Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 559/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-22

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 8. decembra 2020

v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a sudcov Rastislava Kaššáka

a Miloša Maďara (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť sťažovateľky

obchodnej spoločnosti ,

, , zastúpenej advokátkou JUDr. Michaelou

Poláčkovou, LL.M., Palárikova 88, Čadca, vo veci namietaného porušenia základného práva

podľa a práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. z 24. júna 2020 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti

o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého rozhodnutia a sťažnostný návrh

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. septembra

2020 doručená ústavná sťažnosť sťažovateľky obchodnej spoločnosti

, , (ďalej

len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1

(ďalej len „“) a práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. z 24. júna

2020 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“).

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že Okresným súdom Dolný Kubín (ďalej

len „okresný súd“) bol pod sp. zn. vedený spor na základe žaloby

sťažovateľky proti

(ďalej len „žalovaná“), o zaplatenie sumy 5 797,51 € s príslušenstvom z titulu nezaplatenia

faktúr za fixnú zložku ceny tepla.

3. Sťažovateľka bola v spore trikrát úspešná na úrovni okresného súdu ako súdu prvej

inštancie, ktorý jej žalobe vyhovel a priznal jej náhradu trov konania v plnej výške,

a to rozsudkom sp. zn. z 15. mája 2014, rozsudkom sp. zn.

z 1. marca 2016 a rozsudkom sp. zn. z 29. júna 2017.

4. Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“) ako súd druhej inštancie vo veci

rozhodoval trikrát, a to dvakrát s vrátením veci okresnému súdu na ďalšie konanie

a rozhodnutie uznesením sp. zn. z 28. mája 2015 a uznesením sp. zn.

zo 14. marca 2017. Tretíkrát rozhodol krajský súd rozsudkom sp. zn.

z 30. mája 2018 (ďalej len „rozsudok krajského súdu“), ktorým žalobu

zamietol a žalovanej priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.

5. Proti rozsudku krajského súdu sťažovateľka podala dovolanie, ktorého prípustnosť

odôvodnila v znení

neskorších predpisov (ďalej aj „CSP“). Podľa názoru sťažovateľky krajský súd nepriznaním

fixnej zložky tepla „otvoril“ právnu otázku, ktorá v rozhodovacej praxi najvyššieho súdu

ešte nebola riešená, a preto je názoru, že podala prípustné dovolanie.

6. Najvyšší súd napadnutým uznesením dovolanie sťažovateľky podľa § 447 písm. f)

odmietol.

7. Sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd vo veci samej nálezom rozhodol:

„I. Základné právo spoločnosti

, Slovenská republika, ,

registrácia: obchodný register Okresného súdu Žilina, odd.: Sa, vl.č. na súdnu

ochranu podľa a na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 24.06.2020, sp.zn. bolo

porušené.

II. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 24.06.2020, sp.zn.

sa zrušuje a vec sa vracia Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na ďalšie

konanie.

III. Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný uhradiť spoločnosti

: ,

Slovenská republika, , registrácia: obchodný register Okresného súdu

Žilina, odd.: Sa, vl.č. trovy konania vo výške 507,53 € (422,94 € + 84,59 € DPH),

na účet právneho zástupcu JUDr. Michaela Poláčková, LL.M., advokátka, IBAN: SK87

7500 0000 0040 1747 7647, BIC: CEKOSKBX, vedený v peňažnom ústave Československá

obchodná banka, a.s., do 3 dní od právoplatnosti nálezu.“

II.

Relevantná právna úprava

8. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

9. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

10. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom

je s účinnosťou od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých (ďalej

len „“).

11. Podľa ústavný súd každý návrh na začatie

konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd

zisťuje, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie.

12. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc, b) ktorý je podaný navrhovateľom

bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa

o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37, c) ktorý nemá náležitosti ustanovené

zákonom, d) ktorý je neprípustný, e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou, f) ktorý

je podaný oneskorene, g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

13. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

14. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.

III.

Sťažnostná argumentácia a predbežné prerokovanie veci ústavným súdom

15. Sťažovateľka namieta, že najvyšší súd sa pri odmietnutí jej dovolania „uchýlil

k prílišnému formalizmu“, čo podľa jej názoru odporuje materiálnemu chápaniu princípov

právneho štátu a popiera jej právo na súdnu ochranu a spravodlivý proces. Najvyšší súd

v napadnutom uznesení posúdil jej dovolanie spôsobom, ktorý odporuje aktuálnej

rozhodovacej činnosti ústavného súdu, podľa ktorej právna otázka podľa

a dovolací dôvod (nesprávne právne posúdenie) podľa 432 sú spojené nádoby, a preto

najvyšší súd nemôže posudzovať prípustnosť dovolania striktne len na základe toho,

ako dovolateľ túto prípustnosť formálne vymedzil na konkrétnom riadku svojho podania.

