Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_13Cob-128-2016.pdf
PDF · 139.95 KB
Case nature
Area
Subarea
13Cob/128/2016
Uznesenie
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej a JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: Mestská teplárenská spoločnosť, a.s., skrátený názov: MTS a.s., so sídlom Palárikova 88, 022 01 Čadca, IČO: 36 389 480, zastúpeného právnou zástupkyňou JUDr. Michaelou Poláčkovou, advokátkou, so sídlom E. XXX/XX, XXX XX C., proti žalovanému: Kysucká knižnica, so sídlom ul. 17. novembra 1258, 022 01 Čadca, IČO: 36 145 068, zastúpenému právnou zástupkyňou JUDr. Tatianou Polkovou, advokátkou, so sídlom A. F. XXX/XX, P.O.BOX X, XXX XX N., v konaní o zaplatenie 5.797,51 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 2Cb/56/2011-497 zo dňa 01. marca 2016, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 2Cb/56/2011-497 zo dňa 01. marca 2016 z r u š u j e a v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd výrokom I/ rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 5.797,51 Eur s 0,034%-tným úrokom z omeškania denne zo sumy 406,02 Eur od 22.06.2007 do zaplatenia, zo sumy 814,31 Eur od 21.07.2007 do zaplatenia, zo sumy 814,31 Eur od 23.08.2007 do zaplatenia, zo sumy 814,31 Eur od 25.09.2007 do zaplatenia, zo sumy 814,31 Eur od 20.10.2007 do zaplatenia, zo sumy 814,31 Eur od 22.11.2007 do zaplatenia, zo sumy 814,31 Eur od 25.12.2007 do zaplatenia, zo sumy 814,31 Eur od 24.01.2008 do zaplatenia, v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Výrokom II/ vyslovil, že o trovách konania bude rozhodnuté do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na žalobu žalobcu doručenú Okresnému súdu Čadca dňa 30.03.2009, ktorou sa voči označenému žalovanému domáhal zaplatenia sumy 5.797,51 Eur s príslušenstvom. Svoju žalobu zdôvodnil tým, že dňa 21.12.2005 uzavrel so žalovaným Kúpnu zmluvu č. 11/2005/III (ďalej len kúpna zmluva), predmetom ktorej bola dodávka tepla pre ústredné vykurovanie do dohodnutých odberných miest odberateľa podľa právneho režimu upraveného zákonom č. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike a Obchodným zákonníkom. Spôsob určenia výšky kúpnej ceny podľa článku II zmluvy bol definovaný tak, že kúpna cena bude odberateľovi účtovaná za cenu určenú dodávateľovi na príslušný kalendárny rok Úradom pre reguláciu sieťových odvetví rozhodnutím o stanovení maximálnej ceny tepla. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví rozhodnutím č. 0310/2007/T určil na obdobie od 01.01.2007 do 31.12.2007 variabilnú zložku maximálnej ceny tepla a fixnú zložku ceny tepla s primeraným ziskom. Žalovaný si záväzne na rok 2006 objednal 1250 GJ tepla pre ústredné kúrenie, na rok 2007 si záväzne objednal 1250 GJ tepla pre ústredné kúrenie. Odberateľ tepla (žalovaný) sa podľa článku III zmluvy zaviazal zaplatiť dodávateľovi tepla kúpnu cenu za odobraté teplo v lehote 14 dní po vystavení účtovno-daňového dokladu. Za fakturačné obdobie bol zmluvne zvolený jeden kalendárny mesiac. Predmetom dohody bolo, že fixná zložka ceny tepla bude fakturovaná v každom fakturačnom období rovnomerne v 1/12 množstva tepla objednaného v odberovom diagrame. Na základe objednaného množstva tepla spolu so záväzným množstvom tepla ústredného kúrenia a teplej úžitkovej vody ostatných odberateľov bola mesačná cena tepla stanovená pre rok 2007 v sume
24.532,- Sk (814,31 Eur). Žalobca v rámci plnenia zmluvných záväzkov vyrobil k odberu prostredníctvom vlastných technologických zariadení pre účely prevádzky ústredného kúrenia žalovaného objednané množstvo tepla a následne podľa článku III kúpnej zmluvy vyúčtoval žalovanému spotrebu tepelnej energie zo zmluvných odberných miest, pričom podľa článku III ods. 3 písm. b) kúpnej zmluvy žiadal uhradiť fixnú zložku ceny. Dlh žalovaného predstavuje sumu 183.956,00 Sk (6.106,22 Eur), od ktorej sumy žalobca odpočítal sumu 9.300,- Sk (308,70 Eur), ktorá bola obsahom dobropisu č. 4800139. Pohľadávka na strane žalobcu je v sume 174.656,- Sk (5.797,51 Eur). Okrem istiny žalobca uplatnil aj úrok z omeškania s poukazom na ust. § 369 ods. 1 v spojení s ust. § 502 Obchodného zákonníka vo výške 0,034 % denne z jednotlivých omeškaných súm.
