvedené navrhol napadnutý rozsudok zrušiť z dôvodov uvedených v § 321 ods. 1 písm. a/, b/, c/, e/ Tr. por. a postupom podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vrátiť vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, pretože potrebné doplnenie konania odvolacím súdom by mohlo viesť k iným skutkovým záverom. Zároveň s poukazom na obsah tohto jeho podania a výsledky vykonaného dokazovania žiada o jeho okamžité prepustenie z väzby na slobodu a to čo aj za využitia ktoréhokoľvek inštitútu slúžiaceho na nahradenie väzby prichádzajúceho v danom štádiu konania do úvahy, najmä v zmysle ustanovenia § 80 ods. 1 písm. c/ Tr. por. dohľadom probačného a mediačného úradníka nad jeho osobou. Obžalovaný T. I. v písomných dôvodoch odvolania prostredníctvom svojej obhajkyne napáda predmetné rozhodnutie v časti týkajúcej sa výroku o vine za zločin zabitia podľa § 148 ods. 1 Tr. zák. a zároveň napáda konanie, ktoré takémuto rozhodnutiu predchádzalo. Obžalovaný namieta spôsob vedenia trestného stíhania voči jeho osobe. Poukazuje na skutočnosť, že dňa 21. 9. 2017 sa pri poškodenej nachádzali minimálne štyri osoby pod vplyvom alkoholu, niektoré aj s násilnou kriminálnou minulosťou, ktoré mohli byť pôvodcami zranení, ktoré spôsobili smrť poškodenej. Napriek tejto skutočnosti orgány činné v trestnom konaní nevykonali neodkladné úkony zabezpečením dôkazov umožňujúcich riadne objasniť predmetný skutok. Nedokáže si vysvetliť, prečo nedošlo k odobratiu biologických stôp aj z oblečenia a rúk ostatných, v byte prítomných osôb. Od svojej prvej výpovede uvádza, že určitý čas v deň skutku nebol prítomný v jednej izbe s poškodenou a druhým spoluobžalovaným, no aj ďalšími dvoma osobami (svedok K., svedok Y.). Predmetné stopy prípadne zaistené na tele, či odeve ďalších osôb neboli predmetom expertízneho skúmania a takýto nevykonaný neodkladný dôkaz zakladá závažné
procesné pochybenie, kedy nemohol byť od prvopočiatku trestného stíhania riadne objasnený skutkový stav, ale ani zabezpečené všetky dôkazy, či už v prospech alebo neprospech obžalovaných. Ďalej poukazuje na nedostatočne vykonanú obhliadku miesta činu, čomu svedčí aj potreba ďalšej obhliadky a na skutočnosť, že prvostupňový súd sa nezaoberal dôkazmi svedčiacimi v jeho prospech. Trvá na tom, že konania opísaného vo výroku rozhodnutia sa nedopustil a v konaní pred súdom prvého stupňa nebol produkovaný obžalobou jediný dôkaz, ktorý by preukazoval opak. Od začiatku trestného stíhania, dokonca v štádiu predprípravného konania popisuje priebeh uvedeného dňa rovnako (s minimálnymi odlišnosťami). Nepopiera štyri údery smerované do oblasti tváre poškodenej. Tohto konania mu je nesmierne ľúto, no je presvedčený, že svojím konaním nespôsobil následok predpokladaný trestným zákonom pri trestnom čine zabitia podľa § 148 ods. 1 Tr. zák. Má za to, že súd sa nedostatočne zaoberal skutkovým dejom a okolnostiam smrti poškodenej. On v čase minimálne jednu hodinu pred smrťou poškodenej si odišiel ľahnúť spať. Predmetnú skutočnosť mu potvrdil pri vzájomnej konfrontácii aj obžalovaný G. K.. V tomto čase poškodená komunikovala s okolím, nejavila známky porúch vedomia a požívala ďalej alkoholické nápoje s ostatnými osobami v byte. Obžalovaný spal dlhšiu dobu, podľa jeho výpovede cca hodinu, a či a ako pokračoval útok na poškodenú, ani kým, on nevie. Ďalej uviedol, že prvostupňový súd sa nezaoberal riadne predloženým znaleckým posudkom, pokiaľ neskúmal pôvodcu ostatných zranení nájdených na tele poškodenej. Z posudkovej časti vyplýva najmenej desať zranení na tele poškodenej. Zároveň sa prvostupňový súd riadne nezaoberal mechanizmom zranenia, pokiaľ sa stotožnil