Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 623/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. decembra 2020

v senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša (sudca spravodajca) a zo sudcov

Ladislava Duditša a Libora Duľu predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť obchodnej

spoločnosti Poľnohospodárska Pôda s. r. o., Sibírska 55, Bratislava, IČO 44 138 369,

zastúpenej advokátskou kanceláriou LawService, s. r. o., Stráž 3/223, Zvolen, v mene ktorej

koná jej konateľ a advokát JUDr. Pavol Konečný, ktorou namieta porušenie základných

práv zaručených a 4 a ,

Listiny základných práv a slobôd a práv zaručených čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Nitre

č. k. -250 z 28. februára 2020, a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti Poľnohospodárska Pôda s. r. o. o d m i e t a

ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Obsah ústavnej sťažnosti, skutkový stav a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

19. júna 2020 doručená ústavná sťažnosť obchodnej spoločnosti Poľnohospodárska

Pôda s. r. o., Sibírska 55, Bratislava, IČO 44 138 369 (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej

advokátskou kanceláriou LawService, s. r. o., Stráž 3/223, Zvolen, v mene ktorej koná jej

konateľ a advokát JUDr. Pavol Konečný, ktorou namieta porušenie základných práv

zaručených a 4 a (ďalej len

„ústava“), čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práv

zaručených čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) uznesením Krajského súdu v Nitre

(ďalej len „krajský súd“) č. k. -250 z 28. februára 2020 (ďalej len „napadnuté

uznesenie“).

2. Z ústavnej sťažnosti a príloh k nej priložených vyplýva, že sťažovateľka bola

stranou v konaní vedenom Okresným súdom Nitra (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn.

v procesnom postavení žalovanej, proti ktorej sa (ďalej len

„žalobca“) domáhal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti bližšie špecifikovanej

v žalobe, ktorú doručil okresnému súdu 4. septembra 2015 (ďalej len „predmetná

nehnuteľnosť“).

3. Žalobca vzal 14. októbra 2016 žalobu v celom rozsahu späť z dôvodu, že v období

po podaní žaloby došlo k podaniu protestu prokurátora Okresnej prokuratúry Nitra

(19. októbra 2015) proti rozhodnutiu Okresného úradu Nitra (ďalej len „okresný úrad“),

katastrálnemu odboru č. V 5393/2015 z 29. júla 2015, ktorým bol povolený vklad

vlastníckeho práva v prospech žalovanej sťažovateľky na základe kúpnej zmluvy uzavretej

medzi žalobcom ako predávajúcim a sťažovateľkou ako kupujúcou. Okresný úrad protestu

prokurátora Okresnej prokuratúry Nitra vyhovel rozhodnutím č. -7

z 30. októbra 2015 (ďalej len „rozhodnutie z 30. októbra 2015“) s odôvodnením, že

vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti nebolo na žalovanú sťažovateľku platne

prevedené z dôvodu absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy, pričom do katastra nehnuteľností

opätovne zapísal ako vlastníka predmetnej nehnuteľnosti žalobcu. Rozhodnutie okresného

úradu z 30. októbra 2015 bolo potvrdené rozhodnutím okresného úradu, odboru opravných

prostriedkov č. -4/Br z 21. januára 2016 ako vecne správne.

4. Uznesením okresného súdu sp. zn. z 2. júna 2017 (ďalej len

„uznesenie z 2. júna 2017“) bolo konanie vo veci žaloby o určenie vlastníckeho práva

k predmetnej nehnuteľnosti zastavené a zároveň bolo rozhodnuté o tom, že sa žalovanej

sťažovateľke náhrada trov konania nepriznáva. Z odôvodnenia uznesenia okresného súdu

z 2. júna 2017 vyplýva, že vo veci náhrady trov konania okresný súd pristúpil k aplikácii

(ďalej aj „“), ktorý predstavuje výnimku zo zásady

zodpovednosti zavinenia na zastavení konania. Okresný súd pri rozhodovaní vo veci

náhrady trov konania zobral do úvahy tú skutočnosť, že žalobca sa žalobou podanou

