Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 470/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-48

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. októbra 2020

v senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Libora Duľu a Ladislava

Duditša (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

, zastúpeného Advokátskou

kanceláriou Perhács s. r. o., Jelenec 353, v mene ktorej koná konateľ a advokát Mgr. JUDr.

Zoltán Perhács, PhD., vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu a inú

právnu ochranu podľa a Listiny

základných práv a slobôd, základného práva na rovnosť účastníkov konania podľa čl. 47

ods. 3 a Listiny základných práv a slobôd,

základného práva vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2

a Listiny základných práv a slobôd, práva na

spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd a práva na účinný opravný prostriedok podľa čl. 13 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava IV

v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom zo 16. novembra 2017, ako aj

postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho

uznesením z 27. júna 2018 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavná sťažnosť a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. októbra

2018 doručená ústavná sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného Advokátskou kanceláriou

Perhács s. r. o., Jelenec 353, v mene ktorej koná konateľ a advokát Mgr. JUDr. Zoltán

Perhács, PhD., ktorou namietal porušenie svojho základného práva na súdnu a inú právnu

ochranu podľa (ďalej len „“) a

Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), základného práva na rovnosť

účastníkov konania podľa a listiny, základného práva

vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom podľa a

listiny, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na účinný opravný prostriedok

podľa čl. 13 dohovoru postupom Okresného súdu Bratislava IV (ďalej len ,,okresný súd“),

v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom zo 16. novembra 2017 (ďalej

len ,,napadnutý rozsudok“), ako aj postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len

,,krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 27. júna

2018 (ďalej len ,,napadnuté uznesenie“).

2. Ústavná sťažnosť bola pôvodne pridelená sudcovi spravodajcovi Rudolfovi

Tkáčikovi, ktorému uplynulo funkčné obdobie sudcu ústavného súdu 16. februára 2019.

Do tohto dňa nebolo o ústavnej sťažnosti sťažovateľa rozhodnuté. Plénum ústavného súdu

prijalo 16. októbra 2019 Dodatok č. 1 k Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej

republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 (ďalej len „rozvrh práce“).

Podľa čl. X bodu 5 rozvrhu práce boli nevybavené veci sudcov, ktorých funkčné obdobie

uplynulo 16. februára 2019, prerozdelené medzi sudcov menovaných do funkcie 10. októbra

2019, a to náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov.

Ústavná sťažnosť bola pridelená sudcovi spravodajcovi Ladislavovi Duditšovi a v zmysle

čl. II bodu 3 rozvrhu práce bola prejednaná vo IV. senáte ústavného súdu, ktorý pracuje

v zložení Miroslav Duriš (predseda senátu), Libor Duľa a Ladislav Duditš (členovia senátu).

3. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že okresný súd svojím rozsudkom sp. zn.

zo 16. februára 2017 oslobodil sťažovateľa spod obžaloby Okresnej

prokuratúry Bratislava IV (ďalej len ,,okresná prokuratúra“) pre pokračovací prečin

výtržníctva podľa , Trestný

zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) s poukazom na

písm. j) . Na základe odvolania okresnej prokuratúry krajský súd

uznesením sp. zn. z 11. augusta 2017 zrušil oslobodzujúci rozsudok

okresného súdu v celom rozsahu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Následne okresný súd

napadnutým rozsudkom uznal sťažovateľa vinným podľa obžaloby okresnej prokuratúry,

pričom mu uložil trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov s podmienečným odkladom jeho

výkonu na skúšobnú dobu 14 mesiacov a taktiež mu uložil ochranné liečenie sexuologické

ambulantnou formou. Poškodenú okresný súd s jej nárokom na náhradu škody odkázal

na civilný proces. Po podaní odvolania sťažovateľom krajský súd napadnutým uznesením

tento záver okresného súdu potvrdil tým, že podľa Trestný

poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) zamietol odvolanie

sťažovateľa v celom rozsahu.

