Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 562/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 8. decembra 2020

v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a sudcov Rastislava Kaššáka

(sudca spravodajca) a Miloša Maďara predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť sťažovateľa

, , , zastúpeného

obchodnou spoločnosťou Beňo & partners advokátska kancelária, s. r. o., Námestie svätého

Egídia 40/93, Poprad, v mene ktorej koná advokát a konateľ Mgr. Pavol Antoš, vo veci

namietaného porušenia základných práv podľa a podľa

Slovenskej republiky, ako aj práv podľa čl. 6 ods. 1 a podľa čl. 14 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn.

E 6114646216 zo 16. mája 2019 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého rozhodnutia a sťažnostná argumentácia sťažovateľa

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

23. septembra 2019 doručená ústavná sťažnosť sťažovateľa , narodeného

(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného

porušenia základných práv podľa a podľa Slovenskej

republiky (ďalej len ,,ústava“), ako aj práv podľa čl. 6 ods. 1 a podľa čl. 14 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len ,,dohovor“) uznesením Krajského

súdu v Bratislave (ďalej len ,,krajský súd“) sp. zn. E 6114646216 zo 16. mája 2019 (ďalej

aj ,,napadnuté uznesenie krajského súdu“).

2. Ústavná sťažnosť bola v súlade s čl. X bodom 5 písm. c) Rozvrhu práce Ústavného

súdu Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 v znení

dodatku č. 1 schváleného 16. októbra 2019 prerozdelená náhodným výberom pomocou

technických a programových prostriedkov a pridelená 17. októbra 2019 sudcovi

spravodajcovi Rastislavovi Kaššákovi a v zmysle čl. II bodov 3 a 5 Rozvrhu práce

Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020

v znení dodatku č. 1 z 27. mája 2020 a dodatku č. 2 z 1. októbra 2020 bola predbežne

prejednaná v prvom senáte ústavného súdu v zložení Jana Baricová (predsedníčka senátu)

a sudcovia Rastislav Kaššák a Miloš Maďar.

3. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľovi bola uznesením

Okresného súdu Banská Bystrica (ďalej len ,,okresný súd“) pod sp. zn.

z 21. júna 2016 uložená povinnosť nahradiť trovy trestného konania určené paušálnou

sumou vo výške 320 €. Sťažovateľ uviedol, že sa o začatí exekučného konania proti jeho

osobe dozvedel 16. januára 2017 na základe upovedomenia o začatí exekúcie

č. EX 612/2016-6 z 11. januára 2017. Proti predmetnému upovedomeniu podal 20. januára

2017 námietky a návrh na zastavenie exekúcie. Sťažovateľove námietky následne krajský

súd uznesením sp. zn. E 6114646216 z 5. apríla 2017 (ďalej len ,,uznesenie krajského súdu

z 5. apríla 2017“) ako nedôvodné zamietol. Proti uzneseniu krajského súdu z 5. apríla 2017

následne podal sťažovateľ sťažnosť, ktorej celé znenie uviedol v ústavnej sťažnosti. O tejto

sťažnosti bolo rozhodnuté napadnutým uznesením tak, že jej krajský súd nevyhovel

a uznesenie krajského súdu z 5. apríla 2017 potvrdil.

4. Sťažovateľ zastáva názor, že krajský súd v predmetnom konaní vykonal šetrenie

na okresnom súde, ktorý predmetnú pohľadávku postúpil, no samotný sťažovateľ o tomto

úkone nebol nijak upovedomený a nebol ani vyzvaný, aby sa vyjadril k stanovisku

okresného súdu. V dôsledku toho tak podľa názoru sťažovateľa bolo odňaté jeho právo

konať pred súdom, ako aj právo vyjadriť sa v konaní, ktorého bol účastníkom.

5. Porušenie namietaných práv sťažovateľ vidí v tom, že sa jednotlivé súdy

nevysporiadali s ním uvádzanými námietkami v jednotlivých sťažnostiach. Namietal,

že v napadnutom uznesení sa krajský súd nevysporiadal s tým, aký právny predpis bol

v konaní použitý, tiež s tým, ako mohol nadobudnúť exekučný titul právoplatnosť

a vykonateľnosť v deň jeho vydania, rovnako s jeho námietkou diskriminácie – prečo

sa exekučné konanie v jeho prípade uplatnilo cestou súdneho exekútora, a nakoniec

s otázkou, prečo nebol sťažovateľ upovedomený o vykonanom šetrení na okresnom súde

a prečo mu nebola poskytnutá možnosť vyjadriť sa k takto získaným podkladom.

6. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí veci

na ďalšie konanie vo veci samej nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa , bytom

na spravodlivé súdne konanie podľa SR ako aj právo nebyť

diskriminovaný podľa SR v spojení s , článkom 14 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd vydaným uznesením Krajského súdu

v Bratislave zo dňa 16.05.2019 porušené bolo. Uznesenie Krajského súdu v Bratislave

E 6114646216 zo dňa 16.05.2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 22.07.2019

sa zrušuje v celom rozsahu a vracia Krajskému súdu na nové konanie a rozhodnutie.

2. Krajskému súdu v Bratislave – Justičná pokladnica ukladá zaplatiť trovy právneho

zastúpenia právnemu zástupcovi, za zastupovanie v konaní pred Ústavným súdom SR

do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Právomoc ústavného súdu a relevantná právna úprava

7. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

8. V zmysle ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických

osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou

od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene

a doplnení niektorých (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“).

10. Podľa ústavný súd každý návrh na začatie

konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd

zisťuje, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie.

10.1 Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc, b) ktorý je podaný navrhovateľom

bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa

o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37, c) ktorý nemá náležitosti ustanovené

zákonom, d) ktorý je neprípustný, e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou, f) ktorý

je podaný oneskorene, g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

11. Podľa základné práva a slobody sa zaručujú na území

Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru

a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť

k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno

z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.

12. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

13. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným

zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek

trestnom čine, z ktorého je obvinený...

14. Podľa čl. 14 dohovoru užívanie práv a slobôd priznaných týmto dohovorom musí

byť zabezpečené bez diskriminácie založenej na akomkoľvek dôvode, ako je pohlavie, rasa,

farba pleti, jazyk, náboženstvo, politické alebo iné zmýšľanie, národnostný alebo sociálny

pôvod, príslušnosť k národnostnej menšine, majetok, rod alebo iné postavenie.

15. Formuláciou uvedenou v ústavodarca v základnom právnom

predpise Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu ochranu

s právnym režimom súdnej ochrany podľa dohovoru (). Z doterajšej

judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného práva podľa čl. 46 ods. 1

a obsahom práva podľa dohovoru nemožno vidieť zásadnú odlišnosť

().

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

16. Podstata ústavnej sťažnosti sťažovateľa spočíva v namietanom porušení

základných práv podľa a podľa , ako aj práv podľa

ods. 1 a podľa čl. 14 dohovoru napadnutým uznesením krajského súdu. K porušeniu

označených práv malo dôjsť v dôsledku toho, že krajský súd nemal v napadnutom uznesení

reflektovať na námietky sťažovateľa, ktoré zhrnul konkrétne do otázok, aký právny predpis

bol v jeho exekučnom konaní použitý, ako mohol nadobudnúť exekučný titul právoplatnosť

a vykonateľnosť v deň jeho vydania, rovnako s jeho námietkou diskriminácie – prečo

sa exekučné konanie v jeho prípade uplatnilo cestou súdneho exekútora a nakoniec

s otázkou, prečo nebol sťažovateľ upovedomený o vykonanom šetrení na okresnom súde

a prečo mu nebola poskytnutá možnosť vyjadriť sa k takto získaným podkladom.

17. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných

súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať

ani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou

ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha

interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu

zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s alebo kvalifikovanou

medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci

všeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,

ak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne

neodôvodnené alebo arbitrárne ().

18. O zjavnú neodôvodnenosť alebo arbitrárnosť súdneho rozhodnutia ide spravidla

vtedy, ak ústavný súd zistí interpretáciu a aplikáciu právnej normy zo strany súdu,

ktorá zásadne popiera účel a význam aplikovanej právnej normy, alebo ak dôvody,

na ktorých je založené súdne rozhodnutie, absentujú, sú zjavne protirečivé alebo popierajú

pravidlá formálnej a právnej logiky, prípadne ak sú tieto dôvody zjavne jednostranné

a v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti ().

19. Z už citovaného vyplýva, že úlohou

ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti je posúdiť, či táto nie je

zjavne neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu možno o zjavnej

neopodstatnenosti ústavnej sťažnosti hovoriť vtedy, keď namietaným postupom alebo

namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci (súdu) nemohlo dôjsť

k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď

pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím

príslušného orgánu verejnej moci (súdu) a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú ústavnú

sťažnosť možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil

žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej

by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie ().

20. Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa spočíva

v tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu

zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého

porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktorú tento článok

o základnom práve na súdnu ochranu vykonáva ( v spojení s

).