Vo väzbe na takéto chápanie je podľa názoru sťažovateľky v odôvodnení napadnutého

uznesenia najvyššieho súdu obsiahnutá strohá a všeobecná konštatácia o nešpecifikovaní

právnej otázky a o neuvedení jej správneho právneho riešenia, ktorá je nepostačujúca

a nenapĺňa kritériá základného práva na súdnu ochranu.

16. Sťažovateľka tiež namieta, že odôvodnenie odmietnutia dovolania najvyšším

súdom obsiahnuté najmä v bodoch 27 až 33 napadnutého uznesenia vôbec nekorešponduje

s obsahom dovolania a zákonnými a judikatúrnymi požiadavkami kladenými na prípustnosť

dovolania.

17. V prospech svojej argumentácie sťažovateľka zdôrazňuje, že ňou podané

dovolanie obsahuje vymedzenú právnu otázku a jej vysvetlenie takým spôsobom, že boli

splnené všetky podmienky jeho prípustnosti na účel uskutočnenia meritórneho prieskumu

a rozhodnutia, ku ktorým zo strany najvyššieho súdu vôbec nedošlo. V tomto kontexte

sťažovateľka uvádza, že v podanom dovolaní trikrát označila dovolací dôvod podľa § 421

ods. 1 písm. b) , vymedzila dovolací dôvod podľa , ktorý podrobne vysvetlila

z hľadiska nesprávnosti rozhodnutia krajského súdu, ktorý nezaviazal žalovanú zaplatiť

fixnú zložku ceny tepla, a to napriek tomu, že žalovaná si u sťažovateľky záväzne objednala

určité množstvo tepla. Vzhľadom na nepriznanie fixnej zložky ceny tepla tak krajský súd

podľa jej názoru „otvoril“ právnu otázku, ktorá v rozhodovacej praxi najvyššieho súdu ešte

nebola riešená, čo plne opodstatňovalo prípustnosť ňou podaného dovolania.

18. V prvom rade ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že dovolanie sťažovateľky

bolo napadnutým uznesením najvyššieho súdu odmietnuté podľa , podľa

ktorého dovolací súd odmietne dovolanie, ak nie je odôvodnené prípustnými dovolacími

dôvodmi alebo ak dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom uvedeným v § 431

až .

19. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že odmietnutie dovolania patrí medzi

procesné rozhodnutia dovolacieho súdu. Rozhodnutie o odmietnutí dovolania dovolací súd

vydá, ak nie sú splnené podmienky, ktoré zákon vymedzil ako podmienky vecného

prejednania dovolania.

20. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu (, ,

) všeobecný súd nemôže porušiť základné právo na súdnu ochranu podľa

, a tým aj právo na spravodlivé súdne konanie podľa

dohovoru, ak koná vo veci v súlade s procesnoprávnymi predpismi upravujúcimi postupy

v civilnom konaní. Takýmto predpisom je aj .

21. Právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a základné právo

na súdnu ochranu podľa sa v civilnom konaní účinne zaručujú len vtedy,

ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých civilný súd môže konať

a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania pred civilným súdom vrátane

dovolacích konaní. V dovolacom konaní procesné podmienky upravujú a nasl. .

Podmienky prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku odvolacieho súdu

sú upravené v až a v až .

22. Vychádzajúc zo svojej doterajšej judikatúry, ústavný súd považuje za potrebné

uviesť, že otázka posúdenia, či sú splnené podmienky na uskutočnenie dovolacieho konania,

patrí zásadne do výlučnej právomoci dovolacieho súdu, t. j. najvyššieho súdu,

a nie do právomoci ústavného súdu. Ústavný súd nie je alternatívou ani mimoriadnou

opravnou inštanciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov, sústavu

ktorých završuje najvyšší súd. Uvedené zároveň nevylučuje, že ústavne konformné

posúdenie vlastnej právomoci najvyšším súdom je následne ústavným súdom

preskúmateľné v konaní o ústavnej sťažnosti ().

