Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 533/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. októbra 2020

v senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša (sudca spravodajca) a zo sudcov

Ladislava Duditša a Libora Duľu predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť obchodnej

spoločnosti Generali Poisťovňa, a. s., Lamačská cesta 3/A, Bratislava, IČO 35 709 332,

zastúpenej advokátskou kanceláriou MST PARTNERS, s. r. o., Laurinská 3, Bratislava,

v mene ktorej koná jej konateľ a advokát JUDr. Martin Timcsák, ktorou namieta porušenie

základného práva zaručeného a

Listiny základných práv a slobôd a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn.

z 28. februára 2020 a postupom predchádzajúcim jeho vydaniu, a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti Generali Poisťovňa, a. s., o d m i e t a

ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Skutkový stav veci a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. júna 2020

doručená ústavná sťažnosť obchodnej spoločnosti Generali Poisťovňa, a. s., Lamačská

cesta 3/A, Bratislava, IČO 35 709 332 (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátskou

kanceláriou MST PARTNERS, s. r. o., Laurinská 3, Bratislava, v mene ktorej koná jej

konateľ a advokát JUDr. Martin Timcsák, ktorou namieta porušenie základného práva

zaručeného (ďalej len „“) a

Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva zaručeného čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením

Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 28. februára 2020

(ďalej len „napadnuté uznesenie“) a postupom predchádzajúcim jeho vydaniu (ďalej len

„napadnuté konanie“).

2. Z ústavnej sťažnosti a príloh k nej priložených vyplýva, že sťažovateľka bola

stranou v konaní vedenom Okresným súdom Nitra (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn.

v procesnom postavení žalovanej 2, proti ktorej sa žalobcovia 1 až 7

domáhali ochrany osobnosti s náhradou nemajetkovej ujmy. Svoje nároky vyplývajúce

zo zásahu do osobnostných práv žalobcovia 1 až 7 odôvodňovali tým, že žalovaná 1

( ) 28. marca 1994 zavinila dopravnú nehodu, pri ktorej zomrela

. Žalobcovia 1 až 7 boli v príbuzenskom vzťahu k zomrelej

. Žalovaná 1 mala v rozhodnom čase so sťažovateľkou ako žalovanou 2 uzavretú

zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou osobného motorového

vozidla, pričom podľa žalobcov 1 až 7 ich nároky na náhradu nemajetkovej ujmy patria

do rozsahu poistného krytia povinného zmluvného poistenia.

3. Okresný súd rozsudkom sp. zn. z 20. augusta 2018 (ďalej len

„rozsudok z 20. augusta 2018“) rozhodol

- výrokom I, že žalovaná 1 a žalovaná 2 sú povinné zaplatiť žalobcovi 1

sumu 30 000 €,

- výrokom II, že žalovaná 1 a žalovaná 2 sú povinné zaplatiť žalobkyni 2

sumu 20 000 €,

- výrokom III, že žalovaná 1 a žalovaná 2 sú povinné zaplatiť žalobkyni 3

sumu 20 000 €,

- výrokom IV, že žalovaná 1 a žalovaná 2 sú povinné zaplatiť žalobcovi 4

sumu 30 000 €,

- výrokom V, že žalovaná 1 a žalovaná 2 sú povinné zaplatiť žalobkyni 5

sumu 30 000 €,

- výrokom VI, že žalovaná 1 a žalovaná 2 sú povinné zaplatiť žalobcovi 6

sumu 5 000 €,

- výrokom VII, že žalovaná 1 a žalovaná 2 sú povinné zaplatiť žalobkyni 7

sumu 5 000 €.

4. Zároveň bola rozsudkom okresného súdu z 20. augusta 2018 vo výroku VIII

žaloba vo zvyšnej časti zamietnutá a vo výroku IX bolo rozhodnuté, že strany nemajú nárok

na náhradu trov konania.

5. Výrokom X rozsudku okresného súdu z 20. augusta 2018 okresný súd rozhodol,

že žalovaná 1 a žalovaná 2 sú povinné zaplatiť Slovenskej republike prostredníctvom

okresného súdu súdny poplatok v sume 4 266 € do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku

s tým, že plnením jednej zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhej

žalovanej plniť.