20.1 zaručené základné právo na súdnu ochranu vyplývajúce z

neznamená právo na úspech v konaní... Z toho vyplýva, že všeobecný súd nemusí

rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane

ich dôvodov a námietok. Obsahom citovaného práva teda nie je právo sťažovateľa na to,

aby všeobecný súd prevzal jeho tvrdenia a názory a vec vždy rozhodol v zmysle jeho

návrhu. Takýto postup by bol v rozpore s požiadavkami kladenými na nezávislosť

a nestrannosť všeobecných súdov ako primárnych garantov a ochrancov ústavných práv

().

21. Ústavný súd po preskúmaní napadnutého uznesenia, dôvodov uvedených v jeho

odôvodnení, na základe ktorých dospel krajský súd k záveru o zamietnutí sťažovateľovej

sťažnosti proti uzneseniu krajského súdu z 5. apríla 2017, musí konštatovať,

že z ústavnoprávneho hľadiska nevzhliadol dôvod ústavnej sťažnosti sťažovateľa vyhovieť.

V odôvodnení napadnutého uznesenia podľa názoru ústavného súdu krajský súd jasne

a dostatočne presvedčivým spôsobom odôvodnil závery, na ktorých postavil svoje

rozhodnutie. Keďže sťažovateľovi je obsah predmetného napadnutého uznesenia dobre

známy, ústavný súd ho v podrobnostiach na tomto mieste nebude bližšie rozvádzať.

21.1 Zároveň je ale možné s poukazom na sťažovateľom uplatnené námietky uviesť,

že v odôvodnení napadnutého uznesenia krajský súd obsiahol aj odpovede na zásadné

otázky týkajúce sa predmetného konania. Uviedol relevantné právne predpisy, ktoré boli

v danej veci použité, na základe ktorých koniec koncov aj došlo k vydaniu poverenia

súdnemu exekútorovi. Na tomto mieste ústavný súd musí reagovať aj na sťažovateľom

vznesenú námietku, prečo bol v jeho veci na zabezpečenie plnenia poverený súdny

exekútor, ak v niektorých iných prípadoch sa takto nepostupovalo, v čom videl

diskrimináciu svojej osoby. Ústavný súd tu dáva do pozornosti, že je plne v kompetencii

oprávneného, ak tento posúdi, že je to potrebné na dosiahnutie uspokojenia jeho

pohľadávky, obrátiť sa na účel vymoženia judikovanej pohľadávky na súdneho exekútora.

Práve ten je koniec koncov štátom určeným orgánom na vykonávanie tejto činnosti.

Obzvlášť to platí v prípade, ak povinný, teda v tomto prípade sťažovateľ, svoju povinnosť

dobrovoľne nesplnil. Zároveň sa krajský súd v napadnutom uznesení jasne venoval

aj zodpovedaniu otázky okamihu nadobudnutia právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného

titulu v sťažovateľovej veci, keď podrobne opísal priebeh doručovania exekučného titulu

sťažovateľovi a uviedol tiež aj to, aké ustanovenia akého právneho predpisu pri tom boli

uplatnené. Snáď ešte k námietke sťažovateľa o jeho nemožnosti vyjadriť sa k výsledkom

vykonávaného šetrenia na okresnom súde je možné dodať, že keďže je exekučné konanie

osobitným druhom súdneho konania, v ktorom už súd nerozhoduje o sporných nárokoch

účastníkov, ale v rámci svojich rozhodovacích právomocí len posudzuje splnenie

podmienok pre nútený výkon exekučného titulu, zásada kontradiktórnosti je v rámci

exekučného konania ako nesporového konania značne oslabená, osobitne ak exekučný súd

nevykonáva žiadne dôkazy a nezisťuje žiadne nové skutočnosti (m. m. ).

21.2 Vzhľadom na uvedené závery krajského súdu v napadnutom uznesení je možné

považovať za primerane odôvodnené. Napadnuté uznesenie tak nie je podľa posúdenia

ústavného súdu možné označiť za neodôvodnené, arbitrárne či svojvoľné, teda také, ktoré

by bolo postavené na právnych záveroch nemajúcich oporu v zákone, resp. popierajúcich

podstatu, zmysel a účel uplatnených právnych predpisov. Z ústavnoprávneho hľadiska tak

nie je dôvod na spochybnenie záverov v ňom uvedených.

22. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom

konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú

skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie, ktoré stručne a jasne objasní skutkový

a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne

realizované základné právo účastníka na spravodlivý súdny proces ().

23. Ústavný súd s poukazom na uvedené závery ústavnú sťažnosť odmietol podľa

z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

24. Keďže ústavný súd ústavnú sťažnosť odmietol, bolo už bez právneho významu

zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa uvedenými v jej petite.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. decembra 2020

Jana Baricová

predsedníčka senátu