Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 466/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-35

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. októbra 2020

predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť , ,

– ,

, , zastúpených Advokátskou kanceláriou

JUDr. Ladislav Pavlovič s. r. o., Námestie SNP 19, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ

a advokát JUDr. Ladislav Pavlovič, vo veci namietaného porušenia ich základných práv

podľa a , podľa a

ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne

sp. zn. z 29. apríla 2020 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť a –

, o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Skutkový stav veci a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. júla 2020

doručená ústavná sťažnosť , ,

– ,

, (ďalej spolu len „sťažovatelia“), zastúpených Advokátskou

kanceláriou JUDr. Ladislav Pavlovič s. r. o., Námestie SNP 19, Bratislava, v mene ktorej

koná konateľ a advokát JUDr. Ladislav Pavlovič, vo veci namietaného porušenia

ich základných práv podľa a

(ďalej len „ústava“), podľa čl. 36 ods. 1 a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd

(ďalej len „listina“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne

(ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 29. apríla 2020 (ďalej len „napadnutý

rozsudok“).

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovatelia boli v procesnom

postavení žalovaných stranou sporu o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam

vedeným Okresným súdom Bánove nad Bebravou (ďalej len „okresný súd“)

pod sp. zn. . Okresný súd rozsudkom sp. zn. z 19. novembra 2019

určil, že nehnuteľnosti špecifikované vo výrokovej časti rozsudku patria do bezpodielového

spoluvlastníctva žalobkyne a . Druhým výrokom predmetného rozsudku

rozhodol okresný súd o náhrade trov konania. Po podaní odvolania sťažovateľmi krajský

súd napadnutým rozsudkom potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie a rozhodol,

že sťažovatelia sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania

v rozsahu 100 %.

3. Sťažovatelia v ústavnej sťažnosti namietajú, že v konaní na okresnom súde

rozhodoval v ich právnej veci sudca, ktorý mal byť pre pomer k stranám konania

z rozhodovania „vylúčený, no sudca súdu prvého stupňa svoju zaujatosť

ani len nenamietal“. Svoje pochybnosti o nezaujatosti sudcu prvoinštančného súdu

odôvodňujú tým, že zákonným sudcom v ich právnej veci bol predseda okresného súdu,

na ktorom v minulosti ako vyšší súdny úradník pracoval advokátsky koncipient právneho

zástupcu žalobkyne.

4. Podľa názoru sťažovateľov všeobecné súdy dospeli na základe vykonaného

dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam, pretože neskúmali „každú jednu

nehnuteľnosť... jednotlivo“ a pri posudzovaní nezohľadnili, „kto, kedy a akým spôsobom

nehnuteľnosti nadobudol, ako aj účel ktorému slúžia...“, čo je zároveň v rozpore

s predbežným právnym posúdením veci okresným súdom. Sťažovatelia namietajú,

že krajský súd len stroho konštatoval, že žalobkyňa v sporných nehnuteľnostiach

vykonávala podnikateľskú činnosť podľa živnostenského oprávnenia bez toho,

aby sa zaoberal skutočnosťou, že sťažovateľka mala ako miesto podnikania uvedenú

inú adresu, ako je adresa sporných nehnuteľností.

5. V ďalšej časti ústavnej sťažnosti formulujú sťažovatelia svoje výhrady

k hodnoteniu dôkazov všeobecnými súdmi – vyhláseniu žalobkyne pripojenému ku kúpnej

zmluve zo 6. februára 2008 a k výpovediam svedkov.

6. Sťažovatelia namietajú, že krajský súd sa nezaoberal judikátmi, ktoré predložili

na podporu svojej argumentácie z dôvodu, že podľa jeho názoru vychádzajú z odlišného

skutkového stavu.

7. Na základe argumentácie uvedenej v ústavnej sťažnosti sťažovatelia navrhujú,

aby ústavný súd po jej prijatí na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľov na súdnu ochranu podľa Slovenskej

republiky, čl. 36 Listiny základných práv a slobôd a právo na spravodlivé prejednanie

jeho záležitosti podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

Rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č. k. -508 zo dna 29. 04. 2020

v nadväznosti na Rozsudok Okresného súdu Bánovce nad Bebravou, č. k.: -432,

zo dňa 19. 11. 2019 porušené bolo;

2. Základné právo sťažovateľov na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky, čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a právo na spravodlivé

prejednanie jeho záležitosti podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd Rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č. k. -508

zo dňa 29. 04. 2020, v nadväznosti na Rozsudok Okresného súdu Bánovce nad Bebravou,

č. k.: -432, zo dňa 19. 11. 2019 porušené bolo;

3. Rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. -508 zo dňa 29. 04. 2020,

sa zrušuje a vec sa vracia Okresnému súdu Bánovce nad Bebravou na ďalšie konanie;

4. Krajský súd v Trenčíne je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy konania vrátane

trov právneho zastúpenia.“

II.

Relevantná právna úprava

8. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

9. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

10. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

11. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

12. Podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.

13. Podľa čl. 38 ods. 2 listiny každý má právo, aby jeho vec bola prerokovaná

verejne, bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť iba v prípadoch ustanovených zákonom.

14. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným

zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek

trestnom čine, z ktorého je obvinený.