6. Okresný súd uloženie povinnosti zaplatiť súdny poplatok odôvodnil v bode 37

rozsudku z 20. augusta 2018 poukazom na § 2 ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady

č. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) zdôraznením skutočnosti,

že žalobcovia, ktorým bola nemajetková ujma spôsobená trestným činom, boli podľa § 4

ods. 2 písm. j) citovaného zákona oslobodení od platenia súdneho poplatku, pričom okresný

súd ich žalobe čiastočne vyhovel. Žalovanej 1 a sťažovateľke ako žalovanej 2 bola tak

uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok zo žaloby podľa položky 7b sadzobníka zákona

o súdnych poplatkoch v sume 4 266 €, a to podľa písm. a) v sume 66 € a písm. b) v sume

4 200 € (3 % z priznanej sumy náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 140 000 €, t. j. súčtu

súm 30 000 € + 20 000 € + 20 000 € + 30 000 € + 30 000 € + 5 000 € + 5 000 €) do 3 dní

od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že plnením jednej z nich zaniká v rozsahu tohto

plnenia povinnosť druhej žalovanej plniť.

7. Proti výrokom I až VII a IX a X rozsudku okresného súdu z 20. augusta 2018

podala sťažovateľka odvolanie.

8. Proti výroku X rozsudku okresného súdu z 20. augusta 2018 podala odvolanie aj

žalovaná 1, pričom dôvodila, že jej nemôže byť uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok,

keďže v predmetnom konaní bola oslobodená od platenia súdnych poplatkov v zmysle § 4

ods. 3 , keďže jej bol priznaný nárok na poskytnutie právnej

pomoci podľa osobitného predpisu. Uznesením okresného súdu sp. zn.

z 30. januára 2019 (ďalej len „uznesenie z 30. januára 2019“) bol podľa § 12 ods. 3 zákona

o súdnych poplatkoch, podľa ktorého ak vydá súd nesprávne rozhodnutie o poplatkovej

povinnosti, takéto rozhodnutie zruší alebo zmení aj bez návrhu, zmenený výrok X rozsudku

okresného súdu z 20. augusta 2018 tak, že povinnosť zaplatiť Slovenskej republike súdny

poplatok v sume 4 266 € bola uložená výlučne sťažovateľke ako žalovanej 2.

9. Napadnutým uznesením krajského súdu bol výrok VI rozsudku okresného súdu

z 20. augusta 2018 zrušený a konanie v relevantnej časti zastavené a výroky I až V, VII a IX

rozsudku okresného súdu z 20. augusta 2018 boli zrušené a vec v relevantných častiach

vrátená okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie.

10. V bode 12 napadnutého uznesenia krajský súd zdôraznil, že žalovaná 1 napadla

rozsudok okresného súdu z 20. augusta 2018 len v časti o uložení povinnosti zaplatiť súdny

poplatok, pričom okresný súd uznesením z 30. januára 2019 rozhodol o povinnosti zaplatiť

súdny poplatok len sťažovateľke, pričom citované rozhodnutie okresného súdu nadobudlo

právoplatnosť 1. februára 2019. Na podklade uvedeného krajský súd uzavrel, že predmetom

prieskumu odvolacieho súdu nebolo rozhodovanie o poplatkovej povinnosti.

11. Sťažovateľka namieta porušenie jej práva na prístup k súdu ako súčasti

základného práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie. Ďalej akcentuje,

že aj rozhodnutie, ktorým sa zrušuje rozhodnutie súdu prvej inštancie, musí v odôvodnení

spĺňať požiadavky kvality dané základných právom na súdnu ochranu a právom

na spravodlivé súdne konanie.

12. Sťažovateľka poukazuje na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

(ďalej len „najvyšší súd“), podľa ktorej k procesnej vade odňatia možnosti konať

pred súdom môže dôjsť aj pri samotnom vydávaní rozhodnutia ako následku absencie

niektorej podstatnej časti súdneho rozhodnutia (ku ktorej nepochybne patrí aj výrok), ktorá

robí rozhodnutie nepreskúmateľným. V dôsledku nepreskúmateľnosti súdneho rozhodnutia,

ktorú zavinil súd svojím procesným postupom v rozpore so zákonom, spravidla vždy

dochádza k odňatiu možnosti strany v spore konať pred súdom (uznesenie najvyššieho súdu

sp. zn. z 27. apríla 2015).

13. Argumentuje ďalej odkazom na (ďalej aj

„CSP“), že odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný. Keďže sťažovateľka ako žalovaná

2 napadla odvolaním aj výrok X rozsudku okresného súdu z 20. augusta 2018 (čo vyplýva aj

z bodu 4 odôvodnenia napadnutého uznesenia krajského súdu) domáhala sa preskúmania

právneho názoru súdu prvej inštancie o splnení predpokladov na zaviazanie sťažovateľky

na náhradu trov štátu. Povinnosťou krajského súdu preto malo byť posúdenie, či okresný

súd správne právne posúdil splnenie podmienok pre zaviazanie sťažovateľky ako žalovanej

2 na úhradu súdneho poplatku.

