Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 467/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. novembra 2020

v senáte zloženom z predsedu senátu Martina Vernarského (sudca spravodajca) a zo sudcov

Petra Straku a Roberta Šorla predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť ,

, , vo veci namietaného porušenia

jej základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa Slovenskej

republiky uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. z 12. februára 2020

a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

7. mája 2020 doručená ústavná sťažnosť ,

, (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci

namietaného porušenia jej základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 (ďalej len „“) uznesením Krajského súdu

v Trnave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 12. februára 2020.

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že Okresný súd Trnava

(ďalej len „okresný súd“) vyhodnotil podanie sťažovateľky z 29. mája 2019 tak, že toto

neobsahuje náležitosti žaloby v zmysle Civilného

sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej aj „CSP“) v spojení s § 132

ods. 1 , preto uznesením z 11. júna 2019 sťažovateľku vyzval na doplnenie jej podania,

odstránenie vád. Sťažovateľka svoje podanie doplnila, okresný súd však dospel k záveru,

že napriek tomu je žaloba naďalej nejasná a nezrozumiteľná, v dôsledku čoho uznesením

sp. zn. z 23. júla 2019 (ďalej len „uznesenie okresného súdu“) podanie

sťažovateľky z 29. mája 2019 v spojení s jeho doplnením odmietol a žalovanému nárok

na náhradu trov konania nepriznal.

3. Proti uzneseniu okresného súdu podala sťažovateľka odvolanie, ktoré krajský súd

uznesením sp. zn. z 12. februára 2020 (ďalej len „napadnuté uznesenie“)

odmietol a žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

V odôvodnení krajský súd okrem iného konštatoval:

„Pretože si žalobkyňa v prejednávanej veci povinnosť podať riadne odvolanie

nesplnila priamo v podaní, ktorým prejavila úmysel napadnúť uznesenie súdu prvej

inštancie, súd prvej inštancie uznesením č. k. -25 zo dňa 09.10,2019 vyzval

žalobkyňu na doplnenie chýbajúcich náležitostí jej odvolania, pričom ju zároveň poučil

o tom, ako má toto doplnenie vykonať. Žalobkyňa na túto výzvu odvolacieho súdu reagovala

podaním zo dňa 11.11.2019 doručeným súdu dňa 14.11.2019.

Po preskúmaní predmetného odvolania žalobkyne v spojení s doplnením odvolania

odvolací súd zistil, že toto neobsahuje všetky náležitosti vyžadované citovaným zákonným

ustanovením, teda nie je z neho vôbec zrejmé, v čom považuje žalobkyňa uznesenie

alebo postup súdu prvej Inštancie za nesprávny a tiež čoho sa domáha, zrozumiteľný

odvolací návrh, teda akého rozhodnutia odvolacieho súdu o napadnutom rozhodnutí súdu

prvej inštancie sa žalobkyňa domáha.

Nakoľko však predovšetkým riadne odvolanie je nutnou podmienkou odvolacieho

konania (rovnako ako riadna žaloba je nutnou podmienkou uskutočnenia prvoinštančného

konania) a v prejednávanej veci podané odvolanie neobsahovalo podstatné náležitosti

odvolania, a to uvedenie odvolacieho dôvodu viažuceho sa k dôvodom napadnutého

rozhodnutia uvedeným v jeho odôvodnení, teda uvedenie, v čom vidí žalobkyňa nesprávnosť

napadnutého rozhodnutia alebo postupu súdu prvej inštancie a zrozumiteľného odvolacieho

návrhu, odvolaciemu súdu neostalo iné, než po prejednaní veci bez pojednávania

podľa ustanovenia a contrario a podľa ustanovenia

odvolanie odmietnuť, keďže pre tento nedostatok odvolania nemožno v odvolacom konaní

pokračovať.“

4. V ústavnej sťažnosti sťažovateľka okrem iného namieta, že krajský súd porušil

jej práva tým, že nesprávne považuje jej žalobu za nejasnú, zmätočnú a bez náležitého

zdôvodnenia. Podľa tvrdenia sťažovateľky žaloba je adresovaná proti subjektu ,

ktorá opakovane kreuje fiktívnych dlžníkov. Zdravotná starostlivosť má byť poskytovaná

bezplatne. Uvádza, že „Krajský súd Trnava hrubým spôsobom porušil moje práva na súdnu

a právnu ochranu v tom, že ja nespĺňam predpoklady na to, aby mi centrum právnej

pomoci priznalo advokáta, nakoľko mám len nepravidelné príjmy, z ktorých ledva vyžijem

a okrem toho po predošlých skúsenostiach s centrom právnej pomoci – čo mi advokáti

utiekli od prípadov... je na zváženie komu vlastne slúžia advokáti CPP...“. Žiada

tiež o oslobodenie od súdnych poplatkov z dôvodu nepravidelných príjmov v súvislosti

s ochorením COVID-19.