2. Žalovaný v odpore voči platobnému rozkazu uzavretie Kúpnej zmluvy č. 11/2005 zo dňa 21.12.2005 nepoprel, podľa neho však jej platnosť skončila dňa 10.11.2006 z dôvodu výpovede, ktorú uplatnil listom zo dňa 08.11.2006, doručeným žalobcovi 10.11.2006 a teda v období od 11.05.2007 do 31.12.2007 neexistuje žiaden zmluvný vzťah, na základe ktorého by si žalobca mohol uplatňovať dlh. Žalovaný poukázal na to, že uplatneniu výpovede predchádzala skutočnosť, že žalobca si neplnil záväzky z predmetnej zmluvy, a to konkrétne vyplývajúce mu z článku I ods. 2, v ktorom sa zaviazal dodávať teplo žalovanému a žalovaný sa ako odberateľ zaviazal dodané teplo odobrať a zaplatiť zaň kúpnu cenu. Žalobca v období od 01.06.2007 do 31.12.2007 nedodal žalovanému žiadne teplo, hoci bol na dodávku tepla viackrát vyzvaný. Podľa žalovaného stav núdze v tepelnej energetike trval od 18.10.2006 do 17.01.2007, avšak tento bol zapríčinený internými záležitosťami žalobcu, spočívajúcich v jeho obchodných sporoch s inými partnermi. Poukázal na to, že žalobca potvrdil podpisom objednávku žalovaného na dodávku tepla až dňa 27.10.2006, t.j. v čase, kedy bol vyhlásený stav núdze v tepelnej energetike, a preto musel mať vedomosť, že teplo nebude schopný dodať. Žalovaný namietal, že žalobca nemá nárok ani na tzv. fixné náklady, keďže teplo v období od 11.05.2007 do 31.12.2007 nevyrábal.
3. Okresný súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 15.05.2014 tak, že výrokom I/ uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 5.797,51 Eur s 0,034%-tným úrokom z omeškania denne zo sumy 406,02 Eur od 22.06.2007 do zaplatenia, zo sumy 814,31 Eur od 21.07.2007 do zaplatenia, zo sumy 814,31 Eur od 23.08.2007 do zaplatenia, zo sumy 814,31 Eur od 25.09.2007 do zaplatenia, zo sumy 814,31 Eur od 20.10.2007 do zaplatenia, zo sumy 814,31 Eur od 22.11.2007 do zaplatenia, zo sumy 814,31 Eur od 25.12.2007 do zaplatenia, zo sumy 814,31 Eur od 24.01.2008 do zaplatenia, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II/ vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Výrokom III/ vyslovil, že o trovách konania bude rozhodnuté do 30 dní od právoplatnosti rozsudku vo veci samej. Krajský súd v Žiline uznesením sp. zn. 13Cob/251/2014 zo dňa 28.05.2015 rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku I/ a III/ zrušil a v tejto časti vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
4. Okresný súd skonštatoval, že z obsahu podanej žaloby, faktúr a listinných dôkazov, ako aj z uznesenia Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13 Cob/251/2014 vyplýva skutočnosť, že fakturovanou veličinou, ktorej zaplatenia sa žalobca domáhal, bola fixná zložka ceny tepelnej energie, ktorá celkom predstavovala sumu 183.956,- Sk, z ktorej žalobca dobropisoval dobropisom č. 4800139 sumu 9.300,- Sk a pohľadávka na strane žalobcu predstavuje celkom 174.656,- Sk, t.j. 5.797,51 Eur. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané a medzi stranami sporu nesporné uzatvorenie kúpnej zmluvy na dodávku tepla dňa 21.12.2005, existencia objednávky žalovaného pre roky 2006 a 2007 v objeme 1250 GJ. Podľa predmetnej zmluvy sa žalobca zaviazal dodávať teplo pre ústredné kúrenie žalovanému a žalovaný sa zaviazal dodané teplo odobrať a zaplatiť zaň kúpnu cenu. Podľa čl. II. zmluvy kúpna cena dodávaného tepla sa účtuje za cenu určenú dodávateľovi - žalobcovi na príslušný kalendárny rok ÚRSO rozhodnutím o stanovení maximálnej ceny tepla. Podľa článku III. bod. 3 písm. b) zmluvy fixná zložka ceny tepla bude fakturovaná v každom fakturačnom období rovnomerne v 1/12 množstva