Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 6 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (30)Rozsudok_3T-6-2018.pdf
PDF · 105.18 KB
Case nature
Area
Subarea
3T/6/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Arpáda Koreňa, prísediacich Ing. Janky Hrušovskej a Márie Jánošdeákovej, v trestnej veci obžalovaného G. Č. a spol., na hlavnom pojednávaní konanom dňa 18. apríla 2018 v Rožňave,
rozhodol:
1/ Obžalovaný G. Č., B.. XX.XX.XXXX P. G. U., O. X. G., L. XXX/XX, t. č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Košiciach,
2/ Obžalovaný T. I., B.. XX.XX.XXXX P. L., Č. G., O. X. G.-Y., X. XX, L. X. B. U.-B. X., T. XX, t. č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Košiciach, štátny občan Českej republiky,
s ú v i n n í,
že dňa 21.09.2017 v Rožňave na ulici Pionierov v bytovom dome č. XX, na 8. poschodí v byte č. XX, ktorý bol v užívaní obžalovaného G. Č., v čase od 11.00 h do 15.00 h, pod vplyvom alkoholu, pri spoločnej konzumácii alkoholických nápojov a po predchádzajúcej hádke s poškodenou T. U., ju opakovane fyzicky napádali takým spôsobom, že obžalovaný G. Č. ju najmenej 2-krát udrel do oblasti tváre a najmenej v 1 prípade ju kopol do hlavy a obžalovaný T. I. ju najmenej 4-krát udrel do oblasti tváre, a to striedavo aj päsťou, pričom poškodená T. U. vzhľadom k tomu, že bola evidentne pod vplyvom alkoholu, v ťažkom stupni opilosti, opakovane zasahovaná údermi do oblasti hlavy, prakticky sa nebránila, a následkom týchto úderov utrpela smrteľné zranenie - roztrhnutie premosťujúcich ciev medzi mozgom a mozgovými plenami s krvácaním pod tvrdú plenu mozgu a ťažký poúrazový opuch mozgu, ktorým zraneniam podľahla v ten istý deň o 15.30 h,
t e d a
v úmysle ublížiť na zdraví inému z nedbanlivosti spôsobili smrť,
č í m s p á c h a l i
zločin zabitia podľa § 148 ods. 1 Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v znení zákona č. 316/2016 Z. z. a súd ich
o d s u d z u j e :
Obžalovaného G. Č. podľa § 148 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 5 (päť) rokov nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd obžalovaného zaraďuje pre výkon tohto trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona sa obžalovanému ukladá aj ochranné protialkoholické liečenie, ktoré podľa § 74 ods. 1 Trestného zákona vykoná ambulantnou formou.
Obžalovaného T. I. podľa § 148 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 49 ods. 2, § 38 ods. 2,4 Trestného zákona na priťažujúcu okolnosť uvedenú v ustanovení § 37 písm. m) Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 5,5 (päť a pol) roka nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného zaraďuje pre výkon tohto trestu do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona sa obžalovanému ukladá aj ochranné protialkoholické liečenie, ktoré podľa § 74 ods. 1 Trestného zákona vykoná ústavnou formou.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd ukladá obom obžalovaným povinnosť uhradiť spoločne a nerozdielne spôsobenú škodu poškodenej T. U., B.. XX.XX.XXXX, X. B. U., L. XXX, vo výške 555,10 €.
odôvodnenie:
Súd na hlavnom pojednávaní po vykonanom dokazovaní zistil skutkový stav taký, ako je opísaný vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Obaja obžalovaní v úvode hlavného pojednávania zhodne prehlásili, že sa cítia byť nevinnými zo spáchania skutku, ktorý je im kladený za vinu.
Obžalovaný G. Č. na hlavnom pojednávaní využil svoje právo a odmietol vo veci vypovedať. Po splnení zákonom stanovených podmienok súd prečítal zápisnicu o jeho výsluchu z prípravného konania. Takto bolo zistené, že obžalovaný na svoju obhajobu uviedol, že v otcovom byte požívali alkoholické nápoje, pričom okrem neho a spoluobžalovaného I. sa tam nachádzali aj U. K. a poškodená. Počas zábavy mala poškodená požadovať od oboch obžalovaných sex, čo ho nahnevalo a preto ju udrel 2-krát slabo po lícach. Obžalovaný I. jej však dal 4 silné facky otvorenou dlaňou, až sa rozplakala. Bavili sa ďalej a pili alkohol. Potom sa obžalovaný I. s poškodenou pohádal a dal jej ďalšiu facku po tvári a udrel ju päsťou do nosa. Následne ju kopol do hlavy do oblasti tváre. Obžalovaný Č. sa ju už viac nedotkol. Obžalovaný pripustil, že aj on 1-krát kopol poškodenú, avšak v dôsledku opitosti si na to presne nepamätá. Neskôr zistili, že poškodená je mŕtva.