4. septembra 2015 domáhal určenia vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti, pričom

v konaní po podaní žaloby bola činnosťou prokurátora Okresnej prokuratúry Nitra

zabezpečená ochrana jeho vlastníckeho práva, keďže žalobcovi opätovne svedčilo

vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti. Okresný súd vychádzal zo stavu, ktorý

existoval v čase podania žaloby, pričom zdôraznil, že žaloba bola podaná dôvodne, keďže

v čase jej podania žalobca nemal inú možnosť, ako sa domáhať svojho vlastníckeho práva,

a na samotné konanie prokurátora Okresnej prokuratúry Nitra nemal dosah. Vzhľadom

na to, že z dôvodu vyhovenia protestu prokurátora už nebolo dôvodné trvať na podanej

žalobe, keďže u žalobcu odpadol naliehavý právny záujem, žalobca správne žalobu vzal

späť. Náhrada trov konania za danej procesnej situácie by podľa názoru okresného súdu

viedla k neprimeranej tvrdosti. Okresný súd preto dospel k záveru, že sú dané dôvody hodné

osobitného zreteľa z dôvodu výnimočnosti prejednávanej veci, a preto náhradu trov konania

žalovanej sťažovateľke nepriznal.

5. Na podklade odvolania bolo uznesenie okresného súdu z 2. júna 2017 napadnutým

uznesením krajského súdu zmenené tak, že stranám sa nárok na náhradu trov konania

nepriznal. Zároveň bolo rozhodnuté, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov

odvolacieho konania.

6. V úvode napadnutého uznesenia krajský súd odkázal na zjednocujúce stanovisko

prijaté občianskoprávnym kolégiom krajského súdu 6. februára 2020 (ďalej len

„zjednocujúce stanovisko zo 6. februára 2020“), podľa ktorého „Vo veciach, v ktorých

dôjde k späťvzatiu žaloby z objektívnych dôvodov, ktoré procesne nezavinila žiadna zo strán

sporu, je opodstatnené vysloviť záver, že stranám sa nárok na náhradu trov konania

nepriznáva.“ a ktoré zjednotilo rozhodovaciu činnosť senátov krajského súdu

pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania v prípade zastavenia konania

po späťvzatí žaloby z objektívnych dôvodov, pretože táto rozhodovacia činnosť bola

rozdielna.

7. Krajský súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že na daný právny vzťah sa

vzťahuje zjednocujúce stanovisko krajského súdu zo 6. februára 2020. Zdôraznil pritom,

že na predmetnú vec nemožno aplikovať a , preto s poukazom

na a 2 (základné princípy ), ako aj s odkazom

na právne závery obsiahnuté v rozhodovacej činnosti ústavného súdu (nálezy ústavného

súdu sp. zn. z 20. augusta 2019, sp. zn. z 20. augusta 2019

a sp. zn. z 20. augusta 2019) akcentoval opodstatnenosť záveru o tom,

že stranám sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva za situácie, že k späťvzatiu žaloby

viedli objektívne dôvody – protest prokurátora Okresnej prokuratúry Nitra, na ktorý žalobca

a ani sťažovateľka ako žalovaná nemali dosah, ale v dôsledku ktorého bola zabezpečená

ochrana vlastníckeho práva žalobcu, čím odpadol predmet žaloby.

8. V konkrétnostiach krajský súd argumentoval, že je možné použiť iba

za situácie, že žalobca zavinil zastavenie konania a na jeho strane okresný súd zistil dôvody

hodné osobitného zreteľa, pre ktoré nie je možné žalovanej sťažovateľke, ktorá zastavenie

konania nezavinila, nárok na náhradu trov konania priznať. V predmetnej veci však podľa

názoru krajského súdu k zastaveniu konania viedli objektívne dôvody – protest prokurátora

Okresnej prokuratúry Nitra, na ktorý nemal dosah ani žalobca, ani žalovaná sťažovateľka,

a preto zmenil výrok rozhodnutia súdu prvej inštancie o nepriznaní náhrady trov konania

žalovanej sťažovateľke tak, že stranám nárok na náhradu trov konania nepriznal s poukazom

na a 2 .

9. Podľa sťažovateľky je napadnuté uznesenie krajského súdu založené

na arbitrárnych dôvodoch. Sťažovateľka ďalej argumentuje, že záver krajského súdu o tom,

že stranám sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva, bez vysporiadania sa

s argumentáciou sťažovateľky nemožno považovať za súladný s obsahom práva

na spravodlivé súdne konanie. Sťažovateľka v tejto súvislosti zdôrazňuje, že v odvolaní

proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie poukazovala na časový aspekt späťvzatia žaloby,

ku ktorému došlo po viac ako deviatich mesiacoch po tom, čo bolo protestu prokurátora

Okresnej prokuratúry Nitra vyhovené, čo nemožno hodnotiť ako riadne vedenie sporu.

