Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 171/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-34

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. novembra

2020 v senáte zloženom z predsedu Martina Vernarského a zo sudcov Petra Straku

a Roberta Šorla (sudca spravodajca) prerokoval ústavnú sťažnosť ,

, zastúpeného advokátom Mgr. Pavlom Kissom,

Štúrova 10/20 Košice, pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom

pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Košice II p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod

sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom

dvetisíc eur), ktoré j e Okresný súd Košice II p o v i n n ý zaplatiť mu do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Košice II j e p o v i n n ý uhradiť trovy konania

v sume 346,26 € (slovom tristoštyridsaťšesť eur a dvadsaťšesť centov) na účet advokáta

Mgr. Pavla Kissa, Štúrova 10/20 Košice, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Sťažnosť argumentácia

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) prijal uznesením

sp. zn. z 12. mája 2020 na ďalšie konanie sťažnosť ,

, (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou sa domáhal

vyslovenia porušenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

postupom Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod

sp. zn. .

2. Z ústavnej sťažnosti vyplynulo, že sťažovateľ sa návrhom z 9. decembra 2016

v konaní pred okresným súdom domáhal proti žalovanej Kancelárii Ústavného súdu

Slovenskej republiky určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru. V roku 2017

okresný súd vykonal 4 úkony – v januári uznesením uložil žalovanej vyjadriť sa k žalobe,

avšak toto uznesenie doručil až v apríli, v júli sťažovateľovi doručil vyjadrenie žalovanej

z mája, v novembri zaslal žalovanej vyjadrenie sťažovateľa z augusta a v decembri napokon

doručil vyjadrenie žalovanej sťažovateľovi. V nasledujúcom roku súd nariadil prvé

pojednávanie na 23. marec 2018, ktoré bolo na žiadosť právneho zástupcu sťažovateľa

preložené na 25. apríl 2018. Súd tohto dňa vykonal prvé pojednávanie, ktoré odročil

na neurčito. Okrem toho v tomto roku doručil 2 podania, uznesením z 5. novembra 2018

pripustil zmenu žaloby, 6. novembra 2018 nariadil pojednávanie na 9. január 2019 a doručil

predvolania. V januári roku 2019 súd zrušil nariadené pojednávanie pre práceneschopnosť

sudkyne a nový termín nariadil 13. marec 2019. Toho dňa vykonal druhé pojednávanie

vo veci, ktoré odročil na 19. jún 2019. Deň predtým informoval strany o zrušení

pojednávania z dôvodu chyby v doručení predvolania svedkovi. Dňa 31. júla 2019 podal

sťažovateľ sťažnosť na prieťahy predsedovi súdu. Medzitým odišla konajúca sudkyňa

do dôchodku a spis bol 6. decembra 2019 pridelený novej sudkyni.

3. Sťažovateľ poukazuje na to, že konanie o určenie neplatnosti pracovného pomeru

tvorí štandardnú súčasť rozhodovacej agendy všeobecných súdov a nemožno ju považovať

za právne zložitú. Vo veci síce bolo vykonaných mnoho listinných dôkazov, ako aj

obsiahlych svedeckých výpovedí, avšak keby súdy zvolili vhodnejšie postupy, nestalo by sa,

že vec ani po viac ako 3 rokoch nie je skončená ani na prvom stupni. Sťažovateľ

k prieťahom nijako neprispel, jeho právny zástupca sa síce raz ospravedlnil z pojednávania,

avšak jednomesačné zdržanie procesu nemá vplyv na celkovú dĺžku konania. Sťažovateľ

chodil pravidelne na pojednávania, vyjadroval v určených lehotách a zabezpečil účasť

svedkov vždy, keď sa na tom so súdom dohodol. Pokiaľ ide o postup súdu, sťažovateľ

za vhodnejšie postupy považuje napríklad efektívnejšiu prácu súdu na začiatku konania,

