Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 624/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. decembra 2020

v senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša (sudca spravodajca) a zo sudcov

Ladislava Duditša a Libora Duľu predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť obchodnej

spoločnosti Poľnohospodárska Pôda s. r. o., Sibírska 55, Bratislava, IČO 44 138 369,

zastúpenej advokátskou kanceláriou LawService, s. r. o., Stráž 3/223, Zvolen, v mene ktorej

koná jej konateľ a advokát JUDr. Pavol Konečný, ktorou namieta porušenie základných

práv zaručených a 4 a ,

Listiny základných práv a slobôd a práv zaručených čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Nitre

č. k. -319 z 28. februára 2020, a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti Poľnohospodárska Pôda s. r. o. o d m i e t a

ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. júla 2020

doručená ústavná sťažnosť obchodnej spoločnosti Poľnohospodárska Pôda s. r. o., Sibírska

55, Bratislava, IČO 44 138 369 (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátskou

kanceláriou LawService, s. r. o., Stráž 3/223, Zvolen, v mene ktorej koná jej konateľ

a advokát JUDr. Pavol Konečný, ktorou namieta porušenie základných práv zaručených

a 4 a (ďalej len „“),

ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práv zaručených čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a čl. 1

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dodatkový protokol“) uznesením Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“)

č. k. -319 z 28. februára 2020 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).

2. Z ústavnej sťažnosti a príloh k nej priložených vyplýva, že sťažovateľka bola

stranou v konaní vedenom Okresným súdom Nitra (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn.

v procesnom postavení žalovanej, proti ktorej sa (ďalej

len „žalobkyňa“) domáhala určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti bližšie

špecifikovanej v žalobe, ktorú doručila okresnému súdu 4. septembra 2015 (ďalej len

„predmetná nehnuteľnosť“).

3. Žalobkyňa vzala 17. októbra 2016 žalobu v celom rozsahu späť z dôvodu,

že v období po podaní žaloby došlo k podaniu protestu prokurátora Okresnej prokuratúry

Nitra proti rozhodnutiu Okresného úradu Nitra (ďalej len „okresný úrad“), katastrálneho

odboru č. V 5169/2015 z 23. júla 2015, ktorým bol povolený vklad vlastníckeho práva

v prospech žalovanej na základe kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalobkyňou ako

predávajúcou a sťažovateľkou ako kupujúcou. Okresný úrad protestu prokurátora Okresnej

prokuratúry Nitra vyhovel rozhodnutím č. -9 z 2. novembra 2015 (ďalej len

„rozhodnutie z 2. novembra 2015“). Rozhodnutie okresného úradu z 2. novembra 2015

bolo potvrdené rozhodnutím okresného úradu, odboru opravných prostriedkov

č. -4/To z 25. januára 2016 ako vecne správne.

4. Uznesením okresného súdu č. k. -85 zo 14. novembra 2016 (ďalej

len „uznesenie zo 14. novembra 2016“) bolo konanie vo veci žaloby o určenie vlastníckeho

práva k predmetnej nehnuteľnosti zastavené a zároveň bolo rozhodnuté, že žalobkyni sa

priznáva právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O odvolaní proti uzneseniu

okresného súdu zo 14. novembra 2016 v časti týkajúcej sa náhrady trov konania rozhodol

krajský súd uznesením č. k. -142 z 28. marca 2018 tak, že uznesenie súdu

prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

5. Vo veci opätovne rozhodol okresný súd uznesením č. k. -263

z 1. októbra 2019 (ďalej len „uznesenie z 1. októbra 2019“) tak, že žalovaná sťažovateľka

má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Z odôvodnenia uznesenia okresného

súdu z 1. októbra 2019 vyplýva, že okresný súd považoval za preukázané, že zastavenie

konania zavinila žalobkyňa, ktorá vzala žalobu späť bez toho, aby žalovaná akýmkoľvek

spôsobom v priebehu konania zmenila svoj postoj vo veci alebo čo i len čiastočne

s nárokom vyslovila súhlas, alebo poskytla žalobkyni akékoľvek plnenie.