II.

Relevantná právna úprava

5. Podľa je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

6. Podľa rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon

č. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení

niektorých (ďalej len „“).

8. Podľa navrhovateľ musí byť v celom konaní

zastúpený advokátom, ak odsek 2 alebo § 35 neustanovuje inak.

9. Podľa každé podanie sa posudzuje

podľa jeho obsahu.

10. Podľa návrh na začatie konania okrem

všeobecných náležitostí podania podľa § 39 musí obsahovať aj dátum narodenia

navrhovateľa, ak ide o fyzickú osobu, identifikačné číslo navrhovateľa, ak ide o právnickú

osobu, bydlisko alebo sídlo navrhovateľa, označenie subjektu, proti ktorému návrh smeruje,

akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy.

11. Ústavný súd podľa návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak.

12. Ústavný súd môže podľa na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

13. Podľa ústavná sťažnosť musí okrem

všeobecných náležitostí návrhu na začatie konania podľa § 43 obsahovať

a) označenie toho, kto podľa sťažovateľa porušil jeho základné práva a slobody,

b) označenie právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu,

ktorým podľa sťažovateľa boli porušené jeho základné práva a slobody,

c) označenie základných práv a slobôd, ktorých porušenie sťažovateľ tvrdí,

d) konkrétne skutkové a právne dôvody, pre ktoré malo podľa sťažovateľa dôjsť

k porušeniu jeho základných práv a slobôd.

14. Podľa ústavná sťažnosť je neprípustná,

ak sťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu

jeho základných práv a slobôd.

15. Podľa ústavný súd neodmietne prijatie

ústavnej sťažnosti pre jej neprípustnosť, ak sťažovateľ preukáže, že nevyčerpal právne

prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd, z dôvodov

hodných osobitného zreteľa.

16. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde.

III.

Predbežné prerokovanie návrhu

17. Predbežne prerokúvaný návrh na začatie konania ústavný súd podľa jeho obsahu

( ) vyhodnotil ako ústavnú sťažnosť podľa

ods. 1 .

18. Ústavný súd konštatuje, že ústavná sťažnosť nespĺňa všetky zákonom ustanovené

náležitosti.

19. Sťažovateľka nie je právne zastúpená tak, ako to vyžaduje § 34 ods. 1 zákona

o ústavnom súde, pričom o ustanovenie právneho zástupcu ústavný súd ani nepožiadala.

20. V ústavnej sťažnosti nie sú náležite a zrozumiteľne vymedzené skutkové a právne

dôvody, pre ktoré malo podľa sťažovateľky dôjsť k porušeniu jej základných práv a slobôd

[ ]. Absentuje tiež petit, teda vymedzenie,

akého rozhodnutia sa sťažovateľka domáha ( ).

21. Napriek uvedenému ústavný súd k výzve adresovanej sťažovateľke na účel

odstránenia rekapitulovaných nedostatkov jej ústavnej sťažnosti nepristúpil,

pretože po preštudovaní jej obsahu dospel k záveru, že sťažovateľka dostatočne konkrétne

identifikovala základné práva a slobody, ako aj zásah orgánu verejnej moci,

ktorými k porušeniu jej práv malo dôjsť. Požiadavka hospodárnosti konania pred ústavným

súdom v predmetnej veci zároveň nevyžadovala výzvu na odstránenie nedostatkov ústavnej

sťažnosti z dôvodu právneho záveru o nespochybniteľnej neprípustnosti ústavnej sťažnosti,

ku ktorému ústavný súd v rámci jej predbežného prerokovania dospel, a ktorá je vysvetlená

v ďalšej časti odôvodnenia tohto uznesenia.

22. Vychádzajúc z princípu subsidiarity zakotveného v ,

má sťažovateľ právo domáhať sa ochrany práv a slobôd pred ústavným súdom

iba v prípade, ak o ich ochrane nerozhoduje iný súd.

23. Princíp subsidiarity zakotvený v znamená, že ústavný súd

môže konať o namietanom porušení sťažovateľových práv a vecne sa zaoberať iba tými

sťažnosťami, ak sa sťažovateľ nemôže v súčasnosti a nebude môcť ani v budúcnosti

domáhať ochrany svojich práv pred iným súdom prostredníctvom iných právnych

prostriedkov, ktoré mu zákon na to poskytuje. Za situácie, ak právny poriadok pripúšťa

iné možnosti nápravy uplatnením riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov

podľa , nemožno sa domáhať ochrany svojich práv v konaní

pred ústavným súdom.

24. Súčasťou ustálenej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor,

podľa ktorého princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom

pre každú osobu. Preto každý, kto namieta porušenie svojho základného práva, musí

rešpektovať postupnosť tejto ochrany a predtým, než podá sťažnosť ústavnému súdu,

požiadať o ochranu ten orgán verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza právomoci

ústavného súdu ().