iba s výpoveďou znalkyne o nevyhnutnej prítomnosti tržných rán pri páde poškodenej. Rozsah a existencia tržných rán je vždy závislá od predmetu, na ktorý kožné tkanivo narazí, preto pri niektorých opuchoch mozgu, spôsobených pádom osoby pod vplyvom alkoholu sa tržné poranenia nemusia vyskytovať. V priebehu hlavného pojednávania, ale ani v prípravnom konaní nebol zadovážený žiaden relevantný priamy dôkaz svedčiaci o jeho vine. Má za to, že práve naopak. V čase, keď si on išiel ľahnúť do vedľajšej miestnosti poškodená riadne komunikovala. Po odchode obžalovaného Landu z miestnosti sedela vedľa obžalovaného K. a až po rozhovore o tom, že si ľahne na zem, lebo sa na sedačku nezmestí, po podaní vankúša spoluobžalovaným mala zaspať. Táto výpoveď úplne vylučuje skutočnosť, že za následok smrti je on zodpovedný. Všetky takto vykonané dôkazy, ako aj nevykonané neodkladné úkony vnášajú do trestného konania závažné pochybnosti o tom, že skutok spáchal on. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že súd v priebehu hlavného pojednávania nevykonal dôkazy jednoznačne preukazujúce, že skutok spáchal práve on, avšak zároveň sa riadne nezaoberal už zadováženými dôkazmi, ktoré jeho vinu minimálne spochybňujú. Zo znaleckého posudku jednoznačne vyplýva, že smrteľné zranenie mohol spôsobiť kopnutím nohou do vlasatej časti hlavy. Skutočnosť, že ku kopnutiu nohou poškodenej došlo bola v priebehu trestného stíhania jednoznačne preukázaná. Zároveň však bolo preukázané, že tento kop nebol vykonaný obžalovaným I.. Má za to, že v uvedenom konaní nebola dokázaná jeho vina nad všetky pochybnosti. Poukázal aj na nedodržanie trestnoprávnej zásady „in dubio pro reo“ pri rozhodovacej činnosti prvostupňového súdu a teda opätovne na nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Namieta aj výšku (zákonnosť) určeného trestu. Má zato, že práve jeho prvotnými výpoveďami došlo k výraznej pomoci orgánom činným v trestnom konaní v čase, keď nebol zadovážený žiaden relevantný dôkaz o tom, čo sa poškodenej stalo. Preto namieta nezohľadnenie pri určovaní výšky trestu, poľahčujúcej okolnosti v zmysle § 36 písm. n/ Tr. zák. a nevidí dôvod na zohľadnenie priťažujúcej okolnosti v zmysle § 37 písm. m/ Tr. zák. a určenie trestu nad jednou polovicou takto určenej trestnej sadzby. Zohľadnenie § 49 ods. 2 Tr. zák. považuje za nesprávny. Obžalovaný trvá na svojej nevine, no aj pre prípadné uznanie viny páchateľa, sa mu tento trest javí ako neprimerane prísny. Poukázal najmä na to, že sa v minulosti nedopúšťal žiadnych násilností a nebol odsúdený za násilnú trestnú činnosť. Má za to, že jeho vina nebola v konaní preukázaná. Vo vzťahu k dokazovanej skutočnosti sa dôkazy delia na priame a nepriame. Má za to, že v priebehu trestného konania obžaloba nezadovážila jediný priamy dôkaz voči nemu a naopak, súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil sériu nepriamych dôkazov, ktoré podľa jeho názoru jednoznačne preukazujú jeho nevinu. Dokazovanie nepriamymi dôkazmi je zložitejšie a náročnejšie ako dokazovanie priamymi dôkazmi. Vyplývajú z neho niektoré významné závery, z ktorých jedným je ten, že jeden nepriamy dôkaz nestačí na preukázanie dokazovanej skutočnosti a dôkaznú silu má len v spojení s inými dôkazmi. Nepriame dôkazy musia tvoriť sústavu - harmonický celok. Každý nepriamy dôkaz musí byť nepochybne preukázaný. Sústava nepriamych dôkazov musí byť uzavretá, to znamená, že dôkazy musia vo svojom súhrne viesť k jedinému záveru a musia vylučovať iný záver. V predmetnom trestnom konaní vyvstáva z vykonaného dokazovania niekoľko ďalších záverov v osobe páchateľov, ako aj v priebehu skutkových okolností.