Obžalovaný T. I. na svoju obhajobu uviedol, že v čase činu nemal až tak vypité, aby sa nepamätal na to, čo sa stalo. Na hlavnom pojednávaní vypovedal zhodne ako v prípravnom konaní a potvrdil, že videl, ako obžalovaný Č. začal fackať a „boxovať“ nebohú poškodenú a keď čupela, videl, ako ju 1 až 2-krát kopol do hlavy do spánkovej časti. Potvrdil aj to, že keď poškodená žiadala od nich všetkých sex, 2-krát ju dlaňou udrel po tvári, 1-krát päsťou do nosa a 1-krát päsťou do oka. Potom išiel spať. Na hlavnom pojednávaní prvýkrát na svoju obhajobu uviedol aj skutočnosť, že so spoluobžalovaným z bytu odišiel kúpiť víno a rum, a spomenul si, že keď odchádzali, počul, ako keby niečo za nimi buchlo. So spoluobžalovaným sa smiali, že zrejme poškodená spadla na schodoch, keď chcela ísť za nimi. Na časové okolnosti si presne nespomenul. Poprel, že by poškodenú kopol do hlavy. Svoj čin oľutoval s tým, že poškodenej nemal v úmysle spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví. Keď sa zobudil a zistili, že poškodená sa nehýbe, spolu s I. T., ktorý medzičasom prišiel do bytu, šiel k susede zavolať pomoc.
Svedok I. T. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že šiel k bloku, kde býva obžalovaný Č., zazvonil a keďže neotváral, pohol sa preč. No vtedy videl prichádzať svedkov Y. a K., spolu s obžalovaným Č., ktorí zrejme prichádzali z vonka. V byte videl poškodenú, ktorá sedela. Obžalovaný Č. mu povedal, že odpadla. Prezrel ju a zistil, že bola studená a nemala tep. Následne šli ku susede zavolať pomoc. V čase činu svedok bol pod vplyvom alkoholu. Vzhľadom na rozpory vo svojich výpovediach, najmä, čo sa týka okolností, kto mu otvoril dvere a kadiaľ prišiel, na výzvu tieto rozpory odstrániť uspokojivo nevedel
(podľa zápisu o dychovej skúške mal svedok dňa 21.09.2017 o 18.12 h v dychu 1,26 mg/l alkoholu, čo v prepočte znamená 2,63 promile alkoholu, z čoho nepochybne vyplýva skutočnosť, že v čase jeho príchodu do bytu obžalovaného Č. musel byť v ťažkom stupni opitosti).
Svedok U. K. na hlavnom pojednávaní uviedol, že síce bol na mieste činu, ale keďže bol značne v podnapitom stave, zaspal a bližšie sa ku skutkovým okolnostiam vyjadriť nevie. Nevedel sa vyjadriť ku skutočnosti, či niekto bil poškodenú, či sa s ňou niekto hádal a čo robili v byte obžalovaní.
Svedkyňa U. W. potvrdila, že obžalovaný I. ešte s jedným pánom prišli k nej k dverám bytu, že potrebujú zavolať sanitku, pretože vedľa v byte majú mŕtvu ženu. Na základe ich požiadavky zavolala rýchlu zdravotnú pomoc a na pokyn operátorky zašla do bytu zistiť, čo sa tam stalo. V byte našla mŕtve telo a poškodená bola modrá. Následne to oznámila operátorke. Z byte bolo viacej ľudí, ktorí sedeli ticho v kruhu. V byte bol veľký neporiadok, boli tam špaky od cigariet a fľaše od alkoholu. Nevedela sa vyjadriť, v akom stave sa nachádzali prítomné osoby.
Svedok Ľ. Y. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v kritickom čase sa nachádzal v byte u obžalovaného Č., pričom však väčšinu času prespal. Potvrdil, že aj jeho fyzicky napadli obaja obžalovaní, ktorí mu spôsobili značne krvácajúce poranenie nosa, pretože bol celý od krvi. Pohádali sa kvôli potravinám. Nevedel sa vyjadriť, kto z obžalovaných ho bil intenzívnejšie. Videl aj to, ako obaja bili - fackali poškodenú. Obžalovaný ich upozornil, aby ich nebili.