4. Základná sťažnostná námietka sťažovateľa spočíva v tom, že krajský súd nechal

bez povšimnutia okresným súdom zistený a ustálený skutkový stav, na nesprávnosť ktorého

poukázal sťažovateľ aj v písomnom odôvodnení svojho odvolania. Sťažovateľ v písomnom

odôvodnení svojho odvolania primárne poukazoval na skutočnosť, že konštatácie a závery

okresného súdu neboli spôsobilé vytvoriť zákonný podklad pre odsudzujúci rozsudok,

pričom poukázal na to, že správne mal okresný súd oslobodiť sťažovateľa spod obžaloby

okresnej prokuratúry, a to tak, ako ho oslobodil svojím predchádzajúcim rozsudkom. Podľa

názoru sťažovateľa sa krajský súd s jeho odvolacími námietkami dostatočným spôsobom

nevysporiadal, čo malo mať determinujúci vplyv taktiež na nesprávnosť jeho skutkových

a právnych záverov. Napadnuté uznesenie krajského súdu je tak podľa názoru sťažovateľa

nepreskúmateľné: ,,Odvolací súd v odôvodnení svojho rozsudku vôbec nespomína

sťažovateľove ťažiskové námietky a argumenty označené v bode 70., 71., 72., 73., 74., a 75.

na stranách 29 až 31 písomného odvolania. Odvolací súd tieto závažné odvolacie dôvody

sťažovateľa nielen neskúmal, nijako ich ani nepremietol do napadnutého uznesenia, navyše

v odôvodnení svojho rozhodnutia ani neuviedol, prečo tak neurobil.“

5. Sťažovateľ v uvedených súvislostiach uvádza, že jeho ťažiskové sťažnostné

námietky formulované v bode 4 odôvodnenia tohto rozhodnutia nemožno subsumovať

pod žiadny z dôvodov dovolania vymedzených . Na základe

uvedeného sťažovateľ zastáva názor, že proti napadnutému uzneseniu krajského súdu

,,okrem sťažnosti v konaní pred ústavným súdom nemá k dispozícii iný účinný prostriedok

nápravy“, a preto preskúmanie jeho ústavnej sťažnosti nemôže byť vylúčené z preskúmania

ústavným súdom. Rozsudku okresného súdu sťažovateľ vytýka, že ním došlo k porušeniu

zásady voľného hodnotenia dôkazov vyplývajúcej z ,

čo odôvodňuje najmä tým, že okresný súd ,,svoj odsudzujúci rozsudok založil výlučne na

právnom názore odvolacieho súdu. ktoré len formalistický premietol do svojho rozhodnutia.

Navyše právny názor odvolacieho súdu je arbitrárny, pretože neobsahuje žiadne komplexné

hodnotenie dôkazov. Mám za to, že pokiaľ má byť súd, ktorému je vec po zrušujúcom

rozhodnutí odvolacieho súdu vrátená na ďalšie konanie, viazaný právnym názorom

odvolacieho súdu, musí byť tento právny názor uvedený v odôvodnení rozhodnutia

odvolacieho súdu. Musí z neho preto vyplývať, prečo bolo rozhodnutie súdu nižšieho stupňa

zrušené, prečo bolo považované za nesprávne, v čom spočívajú nedostatky dokazovania,

skutkových záverov, prípadne nedostatky právneho posúdenia veci. Nižší súd je teda viazaný

(len) takým právnym názorom, ktorý bol základom pre rozhodnutie odvolacieho súdu. Aj

z dôvodu, že z rozhodnutia odvolacieho súdu uvedené skutočnosti nevyplývajú, súd prvého

stupňa nebol viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.“.

6. Vzhľadom na všetko dosiaľ uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd

uznesením prijal jeho ústavnú sťažnosť na ďalšie konanie a následne rozhodol vo veci

samej nálezom: „Základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa ,

na rovnosť účastníkov konania podľa , vyjadriť sa ku všetkým

vykonávaným dôkazom podľa , na súdnu ochranu podľa

listiny, rovnosť účastníkov konania podľa čl. 37 ods. 3 listiny, vyjadriť sa ku všetkým

vykonaným dôkazom podľa čl. 38 ods. 2 listiny, na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6

ods. 1 dohovoru a na účinný opravný prostriedok podľa čl. 13 dohovoru, postupom

a rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave, Záhradnícka 10, 813 66 Bratislava zo dňa

27.06.2018 v konaní vedenom pod sp. zn. , bolo porušené. Uznesenie

Krajského súdu v Bratislave zo dňa 27.06.2018, sp. zn. sa zrušuje a vec sa mu

vracia na ďalšie konanie. Základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

, na rovnosť účastníkov konania podľa , vyjadriť sa ku všetkým

vykonávaným dôkazom podľa , na súdnu ochranu podľa

listiny, rovnosť účastníkov konania podľa čl. 37 ods. 3 listiny, vyjadriť sa ku všetkým

vykonaným dôkazom podľa čl. 38 ods. 2 listiny, na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6

ods. 1 dohovoru a na účinný opravný prostriedok podľa čl. 13 dohovoru, postupom

a rozhodnutím Okresného súdu Bratislava IV, Saratovská 1/A, 844 54 Bratislava zo dňa

16.11.2017 v konaní vedenom pod sp. zn. , bolo porušené. Rozsudok Okresného

súdu Bratislava IV zo dňa 16.11.2017, sp. zn. sa zrušuje a vec sa mu vracia na

ďalšie konanie. Ústavný súd sťažovateľovi priznáva náhradu trov právneho zastúpenia,

ktorá je splatná do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet právneho zástupcu

sťažovateľa.“

II.

