Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 471/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. novembra 2020

v senáte zloženom z predsedu senátu Martina Vernarského (sudca spravodajca) a sudcov

Petra Straku a Roberta Šorla predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

, ,

právne zastúpeného advokátskou kanceláriou SD LEGAL, s. r. o., Žriedlová 3, Košice,

v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Slavomír Dubjel, vo veci namietaného

porušenia základného práva na súkromie podľa ,

práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd a práva na súkromie podľa čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd príkazom Okresného súdu Prešov sp. zn.

z 19. augusta 2020 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého rozhodnutia a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

15. októbra 2020 doručená ústavná sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľ“),

právne zastúpeného advokátskou kanceláriou SD LEGAL, s. r. o., Žriedlová 3, Košice,

v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Slavomír Dubjel, vo veci namietaného

porušenia základného práva na súkromie podľa

(ďalej len „ústava“), práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na súkromie

podľa čl. 8 dohovoru príkazom Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“)

sp. zn. z 19. augusta 2020.

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľovi bolo uznesením

sp. zn. ČVS:ORP-174/VYS-SL-2020 z 22. júla 2020 vydaným Okresným riaditeľstvom

Policajného zboru Stará Ľubovňa, odborom kriminálnej polície, oddelením vyšetrovania

(ďalej len „uznesenie o vznesení obvinenia“) vznesené obvinenie pre zločin vydierania

podľa a v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) s poukazom na Trestného

zákona.

3. Na podnet vyšetrovateľa Policajného zboru prokurátor Okresnej prokuratúry

Stará Ľubovňa (ďalej len „okresná prokuratúra“) podal 11. augusta 2020 okresnému súdu

návrh na vydanie príkazu na oznámenie údajov o telekomunikačnej prevádzke

pre spoločnosť Slovak Telekom, a. s., Bajkalská 28, 817 62 Bratislava, aby „oznámila údaje

o uskutočnenej telekomunikačnej prevádzke uchovávané podľa § 58 ods. 5 zákona

č. o elektronických komunikáciách, vykonanej od 01.12.2019 od 00:00 hod.

do 16.07.2020 do 24:00 hod. zo SIM karty mobilného telefónneho čísla

a , pričom predmetné údaje bude potrebné oznámiť písomne Okresnému

riaditeľstvu PZ, odboru kriminálnej polície v Starej Ľubovni, k ČVS: ORP-174/VYS-SL-

2020 v písomnej forme ako aj na CD nosiči, v lehote 30 dní od doručenia príkazu

na oznámenie údajov o telekomunikačnej prevádzke v rozsahu:

- údaje o vlastníkovi telefónneho čísla a telefónneho čísla ,

- zoznam odchádzajúcich hovorov z telefónneho čísla na telefónne číslo

a opačne s uvedením dátumov vykonaných hovorov,

- zoznam odoslaných SMS a MMS správ z telefónneho čísla na telefónne číslo

a opačne s uvedením dátumov odoslaných správ,

- zoznam dátových tokov z telefónneho čísla na telefónne číslo

a opačne s uvedením ich dátumov.“.

V návrhu prokurátor okresnej prokuratúry okrem iného konštatoval:

«Z doterajšieho vyšetrovania bolo zistené, že k spáchaniu skutku kladenému

za vinu došlo v čase od mesiaca december 2019 do 16.07.2020.

Z doposiaľ vykonaného dokazovania vyplýva, že skutok, z ktorého je obvinený

, mal byť spáchaný aj prostredníctvom mobilného telefónu s vloženou

SIM kartou s účastníckym číslom , ktoré je evidované na obchodnú spoločnosť

,

ktorého užívateľom je , , trv. bytom

.

Majiteľom telefónneho čísla je obchodná spoločnosť

, ktorého

užívateľom je , , trv. bytom

, pričom obe telefónne čísla sú prevádzkované v mobilnej sieti

spoločnosti Slovak Telekom, a.s., Bratislava.

