Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 471/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. októbra 2020

v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a zo sudcov Rastislava Kaššáka

a Miloša Maďara (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť sťažovateľa

, , zastúpeného advokátom

JUDr. Šimonom Cibulkom, Hodžova 53, Trenčín, vo veci namietaného porušenia

základného práva podľa a práva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Nové

Mesto nad Váhom v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého postupu a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. augusta

2020 doručená ústavná sťažnosť sťažovateľa , ,

(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia

základného práva (ďalej len „“) a práva

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že okresným súdom je pod sp. zn.

11 vedené konanie vo veci starostlivosti súdu o maloletého

(ďalej len „maloletý“), dieťaťa matky

(ďalej aj „matka maloletého“), a sťažovateľa

o úpravu práv a povinností k maloletému.

3. Napadnuté konanie sa začalo 1. februára 2019 na základe návrhu matky

maloletého, ktorým žiadala, aby okresný súd rozhodol o úprave práv a povinností

k maloletému a zároveň podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia.

4. Sťažovateľ po opise skutkového stavu veci namieta, že okresný súd v napadnutom

konaní nedodržiava zákonné lehoty, volí nesprávny a oneskorený procesný postup

a len v dôsledku jeho pasivity vznikajú prieťahy v napadnutom konaní. Podľa názoru

sťažovateľa podstatnú časť napadnutého konania tvoria práve obdobia, v ktorých

dochádzalo k zbytočným prieťahom, v dôsledku čoho sa sťažovateľ nestretáva s maloletým.

5. Za „prvý závažný prieťah“ v napadnutom konaní považuje sťažovateľ skutočnosť,

že okresný súd o jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zo 7. októbra 2019

nerozhodol v zákonnom stanovenej 30-dňovej lehote. Okresný súd o tomto návrhu rozhodol

až uznesením č. k. -114 z 11. novembra 2019, pričom v tejto súvislosti

sťažovateľ uvádza, že súd tým výrazne zasiahol do práv maloletého na stretávanie

sa s otcom, pričom vyslovuje podozrenie, že súd čakal, kým bude sťažovateľ na základe

podnetu matky vzatý do väzby, aby tak návrh mohol byť zamietnutý.

6. Sťažovateľ sa po prepustení z väzby snažil obnoviť stretávanie s maloletým

súdnou cestou. Uznesením č. k. -169 zo 6. marca 2020 okresný súd rozhodol

o návrhu sťažovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia, znenie ktorého predniesol jeho

právny zástupca na pojednávaní konanom 20. februára 2020. Okresný súd nariadil

neodkladné opatrenie v znení, že sťažovateľ je oprávnený stretávať sa s maloletým

v Centre pre deti a rodiny Nové Mesto nad Váhom v konkrétne určených dňoch.

Vzhľadom na skutočnosť, že toto neodkladné opatrenie sa z dôvodu epidemiologickej

situácie spôsobenej vírusom COVID-19 stalo nevykonateľným, podal sťažovateľ 15. apríla

2020 nový návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. O tomto návrhu rozhodol

až odvolací súd 3. júna 2020. V tomto kontexte sťažovateľ uvádza, že v konaní tak podľa

jeho názoru nastal aj druhý prípad prieťahov v konaní, keď súd nedodržal zákonnú lehotu

na rozhodnutie o neodkladnom opatrení, keďže o tomto návrhu z 15. apríla 2020 bolo

rozhodnuté (konzumované v rámci odvolacieho konania) až 3. júna 2020. Sťažovateľ

ponecháva na posúdení ústavného súdu, či súd prvej inštancie, resp. odvolací súd

postupovali správne, keď o úplne novom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia

rozhodli tak, že ho ..konzumovali“ v rámci rozhodnutia o odvolaní a nerozhodli o ňom

samostatným rozhodnutím.

7. Počas ďalšieho priebehu napadnutého konania podal sťažovateľ 3. júna 2020

sťažnosť na prieťahy predsedníčke okresného súdu, avšak podľa jeho názoru aj po podaní

sťažnosti predsedníčke okresného súdu prieťahy v napadnutom konaní pokračujú.

8. Okresný súd až po troch mesiacoch po pojednávaní, ktoré bolo odročené na účel

nariadenia znaleckého dokazovania, nariadil znalecké dokazovanie, a to uznesením

z 25. júna 2020. Na základe vlastného zistenia sa sťažovateľ dozvedel, že ešte ani 17. júla

2020 nebol spisový materiál doručený ustanovenej znalkyni.