tepla objednaného v odberovom diagrame. Podľa článku XVI. zmluvy dodávateľ môže vypovedať zmluvu o dodávke a odbere tepla podľa § 19 ods. 5 Zákona o tepelnej energetike, odberateľ môže vypovedať zmluvu o dodávke a odbere tepla podľa § 19 ods. 6 Zákona o tepelnej energetike a podľa článku XVII. zmluvy dodávateľ môže jednostranne odstúpiť od zmluvy, ak sú zároveň splnené podmienky § 20 Zákona o tepelnej energetike. Súčasťou zmluvy boli aj všeobecné obchodné podmienky, kedy podľa čl. VIII dodávateľ tepla je oprávnený uplatniť obmedzenie alebo prerušenie dodávky tepla b) pri vzniku a odstraňovaní porúch a havárií na svojej sústave tepelných zariadení a sústavách tepelných zariadení odberateľov, stavu núdze a pri stave predchádzajúcemu stavu núdze. Okresný súd konštatoval, že na základe objednávok žalovaného pre rok 2006 a 2007 mal žalobca pre žalovaného dodávať dohodnuté množstvo tepla pre ústredné kúrenie v objeme 1250 GJ ročne. Predmetom žaloby bolo zaplatenie fixnej zložky ceny tepla,
a to v 1/12 množstva tepla objednaného v odberovom diagrame. Na základe oznámenia žalobcu zo dňa 17.10.2006 primátor Mesta Čadca dňa 18.10.2006 vyhlásil stav núdze v tepelnej energetike na území Mesta Čadca pre vymedzené územie zásobovania teplom z kotolne PK Okresný úrad. Dňa 17.01.2007 primátor Mesta Čadca odvolal stav núdze v tepelnej energetike, ktoré rozhodnutie bolo Krajským súdom v Žiline zrušené a vec bola správnemu orgánu vrátená na ďalšie konanie s odôvodnením, že rozhodnutie o odvolaní stavu núdze v tepelnej energetike podľa § 28 ods. 1 zákona č. 657/2004 Z.z. je rozhodnutím, na ktoré treba aplikovať Správny poriadok, napadnuté rozhodnutie nemá náležitosti uvedené v § 47 Správneho poriadku, na ktorý nedostatok prihliada súd ex offo a je povinný ho zrušiť ako rozhodnutie nepreskúmateľné. Krajský súd ďalej konštatoval, že došlo k právoplatnému vyhláseniu stavu núdze Mestom Čadca dňa 18.10.2006. Podľa názoru okresného súdu Krajský súd v Žiline rozhodol 27.03.2011 v konaní sp. zn. 22 Sp 29/2010 s konečnou platnosťou tak, že zrušil rozhodnutie Mesta Čadca zo dňa 17.01.2007 vydané pod číslom 33/2007/OPE, ktorým došlo k odvolaniu stavu núdze v tepelnej energetike, čím minimálne do tohto dňa trval stav núdze v tepelnej energetike, ktorý Mesto Čadca 18.10.2006 vyhlásilo na území Mesta Čadca pre vymedzené územie zásobovania tepla z kotolne PK Okresný úrad.
5. Okresný súd mal za to, že žalobca nezavinil nedostatky v kvalite, množstve a v spoľahlivosti dodávok tepla, nedošlo teda k splneniu zákonnej podmienky uvedenej v § 20 ods. 2 písm. b) zákona č. 657/2004 Z.z. a ku výpovedi zo zmluvy o dodávke a odbere tepla zo strany žalovaného došlo navyše v čase, kedy Mesto Čadca vyhlásilo stav núdze. Žalobca pre žalovaného vystavil faktúry na fixné zložky ceny tepla v zmysle rozhodnutí ÚRSO na roky 2006 a 2007, pričom fixná zložka ceny tepla závisela od záväzných objednávok žalovaného. Suma mesačných faktúr zodpovedá 1/12 násobku ÚRSO-M schválenej fixnej zložky ceny tepla a objednaného množstva tepla. Žalované faktúry boli vystavené na základe záväznej objednávky žalovaného, od ktorej sa odvíjalo rozhodnutie ÚRSO a následne fakturovaná fixná zložka ceny tepla pre žalovaného, ktorú neuhradil. Štatutárny zástupca žalovaného záväznú objednávku potvrdil, čo do pravosti aj obsahu a uviedol, že si bol vedomý následkov tejto objednávky voči ÚRSO aj voči žalobcovi. K odpojeniu žalovaného došlo v stave núdze a žalovaný podľa zmluvy o dodávke odberu tepla a rovnako podľa zákona č. 657/2004 Z.z., nebol oprávnený vypovedať zmluvu v čase vyhláseného stavu núdze.