Podľa sťažovateľky nemožno opomenúť ani to, že s prihliadnutím na okolnosti

prejednávanej veci išlo o odpadnutie predmetu sporu, čo nemožno pričítať na ťarchu

sťažovateľky, ktorá sa bránila. Okrem toho žalobca viedol spor aj po tom, keď bol ako

vlastník predmetnej nehnuteľnosti zapísaný. Po vyhovení protestu prokurátora Okresnej

prokuratúry Nitra žalobca podľa sťažovateľky v spore aj naďalej pokračoval, hoci následne

došlo k strate jeho aktívnej vecnej legitimácie v dôsledku prevodu vlastníckeho práva

k predmetnej nehnuteľnosti na obchodnú spoločnosť MH Invest s. r. o., čo podľa

sťažovateľky tiež mohlo byť dôvodom späťvzatia žaloby.

10. Podľa sťažovateľky pokiaľ krajský súd poukázal na , postupoval

nesprávne, keďže citované ustanovenie možno aplikovať len v prípade, že procesná situácia

nie je upravená ustanovením , čo nie je prípad sťažovateľky,

keďže tu bolo namieste aplikovať , podľa ktorého ak strana procesne

zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

11. Vo veci sťažovateľky konajúce súdy podľa jej názoru nerešpektovali

metodologické pravidlá uznávané právnou vedou, ktorých prvotnou úlohou je zabrániť

ľubovôli, či aspoň ju obmedziť pri riešení právnych problémov. Okrem už uvedeného

okresný súd vedie v obdobných veciach značný počet sporov, čo vytvára v stanovenom

kontexte vzťah nielen k porušovaniu základného práva na súdnu ochranu, ale aj

k porušovaniu základného práva vlastniť majetok, keďže na účely bránenia svojich práv

sťažovateľka vynaložila finančné prostriedky na právne služby, pričom zastavenie konaní

nezavinila a aj napriek tomu musí náklady znášať sama.

12. Na podklade uvedených skutočností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd

po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie o nej rozhodol nálezom tak, že vysloví

porušenie základných práv zaručených a 4 a ,

listiny a práv zaručených čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu napadnutým

uznesením krajského súdu, ktorým bolo vyslovené, že nárok na náhradu trov konania sa

stranám nepriznáva, a v súvisiacim výrokom o tom, že žiadna zo strán nemá právo

na náhradu trov odvolacieho konania. Sťažovateľka požaduje zrušenie napadnutého

uznesenia krajského súdu a vrátenie veci krajskému súdu na ďalšie konanie, ako aj náhradu

trov konania.

II.

Právomoc ústavného súdu a relevantná právna úprava

13. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

14. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je

s účinnosťou od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých (ďalej

len „“).

15. Podľa ústavný súd každý návrh na začatie

konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd

zisťuje, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie.

16. Ústavný súd podľa môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

17. Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka namieta porušenie

základných práv podľa a 4 a , podľa listiny

a práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu napadnutým uznesením

krajského súdu.

18. Podľa každý má právo vlastniť majetok. Podľa

vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba

v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.

19. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže

domáhať ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde.

20. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený. Podľa čl. 1 dodatkového protokolu

každá fyzická alebo právnická osoba má právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho

nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného záujmu a za podmienok, ktoré

ustanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva.

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

21. V ústavnej sťažnosti sťažovateľka namieta arbitrárnosť a nedostatočnú

odôvodnenosť napadnutého uznesenia krajského súdu, ktorý ako súd odvolací pri zastavení

konania o určenie vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti, v ktorom sťažovateľka

bola v postavení žalovanej, rozhodol tak, že stranám sa nárok na náhradu trov konania

nepriznáva. Sťažovateľka argumentuje v konkrétnostiach časovým aspektom späťvzatia

žaloby, ku ktorému došlo až po takmer roku po vyhovení protestu prokurátora Okresnej

prokuratúry Nitra, pričom rovnako zdôrazňuje, že odpadnutie predmetu sporu, ku ktorému

došlo, nemožno pričítať na jej ťarchu. Poukazuje pritom aj na skutočnosť, že žalobca viedol

spor aj po tom, keď bol ako vlastník predmetnej nehnuteľnosti zapísaný, pričom týmto

oneskoreným späťvzatím vznikali trovy právneho zastúpenia. S uvedenou argumentáciou

sťažovateľky sa krajský súd podľa jej názoru nevysporiadal. Rovnako zdôrazňuje aj to,

že odkaz krajského súdu na úvodné ustanovenia (

a 2 ) pri rozhodovaní vo veci nie je správny [Ak sa právna vec nedá prejednať

a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa

ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec, čo sa týka obsahu a účelu,

najbližšiu posudzovanej právnej veci (odsek 1). Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná

a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to

s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento

zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce

stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít

(odsek 2).].