9. Uznesením krajského súdu sp. zn. z 3. júna 2020 bolo určené,

že je oprávnený stretávať sa s maloletým v Centre pre deti a rodiny Nové Mesto nad Váhom

každý štvrtok v čase od 15.00 h do 17.00 h. Okrem prvého stretnutia, ktoré sa uskutočnilo

11. júna 2020, sa už žiadne ďalšie nerealizovalo. Sťažovateľ namieta, že okresný súd

napriek vedomosti o nerealizovaní stretnutí vo veci nekoná, a to napriek jeho oprávneniu

konať aj bez návrhu.

10. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vo veci samej

nálezom rozhodol:

„I. Základné právo sťažovateľa , , bytom

podľa na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov a právo sťažovateľa na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd konaním

Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom v konaní vedenom pod sp. zn.

porušené bolo.

II. Sťažovateľovi sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume vo výške 2000,- Eur

(slovom tisíc eur), ktoré je Okresný súd Nové Mesto nad Váhom povinný mu vyplatiť

do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia (nálezu).

III. Okresnému súdu Nové Mesto nad Váhom prikazuje, aby vo veci konal a to bez

zbytočných prieťahov.

IV. Sťažovateľovi sa priznáva náhrada trov konania a právneho zastúpenia...“

II.

Relevantná právna úprava

11. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

12. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

13. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom

je s účinnosťou od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých (ďalej

len „“).

14. Podľa ústavný súd každý návrh na začatie

konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd

zisťuje, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie.

15. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc, b) ktorý je podaný navrhovateľom

bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa

o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37, c) ktorý nemá náležitosti ustanovené

zákonom, d) ktorý je neprípustný, e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou, f) ktorý

je podaný oneskorene, g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

16. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

17. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

18. Podstata ústavnej sťažnosti sťažovateľa spočíva v námietke, že okresný súd

porušil svojím postupom v napadnutom konaní právo na prerokovanie jeho veci

bez zbytočných prieťahov podľa a právo na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

19. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu možno o zjavnej neopodstatnenosti

návrhu na začatie konania hovoriť vtedy, ak namietaným postupom orgánu štátu nemohlo

vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ,

a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi namietaným rozhodnutím

alebo iným označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou,

ktorých porušenie sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú

možno považovať ústavnú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil

žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by

mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konania (m. m. , ,

, ). K iným dôvodom, ktoré môžu zakladať záver o zjavnej

neopodstatnenosti ústavnej sťažnosti, nesporne patrí aj ústavnoprávny rozmer, resp.

ústavnoprávna intenzita namietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo

rozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci, posudzovaná v kontexte s konkrétnymi

okolnosťami prípadu (m. m. , m. m. , ).

20. Napadnuté konanie s ohľadom na jeho predmet patrí v zmysle judikatúry

Európskeho súdu pre ľudské práva medzi tzv. prednostné konania, ku ktorému má vo veci

konajúci súd pristupovať s osobitnou starostlivosťou a rýchlosťou.

21. Z obsahu ústavnej sťažnosti, obsahu súdneho spisu, ktorý si ústavný súd vyžiadal,

a preverením skutočností relevantných pre posúdenie veci ústavný súd zistil, že okresný súd

v napadnutom konaní po podaní návrhu matky maloletého postupoval plynule a vykonával

procesné úkony v primeraných časových úsekoch.

22. Po podaní návrhu matky maloletého na úpravu práv a povinností k maloletému

a návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, ktoré bolo doručené okresnému súdu

1. februára 2019, okresný súd bezodkladne vykonal nevyhnutné procesné úkony,

a to ustanovil maloletému kolízneho opatrovníka, nariadil termín pojednávania na 9. apríl

2019, vyzval účastníkov konania na dokladovanie ich majetkových pomerov a požiadal

kolízneho opatrovníka o vykonanie neformálneho pohovoru s maloletým.

23. Okresný súd uznesením č. k. -35 z 1. marca 2019 rozhodol o návrhu

matky maloletého na nariadenie neodkladného opatrenia. Dňa 9. apríla 2019 sa konalo

pojednávanie, na ktorom právny zástupca sťažovateľa predniesol návrh na vydanie

neodkladného opatrenia, o ktorom okresný súd rozhodol uznesením č. k. -46

z 10. mája 2019. Proti uvedenému uzneseniu podal sťažovateľ 17. júna 2019 odvolanie,

ktoré bolo hneď nasledujúci deň doručované matke maloletého na vyjadrenie.

24. Sťažovateľ podal 20. júna 2019 okresnému súdu ďalší návrh na nariadenie

neodkladného opatrenia. Okresný súd 25. júna 2019 nariadil vo veci termín pojednávania

na 12. júl 2019. Nasledujúci deň okresný súd požiadal kolízneho opatrovníka o opätovné

vykonanie neformálneho pohovoru s maloletým. Dňa 12. júla 2019 sa konalo pojednávanie,

na ktorom sťažovateľ uviedol, že netrvá na podanom odvolaní proti uzneseniu č. k.