6. K tzv. „fixným nákladom“ okresný súd uviedol, podľa Výnosu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 1/2006 zo dňa 21.06.2006, ktorým sa ustanovuje rozsah cenovej regulácie na výrobu, distribúciu a dodávku tepla, spôsob jej vykonania, rozsah a štruktúra oprávnených nákladov, spôsob určenia výšky primeraného zisku a podklady na návrh ceny, podľa § 1 písm. f) na účely tohto výnosu sú fixnými nákladmi náklady, ktoré nie sú ovplyvnené objemom výroby tepla, podľa § 3 ods. 4 pri fakturácii za dodávku tepla jednotlivé zložky maximálnej ceny tepla určené úradom nie je možné prekročiť. Variabilná zložka maximálnej ceny tepla sa fakturuje na namerané množstvo tepla na odbernom mieste a fixná zložka maximálnej ceny tepla sa fakturuje za objednané množstvo tepla. Podľa § 4 ods. 8 tohto výnosu (nesprávne uvedené § 8) celková výška oprávnených fixných nákladov na dodávku tepla s primeraným ziskom je v roku t záväzná a pri fakturácii sa nemôže prekročiť. Okresný súd poukázal na ust. § 1 ods. 2 upravujúce ekonomicky oprávnené náklady a § 2 ods. 1 vyhlášky č. 505/2006 Z.z. Zdôraznil, že spôsob určenia výšky kúpnej ceny podľa článku II. zmluvy bol definovaný tak, že kúpna cena bude odberateľovi účtovaná za cenu určenú dodávateľovi na príslušný kalendárny rok ÚRSO - rozhodnutím o stanovení maximálnej ceny tepla. ÚRSO rozhodnutím č. 0310/2007/T určil na obdobie od 01.01.2007 do 31.12.2007 variabilnú zložku maximálnej ceny tepla a fixnú zložku ceny tepla s primeraným ziskom. Na základe objednaného množstva tepla bola mesačná cena tepla stanovená pre rok 2007 v sume 24.532,- Sk (814,31 Eur). Podľa rozhodnutia ÚRSO č. 0310/2007/T zo dňa 18.12.2006 bola stanovená fixná zložka maximálnej ceny tepla s primeraným ziskom na výstupe z primárnych rozvodov plynových kotolní 197,90 Sk/GJ bez DPH. Faktúrou č. 4700360 zo dňa 07.06.2007 žalobca voči žalovanému uplatnil nárok na úhradu sumy 20.615,24 Sk - fixnú zložku nákladov pri množstve 104,17 GJ (suma vypočítaná za jeden GJ 197,90 Sk + 19 % DPH), pričom od konečnej sumy bola odpočítaná záloha 12.300,- Sk, fakturovaná suma predstavovala 12.232,- Sk (406,02 Eur), faktúrou č. 4700420 zo dňa 06.07.2007 žalobca voči žalovanému uplatnil nárok na úhradu sumy 24.532,- Sk - fixnú zložku nákladov pri množstve 104,17 GJ (suma vypočítaná za jeden GJ 197,90 Sk + 19 % DPH), faktúrou č. 4700479 zo dňa 08.08.2007 žalobca voči žalovanému uplatnil nárok na úhradu sumy 24.532,- Sk - fixnú zložku nákladov pri množstve 104,17 GJ (suma vypočítaná za jeden GJ 197,90 Sk + 19 % DPH), faktúrou č. 4700538 zo dňa 10.09.2007 žalobca voči žalovanému uplatnil nárok na úhradu sumy 24.532,- Sk - fixnú zložku nákladov pri množstve 104,17 GJ (suma vypočítaná za jeden GJ 197,90 Sk + 19 % DPH), faktúrou
č. 4700598 zo dňa 05.10.2007 žalobca voči žalovanému uplatnil nárok na úhradu sumy 24.532,- Sk - fixnú zložku nákladov pri množstve 104,17 GJ (suma vypočítaná za jeden GJ 197,90 Sk + 19 % DPH), faktúrou č. 4700657 zo dňa 07.11.2007 žalobca voči žalovanému uplatnil nárok na úhradu sumy 24.532,- Sk - fixnú zložku nákladov pri množstve 104,17 GJ (suma vypočítaná za jeden GJ 197,90 Sk + 19 % DPH), faktúrou č. 4700716 zo dňa 10.12.2007 žalobca voči žalovanému uplatnil nárok na úhradu sumy 24.532,- Sk - fixnú zložku nákladov pri množstve 104,17 GJ (suma vypočítaná za jeden GJ 197,90 Sk + 19 % DPH), faktúrou č. 4700778 zo dňa 09.01.2008 žalobca voči žalovanému uplatnil nárok na úhradu sumy 24.532,- Sk - fixnú zložku nákladov pri množstve 104,17 GJ (suma vypočítaná za jeden GJ 197,90 Sk + 19 % DPH). Faktúrou č. 4800139 zo dňa 31.03.2008 dobropisoval žalobca žalovanému sumu 9.300,- Sk. Okresný súd za aplikácie § 20 ods. 1, 2, 3, § 27, § 28 zákona č. 657/2004 Z.z. konštatoval, že súčasťou vyhlásenia stavu núdze v tepelnej energetike je aj vyhlásenie rozsahu obmedzujúcich opatrení na spotrebu tepla a rozsahu povinností držiteľov povolení a ostatných fyzických osôb a právnických osôb na odstránenie stavu núdze. Ďalej uviedol, že okrem režimu zákona č. 657/2004 Z.z. sa kúpna zmluva č. 12/2005/III spravuje Obchodným zákonníkom a jeho rozhodnými ustanoveniami § 409 ods. 1, 2, § 447 Obchodného zákonníka.