Právomoc ústavného súdu a relevantná právna úprava

7. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

8. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou

od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene

a doplnení niektorých (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“). V súlade s jeho § 246 ods. 1 a 2 sa tento zákon použije aj na konania

začaté do 28. februára 2019, pričom právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali

do 28. februára 2019, zostávajú zachované.

10. Podľa ústavný súd návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak.

11. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

12. Podľa ak o ochrane základných práv

a slobôd sťažovateľa vo veci, ktorej sa ústavná sťažnosť týka, je príslušný rozhodovať iný

súd, ústavný súd uznesením ústavnú sťažnosť odmietne pre nedostatok právomoci

na prerokovanie.

13. Podľa ústavná sťažnosť je neprípustná,

ak sťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho

základných práv a slobôd.

14. Podľa ústavný súd neodmietne prijatie

ústavnej sťažnosti pre jej neprípustnosť, ak sťažovateľ preukáže, že nevyčerpal právne

prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd, z dôvodov

hodných osobitného zreteľa.

15. Podľa dovolanie možno podať, ak

a) vo veci rozhodol nepríslušný súd,

b) súd rozhodol v nezákonnom zložení,

c) zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu,

d) hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti

obvineného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky,

e) vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo

prísediaci, ktorý mal byť vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania,

f) trestné stíhanie bolo vykonané bez súhlasu poškodeného, hoci jeho súhlas sa podľa

zákona vyžaduje,

g) rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným

spôsobom,

h) bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený

taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa,

i) rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo

na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného

skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť,

j) bolo uložené ochranné opatrenie, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky,

k) proti obvinenému sa viedlo trestné stíhanie, hoci bolo neprípustné,

l) odvolací súd zamietol odvolanie podľa § 316 ods. 1, hoci na to neboli splnené

zákonné dôvody, alebo zobral na vedomie späťvzatie odvolania obhajcom alebo osobou

uvedenou v § 308 ods. 2 napriek tomu, že obvinený nedal výslovný súhlas na späťvzatie

odvolania,

m) pred podaním obžaloby generálny prokurátor zrušil právoplatné rozhodnutie

prokurátora po lehote uvedenej v § 364 ods. 3,

n) bol obvinenému uložený trest odňatia slobody na doživotie a súd rozhodol,

že podmienečné prepustenie z výkonu tohto trestu nie je prípustné.

III.

Posúdenie veci ústavným súdom a jeho závery

16. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti namieta porušenie svojich základných práv

a slobôd a taktiež ľudských práv a základných slobôd bližšie vymedzených v bodoch 1 a 6

odôvodnenia tohto rozhodnutia, ku ktorému malo podľa jeho tvrdení dôjsť postupom

a napadnutým rozsudkom okresného súdu, ktorým ho tento uznal za vinného

z pokračovacieho prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. e), ods. 2 písm. b) Trestného

zákona s poukazom na , a taktiež postupom a napadnutým

uznesením krajského súdu, ktorým bolo v rámci inštančného postupu zamietnuté jeho

odvolanie proti napadnutému uzneseniu okresného súdu ako nedôvodné.

K namietanému postupu v konaní a napadnutému rozsudku okresného súdu

17. Systém ochrany základných práv a slobôd zaručených , resp. listinou

a taktiež systém ochrany ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich zo záväznej

medzinárodnej zmluvy je založený na princípe subsidiarity, ktorý určuje aj rozsah

právomoci ústavného súdu pri poskytovaní ochrany základným právam a slobodám, resp.

ľudským právam a základným slobodám vo vzťahu k právomoci všeobecných súdov

( a ), a to tak, že všeobecné súdy sú primárne zodpovedné

za výklad a aplikáciu zákonov, ale aj za dodržiavanie základných práv a slobôd, resp.