14. K porušeniu označených práv podľa , listiny a dohovoru podľa

sťažovateľky došlo tým, že krajský súd nerozhodol o odvolaní sťažovateľky proti výroku X

rozsudku okresného súdu z 20. augusta 2018, pričom ani v odôvodnení napadnutého

uznesenia nereagoval zákonom relevantným spôsobom na právnu argumentáciu

sťažovateľky, pričom nepostupoval ani v súlade s .

15. Sťažovateľka v súvislosti s uznesením okresného súdu z 30. januára 2019

zdôrazňuje, že ani okresný súd nepostupoval procesne správne, keď v štádiu konania

po podaní odvolaní sťažovateľky a žalovanej 1 zmenil výrok X rozsudku okresného súdu

z 20. augusta 2018, proti ktorému sťažovateľka na podklade zákonných ustanovení

a poučenia nebola oprávnená podať odvolanie. Podľa

sťažovateľky proti predčasnému uzneseniu okresného súdu z 30. januára 2019 mal krajský

súd s poukazom na (na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok,

prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené) zakročiť a výrok

X rozsudku okresného súdu z 20. augusta 2018 zrušiť. Sťažovateľka zdôrazňuje,

že povinnosťou krajského súdu bolo s prihliadnutím na to, že došlo k zrušeniu výroku IX

rozsudku okresného súdu z 20. augusta 2018 o náhrade trov konania, zrušiť aj previazaný

výrok X predmetného rozhodnutia súdu prvej inštancie, keďže súdny poplatok je súčasťou

širšieho pojmu trovy konania.

16. Uvedeným spôsobom – nerozhodnutím o napadnutom výroku X rozhodnutia

súdu prvej inštancie krajský súd odobral sťažovateľke možnosť konať pred súdom.

17. Na podklade uvedených skutočností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd

po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie o nej rozhodol nálezom tak, že vysloví

porušenie základného práva podľa a listiny a práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením krajského súdu a postupom predchádzajúcim

jeho vydaniu, napadnuté uznesenie krajského súdu zruší a vec vráti krajskému súdu

na ďalšie konanie. Sťažovateľka zároveň požaduje priznanie náhrady trov konania

pred ústavným súdom v celkovej sume 450,23 €.

II.

Právomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného

súdu

18. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

19. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

20. V súlade s podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon

č. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých

(ďalej len „“).

21. Podľa ústavný súd návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak.

22. V súlade s ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

23. Úlohou ústavného súdu v konaní o ústavnej sťažnosti je okrem iného posúdiť,

či ústavná sťažnosť nie je zjavne neopodstatnená. O zjavnú neopodstatnenosť ústavnej

sťažnosti ide vtedy, keď namietaným postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť

k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď

pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom všeobecného

súdu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných

dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú ústavnú sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť,

pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia

označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí

na ďalšie konanie (m. m. , ).

24. Podľa (obdobne listiny) každý sa môže domáhať

zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde

a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

V súlade s čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

25. Nosná argumentácia sťažovateľky sa zameriava na ústavnú neudržateľnosť

postupu krajského súdu, ktorý odmietol rozhodnúť vo veci sťažovateľkou podaného

odvolania proti výroku X rozsudku okresného súdu z 20. augusta 2018, pričom ani

v odôvodnení napadnutého uznesenia nereagoval zákonom relevantným spôsobom na jej

právnu argumentáciu a nepostupoval ani v súlade s . Uvedeným spôsobom došlo

podľa sťažovateľky k pozbaveniu jej možnosti konať pred súdom.

26. Na účely preskúmania opodstatnenosti argumentácie sťažovateľky ústavný súd

dopytom na okresnom súde zistil tieto pre posúdenie veci relevantné skutočnosti.

