Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 544/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. októbra 2020

v senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Libora Duľu a Ladislava

Duditša (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť ,

podnikajúceho pod obchodným menom

, zastúpeného advokátom JUDr. Petrom Šramkom, Štúrova 51, Brezno,

vo veci namietaného porušenia základných práv podľa a

Slovenskej republiky a podľa čl. 11 ods. 1 a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd

a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

rozsudkom Okresného súdu Brezno sp. zn. z 3. apríla 2018 a rozsudkom

Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. z 31. januára 2019 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Obsah ústavnej sťažnosti, skutkový stav a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. apríla

2019 doručená ústavná sťažnosť , podnikajúceho pod obchodným

(ďalej len

„sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 20 ods. 1

a (ďalej len „“) a podľa

a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

rozsudkom Okresného súdu Brezno (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.

z 3. apríla 2018 (ďalej len „napadnutý rozsudok okresného súdu“) a rozsudkom Krajského

súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 31. januára

2019 (ďalej len „napadnutý rozsudok krajského súdu“).

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ ako žalovaný bol stranou

v spore vedenom na okresnom súde pod sp. zn. . Napadnutým rozsudkom

okresného súdu bol sťažovateľ zaviazaný zaplatiť žalobcovi sumu 4 060 € s príslušenstvom

a zároveň bol zamietnutý jeho návrh proti žalobcovi o zaplatenie sumy 5 100 €. Proti

napadnutému rozsudku okresného súdu sťažovateľ podal odvolanie. Napadnutým

rozsudkom krajského súdu bol potvrdený napadnutý rozsudok okresného súdu.

3. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti namietal, že okresný súd rozhodol, že predmetom

zmluvy o dielo č. 3/2012 z 11. mája 2013 (ďalej len „zmluva o dielo“) nebola dodávka

a montáž samonosnej brány (iba montáž oplotenia), čím nevzal do úvahy riadne uzatvorenú

a podpísanú zmluvu o dielo ako písomne dohodnutý obsah a ako prejav vôle zmluvných

strán. Podľa názoru sťažovateľa ako objednávateľa diela okresný súd nerešpektoval

dohodnutý predmet plnenia, ignoroval ostatné ustanovenia zmluvy o dielo (čl. III, čl. V bod

3, čl. VII, čl. IX.b, čl. XI a čl. XIII bod 2) a tiež nesprávne aplikoval § 263, § 548, § 554

ods. 1 a . Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vôbec

nevyplýva, čo viedlo okresný súd k záveru o ustálení predmetu zmluvy o dielo. Okresnému

súdu stačilo tvrdenie žalobcu, že uvedenie samonosnej brány v zmluve o dielo bolo jeho

chybou, pričom ostatné dôkazy mali toto tvrdenie vyvracať.

4. Sťažovateľ tiež tvrdí, že okresný súd nevyhodnotil čl. IX bod b) zmluvy o dielo

(platobné podmienky), v ktorom bolo dohodnuté, že žalobca je oprávnený vystaviť konečnú

faktúru až po ukončení a odovzdaní diela. Žalobca totiž nepreukázal, že by odovzdal dielo

(dodanie a montáž samonosnej brány) podľa čl. V bodu 3 a čl. XI zmluvy o dielo. Keďže

podľa sťažovateľa predmetné dielo nebolo vykonané, nesúhlasí s odôvodnením rozsudku

okresného súdu, v ktorom je uvedené, že ho prevzal 1. decembra 2013. Z odôvodnenia

napadnutého rozsudku okresného súdu nie je zrejmé, aké dôkazy nasvedčujú tomu,

že žalobca uniesol dôkazné bremeno o vykonaní a odovzdaní diela podľa zmluvy o dielo.

Sťažovateľ sa preto domnieva, že je právne irelevantné, že žalobca vystavil a odovzdal

faktúru sťažovateľovi v čase, keď nemal právo fakturovať. Z tohto dôvodu konečná faktúra

nemôže byť podkladom na doplatenie ceny diela a tiež nemôže dokazovať ukončenie, resp.

odovzdanie diela, ako sa domnieva okresný súd.

