Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
IV. ÚS 574/2020
PDF · 363.26 KB
No categories available
IV. ÚS 574/2020
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. novembra 2020
v senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Ladislava Duditša
a Libora Duľu (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť
, , vo veci namietaného
porušenia základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva
na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn.
28 T 123/2011 v časti týkajúcej sa náhrady trov trestného konania a takto
rozhodol:
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne
neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Vymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. októbra
2020 doručená ústavná sťažnosť ,
(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základného práva vlastniť
majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, práva
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd a práva na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového
protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného
súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 28 T 123/2011 (ďalej
len „napadnuté konanie okresného súdu“) v časti týkajúcej sa náhrady trov trestného
konania.
2. Z podanej ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ bol opatrením okresného súdu
sp. zn. 0 Tp 285/2011 z 1. júna 2011 ustanovený v napadnutom konaní z dôvodu povinnej
obhajoby za obhajcu obvinenému , ,
, ktoré bolo ďalším opatrením okresného súdu
sp. zn. 0 Tp 285/2011 z 15. augusta 2011 zrušené. Po ukončení povinnej obhajoby doručil
sťažovateľ 21. decembra 2012 okresnému súdu vyúčtovanie nákladov povinnej obhajoby
vo výške 1 200,41 €, o ktorých nebolo do času podania ústavnej sťažnosti aj napriek
urgencii sťažovateľa z 20. decembra 2019 rozhodnuté.
2.1 Podľa sťažovateľa „Novelou trestného poriadku (Zákona č. 262/2011 Z. z. sa
s účinnosťou od 01.09.2011 v ods. 3 § 553 zaviedla lehota na rozhodnutie o návrhu
o odmene a náhrade hotových výdavkov obhajcu, a to do 30 dní od jeho podania, ako aj
lehota na vyplatenie priznanej odmeny a náhrady hotových výdavkov obhajcovi, a to
najneskôr do 90 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. To znamená, že Okresný súd
Žilina mal o mojom predmetnom návrhu o odmene a náhrade hotových výdavkov zo zákona
(§553 ods. 3 Trestného poriadku) rozhodnúť do 30 dní od jeho doručenia (21.12.2012), t. j.
v zákonnej lehote, ale on tak neurobil za viac ako sedem a pol roka, čo považujem za značné
prieťahy v konaní a tým porušenie mojich ústavných práv...“.
3. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí ústavnej
sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:
„1. Základné právo sťažovateľa , advokáta, na
prerokovanie a rozhodnutie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd bolo porušené postupom
Okresného súdu Žilina v konaní o odmene hotových výdavkov spojených s obhajobou
vedenom pod sp. zn. 28T/123/2011.
2. Základné právo sťažovateľa , advokáta, právo vlastniť
majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na ochranu majetku podľa
čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
bolo porušené postupom Okresného súdu Žilina v konaní o odmene hotových výdavkov
spojených s obhajobou vedenom pod sp. zn. 28T/123/2011.
3. Okresnému súdu Žilina v konaní o odmene hotových výdavkov spojených
s obhajobou vedenom pod sp. zn. 28T/123/2011 prikazuje konať bez
zbytočných prieťahov.
4. Sťažovateľovi priznáva finančné zadosťučinenie vo
výške 5000,- € (slovom: päťtisíc EUR), ktoré je Okresný súd Žilina povinný mu vyplatiť do
dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“
II.
Právomoc ústavného súdu
4. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
6. Podľa čl. 131 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach podľa čl. 127
ústavy v trojčlenných senátoch. Senát sa uznáša nadpolovičnou väčšinou svojich členov.
7. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Konanie pred ústavným súdom
upravuje zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).
8. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh na začatie konania
predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon
v § 9 neustanovuje inak.
Pri predbežnom prerokovaní návrhu na začatie konania ústavný súd zisťuje,
či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie
konanie.
9. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom
prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,
a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,
b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný
súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,
c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,
d) ktorý je neprípustný,
e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,
f) ktorý je podaný oneskorene,
g) ktorý je zjavne neopodstatnený.
10. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd pri predbežnom
prerokovaní návrh na začatie konania neodmietne alebo ho nezamietne podľa § 57, prijme
ho na ďalšie konanie v rozsahu, ktorý sa vymedzí vo výroku uznesenia o prijatí návrhu.
11. Podľa § 122 zákona o ústavnom súde ústavnú sťažnosť môže podať osoba, ktorá
tvrdí, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené jej
základné práva a slobody.
12. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným
postupom orgánu verejnej moci (súdu) nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného
práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej
súvislosti medzi označeným postupom orgánu verejnej moci a základným právom alebo
slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne
neopodstatnenú možno preto považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej
ústavný súd nezistil možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,
reálnosť ktorej by mohol posúdiť po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98,
I. ÚS 110/02, I. ÚS 140/03, IV. ÚS 166/04, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 168/05).
III.
Posúdenie veci ústavným súdom
13. Podľa § 553 ods. 2 Trestného poriadku obhajca, ktorý bol obvinenému
ustanovený, má voči štátu nárok na odmenu a náhradu podľa tarify určenej osobitným
predpisom, ak zákon neustanovuje inak.
Podľa § 553 ods. 3 Trestného poriadku o návrhu podľa odseku 2 orgán činný
v trestnom konaní alebo súd rozhodne do 30 dní od jeho podania. Priznanú odmenu
a náhradu hotových výdavkov orgán činný v trestnom konaní alebo súd vyplatí najneskôr
do 90 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. O výške odmeny a náhrady obhajcu podľa
osobitného predpisu, ktorý ukončil zastupovanie vo veci, rozhodne na návrh obhajcu orgán
činný trestnom konaní alebo súd po ukončení zastupovania.
14. Z predostretej zákonnej úpravy vyplýva, že o návrhu sťažovateľa na náhradu trov
povinnej obhajoby, ktorý 21. decembra 2012 doručil okresnému súdu, nemal rozhodovať
okresný súd, ale príslušný orgán prípravného konania, keďže k ukončeniu jeho zastupovania
došlo v prípravnom konaní, a nie v konaní pred súdom. Táto skutočnosť explicitne vyplýva
zo zákonnej dikcie § 553 ods. 3 Trestného poriadku („rozhodne na návrh obhajcu orgán
činný v trestnom konaní alebo súd po ukončení zastupovania“). Alternatíva orgánu
príslušného na rozhodnutie tu nie je daná na výber obhajcu, ale závisí od časového
momentu ukončenia zastupovania. Ak došlo k ukončeniu zastupovania obhajcom v čase,
keď sa vec nachádzala v prípravnom konaní, mal si sťažovateľ uplatniť svoj nárok
na náhradu trov obhajoby na orgáne prípravného konania (obdobne tak pozri bod 26 vo veci
sp. zn. IV. ÚS 63/2020). Sťažovateľ si tak svoj nárok uplatnil na vecne nepríslušnom
orgáne, v dôsledku čoho tak medzi postupom okresného súdu v napadnutom konaní
a porušením ním označených práv nie je vecná/príčinná súvislosť. Vzhľadom na uvedené
ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) ako zjavne
neopodstatnenú.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 10. novembra 2020
Miroslav Duriš predseda senátu