11 -46 z 10. mája 2019 a sťažovateľ a matka maloletého sa dohodli na stretávaní

sa sťažovateľa s maloletým v Centre detí a rodiny v Novom Meste nad Váhom a okresný

súd nariadil pojednávanie na 15. august 2019.

25. Okresný súd uznesením č. k. -88 z 12. júla 2019 rozhodol o návrhu

sťažovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia z 20. júna 2019. Dňa 15. augusta 2019

sa konalo súdne pojednávanie, ktoré bolo odročené na 1. október 2019 na účel adaptácie

stretávania maloletého so sťažovateľom s tým, že rodičia sa dohodli na stretávaní

sa sťažovateľa s maloletým striedavo, a to podľa pracovnej smeny. Následne sa 1. októbra

2019 konalo súdne pojednávanie, ktoré bolo odročené na účel vykonania pohovoru

s maloletým.

26. Okresnému súdu bol 7. októbra 2019 doručený ďalší návrh sťažovateľa

na nariadenie neodkladného opatrenia, o ktorom okresný súd rozhodol uznesením č. k.

-114 z 11. novembra 2019. Zákonná sudkyňa vykonala 15. novembra 2019

v priestoroch kolízneho opatrovníka výsluch maloletého a 5. decembra 2019 nariadila

pojednávanie na 19. december 2019, ktoré bolo zrušené z dôvodu ospravedlnenia matky

maloletého.

27. Dňa 13. decembra 2019 bol okresnému súdu doručený návrh na pribratie

Komisára pre deti do napadnutého konania, o ktorom okresný súd rozhodol uznesením č. k.

zo 7. januára 2020. Na pojednávaní, ktoré sa konalo 20. februára 2020,

boli vypočutí účastníci konania a starí rodičia maloletého. Sťažovateľ predniesol

na uvedenom pojednávaní ďalší návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Pojednávanie

bolo odročené na účel nariadenia znaleckého dokazovania. O predmetnom návrhu

sťažovateľa na vydanie neodkladného opatrenia rozhodol okresný súd uznesením sp. zn.

zo 6. marca 2020, proti ktorému podal sťažovateľ, matka aj starí rodičia

maloletého odvolanie. Následne boli vykonávané procesné úkony spojené s doručovaním

vyjadrení a spis bol 28. mája 2020 predložený krajskému súdu, ktorý rozhodol uznesením

sp. zn. z 3. júna 2020. Následne okresný súd uznesením č. k. 11 P 6/2019-

263 z 25. júna 2020 nariadil znalecké dokazovanie. Spisový materiál bol po nadobudnutí

právoplatnosti uvedeného uznesenia 17. júla 2020 zaslaný znalkyni.

28. Okresnému súdu bol 3. augusta 2020 doručený ďalší návrh sťažovateľa

na nariadenie neodkladného opatrenia a 6. augusta 2020 bol doručený návrh starých rodičov

na nariadenie neodkladného opatrenia. Okresný súd uznesením č. k. -300

z 19. augusta 2020 rozhodol o návrhu sťažovateľa, proti ktorému podal sťažovateľ

29. augusta 2020 odvolanie.

29. Z úradného záznamu na č. l. 309 spisu vyplýva, že zákonná sudkyňa 25. augusta

2018 z dôvodu zistenia, že stretnutia sťažovateľa s maloletým sa v zmysle rozhodnutí

nerealizujú, podala podnet na začatie konania o výkon neodkladného opatrenia – uznesenia

č. k. -169 zo 6. marca 2020 v spojení s uznesením krajského súdu sp. zn.

z 3. júna 2020.

30. Okresnému súdu bol 29. septembra 2020 doručený vypracovaný znalecký

posudok, ktorý bol doručovaný účastníkom konania spolu s predvolaním na pojednávanie,

ktoré sa bude konať 24. novembra 2020.

31. Z priebehu napadnutého konania je zrejmé, že okresný súd postupoval

v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov. V priebehu napadnutého konania bolo

podaných sedem návrhov na vydanie neodkladných opatrení, z toho päť z nich podal sám

sťažovateľ. Sťažovateľovi nemožno vytýkať, že v priebehu napadnutého konania využíval

svoje právo na podávanie návrhov. Zároveň však čas objektívne potrebný na spracovanie,

prerokovanie a rozhodnutie o návrhoch sťažovateľa, kde si konajúci súd musí vždy

zabezpečiť aktuálnu správu o pomeroch maloletého, nemôže ísť na vrub okresnému súdu,

ktorý je povinný sa s každým podaním kvalifikovane zaoberať, správne ho vyhodnotiť ako

aj o ňom rozhodnúť.