15. Podľa o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých

(ďalej len „“) ústavný súd návrh na začatie konania predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

16. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

17. Podľa ústavná sťažnosť nie je prípustná,

ak sťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu

jeho základných práv a slobôd.

III.

Ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu a samotné posúdenie veci

ústavným súdom

18. vymedzená právomoc ústavnému súdu neumožňuje, aby nahrádzal

rozhodovaciu činnosť (právomoc) všeobecných súdov, ak je založená zákonom

alebo na základe zákona. Ústavný súd môže uplatniť svoju právomoc až vtedy, ak fyzická

alebo právnická osoba nemala inú ústavnú a zákonnú možnosť účinnej ochrany svojich

práv. ani nepripúšťajú, aby si sťažovateľ ako účastník

konania zvolil medzi súdnymi orgánmi ochrany porušených základných práv a slobôd.

Naopak, z jednoznačne vyplýva, že sťažovateľ predtým ako požiada

o ústavnú ochranu ústavný súd musí vyčerpať všetky (iné) dostupné a účinné prostriedky

ochrany svojich práv. Podľa stabilizovanej judikatúry ústavný súd nie je oprávnený

poskytovať ochranu ústavnosti vo veciach, v ktorých sa sťažovateľ mohol (môže) domôcť

ochrany svojich práv v konaní pred všeobecným súdom vlastnými, dovolenými a v danom

prípade ustanovenými procesnými prostriedkami

(, ).

19. V súvislosti s prípravou predbežného prerokovania ústavnej sťažnosti ústavný

súd telefonickým dopytom v informačnej kancelárii okresného súdu zistil, že v právnej veci

sťažovateľov vedenej okresným súdom pod sp. zn. bolo podané 14. júla 2020

dovolanie.

20. V danom prípade sťažovatelia subsidiárne postavenie ústavného súdu pri ochrane

základných práv a slobôd akceptovali tým, že podali vo svojej veci dovolanie. Ústavný súd

v tejto súvislosti odkazuje aj na svoju doterajšiu judikatúru (m. m. ),

podľa ktorej vyčerpaním opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov,

ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje

a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov, nemožno

rozumieť už samotné podanie posledného z nich oprávnenou osobou, ale až rozhodnutie

o ňom príslušným orgánom. V okolnostiach prípadu sťažovatelia podaním dovolania,

ako aj podaním sťažnosti podľa vedome vytvorili stav,

keď by o ich veci mali súbežne rozhodovať dva orgány súdneho typu (najvyšší súd

ako dovolací súd a ústavný súd), čo nie je v podmienkach právneho štátu rešpektujúceho

princíp právnej istoty prijateľné. Vzhľadom na skutočnosť, že uplatnenie právomoci

dovolacieho súdu vo veci sťažovateľov predchádza uplatneniu právomoci ústavného súdu,

možno považovať podanie sťažnosti ústavnému súdu ešte pred rozhodnutím dovolacieho

súdu za predčasné (m. m. ).

21. V judikatúre ústavného súdu sa aj pod vplyvom judikatúry Európskeho súdu

pre ľudské práva ustálil právny názor (napr. , ), podľa ktorého

v prípade podania dovolania a súbežne podanej sťažnosti podľa

je takáto sťažnosť považovaná za prípustnú až po rozhodnutí o dovolaní. V tejto súvislosti

ústavný súd už za predchádzajúcej právnej úpravy opakovane vyslovil názor, že v prípadoch

uplatnenia dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku, spôsobilého zabezpečiť

ochranu práv sťažovateľa, následne však odmietnutého dovolacím súdom pre neprípustnosť,

je lehota na podanie ústavnej sťažnosti v zásade zachovaná aj vo vzťahu

k predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu všeobecného súdu

(m. m. , pozri aj rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva

z 12. 11. 2002 vo veci Zvolský a Zvolská verzus Česká republika, sťažnosť č. 46129/99,

body 51, 53 a 54). Nie je preto dôvodné, aby sťažovateľ v prípade podania dovolania podal

zároveň aj sťažnosť podľa , pretože aj za predpokladu, že by dovolací

súd dospel k záveru, že dovolanie nie je prípustné, nemožno sťažnosť podľa čl. 127

ods. 1 smerujúcu proti rozhodnutiu, ktoré predchádzalo rozhodnutiu dovolacieho

súdu, odmietnuť pre jej oneskorenosť (porovnaj k tomu aj rozsudok Európskeho súdu

pre ľudské práva z 8. 11. 2007 vo veci Soffer proti Českej republike, sťažnosť č. 31419/04,

alebo rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 12. 11. 2002 vo veci Zvolský a Zvolská

verzus Česká republika, sťažnosť č. 46129/99, a jeho body 51, 53, 54). V súčasnosti

uvedené vyplýva priamo z in fine .

22. Vzhľadom na už uvedené a skutočnosti, že najvyšší súd ku dňu predbežného

prerokovania ústavnej sťažnosti o podanom dovolaní nerozhodol, ústavný súd ju uplatnením

zásady ratio temporis odmietol ako neprípustnú (predčasne podanú) podľa § 132

ods. 2 v spojení s .

23. Po odmietnutí ústavnej sťažnosti ako celku bolo už bez právneho dôvodu

zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľov uvedenými v petite ústavnej sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. októbra 2020

Ľuboš Szigeti predseda senátu