Vo veci bol podaný písomný znalecký posudok znalkyňou MUDr. Y. R. z odvetvia psychiatria. Znalkyňa podala znalecký posudok na hlavnom pojednávaní, a to vo vzťahu k obom obžalovaným. Na svojich záveroch zotrvala v celom rozsahu. Pokiaľ ide o obžalovaného G. Č., uviedla, že u menovaného nezistila žiadnu duševnú chorobu, ani duševnú poruchu v zmysle psychózy. Bol však zistený syndróm závislosti od alkoholu s depraváciou osobnosti, pričom v čase skutku bol v čase jednoduchej simplexnej ebriety stredne ťažkého stupňa s tým, že pod vplyvom alkoholu sa aj v budúcnosti môže dopúšťať opakovane trestných činov. Jeho schopnosť ovládať svoje konanie a rozpoznať protiprávnosť svojho konania boli zmenšené len pod vplyvom alkoholu. Jeho pobyt na slobode z psychiatrického hľadiska nie je nebezpečný pre spoločnosť, avšak z vyššie uvedených dôvodov mu doporučila uložiť ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou.
Pokiaľ ide o obžalovaného T. I., ani u tohto obžalovaného znalkyňa nezistila žiadnu duševnú chorobu, ani duševnú poruchu v zmysle psychózy. Taktiež zistila syndróm závislosti od alkoholu s depraváciou osobnosti a dissociálnu poruchu osobnosti. V čase skutku bol v stave jednoduchej simplexnej ebriety stredne ťažkého stupňa. Pod vplyvom alkoholu sa dopúšťa opakovane trestných činov. Jeho schopnosť ovládať svoje konanie a rozpoznať protiprávnej svojho konania boli zmenšené len pod vplyvom alkoholu. Zo psychiatrického hľadiska jeho pobyt na slobode nie je nebezpečný. Vzhľadom na zistenú závislosť od alkoholu, keďže doterajšia ambulantná liečba nesplnila svoj účel, znalkyňa doporučila uložiť obžalovanému I. ochranného protialkoholické liečenie ústavnou formou.
Obaja obžalovaní k záverom znalkyne vyhlásili, že sú ochotní podrobiť sa ochrannému liečeniu v navrhovanej forme.
Znalkyňa MUDr. U. K. N. PhD. podala písomný znalecký posudok z odvetvia súdne lekárstvo, spoločne aj so znalkyňou MUDr. P. P.. Na hlavnom pojednávaní znalkyňa MUDr. N. zotrvala na záveroch písomného znaleckého posudku. Bezprostrednou príčinou smrti T. U. bol poúrazový opuch mozgu pri krvácaní pod tvrdú plenu mozgu po opakovanom tupom násilí na oblasť hlavy spôsobenom druhou osobou resp. viacerými osobami u menovanej, ktorá bola v ťažkom stupni opitosti. Čas smrti bol určený na deň 21.09.2017 o 15.30 h, ktorý čas smrti nie je v rozpore s pitevným nálezom. Znalkyňa upresnila, že podľa možného prežívania zhruba 7 až 21 minút s vnútrolebečným zranením a podľa času smrti určenej ohliadajúcou lekárkou k vzniku vnútrolebečného zranenia mohlo dôjsť dňa 21.09.2017 v čase medzi 15.07 až 15.23 h. V danom prípade išlo o násilnú smrť - poúrazový opuch mozgu ťažkého stupňa pri vnútrolebečnom krvácaní po opakovanom tupom násilí na oblasť hlavy spôsobeným druhou osobou resp. viacerými osobami. Išlo o opakovaný útok bitím rukami a kopaním dominantne do oblasti hlavy. Pri tomto útoku na oblasť hlavy došlo k roztrhnutiu premosťujúcich ciev medzi mozgom a mozgovými plenami s krvácaním pod tvrdú plenu mozgu. Poškodená podľa prítomných zranení na tele mohla byť 1-krát kopnutá do ľavej záhlavnej oblasti vlasatej časti hlavy, najmenej 4-krát udretá rukou do oblasti
tváre, 1-krát do vlasatej časti hlavy v ľavej spánkovej oblasti, minimálne 3-krát do oblasti krku a hrudníka a 1-krát do oblasti brucha. Všetky vyššie uvedené zranenia boli čerstvého charakteru, vznikli súčasne, resp. v kratšom časovom odstupe od seba, pričom presné poradie vzniku a čas jednotlivých zranení z pitevného nálezu nie je možné určiť. Z medicínskeho hľadiska vnútrolebečné krvácanie je možné hodnotiť ako ťažké poranenie až život ohrozujúce. Nie je možné vylúčiť, že smrti menovanej by sa dalo zabrániť poskytnutím včasnej odbornej lekárskej pomoci a následnej komplexnej a špecializovanej neurochirurgickej liečby v zdravotníckom zariadení bezprostredne po úraze.