6. O odvolaní proti uzneseniu okresného súdu z 1. októbra 2019 rozhodol krajský súd

napadnutým uznesením tak, že uznesenie súdu prvej inštancie zmenil a určil, že stranám

sporu sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva, pričom zároveň určil, že žiadna zo strán

sporu nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

7. V úvode napadnutého uznesenia krajský súd odkázal na zjednocujúce stanovisko

prijaté občiansko-právnym kolégiom krajského súdu 6. februára 2020 (ďalej len

„zjednocujúce stanovisko zo 6. februára 2020“), podľa ktorého „Vo veciach, v ktorých

dôjde k späťvzatiu žaloby z objektívnych dôvodov, ktoré procesne nezavinila žiadna zo strán

sporu, je opodstatnené vysloviť záver, že stranám sa nárok na náhradu trov konania

nepriznáva.“ a ktoré zjednotilo rozhodovaciu činnosť senátov krajského súdu

pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania v prípade zastavenia konania

po späťvzatí žaloby z objektívnych dôvodov, pretože táto rozhodovacia činnosť bola

rozdielna.

8. Krajský súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že na daný právny vzťah sa

vzťahuje zjednocujúce stanovisko krajského súdu zo 6. februára 2020. Zdôraznil pritom,

že na predmetnú vec nemožno aplikovať a

(ďalej aj „CSP“), preto s poukazom na a 2 (základné princípy Civilného

sporového poriadku), ako aj s odkazom na právne závery obsiahnuté v rozhodovacej

činnosti ústavného súdu (nálezy ústavného súdu sp. zn. z 20. augusta

2019, sp. zn. z 20. augusta 2019 a sp. zn. z 20. augusta

2019) akcentoval opodstatnenosť záveru o tom, že stranám sa nárok na náhradu trov

konania nepriznáva za situácie, že k späťvzatiu žaloby viedli objektívne dôvody – protest

prokurátora Okresnej prokuratúry Nitra, na ktorý žalobkyňa a ani sťažovateľka ako

žalovaná nemali dosah, ale v dôsledku ktorého bola zabezpečená ochrana vlastníckeho

práva žalobkyne, čím odpadol predmet žaloby.

9. Podľa sťažovateľky je napadnuté uznesenie krajského súdu založené

na arbitrárnych dôvodoch. Sťažovateľka ďalej argumentuje, že záver krajského súdu o tom,

že stranám sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva, bez vysporiadania sa

s argumentáciou sťažovateľky nemožno považovať za súladný s obsahom práva

na spravodlivé súdne konanie. Sťažovateľka v tejto súvislosti zdôrazňuje, že v odvolaní

proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie poukazovala na časový aspekt späťvzatia žaloby,

ku ktorému došlo po viac ako deviatich mesiacoch po tom, čo bolo protestu prokurátora

Okresnej prokuratúry Nitra vyhovené, čo nemožno hodnotiť ako riadne vedenie sporu.

Podľa sťažovateľky nemožno opomenúť ani to, že s prihliadnutím na okolnosti

prejednávanej veci išlo o odpadnutie predmetu sporu, čo nemožno pričítať na ťarchu

sťažovateľky, ktorá sa bránila. Okrem toho žalobkyňa viedla spor aj po tom, keď bola ako

vlastníčka predmetnej nehnuteľnosti zapísaná. Po vyhovení protestu prokurátora Okresnej

prokuratúry Nitra žalobkyňa podľa sťažovateľky v spore aj naďalej pokračovala, hoci

následne došlo k strate jej aktívnej vecnej legitimácie v dôsledku prevodu vlastníckeho

práva k predmetnej nehnuteľnosti na obchodnú spoločnosť , čo podľa

sťažovateľky tiež mohlo byť dôvodom späťvzatia žaloby.