Podľa zistení ústavného súdu bol spis vzťahujúci sa na konanie vedené okresným

súdom pod sp. zn. po vydaní napadnutého uznesenia krajského súdu

opätovne predložený krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní sťažovateľky proti výroku

X rozsudku okresného súdu z 20. augusta 2018 v spojení s uznesením okresného súdu

z 30. januára 2019. Dňa 16. septembra 2020 krajský súd spis vrátil okresnému súdu ako

nedôvodne predložený, pričom v prípise zdôraznil: „Spis bol predložený na rozhodnutie

o odvolaní žalovaného v 2. rade proti výroku X. rozsudku z č. l. 439-445. Krajský súd

v Nitre rozhodol uznesením zo dňa 28.02.2020 č. k. -526. V rozhodnutí

konštatoval, že uznesenie o zaplatenie súdneho poplatku zo dňa 30.01.2019

č. k. -506 nadobudlo právoplatnosť 01.02.2019 a dňa 08.11.2018 bola

zložená platba od žalovaného v 2. rade. V bode 12. rozsudku odvolací súd konštatoval, že

nebolo prieskumom odvolacieho súdu rozhodovanie o poplatkovej povinnosti. Z uvedených

dôvodov nemá odvolací súd o čom rozhodovať, preto Vám vracia spis ako nesprávne

predložený odvolaciemu súdu.“

27. Na podklade uvedených skutočností okresný súd rozsudkom sp. zn.

zo 17. septembra 2020 (ďalej len „rozsudok zo 17. septembra 2020“) vo veci

opäť rozhodol:

- výrokom I, že žalovaná 1 a žalovaná 2 sú povinné zaplatiť žalobcovi 1

sumu 30 000 €,

- výrokom II, že žalovaná 1 a žalovaná 2 sú povinné zaplatiť žalobkyni 2

sumu 15 000 €,

- výrokom III, že žalovaná 1 a žalovaná 2 sú povinné zaplatiť žalobkyni 3

sumu 15 000 €,

- výrokom IV, že žalovaná 1 a žalovaná 2 sú povinné zaplatiť žalobcovi 4

sumu 15 000 €,

- výrokom V, že žalovaná 1 a žalovaná 2 sú povinné zaplatiť žalobkyni 5

sumu 15 000 €,

- výrokom VI, že žalovaná 1 a žalovaná 2 sú povinné zaplatiť žalobkyni 7

sumu 5 000 €,

- výrokom VII tak, že vo zvyšnej časti žalobu zamieta,

- výrokom VIII tak, že žalobcovia 1 až 5 a 7 majú proti žalovanej 1 a žalovanej 2

nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % z priznanej sumy,

- výrokom IX tak, že žalobcovi 6 sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva,

- výrokom X tak, že sa mení rozsudok okresného súdu z 20. augusta 2018 v znení

uznesenia okresného súdu z 30. januára 2019 a žalovanej 2 sa ukladá povinnosť zaplatiť

Slovenskej republike prostredníctvom okresného súdu súdny poplatok v sume 2 916 €.

28. Okresný súd k výroku X rozsudku okresného súdu zo 17. septembra 2020

v odôvodnení uviedol: „Pretože žalobcom bola nemajetková ujma spôsobená trestným

činom, boli podľa o súdnych poplatkoch

a poplatku za výpis z registra trestov oslobodení od platenia súdneho poplatku a pretože súd

ich žalobe čiastočne vyhovel a žalovanej 1/ bolo priznané oslobodenie od platenia súdnych

poplatkov, má súdny poplatok podľa veta prvá zaplatiť

žalovaný 2/ a preto námietka žalovaného 2/ nie je dôvodná. Pretože žalovanému 2/ už bola

povinnosť zaplatiť súdny poplatok uložená z pôvodne priznanej sumy 140000 eur, ale týmto

rozhodnutím žalobe vyhovel iba v časti 95000 eur, je rozhodnutie o uložení poplatkovej

povinnosti vo výške 4266 eur nesprávne. Súd preto toto rozhodnutie zmenil podľa 12 ods. 3

a rozhodol, že žalovaný 2/ je povinný zaplatiť súdny poplatok

vo výške 2916 eur, ktorý pozostáva z 66 eur podľa položky 7b písm. a) sadzobníka a 2850

eur (3 % z 95000 eur) podľa písm. b) sadzobníka. Pretože žalovaný 2/ už súdny poplatok

zaplatil, vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne o jeho vrátení

v alikvotnej výške.“

29. S prihliadnutím na charakter námietky vznesenej sťažovateľkou, ktorou brojí

proti ústavne neudržateľnému postupu krajského súdu, ktorý nerozhodol vo veci ňou

podaného odvolania proti výroku X rozsudku okresného súdu z 20. augusta 2018, považuje

ústavný súd za žiaduce zdôrazniť, že vzhľadom na zmysel a účel ústavnej sťažnosti podľa

ako špecifického právneho prostriedku ochrany pred porušením

základných práv a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich

z kvalifikovanej zmluvy je neodmysliteľnou súčasťou rozhodovania o takejto ústavnej

sťažnosti aj posúdenie, či sťažovateľovi bola napadnutým rozhodnutím, opatrením alebo

iným zásahom orgánu verejnej moci spôsobená (reálna) ujma, resp. či mu ešte takáto ujma

v čase rozhodovania ústavného súdu (reálne) hrozí. V situácii, keď ústavný súd zistí,