Obvinenému je okrem iného kladené za vinu, že svojej manželke

v období od decembra 2019 do 16.07.2020 neustále volal, písal SMS správy

s tým, že keď mu hneď nezavolá alebo neodpíše, resp. keď nespraví niečo ako on chce, tak

bude kontaktovať jej príbuzných, čím ju nútil konať tak ako on chcel, pričom jeho konanie

vyvrcholilo dňa 16.07.2020, kedy nútil poškodenú , aby bola

od 23:00 hod. dňa 15.07.2020 do ranných hodín, cca do 6:30 hod. dňa 16.07.2020

pripojená cez aplikáciu Viber, aby mal obvinený možnosť vidieť čo robí a keď poškodená

už ďalej odmietala byť neustále pripojená, tak rozposlal rodinným príslušníkom poškodenej

SMS správy v znení „dnes budete mať všetci moju krv na Vašich rukách“ a nútil poškodenú,

aby aj napriek jej nesúhlasu ostala s obvineným v kontakte.

Veľký počet hovorov z mobilného telefónneho čísla obvineného

na mobilné číslo poškodenej preukazuje aj vydaná história

hovorov od 13.07.2020 do 16.07.2020 na telefónnom čísle ,

ktoré používa , ktoré tieto údaje vydala vyšetrovateľovi

a ktoré sú žurnalizované vo vyšetrovacom spise na č.l. 223 - 236.

Záverom je potrebné uviesť, že sledovaný účel a požadované údaje nie je možné

dosiahnuť inak ako prostredníctvom príkazu na oznámenie údajov o telekomunikačnej

prevádzke.»

4. Okresný súd vydal 19. augusta 2020 príkaz sp. zn. (ďalej len

„príkaz“), aby „poskytovateľ telefónnej siete Slovak Telekom, a.s. so sídlom Bajkalská č. 28,

Bratislava, IČO 35 763 469 oznámil v písomne a elektronickej podobe na vhodnom nosiči

dát vyšetrovateľovi Okresného riaditeľstva PZ Stará Ľubovňa, Odbor kriminálnej polície

k ČVS: ORP-174/VYS-SL-2020 v trestnej veci vedenej pre zločin vydierania podľa § 189

ods. 1, ods.2 písm. b) a iné do 30 dní od doručenia príkazu,

údaje o uskutočnenej telekomunikačnej prevádzke vykonanej od 1. decembra 2019

od 00:00 hod. do 16. júla 2020 do 24:00 hod. zo SIM karty mobilného telefónneho čísla

a , a to údaje o vlastníkovi telefónneho čísla

a telefónneho čísla zoznam odchádzajúcich hovorov z telefónneho čísla

na telefónne číslo a opačne s uvedením dátumov vykonaných

hovorov, zoznam odoslaných SMS a MMS správ z telefónneho čísla

na telefónne číslo a opačne s uvedením ich dátumov“.

Okresný súd v odôvodnení príkazu okrem iného konštatoval: „Po preskúmaní

spisového materiálu z prípravného konania dospel súd k záveru, že sú splnené všetky

podmienky pre vydanie príkazu na zistenie a oznámenie údajov o uskutočnenej

telekomunikačnej prevádzke v zmysle ust. , ,

keďže trestné stíhanie je vedené pre úmyselný trestný čin, za ktorý ustanovuje

trest odňatia slobody, ktorého horná hranica je najmenej tri roky, požadované údaje sú

nevyhnutné na objasnenie skutočností dôležitých pre trestné konanie a sledovaný účel

nemožno dosiahnuť inak. Súd sa stotožnil s dôvodmi, ktoré prokurátor uviedol v svojom

návrhu na vydanie predmetného príkazu.“

5. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti argumentuje:

„V zmysle vyššie citovaného ustanovenia je

obligatórnou náležitosťou príkazu na zistenie a oznámenie údajov o telekomunikačnej

prevádzke odôvodnenie príkazu, z ktorého musí byť zrejmý sledovaný legitímny cieľ,

resp. jeho naplnenie v zmysle čl. 8 ods. 2 Dohovoru a eventuálne aj splnenie testu

proporcionality, ktorá znamená, že k zásahu do garantovaných ľudských práv možno

pristúpiť len vtedy, keď je to nevyhnutné (sledovaný cieľ nemožno dosiahnuť miernejšími

prostriedkami) a iba v duchu požiadaviek kladených na demokratickú spoločnosť.

