Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 559/2020
PDF · 404.98 KB
No categories available
I. ÚS 559/2020
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 8. decembra 2020
v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a sudcov Rastislava Kaššáka
a Miloša Maďara (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť sťažovateľky
obchodnej spoločnosti ,
, , zastúpenej advokátkou JUDr. Michaelou
Poláčkovou, LL.M., Palárikova 88, Čadca, vo veci namietaného porušenia základného práva
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 1 Obdo 88/2018 z 24. júna 2020 a takto
rozhodol:
Ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti
o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Vymedzenie napadnutého rozhodnutia a sťažnostný návrh
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. septembra
2020 doručená ústavná sťažnosť sťažovateľky obchodnej spoločnosti
, , (ďalej
len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 1 Obdo 88/2018 z 24. júna
2020 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“).
2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že Okresným súdom Dolný Kubín (ďalej
len „okresný súd“) bol pod sp. zn. 2 Cb 56/2011 vedený spor na základe žaloby
sťažovateľky proti
(ďalej len „žalovaná“), o zaplatenie sumy 5 797,51 € s príslušenstvom z titulu nezaplatenia
faktúr za fixnú zložku ceny tepla.
3. Sťažovateľka bola v spore trikrát úspešná na úrovni okresného súdu ako súdu prvej
inštancie, ktorý jej žalobe vyhovel a priznal jej náhradu trov konania v plnej výške,
a to rozsudkom sp. zn. 2 Cb 56/2011 z 15. mája 2014, rozsudkom sp. zn. 2 Cb 56/2011
z 1. marca 2016 a rozsudkom sp. zn. 2 Cb 56/2011 z 29. júna 2017.
4. Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“) ako súd druhej inštancie vo veci
rozhodoval trikrát, a to dvakrát s vrátením veci okresnému súdu na ďalšie konanie
a rozhodnutie uznesením sp. zn. 13 Cob 251/2014 z 28. mája 2015 a uznesením sp. zn.
13 Cob 128/2016 zo 14. marca 2017. Tretíkrát rozhodol krajský súd rozsudkom sp. zn.
13 Cob 176/2017 z 30. mája 2018 (ďalej len „rozsudok krajského súdu“), ktorým žalobu
zamietol a žalovanej priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.
5. Proti rozsudku krajského súdu sťažovateľka podala dovolanie, ktorého prípustnosť
odôvodnila § 421 ods. 1 písm. b) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení
neskorších predpisov (ďalej aj „CSP“). Podľa názoru sťažovateľky krajský súd nepriznaním
fixnej zložky tepla „otvoril“ právnu otázku, ktorá v rozhodovacej praxi najvyššieho súdu
ešte nebola riešená, a preto je názoru, že podala prípustné dovolanie.
6. Najvyšší súd napadnutým uznesením dovolanie sťažovateľky podľa § 447 písm. f)
CSP odmietol.
7. Sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd vo veci samej nálezom rozhodol:
„I. Základné právo spoločnosti
, Slovenská republika, ,
registrácia: obchodný register Okresného súdu Žilina, odd.: Sa, vl.č. na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky a na spravodlivé súdne konanie
podľa čl. 6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 24.06.2020, sp.zn. 1Obdo/88/2018 bolo
porušené.
II. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 24.06.2020, sp.zn.
1Obdo/88/2018 sa zrušuje a vec sa vracia Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na ďalšie
konanie.
III. Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný uhradiť spoločnosti
: ,
Slovenská republika, , registrácia: obchodný register Okresného súdu
Žilina, odd.: Sa, vl.č. trovy konania vo výške 507,53 € (422,94 € + 84,59 € DPH),
na účet právneho zástupcu JUDr. Michaela Poláčková, LL.M., advokátka, IBAN: SK87
7500 0000 0040 1747 7647, BIC: CEKOSKBX, vedený v peňažnom ústave Československá
obchodná banka, a.s., do 3 dní od právoplatnosti nálezu.“
II.
Relevantná právna úprava
8. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
9. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
10. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe
konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom
je s účinnosťou od 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej
republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej
len „zákon o ústavnom súde“).
11. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh na začatie
konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,
ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd
zisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu
na ďalšie konanie.
12. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom
prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,
a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc, b) ktorý je podaný navrhovateľom
bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa
o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37, c) ktorý nemá náležitosti ustanovené
zákonom, d) ktorý je neprípustný, e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou, f) ktorý
je podaný oneskorene, g) ktorý je zjavne neopodstatnený.
13. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených
zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
14. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo
o akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.
III.