že sťažovateľovi napadnutým rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej

moci nebola spôsobená žiadna ujma, resp. mu už žiadna hrozba ujmy v čase rozhodovania

nehrozí, neexistuje relevantný dôvod na vyslovenie porušenia garantovaných práv,

v opačnom prípade by totiž rozhodovanie o ústavnej sťažnosti podľa

nadobudlo akademický charakter (m. m. , ).

30. Z už uvádzaných zistení ústavného súdu nespochybniteľne vyplýva, že krajský

súd vo veci odvolania proti výroku X rozsudku okresného súdu z 20. augusta 2018 v spojení

s uznesením okresného súdu z 30. januára 2019 (vo veci uloženia povinnosti sťažovateľke

zaplatiť súdny poplatok) nerozhodol. Bez nutnosti bližšie sa zaoberať ústavnou

(ne)udržateľnosťou postupu krajského súdu v tomto smere ústavný súd s prihliadnutím

na skutočnosti, ku ktorým došlo v konaní vo veci sťažovateľky pred súdom prvej inštancie

po vydaní napadnutého uznesenia krajského súdu konštatuje, že je tu daný dôvod

na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako zjavne neopodstatnenej.

31. Zo skutočností predložených okresným súdom je totiž nesporné, že po vrátení

veci okresnému súdu tento sám zmenil rozsudok z 20. augusta 2018 v znení uznesenia

okresného súdu z 30. januára 2019 a sťažovateľke s odkazom na právnu úpravu obsiahnutú

v uložil povinnosť zaplatiť Slovenskej republike

prostredníctvom okresného súdu súdny poplatok v sume 2 916 €. Vzhľadom na skutočnosť,

že sťažovateľka súdny poplatok podľa rozsudku okresného súdu z 20. augusta 2018

v spojení s uznesením okresného súdu z 30. januára 2019 zaplatila v sume vyššej (4 266 €),

okresný súd zároveň rozhodol o tom, že jej rozdiel medzi zaplatenou sumou súdneho

poplatku a sumou súdneho poplatku upraveného v závislosti od sumy priznanej náhrady

nemajetkovej ujmy v prevyšujúcej časti bude vrátený.

32. Keďže súd prvej inštancie vo veci povinnosti sťažovateľky zaplatiť súdny

poplatok opätovne konal a uloženú poplatkovú povinnosť zmenil, je zjavné, že prípadné

posudzovanie (ne)ústavnosti postupu krajského súdu vo veci odvolania sťažovateľky proti

výroku X rozsudku okresného súdu z 20. augusta 2018 v spojení s uznesením

z 30. januára 2019 (ktorý bol súdom prvej inštancie už zmenený) by v konkrétnych

okolnostiach veci malo zjavne akademický charakter.

33. Ústavný súd prihliadal vo veci sťažovateľky aj na požiadavku existencie reálnej

ujmy na strane strany sporu (v okolnostiach prípadu sťažovateľky ako žalovanej 2 v konaní

o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy, pozn.), ktorá je spojená s materiálnym

chápaním ochrany základného práva na súdnu ochranu podľa (obdobne

čl. 36 ods. 1 listiny) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

34. Vzhľadom na už uvádzané skutočnosti ústavný súd nosnú námietku sťažovateľky

o procesnom pochybení krajského súdu súvisiacom s absenciou rozhodnutia vo veci

opravného prostriedku o uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok vyhodnotil ako

nespôsobilú na to, aby len na jej základe po prípadnom prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie

konanie mohol vysloviť porušenie sťažovateľkou označených práv zaručených čl. 46 ods. 1

a listiny, ako aj práva podľa dohovoru napadnutým

uznesením krajského súdu a postupom predchádzajúcim jeho vydaniu.

35. S prihliadnutím na dosiaľ uvedené ústavný súd ústavnú sťažnosť vo veci

namietaného porušenia práv zaručených , listiny a

ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu v napadnutom konaní a napadnutým uznesením

krajského súdu odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti podľa § 56 ods. 2 písm. g)

.

36. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti bolo bez právneho dôvodu, aby sa

ústavný súd zaoberal ďalšími návrhmi v nej uplatnenými.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. októbra 2020

Miroslav Duriš predseda senátu