Podľa nášho názoru nie je Príkaz náležite odôvodnený, keďže po zhrnutí návrhu

prokurátora na a citovaní zákonných ustanovení Súd v odôvodnení Príkazu fakticky len

konštatuje splnenie zákonných podmienok pre vydanie príkazu na zistenie a oznámenie

údajov o telekomunikačnej prevádzke podľa bez toho aby

uviedol skutočnosti, ktoré potvrdzujú záver o splnení zákonných podmienok pre vydanie

príkazu.

... príkaz na zistenie a oznámenie údajov o telekomunikačnej prevádzke podľa § 116

ods. 2 musí byť náležíte odôvodnený súdom z hľadiska verifikácie

splnenia zákonných podmienok pre vydanie takéhoto príkazu, keďže tento príkaz je vydaný

bez akejkoľvek súčinnosti s obvineným a zároveň voči príkazu nie je možný opravný

prostriedok v zmysle .

... napádaný Príkaz nie je riadne a dostatočne odôvodnený, čo podľa nášho názoru

zakladá jeho arbitrárnosť a nepreskúmateľnosť.

Sťažovateľ takisto požaduje priznanie primeraného finančného zadosťučinenia

vo výške 1.000 Eur, a to z dôvodu zásahu do práva na súkromie garantovaného právnymi

normami najvyššej právnej sily bez relevantného zdôvodnenia takéhoto zásahu Súdom,

pričom Sťažovateľ nepovažuje zrušenie Príkazu za postačujúcu nápravu následku

(neodôvodnený zásah do súkromia), ktorý vznikol vydaním Príkazu.“

6. Z uvedených dôvodov sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom vyslovil

porušenie označených práv sťažovateľa príkazom okresného súdu, príkaz okresného súdu

zrušil, priznal sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 000 €,

ako aj náhradu trov konania.

II.

Relevantná právna úprava

7. Podľa je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

8. Podľa rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon

č. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých

(ďalej len „“).

10. Ústavný súd podľa návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak.

11. Ústavný súd môže podľa na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

12. Podľa listové tajomstvo, tajomstvo dopravovaných správ a iných

písomností a ochrana osobných údajov sa zaručujú. Nikto nesmie porušiť listové tajomstvo

ani tajomstvo iných písomností a záznamov, či už uchovávaných v súkromí, alebo

zasielaných poštou, alebo iným spôsobom; výnimkou sú prípady, ktoré ustanoví zákon.

Rovnako sa zaručuje tajomstvo správ podávaných telefónom, telegrafom alebo iným

podobným zariadením.

13. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť

bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

14. Podľa čl. 8 dohovoru každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného

a rodinného života, obydlia a korešpondencie. Štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva

zasahovať okrem prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej

spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu

krajiny, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo

ochrany práv a slobôd iných.

15. Podľa v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) v trestnom konaní pre úmyselný trestný čin,

za ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica je najmenej tri roky,

pre trestný čin ochrany súkromia v obydlí podľa § 194a, podvodu podľa § 221,

nebezpečného vyhrážania podľa § 360, nebezpečného prenasledovania podľa § 360a, šírenia

poplašnej správy podľa § 361, podnecovania podľa § 337, schvaľovania trestného činu

podľa § 338, pre trestný čin, ktorým bola spôsobená ťažká ujma na zdraví alebo smrť alebo

pre iný úmyselný trestný čin, pri ktorom na konanie zaväzuje medzinárodná zmluva, možno

vydať príkaz na zistenie a oznámenie údajov o telekomunikačnej prevádzke, ktoré sú

predmetom telekomunikačného tajomstva alebo na ktoré sa vzťahuje ochrana osobných

údajov, ktoré sú nevyhnutné na objasnenie skutočností dôležitých pre trestné konanie.