keď v roku 2017 súd iba preposlal dve vyjadrenia protistranám, nariadenie prvého

pojednávania skôr než 25. apríla 2018 (resp. pôvodne marec 2018) a tiež nariadenie druhého

pojednávania skôr než 11 mesiacov po uskutočnení prvého pojednávania. Za osobitný

prípad hodný posúdenia bolo zrušenie naposledy plánovaného pojednávania pre údajné

chybné doručenie predvolania svedkovi. Dotknutý svedok sa napriek tomu plánoval

pojednávania zúčastniť, pričom jeho svedecká výpoveď bola pravdepodobne poslednou,

ktorá mala byť vykonaná pred ukončením dokazovania. Sťažovateľovi ani svedkovi doteraz

nie je jasné, v čom spočíva závadnosť doručenia. Okrem toho súd konanie zrušil, avšak

nový termín nenariadil. Sťažovateľ v závere uvádza, že pracovnoprávne spory je potrebné

považovať za spory mimoriadne citlivej povahy, ktoré vyžadujú prísnejšie hodnotenie

prieťahov. To nielen z dôvodu ich závažných sociálnych dopadov, ale aj preto, že metodika

ich riešenia je stabilizovaná v pomerne rozsiahlej judikatúre všeobecných súdov. Uvedené

vyplýva jednak z judikatúry ústavného súdu (, , ,

alebo ), ale aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva

[rozsudok Vocaturo proti Taliansku z 24. 5. 1991, č. 11891/85 (ďalej len „Vocaturo proti

Taliansku“)].

4. Sťažovateľ vzhľadom na ujmu, ktorá mu vznikla v dôsledku prieťahov, žiada

primerané finančné zadosťučinenie vo výške 3 000 €. Jeho priznanie odôvodňuje tým, že už

viac ako 3 roky žije v neistote a cíti krivdu, že nespravodlivo prišiel o zamestnanie,

v ktorom pracoval viac než 10 rokov, pričom nepredpokladal, že si vo veku blízkom

dôchodku bude musieť hľadať adekvátne zamestnanie, čo sa odráža aj na jeho zdraví.

5. Sťažovateľ v závere žiada, aby ústavný súd konštatoval porušenie jeho základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , resp. práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu, prikázal okresnému súdu konať bez

zbytočných prieťahov a priznal sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie v sume

3 000 € a trovy konania.

II.

Rekapitulácia vyjadrení účastníkov konania

6. Ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie požiadal odporcu o vyjadrenie.

Odporca v podaní doručenom ústavnému súdu 22. mája 2020 uviedol, že dĺžku samotného

konania ovplyvnil aj sám sťažovateľ, keď požiadal o odročenie pojednávania a tiež

uplatnením zmeny žaloby takmer po dvoch rokoch od jej doručenia súdu. Skutočnosť, že

svedok by sa pojednávania zúčastnil aj napriek chybe v doručení, nemohla byť sudkyni

známa, preto pojednávanie odročila. Po odchode zákonnej sudkyne do dôchodku sa novo

pridelená sudkyňa s vecou oboznámila a v januári určila termín pojednávania na 8. jún

2020, čo možno považovať za primerané. K sťažovateľom navrhovaným „vhodnejším

postupom súdu“ okresný súd uvádza, že v roku 2017 súd postupoval v súlade s ustanovením

, teda výlučne zákonným spôsobom. Pojednávanie

v roku 2018 bolo odročené výlučne z objektívneho dôvodu – práceneschopnosť sudkyne.

Vzhľadom na tieto skutočnosti považuje predseda okresného súdu i v prípade vyhovenia

sťažnosti požadované zadosťučinenie za neprimerané. V závere vyjadril súhlas s upustením

od ústneho pojednávania.

7. Ústavný súd zaslal vyjadrenie odporcu k replike, avšak sťažovateľ sa v určenej

lehote a ani neskôr nevyjadril. Podaním z 22. októbra 2020 vyjadril sťažovateľ

na opakovanú výzvu ústavného súdu súhlas s upustením od ústneho pojednávania vo veci.

8. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona

č. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých

(ďalej len „“) upustil

v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ústavnou sťažnosťou,

stanoviskami účastníkov konania a zúčastnených osôb, ako aj s obsahom spisu dospel

k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

9. Pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , resp. práva

na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu ().

10. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila i v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade

bolo alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,

sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä

podľa týchto troch základných kritérií: právna a faktická zložitosť veci, o ktorej

súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu

(napr. ). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd

prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam

pre sťažovateľa (napr. , , ). Podľa rovnakých kritérií

postupoval aj v danom prípade.

11. Predmetom konania pred okresným súdom je určenie neplatnosti ukončenia

pracovného pomeru a uplatnenie nároku na náhradu mzdy. Ide teda o riešenie existenčných

otázok, ktoré môžu mať vplyv nielen na sťažovateľa samotného, ale aj na jeho rodinu.

Ústavný súd dáva za pravdu sťažovateľovi, že tento typ sporu patrí k tzv. „privilegovaným

konaniam“ a vyžaduje zvýšenú starostlivosť a urýchlené rozhodnutie zo strany súdov

(Vocaturo proti Taliansku, § 17; Ruotolo proti Taliansku, rozsudok z 27. 2. 1992,

č. 12460/86, § 17; Jírů proti Českej republike, rozsudok z 26. 10. 2004, č. 65195/01,

bod 47).

12. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, okresný súd v rámci svojej obrany

neuviedol, že by šlo o vec právne či fakticky zložitú, resp. že by posudzovaná vec

vybočovala z bežnej agendy tohto typu. Ústavný súd preto považuje za nesporné tvrdenie

sťažovateľa, že išlo o vec tvoriacu štandardnú súčasť rozhodovacej agendy všeobecných

súdov a nemožno ju považovať za právne zložitú ani fakticky zložitú.

13. Čo sa týka podielu sťažovateľa na dĺžke konania, ústavný súd nezistil, že by

sťažovateľ k dĺžke konania prispel spôsobom, ktorý by bolo možné považovať za významný

z pohľadu celkovej dĺžky konania. Preloženie pojednávania o jeden mesiac z dôvodov

na strane právneho zástupcu sťažovateľa je v okolnostiach prípadu (keď vec nebola

na prvom stupni rozhodnutá ešte ani ku dňu vydania nálezu ústavného súdu, teda ani takmer

po 4 rokoch od začatia konania, pozn.) zanedbateľné. Rovnako tak okresný súd nevysvetlil,

akým spôsobom malo rozšírenie žaloby o uplatnenie nároku na náhradu mzdy opodstatniť

predĺženie konania, keď po dvoch rokoch od tohto rozšírenia nebolo rozhodnuté ani to, či

pracovný pomer bol alebo nebol platne skončený. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ

poskytoval súdu súčinnosť, včas odpovedal na všetky súdne výzvy a riadne sa zúčastňoval

nariadených pojednávaní. V konaní nebolo preukázané, že by sťažovateľ k jeho dĺžke

prispel.

14. Naopak, postup okresného súdu v posudzovanom prípade podľa ústavného súdu

požiadavke na zvýšenú starostlivosť nezodpovedal. Za celý rok 2017 sa činnosť súdu

obmedzila na doručovanie žaloby a vyjadrenia k nej, pričom medzi prijatím jednotlivých

podaní súdom a ich následným odoslaním na vyjadrenie druhému účastníkovi boli ničím

neodôvodnené rozostupy niekoľkých mesiacov. Za tri roky (do podania ústavnej sťažnosti)

sa vo veci uskutočnili len dve pojednávania (apríl 2018, marec 2019). Pojednávanie

nariadené na 19. jún 2019 bolo odročené jeden deň pred jeho plánovaným konaním

z dôvodu nedoručenia predvolania svedkovi. Okresný súd však svedka na pojednávanie

predvolával už 23. apríla 2019, a teda chybu v doručení mohol zistiť už skôr a včas ju

odstrániť. Napriek tomu, že sťažovateľ podal 31. júla 2019 predsedovi okresného súdu

sťažnosť na prieťahy, k ich odstráneniu nedošlo a vec ani do rozhodnutia ústavného súdu

nebola rozhodnutá (ústavný súd dopytom na informačnú kanceláriu okresného súdu zistil,

