Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 3 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (8)III. ÚS 299/2020
PDF · 399.1 KB
No categories available
III. ÚS 299/2020
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. októbra 2020
v senáte zloženom z predsedu senátu Martina Vernarského (sudca spravodajca) a sudcov
Petra Straku a Roberta Šorla prerokoval ústavnú sťažnosť ,
, , zastúpeného obchodnou spoločnosťou Advokátska
kancelária JUDr. Margita Lonská, s. r. o., Kalinčiakova 25, Bratislava, v mene ktorej koná
konateľka a advokátka JUDr. Margita Lonská, pre namietané porušenie jeho základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava V v konaní vedenom pod sp. zn.
41 C 325/2013 a takto
rozhodol:
1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu
Bratislava V v konaní vedenom pod sp. zn. 41 C 325/2013 p o r u š e n é b o l o .
2. Okresnému súdu Bratislava V p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom
pod sp. zn. 41 C 325/2013 konal bez zbytočných prieťahov.
3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 500 €
(slovom tisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava V p o v i n n ý zaplatiť mu
do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. Okresný súd Bratislava V j e p o v i n n ý uhradiť trovy
právneho zastúpenia v sume 450,29 € (slovom štyristopäťdesiat eur a dvadsaťdeväť centov)
na účet jeho právneho zástupcu – obchodnej spoločnosti Advokátska kancelária
JUDr. Margita Lonská, s. r. o., Kalinčiakova 25, Bratislava, do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Vymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením
č. k. III. ÚS 299/2020-12 zo 4. augusta 2020 prijal v celom rozsahu na ďalšie konanie
ústavnú sťažnosť , ,
(ďalej len „sťažovateľ“), podľa § 56 ods. 5 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde
Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019
Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), ktorou namietal porušenie svojho základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava V (ďalej len „okresný
súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 41 C 325/2013 (ďalej aj „napadnuté konanie“).
2. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti uviedol, že v napadnutom konaní na ochranu
osobnosti vedenom pred okresným súdom, v ktorom je sťažovateľ v procesnej pozícii
žalovaného, dochádza k zbytočným prieťahom. Poukázal na to, že konanie sa začalo
6. septembra 2013, popísal jeho priebeh a vytkol, že od posledného riadneho pojednávania
konaného 3. apríla 2017 až do následného termínu určeného na 18. marec 2020 (ktorý bol
napokon zrušený), teda v období takmer 3 rokov, bol okresný súd nečinný, pričom
napadnuté konanie trvá už takmer 7 rokov a nebolo právoplatne skončené. Sťažovateľ
namieta aj povahu dokazovania, podľa neho si spor nevyžaduje časovo či ekonomicky
náročné dokazovanie a dosiaľ vykonané dokazovanie nemá s ohľadom na predmet sporu
ani podstatnú relevanciu.
3. Sťažovateľ konštatoval, že vec nie je natoľko skutkovo alebo právne zložitá,
aby napadnuté konanie trvalo 7 rokov, a svojím správaním neprispel k prieťahom v konaní.
4. Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom
rozhodol, že okresný súd v napadnutom konaní porušil jeho základné právo podľa čl. 48
ods. 2 ústavy, aby prikázal okresnému súdu vo veci konať bez zbytočných prieťahov
a zaplatiť sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie v sume 10 000 €, ako aj
náhradu trov konania.
5. Ústavný súd prijal v celom rozsahu ústavnú sťažnosť na ďalšie konanie v senáte
zloženom z predsedu senátu Martina Vernarského (sudca spravodajca) a sudcov
Ivana Fiačana a Petra Straku. V zmysle čl. II bodov 3 a 5 Rozvrhu práce Ústavného súdu
Slovenskej republiky na obdobie od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 v znení dodatku
č. 1 schváleného 27. mája 2020 a dodatku č. 2 schváleného 1. októbra 2020 bola vec
prerokovaná v treťom senáte ústavného súdu v zložení Martin Vernarský (predseda senátu)
a sudcovia Peter Straka a Robert Šorl.