5. Sťažovateľ zároveň uviedol, že vyzval žalobcu na odovzdanie diela pred podaním

žaloby, a nie po jej podaní, ako to tvrdí okresný súd. Predmetné oplotenie nevyužíva, ako to

uviedol okresný súd, ale ho trpí na svojom pozemku a nikdy nebol jeho vlastníkom (čl. VII

zmluvy o dielo). Dodatok k zmluve o dielo z 5. decembra 2013 je podľa sťažovateľa

neplatný, pretože nebol ním podpísaný. Sťažovateľ riadne odstúpil od zmluvy o dielo

(5. septembra 2016), pretože žalobca bol v omeškaní s dodávkou a montážou samonosnej

brány. Z tohto dôvodu mu vznikol nárok na zmluvnú pokutu v sume 5 100 €, ktorá mu ale

bola okresným súdom zamietnutá z dôvodu, že podľa okresného súdu dielo bolo odovzdané

1. decembra 2013.

6. Sťažovateľ sa preto domnieva, že okresný súd nesprávne vyhodnotil dôkazy

týkajúce sa predmetu plnenia, odovzdania, resp. neodovzdania diela a z toho vyplývajúce

právo na doplatenie ceny diela.

7. Sťažovateľ ďalej uviedol, že krajský súd sa nevysporiadal s dôvodmi odvolania

sťažovateľa ani s jeho hmotnoprávnymi a procesnoprávnymi námietkami smerujúcimi proti

napadnutému rozsudku okresného súdu. Sťažovateľ namietal, že krajský súd vychádzal

z prílohy zmluvy o dielo, z ktorej je zrejmé, že jej predmetom nie je samonosná brána (iba

oplotenie). Z odôvodnenia nie je zrejmé, prečo krajský súd nebral do úvahy samotný obsah

zmluvy o dielo. Ak krajský súd odchylne od okresného súdu považoval zmluvu o dielo

za neplatnú v časti predmetu plnenia týkajúceho sa dodania a montáže samonosnej brány,

potom sa mal vysporiadať s dohodnutou cenou diela. V cene diela mala byť zahrnutá

montáž oplotenia a dodanie a montáž samonosnej brány, a preto cena za dodanie a montáž

samonosnej brány mala byť odpočítaná a nemala byť priznaná žalobcovi, t. j. krajský súd

mal zistiť hodnotu oplotenia alebo zrušiť napadnutý rozsudok okresného súdu a vec mu

vrátiť na ďalšie konanie.

8. Na základe už uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vydal nález,

ktorým vysloví porušenie jeho v bode 1 uvedených práv napadnutým rozsudkom okresného

súdu a napadnutým rozsudkom krajského súdu. Sťažovateľ ďalej žiada zrušiť napadnutý

rozsudok okresného súdu a napadnutý rozsudok krajského súdu a vec vrátiť okresnému

súdu na ďalšie konanie. Okrem toho sa sťažovateľ domáha, aby mu ústavný súd priznal

náhradu trov konania v sume 346,26 €.

9. Ústavná sťažnosť po jej doručení ústavnému súdu nebola pridelená sudcovi

spravodajcovi. Plénum ústavného súdu prijalo 16. októbra 2019 Dodatok č. 1 k Rozvrhu

práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra

2019 (ďalej len „rozvrh práce“). Podľa čl. X bodu 5 rozvrhu práce veci, ktoré neboli

v období od 17. februára 2019 do 16. októbra 2019 pridelené sudcom spravodajcom, boli

prerozdelené náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov

medzi sudcov menovaných do funkcie 10. októbra 2019. Ústavná sťažnosť bola pridelená

sudcovi spravodajcovi Ladislavovi Duditšovi, ktorý je zmysle čl. II bodu 3 rozvrhu práce

členom IV. senátu ústavného súdu, ktorý pracuje v zložení Miroslav Duriš (predseda

senátu), Libor Duľa a Ladislav Duditš (členovia senátu).

II.

Právomoc ústavného súdu a relevantné ustanovenia právnych predpisov

10. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

11. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

12. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je

s účinnosťou od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých (ďalej

len „“).

13. Podľa ústavný súd návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak.

14. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

15. Podľa každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo

všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu.

16. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

17. Podľa čl. 11 ods. 1 listiny každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo

všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu.

18. Podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.

19. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

III.A K namietanému porušeniu práv sťažovateľa napadnutým rozsudkom

okresného súdu

20. Sťažovateľ namieta porušenie v bode 1 uvedených práv v príčinnej súvislosti

s napadnutým rozsudkom okresného súdu. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje

na princíp subsidiarity zakotvený v (ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhoduje iný súd), ktorého zmyslom je, že ústavný súd môže konať o namietanom

porušení sťažovateľových práv a meritórne (vecne) sa zaoberať podanou sťažnosťou iba

vtedy, ak sa sťažovateľ nemôže v súčasnosti a nebude môcť ani v budúcnosti domáhať

ochrany svojich práv pred iným orgánom verejnej moci prostredníctvom iných právnych

prostriedkov, ktoré mu zákon na ochranu jeho práv poskytuje. Namietané porušenie

niektorého zo základných práv alebo slobôd teda nezakladá automaticky aj právomoc

ústavného súdu na konanie o nich (, , ).