23. Ústavný súd po preskúmaní napadnutého uznesenia najvyššieho súdu, ktorým

odmietol dovolanie sťažovateľky, a po oboznámení sa s jej dovolaním konštatuje,

že najvyšší súd sa v napadnutom uznesení zaoberal a ústavne akceptovateľným spôsobom

aj vysporiadal s dovolacími dôvodmi sťažovateľky, s ktorým sa nestotožnil, a preto

jej dovolanie odmietol. Podľa názoru ústavného súdu napadnuté uznesenie najvyššieho súdu

prima facie nemožno považovať za neodôvodnené, pričom zároveň neexistuje žiadna

skutočnosť, ktorá by signalizovala svojvoľný postup, resp. svojvoľné závery tohto súdu

(v medziach posudzovanej prípustnosti dovolania, pozn.), t. j. také, ktoré by nemali oporu

v zákone. Za situácie, keď najvyšší súd dospel ústavne konformným spôsobom k záveru

o neprípustnosti dovolania, nebol povinný vecne preskúmať v ňom obsiahnuté argumenty

sťažovateľky.

24. Vo vzťahu k dôvodnosti podaného dovolania podľa

najvyšší súd v napadnutom uznesení poukázal, že otázka relevantná v zmysle § 421 ods. 1

musí byť zároveň riešená odvolacím súdom, pričom odvolací súd na jej riešení musel

založiť svoje rozhodnutie a musí ísť o otázku zásadného právneho významu.

25. Ústavný súd upriamuje pozornosť na skutočnosť, že podstatným argumentom,

na ktorom je založené napadnuté uznesenie najvyššieho súdu, nie je konštatovanie

o nešpecifikovaní právnej otázky tak, ako to namieta sťažovateľka, ale je ňou fakt,

že rozsudok krajského súdu ako súdu odvolacieho nie je založený na riešení sťažovateľkou

v dovolaní uvedených právnych otázok. V tejto súvislosti najvyšší súd uviedol, že otázkou

stavu núdze v tepelnej energetike sa odvolací súd tak, ako uvádza v dovolaní aj samotná

sťažovateľka, zaoberal len okrajovo, konštatujúc, že rozhodujúce udalosti sa udiali počas

právoplatne vyhláseného stavu núdze, skutočnosť ktorá nebola ani medzi účastníkmi sporná

a nebola dôvodom, pre ktorý odvolací súd žalobu zamietol. Najvyšší súd ďalej uviedol,

že obsahu rozsudku krajského súdu nezodpovedá ani konštatovanie sťažovateľky,

že nepriznaním fixnej zložky tepla otvoril právnu otázku, ktorá v rozhodovacej praxi

dovolacieho súdu ešte nebola riešená. Najvyšší súd zdôraznil, že práve naopak, z bodu 29

odôvodnenia rozsudku krajského súdu vyplývajú podrobné dôvody, pre ktoré odvolací súd

dospel k záveru o povinnosti žalovanej platiť fixnú zložku ceny tepla a práve sťažovateľky

na jej zaplatenie, a to ako dodávateľa, bez ohľadu na to, či sa takýto objem tepla aj skutočne

odoberie.

26. V závere napadnutého uznesenia (bod 33, pozn.) najvyšší súd poukázal

na skutočnosť, že krajský súd ako súd odvolací zmenil rozsudok súdu prvej inštancie

na základe aplikácie a , Občianskeho

zákonníka a , keď krajský súd nepoprel právo sťažovateľky na zaplatenie

fixnej zložky ceny tepla, avšak konštatoval, že za situácie nesplnenia si zmluvnej povinnosti

sťažovateľky nebolo možné jej zmluvnému nároku priznať právnu ochranu (bod 37

rozsudku krajského súd, pozn.). Z ústavnoprávneho hľadiska je tak podstatné, že dovolaním

napadnutý rozsudok krajského súdu je z hľadiska zásadnej právnej otázky, na ktorej

je založený, zjavne mimo rámca dovolacích argumentov a právnej otázky tak,

ako ju vymedzila sťažovateľka v podanom dovolaní.

27. Vzhľadom na už uvedené ústavný súd konštatuje, že najvyšší súd ústavne

konformným spôsobom zdôvodnil, prečo v prípade sťažovateľkou podaného dovolania

neboli dané predpoklady pre uskutočnenie meritórneho dovolacieho prieskumu.

28. Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade niet

žiadnej spojitosti medzi napadnutým uznesením najvyššieho súdu a namietaným porušením

základného práva sťažovateľky podľa a práva podľa

dohovoru, preto ústavnú sťažnosť sťažovateľky odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona

o ústavnom súde pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

29. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti sa ústavný súd ďalšími návrhmi

sťažovateľky uvedenými v petite jej ústavnej sťažnosti nezaoberal, keďže rozhodovanie

o nich je podmienené vyslovením porušenia základného práva alebo slobody podľa ,

alebo ľudského práva alebo základnej slobody podľa kvalifikovanej medzinárodnej zmluvy,

k čomu v tomto prípade nedošlo.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. decembra 2020

Jana Baricová

predsedníčka senátu