II.
Vyjadrenie okresného súdu
6. Na výzvu ústavného súdu sa podaním sp. zn. Spr. 3333/2020 z 8. septembra 2020
doručeným ústavnému súdu 21. septembra 2020 vyjadrila k ústavnej sťažnosti
podpredsedníčka okresného súdu, v ktorom uviedla:
„K vecnej stránke sťažnosti uvádzam, že sťažovateľ oprávnene namieta prieťahy
v konaní, ktoré vznikli v období od mája 2017 do decembra 2018. Je tiež pravdou, že nová
zákonná sudkyňa po prebratí súdneho oddelenia po musela naštudovať
vysoký počet súdnych spisov. Vec nie je právne zložitá.“
7. Podpredsedníčka okresného súdu k svojmu vyjadreniu priložila aj stanovisko
zákonnej sudkyne a tiež vyslovila súhlas s upustením od ústneho pojednávania v danej veci
v zmysle § 58 ods. 3 zákona o ústavnom súde.
8. Z priloženého stanoviska zákonnej sudkyne vyplýva, že príčinu vzniknutého stavu
vidí predovšetkým vo vysokom počte jej pridelených vecí, počte reštančných vecí a v ich
skutkovej a právnej náročnosti.
9. Právny zástupca sťažovateľa sa v lehote určenej ústavným súdom nevyjadril,
pričom vo výzve bol oboznámený s tým, že ak v stanovenej lehote nebude jeho stanovisko
ku konaniu ústneho pojednávania doručené, ústavný súd bude toho názoru, že súhlasí
s upustením od neho.
10. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona
o ústavnom súde upustil od ústneho pojednávania v danej veci, pretože po oboznámení sa
s ústavnou sťažnosťou, vyjadrením okresného súdu, ako aj s obsahom súdneho spisu dospel
k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
III.
Relevantná právna úprava a judikatúrne východiská ústavného súdu
11. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
12. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
13. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe
konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
14. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.
15. Sťažovateľ sa svojou ústavnou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ku ktorému malo dôjsť postupom okresného
súdu v napadnutom konaní.
16. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou
účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie
stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného
súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa
rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným
rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená
nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04,
17. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým
aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou
doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri
základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje,
správanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou
Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) v rámci prvého kritéria ústavný súd
prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam
pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný
súd aj ústavnú sťažnosť sťažovateľa.
IV.
Posúdenie veci ústavným súdom
18. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
19. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z čl. 17 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), ktorý určuje, že súd
postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza
zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania
strán sporu a iných osôb, ďalej z § 157 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd postupuje v konaní
tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní
s prihliadnutím na povahu konania (obdobne predtým § 6 a § 100 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku účinného do 30. júna 2016).
20. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, kde je sťažovateľ žalovaným
v konaní na ochranu osobnosti, ústavný súd konštatuje, že obdobné konania možno zaradiť
k štandardnej agende všeobecného súdnictva, preto dĺžka konania nebola závislá
od skutkovej či právnej náročnosti prerokovávanej veci.
21. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa v napadnutom
konaní, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená
na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v predmetnom konaní
k zbytočným prieťahom.
22. Napokon ústavný súd hodnotil postup okresného súdu z hľadiska existencie
zbytočných prieťahov v doterajšom priebehu konania a z vyjadrenia okresného súdu
a predloženého súdneho spisu zistil, že okresný súd bol v napadnutom konaní nečinný
od podania žaloby 6. septembra 2013 do 3. apríla 2014, keď súd vykonal vo veci prvý úkon.
Okresný súd bol tak nečinný 7 mesiacov. Nečinnosťou v dĺžke 1 roka a 8 mesiacov sa
vyznačovalo aj obdobie od pojednávania konaného 3. apríla 2017 do decembra 2018,
keď došlo k nariadeniu pojednávania na 20. marec 2019. Uvedenú skutočnosť uznal
vo svojom vyjadrení aj okresný súd.