Príkaz možno vydať, ak nemožno sledovaný účel dosiahnuť inak alebo ak by bolo jeho

dosiahnutie iným spôsobom podstatne sťažené.

16. Podľa príkaz na zistenie a oznámenie údajov

o telekomunikačnej prevádzke vydáva predseda senátu a pred začatím trestného stíhania

alebo v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie na návrh prokurátora, ktorý musí

byť písomný a odôvodnený aj skutkovými okolnosťami. Príkaz na zistenie a oznámenie

údajov o telekomunikačnej prevádzke sa musí vydať písomne a odôvodniť; súčasťou

príkazu je aj spôsob, rozsah a lehota oznámenia údajov. Ak sa príkaz týka konkrétneho

používateľa, musí byť v ňom uvedená jeho totožnosť, ak je známa. Ak nejde o zistenie

a oznámenie údajov o uskutočnenej telekomunikačnej prevádzke, zisťovanie a oznamovanie

týchto údajov môže trvať najviac šesť mesiacov; tento čas môže v prípravnom konaní

na písomný a odôvodnený návrh prokurátora sudca pre prípravné konanie predĺžiť vždy

o ďalšie dva mesiace, a to aj opakovane. Príkaz na zistenie a oznámenie údajov

o telekomunikačnej prevádzke sa doručuje podniku poskytujúcemu verejné siete alebo

služby.

III.

Predbežné prerokovanie návrhu

17. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti namieta absenciu náležitého odôvodnenia

príkazu okresného súdu spôsobujúcu jeho arbitrárnosť, nepreskúmateľnosť. Uvádza,

že odôvodnenie je obligatórnou náležitosťou príkazu, „z odôvodnenia musí byť zrejmý

sledovaný legitímny cieľ, resp. jeho naplnenie v zmysle čl. 8 ods. 2 dohovoru a eventuálne

aj splnenie testu proporcionality, ktorá znamená že k zásahu do garantovaných ľudských

práv možno pristúpiť len vtedy, keď je to nevyhnutné (sledovaný cieľ nemožno dosiahnuť

miernejšími prostriedkami) a iba v duchu požiadaviek kladených na demokratickú

spoločnosť“.

18. Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného

práva podľa a obsahom práva podľa dohovoru nemožno

vidieť zásadnú odlišnosť (, ).

19. Ústavný súd v prvom rade poukazuje na svoju judikatúru, podľa ktorej čl. 46

ods. 1 (obdobne, ako aj dohovoru) je prvotným východiskom

pre zákonom upravené konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky príslušných

na poskytovanie právnej ochrany zaručenej v siedmom oddiele druhej hlavy

( až ).

20. Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa spočíva

v tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu

zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého

porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktorú tento článok

o základnom práve na súdnu ochranu vykonáva ( v spojení s

). Do obsahu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu, práva na spravodlivé

súdne konanie patrí aj právo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa

relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ v platnom právnom poriadku Slovenskej

republiky alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala

a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon (, ).

Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad

aplikovanej právnej normy, ktorý predpokladá použitie ústavne súladne interpretovanej

platnej a účinnej normy na zistený stav veci.

21. Obsah práva na súdnu a inú právnu ochranu, práva na spravodlivé súdne konanie

nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať

pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov

a iných orgánov.

22. Odôvodnenie rozhodnutí všeobecných súdov tvorí súčasť spravodlivého súdneho

procesu a zodpovedá základnému právu na súdnu ochranu podľa a tiež

právu podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

23. Ústavný súd konštatuje, že nie je súdom vyššej inštancie rozhodujúcim

o opravných prostriedkoch v rámci sústavy všeobecných súdov. Ústavný súd nie je zásadne

oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho

pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní

pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové

a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa

obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ,

prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Z tohto

postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať rozhodnutie všeobecného súdu

v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím došlo

k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové a právne závery všeobecného súdu

môžu byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu len vtedy, ak by vyvodené závery

boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody

(m. m. , , , ).