32. K námietkam sťažovateľa o prekročení zákonom stanovenej lehoty

na rozhodnutie o jeho návrhoch na nariadenie neodkladných opatrení ústavný súd

poznamenáva, že osobitnej povahe inštitútu neodkladného opatrenia nepochybne zodpovedá

zjednodušený a zrýchlený procesný postup pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení, čo sa

prejavilo aj v zákonom stanovej lehote. Pokiaľ však konajúci súd prekročí uvedenú zákonnú

lehotu (v preskúmavanom prípade o štyri a pätnásť dní, pozn.), neznamená to automaticky,

že v ústavnoprávnej rovine tým dochádza k porušeniu práva sťažovateľa na prerokovanie

jeho veci bez zbytočných prieťahov. Posúdením a vyhodnotením celého priebehu

napadnutého konania je zrejmé, že okresný súd koná efektívne, sústredene a v primeraných

lehotách a tak prekročenie zákonnom stanovenej lehoty na rozhodnutie o neodkladnom

opatrení o pár dní nemožno v tomto konkrétnom prípade posúdiť ako zbytočné prieťahy.

Ako zjavne neopodstatnenú ústavný súd hodnotí aj námietku sťažovateľa, ktorou poukazuje

na zbytočné prieťahy spôsobené skutočnosťou, že o nariadení znaleckého dokazovania

rozhodol okresný súd až po troch mesiacoch od pojednávania, ktoré bolo odročené na účel

nariadenia znaleckého dokazovania. Z vyžiadaného súdneho spisu vyplýva, že v čase medzi

pojednávaním, ktoré sa konalo 20. februára 2020, a nariadením znaleckého dokazovania

25. júna 2020 okresný súd rozhodoval o návrhu sťažovateľa na nariadenie neodkladného

opatrenia z 20. februára 2020 a vykonával nevyhnutné procesné úkony spojené

s doručovaním odvolaní sťažovateľa, matky maloletého, starých rodičov maloletých

a ich vyjadrení navzájom.

33. K sťažovateľom namietanému pochybeniu okresného súdu, ktorý napriek

vedomosti o nerealizovaní stretnutí sťažovateľa s maloletým vo veci nekoná, a to napriek

jeho oprávneniu konať aj bez návrhu, čím spôsobuje ďalšie zbytočné prieťahy, ústavný súd

poukazuje na skutočnosť, že tak, ako vyplýva zo súdneho spisu, zákonná sudkyňa

25. augusta 2018 práve z dôvodu zistenia, že stretnutia sťažovateľa s maloletým sa v zmysle

rozhodnutí nerealizujú, podala podnet na začatie konania o výkon neodkladného opatrenia,

ktoré bolo nariadené uznesením č. k. -169 zo 6. marca 2020 v spojení

s uznesením krajského súdu sp. zn. z 3. júna 2020.

34. Vzhľadom na sťažovateľom vymedzený petit ústavnej sťažnosti, ktorý rámcuje

rozsah a dôvody ústavnoprávnej argumentácie sťažovateľa, ktorou je ústavný súd

pri svojom rozhodovaní viazaný ( ), ústavný súd konštatuje,

že mu v tomto konaní neprináleží posudzovať „správnosť postupu“ okresného súdu

a krajského súdu pri rozhodovaní o návrhu sťažovateľa na nariadenie neodkladného

opatrenia z 15. apríla 2020, o ktorom rozhodol až krajský súd 3. júna 2020.

35. S ohľadom na uvedené skutočnosti a v súlade so svojou doterajšou rozhodovacou

činnosťou v okolnostiach danej veci preto neprichádza do úvahy, aby ústavný súd mohol

postup okresného súdu v napadnutom konaní po prípadnom prijatí ústavnej sťažnosti

na ďalšie konanie kvalifikovať ako porušenie základného práva sťažovateľa zaručeného

v a práva zaručeného v dohovoru, a preto ústavnú sťažnosť

sťažovateľa odmietol podľa ako zjavne

neopodstatnenú.

36. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti sa ústavný súd ďalšími návrhmi

sťažovateľa uvedenými v petite jeho ústavnej sťažnosti nezaoberal, keďže rozhodovanie

o nich je podmienené vyslovením porušenia základného práva alebo slobody podľa

alebo ľudského práva alebo základnej slobody podľa kvalifikovanej medzinárodnej zmluvy,

k čomu v tomto prípade nedošlo.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. októbra 2020

Jana Baricová

predsedníčka senátu