21. Zmyslom a účelom princípu subsidiarity je to, že ochrana ústavnosti nie je a ani

podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale rovnako je aj úlohou

všetkých orgánov verejnej moci v rámci výkonu im zverených kompetencií. Ústavný súd

predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až

v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane

ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci

ústavného súdu (, ).

22. Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že napadnutý rozsudok okresného súdu bol

predmetom súdneho prieskumu realizovaného krajským súdom na základe sťažovateľom

podaného odvolania. Z uvedeného vyplýva, že existoval iný súd rozhodujúci o ochrane práv

sťažovateľa (v tejto veci krajský súd), čo vylučuje právomoc ústavného súdu na prieskum

ústavnou sťažnosťou prezentovaného porušenia v bode 1 uvedených práv sťažovateľa

napadnutým postupom okresného súdu.

23. Z uvedeného dôvodu bola táto časť ústavnej sťažnosti sťažovateľa

pri predbežnom prerokovaní odmietnutá podľa

z dôvodu, že ústavný súd nemá právomoc na jej prerokovanie.

III.B K namietanému porušeniu práv sťažovateľa napadnutým rozsudkom

krajského súdu

24. Podľa návrh na začatie konania je

neprípustný, ak to ustanovuje tento zákon v § 132 ods. 2 alebo § 142 ods. 2.

25. Podľa ústavná sťažnosť je neprípustná,

ak sťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho

základných práv a slobôd.

26. Podľa ústavný súd neodmietne prijatie

ústavnej sťažnosti pre jej neprípustnosť, ak sťažovateľ preukáže, že nevyčerpal právne

prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd, z dôvodov

hodných osobitného zreteľa.

27. Ak zákon podmieňuje prípustnosť ústavnej sťažnosti vyčerpaním opravných

prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon poskytuje sťažovateľovi na

ochranu jeho práva, tak o to viac je podmienkou prípustnosti ústavnej sťažnosti

uplatňovanie práva, ktorého porušenie sťažovateľ namieta, riadnym, zákonom predpísaným

spôsobom (m. m. ).

27.1 Sťažovateľ nemá podľa a na výber, ktorý

z oboch existujúcich systémov súdnej ochrany využije, ale je povinný postupovať od súdnej

ochrany poskytovanej všeobecnými súdmi k súdnej ochrane, na ktorú je kompetentný

ústavný súd. Toto „poradie“ sa nedá sťažovateľom ovplyvniť a jeho vnútorná logika

vychádza z toho, že aj všeobecné súdnictvo je zodpovedné za ochranu základných práv

a slobôd na úrovni jeho právomocí [ v spojení s zákona

č. v znení neskorších predpisov (ďalej len

„CSP“)].

27.2 Iba za predpokladu, že sťažovateľ vyčerpal všetky jemu dostupné právne

prostriedky súdnej a inej právnej ochrany svojho základného práva alebo slobody a pri ich

uplatnení nie je úspešný, môže sa uchádzať o ochranu tohto základného práva alebo slobody

sťažnosťou podanou ústavnému súdu podľa (m. m. ,

, , ). Zároveň platí, že po riadnom

uplatnení mimoriadneho opravného prostriedku, ktorého výsledok nebude v prospech

sťažovateľa, mu zostáva zachovaná lehota na podanie ústavnej sťažnosti (§ 124 zákona

o ústavnom súde).

28. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní každého návrhu skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Ako už bolo naznačené, podmienkou toho, aby ústavný súd pristúpil k meritórnemu

prejednaniu ústavnej sťažnosti, je vyčerpanie dostupných prostriedkov nápravy, ktorých

uplatnenie sťažovateľovi právny poriadok priznáva.

29. Ústavný súd dopytom na okresnom súde zistil, že sťažovateľ sa v súvislosti

s namietaným porušením jeho práv uvedených v bode 1 napadnutým rozsudkom krajského

súdu obrátil priamo na ústavný súd bez toho, aby proti nemu podal dovolanie.

