Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 299/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-24

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. októbra 2020

v senáte zloženom z predsedu senátu Martina Vernarského (sudca spravodajca) a sudcov

Petra Straku a Roberta Šorla prerokoval ústavnú sťažnosť ,

, , zastúpeného obchodnou spoločnosťou Advokátska

kancelária JUDr. Margita Lonská, s. r. o., Kalinčiakova 25, Bratislava, v mene ktorej koná

konateľka a advokátka JUDr. Margita Lonská, pre namietané porušenie jeho základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava V v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa postupom Okresného súdu

Bratislava V v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Bratislava V p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom

pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 500 €

(slovom tisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava V p o v i n n ý zaplatiť mu

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Bratislava V j e p o v i n n ý uhradiť trovy

právneho zastúpenia v sume 450,29 € (slovom štyristopäťdesiat eur a dvadsaťdeväť centov)

na účet jeho právneho zástupcu – obchodnej spoločnosti Advokátska kancelária

JUDr. Margita Lonská, s. r. o., Kalinčiakova 25, Bratislava, do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -12 zo 4. augusta 2020 prijal v celom rozsahu na ďalšie konanie

ústavnú sťažnosť , ,

(ďalej len „sťažovateľ“), podľa o Ústavnom súde

Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých

Z. z. (ďalej len „“), ktorou namietal porušenie svojho základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava V (ďalej len „okresný

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti uviedol, že v napadnutom konaní na ochranu

osobnosti vedenom pred okresným súdom, v ktorom je sťažovateľ v procesnej pozícii

žalovaného, dochádza k zbytočným prieťahom. Poukázal na to, že konanie sa začalo

6. septembra 2013, popísal jeho priebeh a vytkol, že od posledného riadneho pojednávania

konaného 3. apríla 2017 až do následného termínu určeného na 18. marec 2020 (ktorý bol

napokon zrušený), teda v období takmer 3 rokov, bol okresný súd nečinný, pričom

napadnuté konanie trvá už takmer 7 rokov a nebolo právoplatne skončené. Sťažovateľ

namieta aj povahu dokazovania, podľa neho si spor nevyžaduje časovo či ekonomicky

náročné dokazovanie a dosiaľ vykonané dokazovanie nemá s ohľadom na predmet sporu

ani podstatnú relevanciu.

3. Sťažovateľ konštatoval, že vec nie je natoľko skutkovo alebo právne zložitá,

aby napadnuté konanie trvalo 7 rokov, a svojím správaním neprispel k prieťahom v konaní.

4. Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom

rozhodol, že okresný súd v napadnutom konaní porušil jeho základné právo podľa čl. 48

ods. 2 , aby prikázal okresnému súdu vo veci konať bez zbytočných prieťahov

a zaplatiť sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie v sume 10 000 €, ako aj

náhradu trov konania.

5. Ústavný súd prijal v celom rozsahu ústavnú sťažnosť na ďalšie konanie v senáte

zloženom z predsedu senátu Martina Vernarského (sudca spravodajca) a sudcov

Ivana Fiačana a Petra Straku. V zmysle čl. II bodov 3 a 5 Rozvrhu práce Ústavného súdu

Slovenskej republiky na obdobie od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 v znení dodatku

č. 1 schváleného 27. mája 2020 a dodatku č. 2 schváleného 1. októbra 2020 bola vec

prerokovaná v treťom senáte ústavného súdu v zložení Martin Vernarský (predseda senátu)

a sudcovia Peter Straka a Robert Šorl.

II.

Vyjadrenie okresného súdu

6. Na výzvu ústavného súdu sa podaním sp. zn. Spr. 3333/2020 z 8. septembra 2020

doručeným ústavnému súdu 21. septembra 2020 vyjadrila k ústavnej sťažnosti

podpredsedníčka okresného súdu, v ktorom uviedla:

„K vecnej stránke sťažnosti uvádzam, že sťažovateľ oprávnene namieta prieťahy

v konaní, ktoré vznikli v období od mája 2017 do decembra 2018. Je tiež pravdou, že nová

zákonná sudkyňa po prebratí súdneho oddelenia po musela naštudovať

vysoký počet súdnych spisov. Vec nie je právne zložitá.“

7. Podpredsedníčka okresného súdu k svojmu vyjadreniu priložila aj stanovisko

zákonnej sudkyne a tiež vyslovila súhlas s upustením od ústneho pojednávania v danej veci

v zmysle .

8. Z priloženého stanoviska zákonnej sudkyne vyplýva, že príčinu vzniknutého stavu

vidí predovšetkým vo vysokom počte jej pridelených vecí, počte reštančných vecí a v ich

skutkovej a právnej náročnosti.

9. Právny zástupca sťažovateľa sa v lehote určenej ústavným súdom nevyjadril,

pričom vo výzve bol oboznámený s tým, že ak v stanovenej lehote nebude jeho stanovisko

ku konaniu ústneho pojednávania doručené, ústavný súd bude toho názoru, že súhlasí

s upustením od neho.

10. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona

o ústavnom súde upustil od ústneho pojednávania v danej veci, pretože po oboznámení sa

s ústavnou sťažnosťou, vyjadrením okresného súdu, ako aj s obsahom súdneho spisu dospel

k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

III.

Relevantná právna úprava a judikatúrne východiská ústavného súdu

11. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

12. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

13. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

14. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

15. Sťažovateľ sa svojou ústavnou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia

základného práva podľa , ku ktorému malo dôjsť postupom okresného

súdu v napadnutom konaní.

16. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa

rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená

nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. ,

).

17. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým

aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade so svojou

doterajšou judikatúrou (, , ) zohľadňuje tri

základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje,

správanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou

Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) v rámci prvého kritéria ústavný súd

prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam

pre sťažovateľa (, ). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný

súd aj ústavnú sťažnosť sťažovateľa.

IV.

Posúdenie veci ústavným súdom

18. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

19. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z Civilný

sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), ktorý určuje, že súd

postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza

zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania

strán sporu a iných osôb, ďalej z , podľa ktorého súd postupuje v konaní

tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní

s prihliadnutím na povahu konania (obdobne predtým § 6 a § 100 ods. 1 Občianskeho

súdneho poriadku účinného do 30. júna 2016).

20. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, kde je sťažovateľ žalovaným

v konaní na ochranu osobnosti, ústavný súd konštatuje, že obdobné konania možno zaradiť

k štandardnej agende všeobecného súdnictva, preto dĺžka konania nebola závislá

od skutkovej či právnej náročnosti prerokovávanej veci.

21. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa v napadnutom

konaní, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená

na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v predmetnom konaní

k zbytočným prieťahom.

22. Napokon ústavný súd hodnotil postup okresného súdu z hľadiska existencie

zbytočných prieťahov v doterajšom priebehu konania a z vyjadrenia okresného súdu

a predloženého súdneho spisu zistil, že okresný súd bol v napadnutom konaní nečinný

od podania žaloby 6. septembra 2013 do 3. apríla 2014, keď súd vykonal vo veci prvý úkon.

Okresný súd bol tak nečinný 7 mesiacov. Nečinnosťou v dĺžke 1 roka a 8 mesiacov sa

vyznačovalo aj obdobie od pojednávania konaného 3. apríla 2017 do decembra 2018,

keď došlo k nariadeniu pojednávania na 20. marec 2019. Uvedenú skutočnosť uznal

vo svojom vyjadrení aj okresný súd.

23. Na základe uvedených skutočností predstavuje celková doba nečinnosti

okresného súdu približne 2 roky a 3 mesiace.

24. Ústavný súd poukazuje aj na skutočnosť, že termín pojednávania určený

na 20. marec 2019 bol zrušený na žiadosť žalobcu a nový termín pojednávania bol určený

na 9. október 2019, teda s časovým odstupom až 7 mesiacov, pričom aj tento termín bol

napokon zrušený pre práceneschopnosť zákonnej sudkyne. Dňa 31. októbra 2019 bol určený

ďalší termín pojednávania na 18. marec 2020.

25. Pokiaľ ide o okresným súdom a zákonnou sudkyňou uvádzanú jej značnú

pracovnú zaťaženosť z dôvodu vysokého počtu pridelených vecí, ústavný súd poukazuje

na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí

zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase

konania zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde, ktorý

oprávnený subjekt požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu byť dôvodom

na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom

dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy

v súdnom konaní (, ).

26. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd dospel k záveru, že doterajším postupom

okresného súdu v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu

základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 .

V.

Prikázanie vo veci konať a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia

27. Podľa ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo nečinnosťou,

ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

28. Ústavný súd na základe svojho zistenia, že postupom okresného súdu došlo

k porušeniu označeného práva sťažovateľa, mu prikázal, aby v konaní vedenom

pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov, pretože označená vec nebola

v čase rozhodovania ústavného súdu o ústavnej sťažnosti sťažovateľa právoplatne skončená.

29. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

30. Podľa ak ústavný súd

ústavnej sťažnosti vyhovie, môže priznať sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie,

ak o to požiadal.

31. Podľa ak sa sťažovateľ domáha

primeraného finančného zadosťučinenia, v ústavnej sťažnosti uvedie rozsah, ktorý požaduje,

a z akých dôvodov sa ho domáha.

32. Podľa ak ústavný súd prizná sťažovateľovi

primerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil základné práva

a slobody sťažovateľa, je povinný sťažovateľovi priznané finančné zadosťučinenie zaplatiť

do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

33. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti žiadal o priznanie primeraného finančného

zadosťučinenia v sume 10 000 €, čo odôvodnil predovšetkým celkovou dĺžkou napadnutého

konania, vynaložením finančných prostriedkov na právne zastúpenie, a tiež skutočnosťou,

že plynúcim časom sa znižuje úroveň pravdepodobnosti, že rozhodnutie súdu bude

objektívne a spravodlivé.

34. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany

porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo

spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu

porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva

().

35. Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal

zo zásad spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie

podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd priznáva so zreteľom

na konkrétne okolnosti prípadu.

36. Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania vedeného okresným súdom, ako aj na jeho

neodôvodnenú nečinnosť v trvaní spolu približne 2 roky a 3 mesiace, berúc do úvahy

predmet konania na okresnom súde, správanie sťažovateľa, ako aj všetky okolnosti daného

prípadu, ústavný súd považoval priznanie sumy 1 500 € pre sťažovateľa za primerané

finančné zadosťučinenie podľa .

VI.

Trovy konania

37. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu

vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom.

38. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,

aby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.

39. Ústavný súd podľa § 1 ods. 3 a § 11 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb v znení neskorších predpisov priznal sťažovateľovi náhradu trov konania

v sume 450,29 € z dôvodu trov právneho zastúpenia, a to za dva úkony právnej služby

vykonané v roku 2020 (príprava a prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti)

v hodnote po 177 € vrátane dvoch režijných paušálov v hodnote po 10,62 €. Uvedené sumy

sa zvyšujú o daň z pridanej hodnoty vo výške 20 %, keďže právny zástupca sťažovateľa je

platiteľom tejto dane.

40. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť

na účet právneho zástupcu sťažovateľa ( v spojení s

ods. 1 ) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

41. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. októbra 2020

Martin Vernarský

predseda senátu