Znalkyňa na hlavnom pojednávaní potvrdila tieto svoje závery zo znaleckého posudku. Dodala, že vzhľadom na množstvo krvi, ktoré bolo zistené vo vnútrolebečnom priestore poškodenej, nie je možné konštatovať, že by ťažký stupeň opitosti nejakou významnou mierou prispel ku krvácaniu resp. množstvu krvi. Vplyv alkoholu teda nemal vplyv na rýchlosť stavu bezvedomia, pretože poškodená nebola v stave akútnej otravy. Znalkyňa potvrdila, že každý jednotlivý mechanizmus každého z obžalovaných bol spôsobilý privodiť následok konštatovaný v znaleckom posudku.
Súd sa podrobne oboznámil aj s ďalšími listinnými dôkazmi a celým ďalším spisovým materiálom. Po takto vykonanom dokazovaní dospel k nasledovným záverom:
Zločinu zabitia podľa § 147 ods. 1 Trestného zákona sa dopustí ten, kto v úmysle spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví inému z nedbanlivosti spôsobí smrť.
Z citovaného ustanovenia vyplýva, že z hľadiska subjektívnej stránky sa vyžaduje úmysel smerujúci k spôsobeniu ťažkej ujmy na zdraví a vo vzťahu k smrteľnému následku zavinenie z nedbanlivosti.
Pokiaľ ide o výpovede obžalovaných, títo popreli svoju vinu na uvedenom následku. Obžalovaný I. na hlavnom pojednávaní čiastočne potvrdil fyzické ublíženie poškodenej, obžalovaný Č. tak urobil len v prípravnom konaní, pretože na hlavnom pojednávaní odmietol vypovedať. Obžalovaný Č. v prípravnom konaní pripustil, že poškodenú najmenej 2-krát udrel do oblasti tváre, dlaňou po lícach a asi 1-krát ju kopol slabo do nohy. V jednej z výpovedí pripustil 1 kopnutie do hlavy. Spoluobžalovaný ho usvedčuje zo 6 úderov dlaňou po tvári poškodenej, kopnutia teniskou do oblasti hlavy - spánkovej časti, 3 až 4 faciek a následne päsťami po celej tvári.
Oproti uvedenému obžalovaný I. pripustil 4 údery, z toho 2-krát dlaňou po tvári, 1-krát päsťou do nosa a 1-krát päsťou do oka. Usvedčovaný bol v prípravnom konaním spoluobžalovaným Č. zo 4 silných faciek otvorenou dlaňou, z úderu päsťou do nosa a kopnutím teniskou do hlavy - do oblasti tváre. Pri ďalšej výpovedi ho usvedčil spoluobžalovaný len zo silných faciek, úderu päsťou pod oko a úderu päsťou do nosa. Toto potvrdil aj pri konfrontácii.