30. Podľa proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie,

ak to zákon pripúšťa.

31. Podľa dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva

v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

32. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti uviedol, že „obidve rozhodnutia súdov považuje

za nezákonné, nepreskúmateľné, nepresvedčivé, náležite neodôvodnené. Za porušenie

ústavného práva na spravodlivý proces sa považuje i nedostatok riadneho

a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Myslíme si, že skutkový stav

a právne závery všeobecného súdu... ako aj odvolacieho súdu... v tomto prípade by mali byť

predmetom kontroly zo strany ústavného súdu, pretože prijaté právne závery sú so zreteľom

na skutkový aj právny stav zjavne neodôvodnené a arbitrárne a z ústavného hľadiska

neospravedlniteľné a neudržateľné, svojvoľné a zároveň majú za následok porušenie

základného práva.“.

33. Ústavný súd zdôrazňuje, že otázka posúdenia, či v konkrétnej veci sú alebo nie sú

splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí v rámci takého

konania do výlučnej právomoci dovolacieho súdu, ktorá pochopiteľne musí byť realizovaná

ústavne súladným spôsobom. Ústavný súd sa pri posudzovaní prípustnosti dovolania

z pohľadu nutnosti jeho vyčerpania ako podmienky prípustnosti ústavnej sťažnosti (t. j.

pri posudzovaní, či v konkrétnom prípade ide o účinný prostriedok nápravy) môže obmedziť

výlučne na formálne posúdenie jeho prípustnosti. Dovolanie neprichádza do úvahy ako

účinný prostriedok nápravy najmä vtedy, ak je na prvý pohľad zjavné, že dovolanie je

v danom prípade neprípustné, napríklad preto, lebo to výslovne vylučuje procesná norma

(napr. a a pod.). Ďalšou osobitnou výnimkou z pravidla

o subsidiarite konania o ústavnej sťažnosti je situácia, ak sťažovateľ tvrdí a preukáže,

že nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu patria na ochranu jeho základných práv

a slobôd, z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

34. Ak sa sťažovateľ domnieval, že napadnutý rozsudok krajského súdu vykazuje

znaky arbitrárnosti, zjavnej neodôvodnenosti a svojvôle, a teda ho z ústavnoprávneho

hľadiska sám považuje za neudržateľný, mal možnosť podať proti nemu účinný právny

prostriedok, ktorým je dovolanie podľa (ide o tzv. vadu zmätočnosti).

Uvedené ustanovenie zakladá prípustnosť (a zároveň dôvodnosť) dovolania v prípadoch,

v ktorých miera porušenia procesných práv sporovej strany nadobudla intenzitu porušenia

jej práva na spravodlivý proces. V zmysle rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky (uznesenie sp. zn. z 25. októbra 2017) pod porušením práva

na spravodlivý proces v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť nesprávny procesný

postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných

ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zákonnému, ale aj ústavnému procesnoprávnemu rámcu

a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavne zaručených procesných práv spojených

s uplatnením súdnej ochrany práva. Ide napríklad o právo na verejné prejednanie veci

za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo

na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti

strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené zo zákazom svojvoľného postupu

a na rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom denegationis iustitiae

(odmietnutia spravodlivosti).

35. Ústavný súd dopĺňa, že právo na spravodlivý proces môže všeobecný súd porušiť

aj svojím rozhodnutím ako výsledkom svojej procesnej činnosti, ak v jeho odôvodnení

absentuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre jeho rozhodnutie. Ak takéto

odôvodnenie nespĺňa požiadavky vyplývajúce z , resp.

dohovoru v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, zodpovedá táto

okolnosť dôvodu prípustnosti dovolania podľa .

36. Lustráciou ústavného súdu bolo zistené, že sťažovateľ nevyužil v danej veci

dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok podľa . Keďže

sťažovateľ netvrdil, tým menej preukazoval, že dovolanie nepodal z dôvodov hodných

osobitného zreteľa, v okolnostiach jeho prípadu neprichádzal do úvahy prípadný postup

ústavného súdu v zmysle .

37. Z uvedených dôvodov ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa pri predbežnom

prerokovaní v tejto časti odmietol ako neprípustnú podľa § 132 ods. 2 v spojení s § 56 ods. 2

písm. d) .

38. Keďže ústavná sťažnosť sťažovateľa bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie

o ďalších návrhoch sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi

ústavný súd už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. októbra 2020

Miroslav DURIŠ predseda senátu