Sťažnostná argumentácia a predbežné prerokovanie veci ústavným súdom
15. Sťažovateľka namieta, že najvyšší súd sa pri odmietnutí jej dovolania „uchýlil
k prílišnému formalizmu“, čo podľa jej názoru odporuje materiálnemu chápaniu princípov
právneho štátu a popiera jej právo na súdnu ochranu a spravodlivý proces. Najvyšší súd
v napadnutom uznesení posúdil jej dovolanie spôsobom, ktorý odporuje aktuálnej
rozhodovacej činnosti ústavného súdu, podľa ktorej právna otázka podľa § 421 CSP
a dovolací dôvod (nesprávne právne posúdenie) podľa 432 CSP sú spojené nádoby, a preto
najvyšší súd nemôže posudzovať prípustnosť dovolania striktne len na základe toho,
ako dovolateľ túto prípustnosť formálne vymedzil na konkrétnom riadku svojho podania.
Vo väzbe na takéto chápanie je podľa názoru sťažovateľky v odôvodnení napadnutého
uznesenia najvyššieho súdu obsiahnutá strohá a všeobecná konštatácia o nešpecifikovaní
právnej otázky a o neuvedení jej správneho právneho riešenia, ktorá je nepostačujúca
a nenapĺňa kritériá základného práva na súdnu ochranu.
16. Sťažovateľka tiež namieta, že odôvodnenie odmietnutia dovolania najvyšším
súdom obsiahnuté najmä v bodoch 27 až 33 napadnutého uznesenia vôbec nekorešponduje
s obsahom dovolania a zákonnými a judikatúrnymi požiadavkami kladenými na prípustnosť
dovolania.
17. V prospech svojej argumentácie sťažovateľka zdôrazňuje, že ňou podané
dovolanie obsahuje vymedzenú právnu otázku a jej vysvetlenie takým spôsobom, že boli
splnené všetky podmienky jeho prípustnosti na účel uskutočnenia meritórneho prieskumu
a rozhodnutia, ku ktorým zo strany najvyššieho súdu vôbec nedošlo. V tomto kontexte
sťažovateľka uvádza, že v podanom dovolaní trikrát označila dovolací dôvod podľa § 421
ods. 1 písm. b) CSP, vymedzila dovolací dôvod podľa § 423 CSP, ktorý podrobne vysvetlila
z hľadiska nesprávnosti rozhodnutia krajského súdu, ktorý nezaviazal žalovanú zaplatiť
fixnú zložku ceny tepla, a to napriek tomu, že žalovaná si u sťažovateľky záväzne objednala
určité množstvo tepla. Vzhľadom na nepriznanie fixnej zložky ceny tepla tak krajský súd
podľa jej názoru „otvoril“ právnu otázku, ktorá v rozhodovacej praxi najvyššieho súdu ešte
nebola riešená, čo plne opodstatňovalo prípustnosť ňou podaného dovolania.
18. V prvom rade ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že dovolanie sťažovateľky
bolo napadnutým uznesením najvyššieho súdu odmietnuté podľa § 447 písm. f) CSP, podľa
ktorého dovolací súd odmietne dovolanie, ak nie je odôvodnené prípustnými dovolacími
dôvodmi alebo ak dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom uvedeným v § 431
19. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že odmietnutie dovolania patrí medzi
procesné rozhodnutia dovolacieho súdu. Rozhodnutie o odmietnutí dovolania dovolací súd
vydá, ak nie sú splnené podmienky, ktoré zákon vymedzil ako podmienky vecného
prejednania dovolania.
20. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu (I. ÚS 8/96, I. ÚS 6/97,
II. ÚS 81/00) všeobecný súd nemôže porušiť základné právo na súdnu ochranu podľa
čl. 46 ods. 1 ústavy, a tým aj právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru, ak koná vo veci v súlade s procesnoprávnymi predpismi upravujúcimi postupy
v civilnom konaní. Takýmto predpisom je aj Civilný sporový poriadok.
21. Právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a základné právo
na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy sa v civilnom konaní účinne zaručujú len vtedy,
ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých civilný súd môže konať
a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania pred civilným súdom vrátane
dovolacích konaní. V dovolacom konaní procesné podmienky upravujú § 419 a nasl. CSP.
Podmienky prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku odvolacieho súdu
sú upravené v § 419 až § 423 a v § 431 až § 435 CSP.
22. Vychádzajúc zo svojej doterajšej judikatúry, ústavný súd považuje za potrebné
uviesť, že otázka posúdenia, či sú splnené podmienky na uskutočnenie dovolacieho konania,
patrí zásadne do výlučnej právomoci dovolacieho súdu, t. j. najvyššieho súdu,
a nie do právomoci ústavného súdu. Ústavný súd nie je alternatívou ani mimoriadnou
opravnou inštanciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov, sústavu
ktorých završuje najvyšší súd. Uvedené zároveň nevylučuje, že ústavne konformné
posúdenie vlastnej právomoci najvyšším súdom je následne ústavným súdom
preskúmateľné v konaní o ústavnej sťažnosti (I. ÚS 270/2020).