7. Osvojac si názor krajského súdu v uznesení sp. zn. 13Cob/251/2014, že stav núdze v tepelnej energetike pre územie Mesta Čadca vo vymedzenom území trval minimálne od 18.10.2006 do 17.01.2007, okresný súd posúdil výpoveď žalovaného zo zmluvy o dodávke tepelnej energie za neplatnú. K námietke žalovaného, že platne odstúpil od zmluvy dňom 10.11.2006, s poukazom na § 19 ods. 4 zákona č. 657/2004 Z.z, tak okresný súd uviedol, pokiaľ žalovaný ako odberateľ odstúpil od Kúpnej zmluvy č. 11/2005/III v čase vyhláseného stavu núdze, nesplnil podmienku ustanovenia § 19 ods. 4 a 20 ods. 1 písm. b) zákona č. 657/2004 Z.z., nakoľko dodávateľ z dôvodu poruchy tepelných zariadení prerušil dodávku tepla v čase vyhláseného stavu núdze a nezavinil tak prerušenie dodávky tepla (čl. VIII. bod 1 písm. b) Všeobecných obchodných podmienok).
8. Pri posúdení výpovede žalovaného ako neplatnej, sa okresný súd zaoberal ďalej otázkou, či žalobcovi vznikol nárok na žalované plnenie. Konštatoval, že fixná zložka tepla je stanovená Výnosom ÚRSO z 21.06.2006 č. 1/2006, kedy táto nie je podmienená množstvom dodaného tepla, ale množstvom objednaného tepla. Keďže žalobca v čase vyhláseného stavu núdze neporušil svoje povinnosti podľa zákona č. 657/2004 Z.z. ani podľa zmluvy, bol oprávnený fakturovať fixnú zložku ceny tepla, pretože žalovaný si riadne objednal množstvo tepla pre rok 2006 a 2007 a je zrejmé, že na základe objednaného množstva tepla sa určuje fixná zložka ceny tepla.
9. Pokiaľ žalovaný v rámci obrany namietal aplikáciu § 265 Obchodného zákonníka, tak okresný súd poukázal na to, že v Obchodnom zákonníku je pre oblasť obchodných záväzkových vzťahov ustanovené pravidlo, v dôsledku ktorého sa neposkytne právna ochrana takému výkonu práva, ktoré je v rozpore s poctivým obchodným stykom. Poctivý obchodný styk je v porovnaní s pojmom dobré mravy pojmom užším, pričom aj pre obchodné záväzky je v dôsledku ustanovenia § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka aplikovateľné pravidlo o rozpore s dobrými mravmi a následná sankcia neplatnosti právneho úkonu. Nárok na uhradenie fixnej zložky ceny tepla okresný súd neposúdil ako nárok v rozpore s poctivým obchodným stykom, nakoľko fixná zložka ceny tepla je veličinou určenou výnosom štátneho orgánu, teda ÚRSO a odzrkadľuje oprávnené náklady dodávateľa tepla. Fixná zložka ceny tepla bola riadne vyčíslená v kúpnej zmluve a vychádzala z množstva objednaného tepla pre nasledujúci rok. V čase dojednania množstva tepla, ktoré malo byť vyrobené, t.j. v čase záväzného zostavenia odberného diagramu, zmluvný vzťah o dodávke a odbere tepla trval. Žalobca nezavinil nedostatky v kvalite, množstve a spoľahlivosti dodávok tepla, a preto má nárok na zaplatenie fixnej zložky ceny tepla, a preto nemožno hovoriť o tom, že by výkon tohto práva bol v rozpore s poctivým obchodným stykom. Zároveň za aplikácie § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka priznal žalobcovi právo na zaplatenie úroku z omeškania. Okresný súd postupom podľa § 151 ods. 3 O.s.p. vyslovil, že o trovách konania rozhodne v konečnom rozhodnutí vo veci samej.
10. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný prostredníctvom právnej zástupkyne. Namietal nesprávne skutkové závery a nesprávne právne posúdenie veci okresným súdom. Primárne žalovaný zdôraznil, že v rozhodnom období, za ktoré žalobca uplatňuje tzv. fixné náklady na výrobu, distribúciu a dodávku tepla, žalobca teplo nevyrábal, a teda teplo nedistribuoval a nedodával absolútne žiadnemu z pôvodných odberateľov, teda ani žalovanému. Bolo preukázané, že v dôsledku poruchy kotolne, ktorá bola zistená v októbri 2006 až do 23.01.2008, kedy bola porucha kotolne
odstránená, žalobca teplo nevyrábal, a preto mu ani nemohli vzniknúť fixné náklady. Z akéhokoľvek výkladu ustanovenia § 1 písm. f) Výnosu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 1/2006 zo dňa 21.06.2006 vyplýva, že fixné náklady sú súčasťou fakturácie, ktorá súvisí s dodávkou tepla. V kritickom období bez zavinenia žalovaného žalobca nedodával žiadne teplo, nevystavil žiadnu faktúru za dodávku tepla a z tohto vyplýva, že ak teplo nevyrábal, nedodával, nemohol fakturovať len fixné náklady, pretože tieto vzniknúť nemohli. Žalovaný poukázal na to, že fixná zložka ceny tepla sa síce určuje podľa objednávky, ale z logiky veci vyplýva, že sa môže fakturovať len v tom prípade, ak reálne teplo bolo aj dodané. V inej situácii pri nevyrobení a nedodaní tepla takéto náklady ani existovať nemôžu. Fixné náklady musia byť viazané na dodávku objednaného tovaru, nemôžu byť fakturované bez výroby a dodávky tohto tovaru, pretože v takom prípade nie sú ničím iným než bezdôvodným obohatením. Pokiaľ okresný súd právne posúdil nárok žalobcu podľa vyhlášky ÚRSO č. 505/2006 zo dňa 24.08.2006, je potrebné uviesť, že touto sa ustanovuje rozsah ekonomicky oprávnených nákladov vyvolaných odpojením sa odberateľa alebo konečného spotrebiteľa od sústavy tepelných zariadení dodávateľa a spôsob ich výpočtu, ide o zjavne nesprávnu aplikáciu tohto predpisu, pretože na zistený skutkový stav predmetnú vyhlášku nemožno aplikovať. Žalovaný sa neodpojil od sústavy tepelných zariadení. Žalobca nebol v rozhodnom období žiadnym dodávateľom, pretože nevyrábal teplo, a preto sa žalovaný ani od sústavy tepelných zariadení dodávateľa nemohol odpojiť. Pokiaľ okresný súd poukázal na Výnos Úradu pre reguláciu sieťových odvetí č. 1/2006 zo dňa 21.06.2006, žalovaný poukázal na to, že týmto výnosom sa ustanovuje rozsah cenovej regulácie za výrobu, distribúciu a dodávku tepla, spôsob jej vykonania, rozsah a štruktúra oprávnených nákladov, spôsob určenia výšky primeraného zisku a podklady na návrh ceny, pričom z preukázaného skutkového stavu je nesporné, že žalobca v rozhodnom období teplo nevyrábal, a preto mu nemohli vzniknúť žiadne fixné náklady. Žalovaný zdôraznil, že Kúpna zmluva č. 11/2005/III zo dňa 21.12.2005 je dvojstranný právny úkon. Výpoveď zo zmluvy podľa čl. XVI. bod 2 zo dňa 08.11.2006 je jednostranný právny úkon, o platnosti resp. neplatnosti ktorého môže rozhodnúť len nestranný súd. Žalovaný nemá žiadnu vedomosť o tom, že by žalobca podal súdu návrh na určenie neplatnosti výpovede. Ak neexistuje také rozhodnutie, treba rešpektovať vôľu jednej zo zmluvných strán, ktorú prejavila výpoveďou. Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu nevyplýva relevantná argumentácia, ktorou by bola spochybnená platnosť jednostranného právneho úkonu žalovaného, ktorým je výpoveď. Podľa žalovaného neobstojí tvrdenie okresného súdu, že žalobca nezavinil nedostatky v kvalite, množstve a spoľahlivosti dodávok tepla, pretože je nesporné, že žalobca nevyrábal teplo z dôvodu poruchy kotolne, ktorú poruchu neodstránil až do 23.01.2008. Nie je rozhodné pre žalovaného, aké boli dôvody, ktoré bránili žalobcovi vyrábať teplo, pretože pokiaľ sa rozhodol podnikať v tejto oblasti, mal mať vysporiadané svoje vzťahy. Doslova nepravdivým tvrdením okresný súd odmietol pokyn odvolacieho súdu posúdiť vec cez úpravu § 265 Obchodného zákonníka subsidiárne § 3 Občianskeho zákonníka. Bol to práve žalobca, ktorý zavinil nedodanie objednaného tovaru z hľadiska jeho kvality, množstva a spoľahlivosti dodávky, a to v čase, keď si poveternostné podmienky vyžadovali intenzívne kúrenie, pretože nedodaním tepla nielenže sa ohrozilo zdravie pracovníkov a návštevníkov Kysuckej knižnice, ale obmedzilo aj jej činnosť. Zároveň poukázal na rozhodnutia vyslovené v rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 2Cb/58/2011 zo dňa 30.08.2012, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 14Cob/325/2012, ktoré priniesli rozbor rozhodnutí príslušných súdov v rámci súdneho prieskumu rozhodnutí vydaných v správnom konaní Mestom Čadca, z ktorých vyplýva i to, že nikdy neboli splnené podmienky stavu núdze, ktorý by mal byť prekážkou pre ukončenie zmluvného vzťahu medzi odberateľmi tepla, vrátane žalovaného a žalobcu. Z napadnutého rozsudku nie je možné zistiť dôvod, pre ktorý sa prvostupňový súd odchýlil od skutkových zistení a právnych záverov vyjadrených v týchto rozhodnutiach. Podľa názoru žalovaného žalobca uplatňuje neoprávnené nároky, pre ktoré neexistuje skutkový ani právny základ. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť.
11. K doručenému odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca prostredníctvom právneho zástupcu. Podľa žalobcu žalovaný nesprávne namieta, že platnosť výpovede zo dňa 08.11.2006 z Kúpnej zmluvy č. 11/2005/III zo dňa 21.12.2005 mohol posúdiť len súd na základe návrhu žalobcu, ktorý podaný nebol. V skutočnosti žalovaný otvára už zodpovedanú otázku. V konaní bola vyriešená procesná situácia, či má súd o platnosti výpovede rozhodnúť určovacím výrokom alebo prejudiciálnym posúdením, ku ktorému okresný súd pristúpil najskôr konkludentne a neskôr výslovným určením neplatnosti, v súlade so záväznou povinnosťou uloženou odvolacím súdom. Predmetná námietka je preto bezpredmetná. Žalovaný nesprávne namieta, že rozhodnutie neobsahuje relevantnú argumentáciu spochybňujúcu neplatnosť výpovede. Okresný súd zdôvodnil neplatnosť výpovede vyčerpávajúco a vecne správne, s rešpektovaním preukázaných skutočností, relevantných ustanovení zmluvy a zákona
č. 657/2004 Z.z. Podľa žalobcu je záver okresného súdu o neplatnej výpovedi absolútne správny. Žalobcovi bola výpoveď doručená dňa 10.11.2006, kedy platil primátorom Mesta Čadca vyhlásený (od 18.10.2006) stav núdze v tepelnej energetike pre vymedzené územie zásobovania Mesta Čadca. Stav núdze bol žalobcom nezavinený objektívny stav nedodávania tepla, pre ktorý žalovaný nemohol platne skončiť zmluvný vzťah výpoveďou. Tvrdenie žalovaného, že neobstojí záver okresného súdu o žalobcom nezavinených nedostatkoch v kvalite, množstve a spoľahlivosti dodávok tepla, nemožno chápať inak, ako účelové. Uvedené platí aj o tvrdení žalovaného, že nedodávanie tepla bolo následkom nevysporiadaných súkromnoprávnych vzťahov žalobcu s vlastníkmi nehnuteľnosti, v ktorej sa kotolňa nachádzala. Bolo preukázané, že žalobcovi svedčilo zákonné aj zmluvné vecné bremeno voľného prístupu ku kotolni. Žalobca nemal v stave núdze žiadne právomoci a bol odkázaný na úspešné postupy ním oslovených orgánov. Podľa žalobcu žalovaný si v námietkach stavu núdze vzájomne odporuje. Na jednej strane tvrdí, že bola jednoznačne preukázaná porucha kotolne v období október 2006 - január 2008, ktorá bola skutkovým dôvodom podľa ust. § 27 písm. b) a § 28 zákona č. 657/2004 Z.z. pre vyhlásenie stavu núdze primátorom mesta Čadca (18.10.2006), na