23. Na základe uvedených skutočností predstavuje celková doba nečinnosti
okresného súdu približne 2 roky a 3 mesiace.
24. Ústavný súd poukazuje aj na skutočnosť, že termín pojednávania určený
na 20. marec 2019 bol zrušený na žiadosť žalobcu a nový termín pojednávania bol určený
na 9. október 2019, teda s časovým odstupom až 7 mesiacov, pričom aj tento termín bol
napokon zrušený pre práceneschopnosť zákonnej sudkyne. Dňa 31. októbra 2019 bol určený
ďalší termín pojednávania na 18. marec 2020.
25. Pokiaľ ide o okresným súdom a zákonnou sudkyňou uvádzanú jej značnú
pracovnú zaťaženosť z dôvodu vysokého počtu pridelených vecí, ústavný súd poukazuje
na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí
zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase
konania zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde, ktorý
oprávnený subjekt požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu byť dôvodom
na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom
dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy
v súdnom konaní (I. ÚS 35/03, II. ÚS 52/99).
26. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd dospel k záveru, že doterajším postupom
okresného súdu v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu
základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy.
V.
Prikázanie vo veci konať a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia
27. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo nečinnosťou,
ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
28. Ústavný súd na základe svojho zistenia, že postupom okresného súdu došlo
k porušeniu označeného práva sťažovateľa, mu prikázal, aby v konaní vedenom
pod sp. zn. 41 C 325/2013 konal bez zbytočných prieťahov, pretože označená vec nebola
v čase rozhodovania ústavného súdu o ústavnej sťažnosti sťažovateľa právoplatne skončená.
29. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým
vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané
finančné zadosťučinenie.
30. Podľa § 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd
ústavnej sťažnosti vyhovie, môže priznať sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie,
ak o to požiadal.
31. Podľa § 123 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha
primeraného finančného zadosťučinenia, v ústavnej sťažnosti uvedie rozsah, ktorý požaduje,
a z akých dôvodov sa ho domáha.
32. Podľa § 135 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd prizná sťažovateľovi
primerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil základné práva
a slobody sťažovateľa, je povinný sťažovateľovi priznané finančné zadosťučinenie zaplatiť
do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.
33. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti žiadal o priznanie primeraného finančného
zadosťučinenia v sume 10 000 €, čo odôvodnil predovšetkým celkovou dĺžkou napadnutého
konania, vynaložením finančných prostriedkov na právne zastúpenie, a tiež skutočnosťou,
že plynúcim časom sa znižuje úroveň pravdepodobnosti, že rozhodnutie súdu bude
objektívne a spravodlivé.
34. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany
porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo
spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu
porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva
35. Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal
zo zásad spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie
podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd priznáva so zreteľom
na konkrétne okolnosti prípadu.
36. Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania vedeného okresným súdom, ako aj na jeho
neodôvodnenú nečinnosť v trvaní spolu približne 2 roky a 3 mesiace, berúc do úvahy
predmet konania na okresnom súde, správanie sťažovateľa, ako aj všetky okolnosti daného
prípadu, ústavný súd považoval priznanie sumy 1 500 € pre sťažovateľa za primerané
finančné zadosťučinenie podľa § 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom súde.
VI.
Trovy konania
37. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu
vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom.
38. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,
aby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.
39. Ústavný súd podľa § 1 ods. 3 a § 11 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb v znení neskorších predpisov priznal sťažovateľovi náhradu trov konania
v sume 450,29 € z dôvodu trov právneho zastúpenia, a to za dva úkony právnej služby
vykonané v roku 2020 (príprava a prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti)
v hodnote po 177 € vrátane dvoch režijných paušálov v hodnote po 10,62 €. Uvedené sumy
sa zvyšujú o daň z pridanej hodnoty vo výške 20 %, keďže právny zástupca sťažovateľa je
platiteľom tejto dane.
40. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť
na účet právneho zástupcu sťažovateľa (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263
ods. 1 CSP) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
41. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie
je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 20. októbra 2020
Martin Vernarský
predseda senátu