23. Ústavný súd po preskúmaní napadnutého uznesenia najvyššieho súdu, ktorým
odmietol dovolanie sťažovateľky, a po oboznámení sa s jej dovolaním konštatuje,
že najvyšší súd sa v napadnutom uznesení zaoberal a ústavne akceptovateľným spôsobom
aj vysporiadal s dovolacími dôvodmi sťažovateľky, s ktorým sa nestotožnil, a preto
jej dovolanie odmietol. Podľa názoru ústavného súdu napadnuté uznesenie najvyššieho súdu
prima facie nemožno považovať za neodôvodnené, pričom zároveň neexistuje žiadna
skutočnosť, ktorá by signalizovala svojvoľný postup, resp. svojvoľné závery tohto súdu
(v medziach posudzovanej prípustnosti dovolania, pozn.), t. j. také, ktoré by nemali oporu
v zákone. Za situácie, keď najvyšší súd dospel ústavne konformným spôsobom k záveru
o neprípustnosti dovolania, nebol povinný vecne preskúmať v ňom obsiahnuté argumenty
sťažovateľky.
24. Vo vzťahu k dôvodnosti podaného dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP
najvyšší súd v napadnutom uznesení poukázal, že otázka relevantná v zmysle § 421 ods. 1
CSP musí byť zároveň riešená odvolacím súdom, pričom odvolací súd na jej riešení musel
založiť svoje rozhodnutie a musí ísť o otázku zásadného právneho významu.
25. Ústavný súd upriamuje pozornosť na skutočnosť, že podstatným argumentom,
na ktorom je založené napadnuté uznesenie najvyššieho súdu, nie je konštatovanie
o nešpecifikovaní právnej otázky tak, ako to namieta sťažovateľka, ale je ňou fakt,
že rozsudok krajského súdu ako súdu odvolacieho nie je založený na riešení sťažovateľkou
v dovolaní uvedených právnych otázok. V tejto súvislosti najvyšší súd uviedol, že otázkou
stavu núdze v tepelnej energetike sa odvolací súd tak, ako uvádza v dovolaní aj samotná
sťažovateľka, zaoberal len okrajovo, konštatujúc, že rozhodujúce udalosti sa udiali počas
právoplatne vyhláseného stavu núdze, skutočnosť ktorá nebola ani medzi účastníkmi sporná
a nebola dôvodom, pre ktorý odvolací súd žalobu zamietol. Najvyšší súd ďalej uviedol,
že obsahu rozsudku krajského súdu nezodpovedá ani konštatovanie sťažovateľky,
že nepriznaním fixnej zložky tepla otvoril právnu otázku, ktorá v rozhodovacej praxi
dovolacieho súdu ešte nebola riešená. Najvyšší súd zdôraznil, že práve naopak, z bodu 29
odôvodnenia rozsudku krajského súdu vyplývajú podrobné dôvody, pre ktoré odvolací súd
dospel k záveru o povinnosti žalovanej platiť fixnú zložku ceny tepla a práve sťažovateľky
na jej zaplatenie, a to ako dodávateľa, bez ohľadu na to, či sa takýto objem tepla aj skutočne
odoberie.
26. V závere napadnutého uznesenia (bod 33, pozn.) najvyšší súd poukázal
na skutočnosť, že krajský súd ako súd odvolací zmenil rozsudok súdu prvej inštancie
na základe aplikácie § 265 a § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka, § 3 ods. 1 Občianskeho
zákonníka a čl. 2 ods. 1 CSP, keď krajský súd nepoprel právo sťažovateľky na zaplatenie
fixnej zložky ceny tepla, avšak konštatoval, že za situácie nesplnenia si zmluvnej povinnosti
sťažovateľky nebolo možné jej zmluvnému nároku priznať právnu ochranu (bod 37
rozsudku krajského súd, pozn.). Z ústavnoprávneho hľadiska je tak podstatné, že dovolaním
napadnutý rozsudok krajského súdu je z hľadiska zásadnej právnej otázky, na ktorej
je založený, zjavne mimo rámca dovolacích argumentov a právnej otázky tak,
ako ju vymedzila sťažovateľka v podanom dovolaní.
27. Vzhľadom na už uvedené ústavný súd konštatuje, že najvyšší súd ústavne
konformným spôsobom zdôvodnil, prečo v prípade sťažovateľkou podaného dovolania
neboli dané predpoklady pre uskutočnenie meritórneho dovolacieho prieskumu.
28. Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade niet
žiadnej spojitosti medzi napadnutým uznesením najvyššieho súdu a namietaným porušením
základného práva sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru, preto ústavnú sťažnosť sťažovateľky odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona
o ústavnom súde pre jej zjavnú neopodstatnenosť.
29. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti sa ústavný súd ďalšími návrhmi
sťažovateľky uvedenými v petite jej ústavnej sťažnosti nezaoberal, keďže rozhodovanie
o nich je podmienené vyslovením porušenia základného práva alebo slobody podľa ústavy,
alebo ľudského práva alebo základnej slobody podľa kvalifikovanej medzinárodnej zmluvy,
k čomu v tomto prípade nedošlo.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 8. decembra 2020
Jana Baricová
predsedníčka senátu