Hodnotiac vykonané dôkazy je potrebné predovšetkým konštatovať, že došlo k nenapraviteľného následku konania páchateľov - smrti človeka. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by tento následok bol spôsobený iným mechanizmom, než fyzickým napadnutím zo strany inej osoby resp. zo strany viacerých osôb. Zmenu výpovede najmä obžalovaného I., ktorý tvrdil, že poškodená sa mala snažiť údajne ísť za nimi, keď šli kúpiť víno a že zrejme spadla na schodoch, súd vyhodnotil ako účelovú a tendenčnú. Tento záver odôvodňuje najmä skutočnosť, že sa v priebehu trestného stíhania o tejto skutočnosti vôbec nezmienili, žiadny z vypočutých svedkov nepotvrdil to, že by poškodená bola opustila byt a ani zo záverov znaleckého posudku z odvetvia súdne lekárstvo nevyplýva skutočnosť, že by boli prítomné tomu nasvedčujúce charakteristické poranenia. Na druhej strane je nepochybné, že všetci prítomní v byte u obžalovaného Č. vrátane neho boli v značnom stupni opitosti. Alkohol popíjali prakticky celý deň. Obžalovaní Č. a I. sa krátkou pred napadnutím poškodenej dopustili podobného konania, keď fyzicky napadli svedka Javorského a tomuto spôsobili krvácajúce poranenia. V tomto pokračovali, keď sa dostali do ústneho konfliktu s poškodenou, ktorá údajne od oboch požadovala sex. Súd má preukázané, že obaja obžalovaní fyzicky napadli poškodenú. Vyplýva to jednak z ich samotných výpovedi, kedy sami popísali ako napadli poškodenú, ale zároveň sa aj navzájom z fyzického násilia usvedčovali. Keďže neexistuje taký svedok, ktorý by bol pri plnom vedomí sledoval skutkové okolnosti, súd musel vychádzať z výpovedí obžalovaných v spojitosti s charakteristikou vzniknutých poranení a následku, ktoré boli zistené pitevným nálezom. Ako vyplýva z výpovede znalkyne a podaného znaleckého posudku, každý z použitých mechanizmov do oblasti hlavy poškodenej (opakované silné facky, údery päsťou, kopnutie)
boli spôsobilé privodiť vnútrolebečné krvácanie a následok - smrť poškodenej. Aj svedok Y. potvrdil, že obaja obžalovaní bili poškodenú, i keď on to vnímal ako fackovanie.
Z vykonaného dokazovania zostalo spochybnené, či obžalovaný I. skutočne aj kopol poškodenú do oblasti tváre. Keďže tento rozpor nebolo možné objektívne odstrániť (obžalovaný Č., ktorý pri prvotnej výpovedi usvedčoval obžalovaného I. z kopnutia do oblasti hlavy, neskôr tento mechanizmus už nespomenul a na hlavnom pojednávaní odmietol k veci vypovedať), súd u obžalovaného I. tento mechanizmus vypustil.
Pri hodnotení subjektívnej stránky žalovaného zločinu súd vychádzal zo spôsobu, akým obaja napadli poškodenú. Bolo preukázané, že ju bili holými rukami, resp. najmenej obžalovaný Č. ju aj kopol teniskou do oblasti hlavy. Nepoužili teda taký mechanizmus, ktorý by svedčil o tom, že by mali v úmysle menovanej spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví (absentujú napr. vyhrážky zabitím, použitie predmetu ako sú napr. palica, železná tyč, váza, popolník, kameň a podobne), čomu nasvedčuje aj údajný motív ich správania sa voči poškodenej - odplata za požadovanie hromadného sexu.
Zločinu zabitia podľa § 148 ods. 1 Trestného zákona sa dopustí ten, kto v úmysle ublížiť na zdraví inému z nedbanlivosti spôsobí smrť.
Z hľadiska subjektívnej stránky teda rozdiel v porovnaní s ustanovením § 147 spočíva v základnom zámere páchateľa, ktorý smeroval len k spôsobeniu ublíženia na zdraví. V tomto prípade obaja obžalovaní vzhľadom na to, že objektom ich útoku bola bezbranná žena, navyše v ťažkou stupni opitosti, museli prinajmenšom predpokladať, že fyzickými údermi do oblasti hlavy, keďže sa nemohla brániť, jej môžu spôsobiť ublíženie na zdraví, teda poranenia, ktoré si vyžiadajú liečenie a obmedzenie obvyklého spôsobu života prevyšujúceho 7 dní.
S prihliadnutím najmä na závery znaleckého posudku z odvetvia súdne lekárstvo, z ktorého jednoznačne vyplýva, že k spôsobeniu poranení u poškodenej došlo veľmi krátko pred jej smrťou, teda je vylúčené, že by sa predtým kdekoľvek inde pohybovala, súd po zhodnotení všetky priamych aj nepriamych dôkazov oboch obžalovaných uznal vinnými, na rozdiel od obžaloby, zo zločinu zabitia podľa § 148 ods. 1 Trestného zákona.
V danom prípade je vylúčené spolupáchateľstvo podľa § 20 Trestného zákona, pretože k smrteľnému následku sa predpokladá nedbanlivostné zavinenie. V takýchto prípadoch ide o úmyselné spolupôsobenie dvoch alebo viacerých osôb, pri ktorom dôjde k nezamýšľanému následku. Každému zo zúčastnených možno podľa okolností prípadu pričítať celý následok, ako by ho spôsobil sám, avšak posudzujúcu sa ako páchatelia a nie ako spolupáchatelia.