Na základe vyššie uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil podľa § 321 ods. 1 písm. b/ Tr. por. a rozhodol podľa § 322 ods. 3 Tr. por. o jeho oslobodení spod obžaloby za zločin zabitia podľa §148 ods. 1 Tr. zák., pretože skutok nespáchal. V tejto súvislosti navrhol zrušiť všetky výroky nadväzujúce na výrok o jeho vine. Obžalovaný T. I. v odvolaní, ktoré sám písomne odôvodnil uviedol, že dňa 21. 9. 2017 bol porušený zákon zo strany povereného príslušníka Policajného zboru v Rožňave a veľmi podrobne popísal postup orgánov činných v trestnom konaní. Poukázal na jednotlivé výpovede spoluobžalovaného G. K., svedkov, znalecké dokazovanie a na znalecký posudok MUDr. Greškovej, ktorý považuje za účelový a nepravdivý. Má zato, že súd mu mal uložiť ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou a nie ústavnou formou. Uviedol, že od začiatku až do vynesenia rozsudku vypovedal vždy pravdivo, nikdy neodmietol vypovedať a svoje výpovede nemenil. Čiastočne priznal, že poškodenej dal dve facky na tvár, jeden úder do nosa a ľavého oka, ublížil jej, ale nespôsobil jej žiadne smrteľné zranenie. Záverom uviedol, že z miesta bydliska je hodnotený dobre, nevyhľadáva žiadne konflikty, nechová sa násilne ani pod vplyvom alkoholických nápojov a nikdy nebol za násilný trestný čin trestne stíhaný, ani odsúdený. Z uvedených dôvodov navrhol krajskému súdu pribrať do konania znalca z odboru chirurgie a traumatológie a vec vrátiť do prípravného konania okresnému súdu na opätovné prejednanie a rozhodnutie.
Na podklade takto podaných odvolaní odvolací súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie obžalovaných nie je dôvodné.
V konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku postupoval okresný súd v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku a vykonal na hlavnom pojednávaní všetky potrebné dôkazy, majúce význam pre rozhodnutie o vine a treste, tieto dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. a dospel tak ku správnym skutkovým a právnym záverom.
V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. okresný súd jasne a zreteľne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, pričom sa dôsledne zaoberal aj obhajobou obžalovaných.
Krajský súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého rozsudku, nemal žiadne pochybnosti o závere okresného súdu, že obžalovaní sa dopustili konania tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku a keďže sa so závermi okresného súdu stotožňuje, tak na ne ako na správne a zákonné v podrobnostiach poukazuje.
Krajský súd v prvom rade poukazuje na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorej rozhodnutie okresného súdu a krajského súdu tvoria jeden celok (I. ÚS 141/04) a v zmysle tohto právneho názoru krajský súd tak v stručnosti poukazuje na zistený skutkový stav a na právny rozbor a právny záver okresného súdu o vine obidvoch obžalovaných.
Okresný súd na hlavnom pojednávaní vykonal rozsiahle dokazovanie a podľa názoru krajského súdu vykonané dôkazy jednotlivo a v ich vzájomnom súhrne správne a zákonne odôvodnil a v tomto smere krajský súd nezistil žiadne pochybenie zo strany okresného súdu.
Okresný súd v napadnutom rozsudku veľmi podrobne rozviedol, z akých usvedčujúcich výpovedí dospel k záveru, že skutok sa stal a že ho spáchali obidvaja obžalovaní tak, ako to okresný súd uviedol vo výrokovej časti napadnutého rozsudku.
Aj krajský súd si osvojil závery okresného súdu a tu poukazuje na samotné výpovede obžalovaných ako v prípravnom konaní, tak aj na hlavnom pojednávaní, ktoré okresný súd v napadnutom rozsudku podrobne rozviedol. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že obžalovaný I. čiastočne spôsobil fyzické ublíženie na zdraví poškodenej a obžalovaný K. v prípravnom konaní vypovedal, že poškodenú najmenej dvakrát udrel do oblasti tváre, dlaňou po lícach, raz ku kopol do nohy a pripustil aj jedno kopnutie do hlavy.
Tak ako na to poukázal okresný súd, obžalovaný I. pripustil štyri údery, z toho dvakrát dlaňou po tvári, raz päsťou do nosa a raz päsťou do oka a ako vyplýva z vykonaného dokazovania usvedčovaný bol výpoveďou spoluobžalovaného K., ktorý vypovedal vo vzťahu ku konaniu obžalovaného I., že I. použil násilie voči poškodenej a to štyri „silné“ facky otvorenou dlaňou, ďalej udrel poškodenú päsťou do nosa a kopnutím teniskou do hlavy do oblasti tváre.
Z tohto stručného vyhodnotenia skutkového stavu, na ktoré krajský súd poukázal, aj krajský súd dospel k záveru, že obidvaja obžalovaní fyzicky napadli poškodenú, čo bolo preukázané z ich samotných výpovedí.
V súvislosti s takto vykonanými výpoveďami obžalovaných a ich hodnotením korešponduje aj záver znalkyne v podanom znaleckom posudku a to, že každý z použitých mechanizmov do oblasti hlavy poškodenej ako sú konkrétne opakované „silné facky“, údery päsťou, kopnutie boli spôsobilé privodiť vnútrolebečné krvácanie a následok, konkrétne smrť poškodenej.