ľudských práv a základných slobôd ( a 2 a ). Všeobecné

súdy sú tak povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť, a preto je

právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná právomoc

všeobecných súdov (, ).

18. Vychádzajúc zo svojej judikatúry uvedenej v predchádzajúcom bode

odôvodnenia tohto rozhodnutia, ústavný súd vo vzťahu k námietkam týkajúcim sa

napadnutého rozsudku okresného súdu konštatuje existenciu procesnej prekážky brániacej

prerokovaniu tejto časti ústavnej sťažnosti, ktorou je nedostatok právomoci ústavného súdu.

zakotvujúci inštitút odvolania proti rozsudku súdu prvého stupňa

poskytuje priestor aj na uplatnenie námietok týkajúcich sa skutkových, resp. právnych

pochybení prvostupňového súdu potenciálne predstavujúcich zásahy do základných práv

a slobôd obžalovaného. Rozhodovanie o tomto opravnom prostriedku patrí vždy

druhostupňovému súdu. Sťažovateľ teda disponoval možnosťou uplatniť svoje námietky

o prípadnom pochybení prvostupňového súdu prostredníctvom riadneho opravného

prostriedku, ktorého podanie aj využil, pričom o tomto odvolaní sťažovateľa rozhodol

krajský súd napadnutým uznesením. Ochranu základným právam a slobodám, resp.

ľudským právam a základným slobodám sťažovateľa tak bol v konkrétnom prípade

oprávnený a zároveň povinný poskytnúť krajský súd v rámci odvolacieho konania. Táto

skutočnosť vylučuje právomoc ústavného súdu preskúmať námietky sťažovateľa uplatnené

proti napadnutému rozsudku okresného súdu. Ústavný súd preto rozhodol o odmietnutí tejto

časti ústavnej sťažnosti podľa pre nedostatok

právomoci na jej prerokovanie.

K namietanému postupu v konaní a napadnutému uzneseniu krajského súdu

19. Z bodu 4 odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že sťažovateľ v podanej

ústavnej sťažnosti namieta najmä nepreskúmateľnosť a z nej vyplývajúcu arbitrárnosť

napadnutého uznesenia krajského súdu, keďže tento sa podľa názoru sťažovateľa

dostatočným spôsobom nevysporiadal s jeho odvolacími námietkami, v príčinnej súvislosti

s čím malo dôjsť k porušeniu ním označených základných práv, resp. práv. Po oboznámení

sa s prílohami k ústavnej sťažnosti a so sťažovateľom koncipovaným odôvodnením ústavnej

sťažnosti bližšie uvedeným v bode 5 odôvodnenia tohto rozhodnutia ústavný súd zisťoval

na okresnom súde, či proti jeho rozsudku, resp. proti uzneseniu krajského súdu sťažovateľ

podal dovolanie. Z úradného záznamu zo 4. septembra 2019 vyplýva, že v právnej veci

sťažovateľa, ktorá je predmetom prieskumu ústavným súdom, nebolo prostredníctvom

okresného súdu podané žiadne dovolanie.

20. Ústavný súd vo svojej konštantnej judikatúre opakovane poukazoval na to,

že ústavné súdnictvo je vybudované predovšetkým na zásade prieskumu vecí právoplatne

skončených. Navyše, v trestnom konaní možno akékoľvek skutkové či právne pochybenia

orgánov činných v trestnom konaní a súdov naprávať primárne ešte v rámci konania

vedeného pred všeobecnými súdmi, a to najmä dôsledným využívaním jednotlivých

riadnych, ale taktiež mimoriadnych opravných prostriedkov vyplývajúcich z Trestného

poriadku. Vo všeobecnej rovine platí, že až po právoplatnom skončení trestného konania

možno na ústavnom súde namietať také pochybenia orgánov verejnej moci, ktoré neboli

odstránené v štádiách trestného konania predchádzajúcich právoplatnosti meritórneho

rozhodnutia a ktoré mohli vo svojich dôsledkoch spôsobiť porušenie základných práv

a slobôd sťažovateľa (m. m. , , , ,

, ). V nadväznosti na je

dosiaľ uvedené potrebné posudzovať tak, že každý sťažovateľ je pred podaním ústavnej

sťažnosti povinný pokúsiť sa dosiahnuť ochranu svojho základného práva alebo slobody

prostredníctvom iných orgánov verejnej moci, resp. prostredníctvom inštančného postupu

všeobecného súdnictva, medzi ktoré nepochybne esenciálne patrí aj rozhodovanie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) o dovolaniach podaných

v rámci trestného konania.