10. Podľa sťažovateľky krajský súd vôbec neodôvodnil, v zmysle akého ustanovenia

postupoval.

11. Vo veci sťažovateľky konajúce súdy podľa jej názoru nerešpektovali

metodologické pravidlá uznávané právnou vedou, ktorých prvotnou úlohou je zabrániť

ľubovôli, či aspoň obmedziť ľubovôľu pri riešení právnych problémov. Okrem už

uvedeného okresný súd vedie v obdobných veciach značný počet sporov, čo vytvára

v stanovenom kontexte vzťah nielen k porušovaniu základného práva na súdnu ochranu,

ale aj k porušovaniu základného práva vlastniť majetok, keďže na účely bránenia svojich

práv sťažovateľka vynaložila finančné prostriedky na právne služby, pričom zastavenie

konaní nezavinila a aj napriek tomu musí náklady znášať sama.

12. Na podklade uvedených skutočností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd

po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie o nej rozhodol nálezom tak, že vysloví

porušenie základných práv zaručených a 4 a ,

listiny a práv zaručených čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu napadnutým

uznesením krajského súdu, ktorým bolo vyslovené, že nárok na náhradu trov konania sa

stranám nepriznáva, a súvisiacim výrokom o tom, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu

trov odvolacieho konania. Sťažovateľka požaduje zrušenie napadnutého uznesenia

krajského súdu a vrátenie veci krajskému súdu na ďalšie konanie, ako aj náhradu trov

konania.

II.

Právomoc ústavného súdu a relevantná právna úprava

13. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

14. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je

s účinnosťou od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých (ďalej

len „“).

15. Podľa ústavný súd každý návrh na začatie

konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd

zisťuje, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie.

16. Ústavný súd podľa môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

17. Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka namieta porušenie

základných práv podľa a 4 a , podľa listiny

a práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu napadnutým uznesením

krajského súdu.

18. Podľa každý má právo vlastniť majetok. Podľa

vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba

v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.

19. Podľa . ods. 1 každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže

domáhať ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde.

20. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený. Podľa čl. 1 dodatkového protokolu

každá fyzická alebo právnická osoba má právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho

nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného záujmu a za podmienok, ktoré

ustanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva.

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

21. V ústavnej sťažnosti sťažovateľka namieta arbitrárnosť a nedostatočnú

odôvodnenosť napadnutého uznesenia krajského súdu, ktorý ako súd odvolací pri zastavení

konania o určenie vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti, v ktorom sťažovateľka

bola v postavení žalovanej, rozhodol tak, že stranám sa nárok na náhradu trov konania

nepriznáva. Sťažovateľka argumentuje v konkrétnostiach časovým aspektom späťvzatia

žaloby, ku ktorému došlo až po takmer roku po vyhovení protestu prokurátora Okresnej

prokuratúry Nitra, pričom rovnako zdôrazňuje, že odpadnutie predmetu sporu, ku ktorému

došlo, nemožno pričítať na jej ťarchu. Poukazuje pritom aj na skutočnosť, že žalobkyňa

viedla spor aj po tom, keď bola ako vlastníčka predmetnej nehnuteľnosti zapísaná, pričom

týmto oneskoreným späťvzatím vznikali trovy právneho zastúpenia. S uvedenou

argumentáciou sťažovateľky sa krajský súd podľa jej názoru nevysporiadal. Rovnako

zdôrazňuje aj neakceptovateľnosť odkazu krajského súdu na úvodné ustanovenia Civilného

sporového poriadku ( a 2 ) pri rozhodovaní vo veci [Ak sa právna vec nedá

prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa

posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec, čo sa týka

obsahu a účelu, najbližšiu posudzovanej právnej veci (odsek 1). Ak takého ustanovenia niet,

súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám

zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy,

na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných

vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax

najvyšších súdnych autorít (odsek 2).].