24. O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom

prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. V zmysle konštantnej

judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú

neopodstatnenosť aj absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom alebo

slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom do takého práva

alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť

medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne

(obdobne napr. , , , ).

25. Vo vzťahu k sťažovateľom vytýkanému nedostatku odôvodnenia príkazu ústavný

súd konštatuje, že z odôvodnenia príkazu (ktorý je prílohou ústavnej sťažnosti) vyplýva,

že okresný súd sa stotožnil s dôvodmi návrhu prokurátora okresnej prokuratúry na vydanie

príkazu, pričom okresný súd v príkaze tieto dôvody vymedzené prokurátorom aj uvádza.

Z príkazu je tak zrejmé, že skutok, ktorý je sťažovateľovi kladený za vinu, mal sťažovateľ

spáchať aj prostredníctvom mobilného telefónu, ktorým komunikoval s poškodenou,

, ktorej mal v období od decembra 2019 do 16. júla 2020

neustále volať, písať SMS správy s tým, že keď mu hneď nezavolá alebo neodpíše,

resp. keď nespraví niečo, ako on chce, tak bude kontaktovať jej príbuzných, pričom jeho

konanie malo vyvrcholiť 16. júla 2020, keď mal nútiť poškodenú

, aby bola od 23.00 h 15. júla 2020 do ranných hodín, cca do 6.30 h 16. júla 2020

pripojená cez aplikáciu Viber, aby mal sťažovateľ možnosť vidieť, čo robí,

a keď poškodená už ďalej odmietala byť neustále pripojená, tak mal rozposlať rodinným

príslušníkom poškodenej SMS správy v znení „dnes budete mať všetci moju krv na Vašich

rukách“ a mal nútiť poškodenú, aby aj napriek jej nesúhlasu ostala so sťažovateľom

v kontakte.

26. Z odôvodnenia príkazu vyplýva, že sťažovateľovi bolo vznesené obvinenie

pre úmyselný trestný čin, za ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná

hranica je najmenej tri roky ( ), v odôvodnení príkazu sú jasne

a zrozumiteľne uvedené skutkové okolnosti odôvodňujúce vydanie príkazu (prevzaté

z návrhu prokurátora na vydanie príkazu), pričom v zmysle odôvodnenia príkazu

požadované údaje sú nevyhnutné na objasnenie skutočností dôležitých pre trestné konanie

a sledovaný účel nemožno dosiahnuť inak. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ v ústavnej

sťažnosti netvrdí ani nijakým spôsobom nenaznačuje, že sledovaný účel by bolo možné

dosiahnuť inak, že by skutočnosti týkajúce sa konania pripisovaného sťažovateľovi bolo

možné hodnoverne overiť spôsobom zasahujúcim do práv sťažovateľa v nižšej intenzite ako

sprístupnením informácií na základe príkazu. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti

nespochybňuje ani samotnú skutočnosť, že údaje, ktoré majú byť získané na základe

príkazu, sú nevyhnutné na objasnenie skutočností dôležitých pre trestné konanie.

27. Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že napadnutý príkaz nevykazuje

znaky zjavnej neodôvodnenosti a ústavný súd ho považuje za ústavne udržateľný. Keďže

ústavný súd nezistil existenciu možnej príčinnej súvislosti medzi namietaným porušením

práva sťažovateľa podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a príkazom, ústavnú sťažnosť v tejto časti

odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa .

28. Z dôvodu, že ústavný súd nezistil existenciu sťažovateľom vytýkaných

nedostatkov príkazu, nebolo možné dospieť ani k záveru o existencii možnej príčinnej

súvislosti medzi namietaným porušením práva na súkromie podľa ,

dohovoru a príkazom, a preto aj v tejto časti bolo potrebné ústavnú sťažnosť odmietnuť

podľa ako zjavne neopodstatnenú.

29. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku neprichádzalo už do úvahy

rozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľa vymedzených v petite sťažnosti (zrušenie

príkazu, priznanie primeraného finančného zadosťučinenia, priznanie náhrady trov

konania).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. novembra 2020

Martin Vernarský

predseda senátu