21. Na skutočnostiach uvedených v predchádzajúcom bode odôvodnenia tohto

rozhodnutia nič nemenia ani tvrdenia sťažovateľa vyplývajúce z bodu 5, a to,

že nepreskúmateľnosť napadnutého uznesenia krajského súdu nebolo podľa jeho názoru

možné subsumovať pod žiadny z dovolacích dôvodov vymedzených .

Na základe uvedeného argumentu dal sťažovateľ preferenciu ochrane jeho základných práv

a slobôd, resp. ľudských práv a základných slobôd ústavným súdom v rámci konania podľa

pred tým, než by uprednostnil podanie dovolania podľa príslušných

ustanovení . Takýto postup sťažovateľa nemožno označiť za súladný

s , keďže citované ustanovenie vyžaduje pred podaním

ústavnej sťažnosti podľa vyčerpať všetky právne prostriedky, ktoré

sťažovateľovi priznáva zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd.

22. Ústavný súd v uvedenom smere uvádza, že posudzovanie možnosti, resp.

úspešnosti subsumovania konkrétnych skutkových alebo právnych vád právoplatného

meritórneho rozhodnutia pod konkrétny dovolací dôvod v trestnom konaní a v nadväznosti

na to posudzovanie prípustnosti ústavnej sťažnosti v žiadnom prípade nespadá

do autonómnej úvahy sťažovateľa. Sťažovateľove úvahy navyše nie sú správne, keď napr.

v rozhodnutí vydanom pod sp. zn. najvyšší súd konštatoval: ,,Obvineným

namietanú nepreskúmateľnosť rozhodnutia odvolacieho súdu nie je možné podriadiť pod

dovolací dôvod uvedený v ustanovení Nie je to prípad

nesprávnej právnej kvalifikácie zisteného skutkového stavu, ale porušenie práva

obvineného na dostatočnú jasnosť dôvodov, na ktorých je rozhodnutie súdu založené. Len

tak môže obvinený účelne uplatňovať existujúce opravné prostriedky. Porušenie tohto práva

obvineného je zásadným porušením práva na obhajobu, ktoré predstavuje dovolací dôvod

uvedený v ustanovení “ Z príkladu citovanej judikatúry

najvyššieho súdu tak vyplýva záver, že je vecne nesprávne tvrdenie sťažovateľa o tom,

že ním v ústavnej sťažnosti uplatnenú ťažiskovú námietku spočívajúcu

v nespreskúmateľnosti napadnutého uznesenia krajského súdu nebolo možné namietať

v konaní o dovolaní pred najvyšším súdom.

23. V tejto súvislosti ústavný súd dodáva, že ide o jeden zo širších aspektov práva

na obhajobu nad rámec jeho základu v . Kvalifikovaný nedostatok

náležitého odôvodnenia meritórneho rozhodnutia v trestnej veci týkajúci sa podstatných

okolností je v dovolacom konaní uplatniteľný ako dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1

písm. c) . Rozhodnutie dovolacieho súdu je následne eventuálne

preskúmateľné ústavným súdom v konaní podľa , a to z hľadiska možného

porušenia práva na súdnu ochranu podľa (podobne ako

pri nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia v iných typoch súdneho konania), resp.

porušenia práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (to neplatí vo vzťahu

k rozhodnutiam o väzbe, pri ktorých je okruh referenčných ustanovení orientovaný na čl. 17

, resp. dohovoru).

24. Na základe skutočností uvedených v bodoch 19 až 22 odôvodnenia tohto

rozhodnutia ústavný súd rozhodol podľa

v spojení s tak, že ústavnú sťažnosť v tejto časti

odmietol ako neprípustnú. Nad rámec uvedeného je potrebné taktiež dodať, že ústavný súd

pri posudzovaní ústavnej sťažnosti sťažovateľa nevidel žiadny dôvod hodný osobitného

zreteľa, na základe ktorého by bolo možné učiniť opačný záver o prípustnosti jeho ústavnej

sťažnosti. Napokon, sťažovateľ vo svojej ústavnej sťažnosti takýto dôvod zodpovedajúci

ani neuviedol.

25. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako celku sa ústavný súd už ďalšími

návrhmi sťažovateľa nezaoberal.

26. S ohľadom na všetky uvedené závery ústavného súdu bolo o ústavnej sťažnosti

sťažovateľa potrebné rozhodnúť tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. októbra 2020

Miroslav DURIŠ predseda senátu