Konanie oboch obžalovaných je závažné pre spoločnosť, pretože narušili jej záujmy na ochrane života a zdravia. Táto závažnosť je zvýraznená tým, že došlo k nenapraviteľnému následku - smrti človeka.
Obžalovaný G. Č. je v mieste trvalého bydliska hodnotený úplne všeobecne. T. č. nikde nepracuje. Doposiaľ bol 1-krát súdne trestaný, trestným rozkazom Okresného súdu Rožňava zo dňa 20.07.2012, ktorým mu bol pre prečin podľa § 360 ods. 1,2 písm. a) Trestného zákona a iné uložený trest odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov s podmienečným odkladom výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov a primerané obmedzenia. V dôsledku rozhodnutia prezidenta republiky o amnestii zo dňa 01.02.2013 mu bol výkon tohto trestu odpustený a hľadí sa na neho, ako keby nebol odsúdený.
Obžalovaný T. I. je v mieste trvalého bydliska hodnotený v podstate kladne, avšak mimo miesta bydliska trávi čas s bezdomovcami a v ich spoločnosti požíva alkoholické nápoje. V takýchto prípadoch mal problém so sebakontrolou. Doposiaľ bol 4-krát súdne trestaný, naposledy trestným rozkazom Okresného súdu Rožňava zo dňa 31.08.2017, kedy mu bol pre prečin podľa § 212 ods. 2 písm. c) Trestného zákona uložený trest odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov v podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 24 mesiacov, teda do 31.08.2019. Z posledného výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody bol prepustený dňa 14.05.2014.
Súd pri rozhodovaní o výmere a druhu trestov postupoval v zmysle zákonných ustanovení § 34 a § 38 ods. 2 Trestného zákona.
U obžalovaného G. Č. súd nezistil žiadnu poľahčujúcu ani priťažujúcu okolnosť. Pri zločine zabitia podľa § 148 ods. 1 Trestného zákona môže súd uložiť páchateľovi trest odňatia slobody od 3 do 8 rokov. V danom prípade u menovaného súd prihliadol na jeho osobu, doterajší život, jeho postoj k spáchanej trestnej činnosti, ale najmä na nenapraviteľný následok jeho konania. Z týchto dôvodov mu súd uložil trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov nepodmienečne s tým, že ho vykoná v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, pretože v posledných 10-tich rokoch nebol vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin.
U obžalovaného T. I. súd pri ukladaní trestu prihliadol na skutočnosť, že teraz posudzovaný zločin spáchal v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia a veľmi krátko po právoplatnom odsúdení (§ 49 ods. 2 Trestného zákona). Zároveň prihliadol na jednu priťažujúcu okolnosť, ktorou je skutočnosť, že obžalovaný už bol odsúdený (§ 37 písm. m) Trestného zákona). Keďže neboli zistené žiadne poľahčujúce okolnosti, s použitím § 38 ods. 4 Trestného zákona súd obžalovanému I. uložil trest odňatia slobody pri dolnej hranici zvýšenej trestnej sadzby, a to v trvaní 5,5 roka nepodmienečne a tým, že tento trest vykoná v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, pretože už bol v nedávnej minulosti vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin.
S prihliadnutím na závery znaleckých posudkov z odvetvia psychiatria, súd obom obžalovaným uložil ochranné protialkoholické liečenia s tým, že obžalovaný Č. ho vykoná ambulantnou formou a obžalovaný I. ústavou formou.
Poškodená T. U. - matka poškodenej, si v prípravnom konaní riadne a včas uplatnila nárok na náhradu spôsobenej škody z titulu pohrebných nákladov a ďalej čiastku 21.750,- € v zmysle zákona o ochrane obetí násilných trestných činov. Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 18.04.2018 modifikovala tento svoj uplatnený nárok na čiastku 555,10 €, čo predstavujú výdavky na pohreb poškodenej. Keďže súd nemal o takto vyčíslenom nároku žiadne pochybnosti (spisový materiál obsahuje potrebné potvrdenia a doklady) , súd uložil obom obžalovaným povinnosti uhradiť spoločne a nerozdielne túto škodu poškodenej T.G. U..
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Rožňava do 15 dní od oznámenia rozsudku v 5 vyhotoveniach. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie. Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2) Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1) Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.