25. Iba za predpokladu, že sťažovatelia vyčerpajú všetky im dostupné právne

prostriedky súdnej a inej právnej ochrany svojho základného práva alebo slobody

a pri ich uplatnení nie sú úspešní, môžu sa uchádzať o ochranu tohto základného práva

alebo slobody sťažnosťou podanou ústavnému súdu podľa

(m. m. , , , ).

26. Podľa proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie,

ak to zákon pripúšťa.

27. Podľa dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva

v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

28. Ustanovenie zakladá prípustnosť a zároveň dôvodnosť

dovolania v tých prípadoch, v ktorých miera porušenia procesných práv strany nadobudla

intenzitu porušenia jej práva na spravodlivý proces. Pod porušením práva na spravodlivý

proces v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu

spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení,

ktoré sa vymyká nielen zákonnému, ale aj ústavnému procesnoprávnemu rámcu,

a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavne zaručených procesných práv spojených

s uplatnením súdnej ochrany práva. Ide napríklad o právo na verejné prejednanie veci

za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo

na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti

strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené zo zákazom svojvoľného postupu

a na rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom denegationis iustitiae

(odmietnutia spravodlivosti) [uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

(ďalej len ,,najvyšší súd“) sp. zn. z 25. 10. 2017].

29. Za vadný postup súdu, ktorým možno účastníkovi odňať možnosť konať

pred súdom, sa považuje aj odmietnutie podania, ktoré by mohlo byť podľa svojho obsahu

návrhom na začatie konania ( , s účinnosťou

od 1. júla 2016 , pozn.), hoci pre také rozhodnutie neboli splnené

podmienky, pretože sa takým rozhodnutím bráni žalobcovi v realizácii procesného práva

domáhať sa ochrany práva, ktoré bolo ohrozené alebo porušené na súde (porovnaj uznesenie

najvyššieho súdu sp. zn. z 27. 2. 2012, uznesenie najvyššieho súdu

sp. zn. z 13. 12. 2016).

30. Sťažovateľka ústavnou sťažnosťou napáda uznesenie krajského súdu,

ktorý odmietol jej odvolanie podané proti uzneseniu okresného súdu. Uznesením okresného

súdu bolo odmietnuté podanie sťažovateľky vo veci samej. Krajský súd, ako aj okresný súd

odmietli podania sťažovateľky (podanie z 29. mája 2019, odvolanie) pre nesplnenie

zákonom ustanovených náležitostí. Vzhľadom na skutočnosť, že vo všeobecnosti

odmietnutie podania súdom, pre ktoré neboli splnené procesné podmienky, môže založiť

porušenie práva na spravodlivý proces, sťažovateľka mala možnosť podať

proti napadnutému uzneseniu krajského súdu (ktorým sa konanie končí a ktoré predstavuje

rozhodnutie odvolacieho súdu) dovolanie podľa .

31. Z ústavnej sťažnosti nevyplýva, že by sťažovateľka možnosť podania

mimoriadneho opravného prostriedku (dovolania) využila. Ústavný súd v súčinnosti

s okresným súdom zistil, že proti uzneseniu krajského súdu dovolanie podané nebolo.

Nevyužitie zákonnej možnosti podať dovolanie nemožno preto nahradzovať ústavnou

sťažnosťou podanou ústavnému súdu, ktorý môže založiť svoju právomoc na konanie

o nej až vtedy, ak fyzická alebo právnická osoba nemala inú ústavnú a zákonnú možnosť

účinnej ochrany svojich práv; a túto možnosť sťažovateľka v tomto prípade mala.

32. Keďže sťažovateľka ani len netvrdila (tým menej preukazovala), že dovolanie

nepodala z dôvodov hodných osobitného zreteľa, v okolnostiach jej prípadu

ani neprichádzal do úvahy prípadný možný postup ústavného súdu v zmysle § 132

ods. 3 .

33. Ústavný súd preto považoval za preukázané, že sťažovateľka právny prostriedok,

ktorý jej priznáva zákon na ochranu jej základných práv a slobôd, nevyužila. To vedie

k aktivácii , v dôsledku čoho ústavný súd podľa

ods. 2 písm. d) toho istého zákona ústavnú sťažnosť odmietol ako neprípustnú.

34. Ústavná sťažnosť bola odmietnutá ako celok, preto ústavný súd už osobitne

nerozhodoval o žiadosti sťažovateľky o oslobodenie od súdnych poplatkov,

pričom k tomuto len pre úplnosť uvádza, že v súvislosti s podanou ústavnou sťažnosťou

sťažovateľke žiadna poplatková povinnosť ani nevznikla.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. novembra 2020

Martin Vernarský predseda senátu