že vo veci sa najbližšie bude konať pojednávanie 9. novembra 2020). Keďže sú to už takmer

4 roky, čo vec týkajúca sa neplatnosti zamestnaneckého pomeru a nároku na náhradu mzdy

nebola rozhodnutá ani na prvom stupni, ústavnému súdu neostáva než konštatovať, že

okresný súd nekoná vo veci efektívne tak, aby smeroval k jej čo najrýchlejšiemu

rozhodnutiu a že vo veci dochádza k prieťahom. Postupom okresného súdu preto bolo

porušené základné právo sťažovateľa podľa a právo podľa

dohovoru.

15. Keďže podľa zistení ústavného súdu vo veci sp. zn. nebolo dosiaľ

rozhodnuté, bolo na mieste prikázať okresnému súdu, aby vo veci konal bez zbytočných

prieťahov [ ].

16. Sťažovateľ požadoval priznanie primeraného finančného zadosťučinenia 3 000 €.

Podľa okresného súdu táto požiadavka nie je primeraná. Ústavný súd v prvom rade

konštatuje, že neprimeraná dĺžka konania nepochybne predstavuje pre sťažovateľa morálnu

ujmu (Apicella proti Taliansku, rozsudok veľkého senátu z 29. 3. 2006, č. 64890/01, § 93).

Osobitne preto, že ide o zamestnanecký spor. Sťažovateľ sa na vzniknutých prieťahoch

podieľal len minimálne žiadosťou o odročenie pojednávania. Vec vykazuje určitú zvýšenú

mieru skutkovej zložitosti. Z oznámenia okresného súdu o stave veci je zrejmé, že posledné

pojednávanie sa konalo 9. novembra 2020. Napriek vypočutiu dvoch svedkov bolo toto

pojednávanie odročené, a to aj na základe návrhu právneho zástupcu sťažovateľa, keďže

potreba ďalšieho dokazovania vyplynula z výpovede svedka. Vzhľadom na to, že vec

nebola za takmer štyri roky skončená ani na okresnom súde, vykazuje určitú mieru

skutkovej náročnosti a súd v súčasnosti koná, ústavný súd dospel k záveru, že sťažovateľom

požadovaná čiastka je sčasti 2 000 eur primeraná a v prevyšujúcej časti jeho ústavnej

sťažnosti nevyhovel.

IV.

Trovy konania

17. Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov konania, ktoré sťažovateľovi

vznikli v dôsledku jeho právneho zastúpenia ( ).

18. Pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal ústavný súd z vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len

„vyhláška“). Základnú sadzbu tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby vypočítal ako

jednu šestinu výpočtového základu, ktorým je priemerná mzda zamestnanca hospodárstva

Slovenskej republiky za predchádzajúci polrok (§ 1 ods. 3 v spojení s § 11 ods. 3 vyhlášky).

Výpočtovým základom za úkony v roku 2019 je priemerná mzda za I. polrok 2018, t. j.

980 €. Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon v roku 2019 je 163,33 €. Ústavný

súd priznal sťažovateľovi náhradu za dva úkony právnej služby v roku 2019 (prevzatie

a príprava zastúpenia, podanie sťažnosti; 2 x 163,33 €), čo spolu s režijným paušálom

(2 x 9,80 €) predstavuje sumu 346,26 €. Právny zástupca sťažovateľa netvrdil ani

neosvedčil, že by bol platcom dane z pridanej hodnoty, ústavný súd túto skutočnosť nezistil

ani z verejne prístupnej databázy Finančnej správy Slovenskej republiky.

19. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. novembra 2020

Martin Vernarský

predseda senátu