22. Z vyplýva, že úlohou ústavného

súdu pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne

neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne

neopodstatnenú ústavnú sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva

alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.

Za zjavne neopodstatnenú ústavnú sťažnosť je preto možné považovať takú, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného

práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie

(, tiež napr. , , , ).

23. Ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory

všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu,

ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený

skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil.

Úloha ústavného súdu sa vymedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie

a aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach

a základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať

rozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo

samotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové

a právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného

súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak

z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok

porušenie základného práva alebo slobody (m. m. , , ).

24. Ústavný súd po preskúmaní ústavnej sťažnosti zistil, že sťažovateľka sa naň

obrátila so skutkovo a s právne takmer identickými ústavnými sťažnosťami, o ktorých už

viackrát rozhodol, pričom k nim formuloval jednoznačné právne závery (pozri

m. m. , a ).

25. Berúc do úvahy argumentáciu sťažovateľky uvedenú v ústavnej sťažnosti, ktorá

je predmetom predbežného prerokovania, ústavný súd konštatuje, že táto je takmer

identická s argumentáciou obsiahnutou v ústavných sťažnostiach sťažovateľky, o ktorých

ústavný súd už rozhodol vo veciach sp. zn. ,

a , pričom odôvodnenie obsiahnuté v napadnutom uznesení krajského súdu

obsahuje, čo sa týka skutkových zistení a právneho posúdenia veci krajským súdom,

obdobné závery ako v iných jej veciach, ktoré už ústavným súdom boli preskúmané

a rozhodnuté.

26. Podľa ak ústavný súd návrh na začatie

konania podľa § 42 ods. 2 písm. f) odmietne podľa odseku 2 a ten istý navrhovateľ podá

ústavnému súdu ďalší návrh na začatie konania v inej veci v podstatnej časti zhodný

s predchádzajúcim návrhom, ktorý možno odmietnuť z rovnakého dôvodu, rozhodnutie

o jeho odmietnutí môže obsahovať zjednodušené odôvodnenie, v ktorom ústavný súd iba

poukáže na skoršie rozhodnutie o predchádzajúcom návrhu na začatie konania.

27. Ústavný súd sa v rámci predbežného prerokovania ústavnej sťažnosti v plnom

rozsahu stotožňuje s dôvodmi uvedenými ústavným súdom vo svojom skoršom rozhodnutí

(uznesenie sp. zn. z 18. novembra 2020, ktoré nadobudlo právoplatnosť

25. novembra 2020) týkajúcom sa takmer identických ústavných sťažností

sťažovateľky, ktoré boli ústavným súdom odmietnuté z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti

vzhľadom na ústavnú udržateľnosť záverov krajského súdu v takmer identických

veciach (uznesenia krajského súdu č. k. -277 z 29. októbra 2019,

č. k. -219 z 28. novembra 2019, č. k. -365 z 28.novembra 2019,

č. k. -433 z 29. novembra 2019 a č. k. -328 z 28. februára

2020). K identickým skutkovým okolnostiam prejednávanej veci pozri predovšetkým body

32, 34, 36 a 37 uznesenia ústavného súdu sp. zn. z 18. novembra 2020

a k ústavnej udržateľnosti právnych záverov krajského súdu ako odvolacieho súdu pozri

predovšetkým body 38 až 40 a 42 až 48 uznesenia ústavného súdu sp. zn.

z 18. novembra 2020.

28. Ústavný súd, vychádzajúc z , odmietol

sťažovateľkou podanú ústavnú sťažnosť bez potreby podrobnejšieho odôvodňovania svojich

právnych záverov z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona

o ústavnom súde.

29. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako celku sa ústavný súd ďalšími

požiadavkami sťažovateľky uvedenými v petite nezaoberal, keďže rozhodovanie o nich je

podmienené vyslovením porušenia základného práva alebo slobody, k čomu v tomto

prípade nedošlo.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. decembra 2020

Miroslav Duriš predseda senátu