V ďalších podrobnostiach krajský súd poukazuje na podrobne odôvodnenie napadnutého rozsudku, ktoré si osvojil.
Na základe takto zisteného skutkového stavu aj krajský súd dospel k záveru, že skutok sa stal a že ho spáchali obidvaja obžalovaní.
Z týchto dôvodov krajský súd neakceptoval obhajobné námietky obidvoch obžalovaných, ktoré podrobne zdôvodňovali v podaných odvolaniach, pretože ich vyhodnotil ako irelevantné, pretože ich osobná obhajoba, ako aj kvalifikovaná obhajoba bola vykonaným dokazovaním v celom rozsahu vyvrátená.
Okresný súd pri hodnotení subjektívnej stránky žalovaného zločinu vychádzal zo spôsobu, akým obaja napadli poškodenú a dospel k záveru, že bolo preukázané, že ju bili holými rukami, resp. najmenej raz ju obžalovaný K. aj kopol teniskou do hlavy. Okresný súd tak dospel k právnemu názoru, že obidvaja obžalovaní nepoužil taký mechanizmus, ktorý by svedčil o tom, že by mali v úmysle menovanej spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví a z toho dôvodu aj oproti podanej obžalobe skutok právne posúdil ako zločin zabitia podľa § 148 ods. 1 Tr. zák., kde prokurátor podal obžalobu u obidvoch obžalovaných pre zločin zabitia podľa § 147 ods. 1 Tr. zák., t. j. že v úmysle spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví, inému z nedbanlivosti spôsobili smrť.
Okresný súd pri právnom posúdení skutku dospel k záveru, že konanie obidvoch obžalovaných bolo potrebné právne vyhodnotiť ako zločin zabitia podľa § 148 ods. 1 Tr. zák., t. j. že obidvaja obžalovaní konali v úmysle ublížiť na zdraví inému a z nedbanlivosti spôsobili smrť, čo je miernejšie právne posúdenie skutku oproti podanej obžalobe.
Prokurátor po takomto rozhodnutí o právnej kvalifikácii žalovaného skutku nepodal odvolanie v neprospech obidvoch obžalovaných.
Pri ukladaní druhu a výmery trestu okresný súd veľmi podrobne vyhodnotil osobu obžalovaného K., ako aj osobu obžalovaného I. a podľa názoru krajského súdu pri rozhodovaní o výmere a druhu trestu postupoval v súlade so zákonnými ustanoveniami § 34 a § 38 ods. 2 Tr. zák.
Krajský súd v podrobnostiach poukazuje na správne a zákonné odôvodnenie uložených trestov u G. K., ako aj T. I. a uložené tresty, aj podľa názoru krajského súdu sú postačujúce pre prevýchovu a nápravu obžalovaných.
Krajský súd však poukazuje na skutočnosť a to pri ukladaní nepodmienečného trestu T. I., že vzhľadom k vyhodnotenej osobe obžalovaného je uložený trest odňatia slobody vo výmere 5 a pol roka nepodmienečne skôr mierny ako prísny, ale krajský súd nemohol sám rozhodnúť o prísnejšom nepodmienečnom treste u obžalovaného I. pre nedostatok odvolania prokurátora v neprospech obžalovaného I..
Výroky okresného súdu o zaradení obžalovaného G. K. pre výkon trestu do ústavu s minimálnym stupňom stráženia a u obžalovaného T. I. pre výkon trestu so stredným stupňom stráženia sú úplne
zákonné a v súlade so zákonným ustanovením § 48 ods. 2 písm. a/, b/ Tr. zák. Ani v tomto smere krajský súd nezistil žiadne pochybenie zo strany okresného súdu.
Okresný súd podľa § 73 ods. 2 písm. d/ Tr. zák. uložil ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou obžalovanému G. K. a podľa § 73 ods. 2 písm. d/ a § 74 ods. 1 Tr. zák. obžalovanému T. I. ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.
Aj tieto výroky okresný súd zákonným spôsobom odôvodnil, opierajúc sa o závery znaleckých posudkov, ako aj o samotný spôsob vykonania skutku, keďže bolo preukázané, že obžalovaní spáchali trestný čin pod vplyvom alkoholu.
Výrok okresného súdu, keď podľa § 287 ods. 1 Tr. por. uložil obidvom obžalovaným povinnosť uhradiť spoločne a nerozdielne spôsobenú škodu T. U., má oporu vo vykonanom dokazovaní, pretože poškodená T. U. si svoj zákonný nárok včas a riadne uplatnila na hlavnom pojednávaní a že vzniknutá škoda v sume 555,10 eur bola preukázaná z titulu pohrebných nákladov.
To boli dôvody, pre ktoré krajský súd rozhodol v zmysle výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.