22. Z vyplýva, že úlohou ústavného

súdu pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne

neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne

neopodstatnenú ústavnú sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva

alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.

Za zjavne neopodstatnenú ústavnú sťažnosť je preto možné považovať takú, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného

práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie

(, tiež napr. , , , ).

23. Ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory

všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani

preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený

skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil.

Úloha ústavného súdu sa vymedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie

a aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach

a základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať

rozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo

samotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové

a právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného

súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak

z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok

porušenie základného práva alebo slobody (m. m. , , ).

24. Ústavný súd po preskúmaní ústavnej sťažnosti zistil, že sťažovateľka sa naň

obrátila so skutkovo a s právne takmer identickými ústavnými sťažnosťami, o ktorých už

viackrát rozhodol, pričom k nim formuloval jednoznačné právne závery (pozri

m. m. , a ).

25. Berúc do úvahy argumentáciu sťažovateľky uvedenú v ústavnej sťažnosti, ktorá

je predmetom predbežného prerokovania, ústavný súd konštatuje, že táto je takmer

identická s argumentáciou obsiahnutou v ústavných sťažnostiach sťažovateľky, o ktorých

ústavný súd už rozhodol vo veciach sp. zn. ,

a , pričom odôvodnenie obsiahnuté v napadnutom uznesení krajského súdu

obsahuje, čo sa týka skutkových zistení a právneho posúdenia veci krajským súdom,

obdobné závery ako v iných jej veciach, ktoré už ústavným súdom boli preskúmané

a rozhodnuté.

26. Podľa ak ústavný súd návrh na začatie

konania podľa § 42 ods. 2 písm. f) odmietne podľa odseku 2 a ten istý navrhovateľ podá

ústavnému súdu ďalší návrh na začatie konania v inej veci v podstatnej časti zhodný

s predchádzajúcim návrhom, ktorý možno odmietnuť z rovnakého dôvodu, rozhodnutie

o jeho odmietnutí môže obsahovať zjednodušené odôvodnenie, v ktorom ústavný súd iba

poukáže na skoršie rozhodnutie o predchádzajúcom návrhu na začatie konania.

27. Ústavný súd sa v rámci predbežného prerokovania ústavnej sťažnosti v plnom

rozsahu stotožňuje s dôvodmi uvedenými ústavným súdom vo svojom skoršom rozhodnutí

(uznesenie sp. zn. z 18. novembra 2020, ktoré nadobudlo právoplatnosť

25. novembra 2020) týkajúcom sa takmer identických ústavných sťažností sťažovateľky,

ktoré boli ústavným súdom odmietnuté z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti vzhľadom

na ústavnú udržateľnosť záverov krajského súdu v takmer identických veciach (uznesenia

krajského súdu č. k. -277 z 29. októbra 2019, č. k. -219

z 28. novembra 2019, č. k. -365 z 28. novembra 2019, č. k.

433 z 29. novembra 2019 a č. k. -328 z 28. februára 2020). K identickým

skutkovým okolnostiam prejednávanej veci pozri predovšetkým body 32, 34, 36 a 37

uznesenia ústavného súdu sp. zn. z 18. novembra 2020 a k ústavnej

udržateľnosti právnych záverov krajského súdu ako odvolacieho súdu pozri predovšetkým

body 38 až 40 a 42 až 48 uznesenia ústavného súdu sp. zn.

z 18. novembra 2020.

28. Ústavný súd, vychádzajúc z , odmietol

sťažovateľkou podanú ústavnú sťažnosť bez potreby podrobnejšieho odôvodňovania svojich

právnych záverov z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona

o ústavnom súde.

29. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako celku sa ústavný súd ďalšími

požiadavkami sťažovateľky uvedenými v petite nezaoberal, keďže rozhodovanie o nich je

podmienené vyslovením porušenia základného práva alebo slobody, k čomu v tomto

prípade nedošlo.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. decembra 2020

Miroslav Duriš predseda senátu