druhej strane tvrdí, že neboli nikdy splnené podmienky stavu núdze, v čom odkazuje na rozhodnutia v súvisiacom spore. Vysvetlením týchto protichodných reakcií je účelové popieranie stavu núdze ako objektívnej reality zo strany žalovaného, hoci stav núdze zažil, dokonca bol jedným z účastníkov jeho vyhlásenia. Napriek tejto priamej skúsenosti žalovaný argumentuje súvisiacim sporom z pozície účastníka, a teda nevedomosti o jej skutkových a právnych podrobnostiach. V každom prípade platí záver vyslovený odvolacím súdom, že súvisiaci spor sa týkal obdobia od odvolania stavu núdze (17.01.2008) a zamietnutia novej žiadosti o vyhlásenie stavu núdze (21.08.2008), ktoré neboli rozhodujúce pre zmluvný vzťah žalobcu a časovo skoršiu výpoveď žalovaného. Žalobca odmieta vyjadrenia žalovaného, ktorými navodzuje o žalobcovi negatívny dojem, hoci je nesporné, že žalobca voči nemu uplatnil minimum v porovnaní s nárokmi, na ktoré ho oprávňovala zmluva. Žalovaný nesprávne namieta, že žalobca si uplatnil fixné náklady tak, že „doslova a do písmena fakturoval nič“ a nesprávne tvrdí, že fixné náklady musia byť viazané na dodávku objednaného tovaru a nemôžu byť fakturované bez výroby a dodávky objednaného tovaru. Vyjadreniu žalovaného chýba základná logika. Presnejšie je logickým paradoxom, pretože žalovaný vychádza z ust. § 1 písm. f) Výnosu ÚRSO č. 1/2006, ktoré jednoznačne definuje fixné náklady ako náklady neovplyvnené objemom výroby tepla. Tomu zodpovedajú aj ďalšie ustanovenia výnosu definujúce fixnú zložku ceny tepla podľa objednaného a nie skutočne vyrobeného a dodaného tepla. Námietka žalovaného, že toho času ide o zrušený predpis je bezpredmetná, nakoľko tento bol platný a účinný v období uplatnených faktúr žalobcu. Žalovaným uplatnené námietky proti charakteru fixnej zložky tepla sú absolútne mylné a vyplývajú z dezinterpretácie relevantného práva. Žalovaný zároveň nesprávne namieta, že okresný súd odmietol pokyn odvolacieho súdu o žalobcom nezavinenom nedodaní objednaného tepla. Žalovaný sa mýli a argumentuje nepravdami o skutočnom priebehu stavu núdze, ktorý žalobca rozsiahlo preukazoval. Tvrdenia žalovaného sú nepreukázané obvinenia. Podľa žalobcu je správne, ak okresný súd ust. § 265 Obchodného zákonníka o poctivom obchodnom styku aplikoval v súlade s morálnym korektívom tejto normy. Žalobca tvrdí, že uplatnený nárok proti žalovanému na zaplatenie fixnej zložky ceny tepla za obdobie od 22.06.2007 do 24.01.2008 je oprávnený, rozsudok okresného súdu je zákonný a vecne správny. Navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť s priznaním náhrady trov odvolacieho konania.
12. Okresný súd podaním zo dňa 06.05.2016 doručil vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného žalovanému prostredníctvom právnej zástupkyne na vyjadrenie. Zo strany žalovaného k vyjadreniu nedošlo.
13. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) prejednal vec v medziach podľa ust. § 379 CSP v spojení s ust. § 380 ods. 1 CSP postupom bez nariadenia pojednávania a rozsudok okresného súdu zrušil podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP a podľa ust. § 391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
14. Primárne v procesnej rovine krajský súd uvádza, že v rámci odvolacieho konania konal a postupoval podľa zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), a to v zmysle ust. § 474 CSP, podľa ktorého, tento zákon nadobúda účinnosť 1. júla 2016, vo väzbe na ust. § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
15. Podľa ust. § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.
16. Za aplikácie vyššie citovaného zákonného ustanovenia bol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie preskúmavaný len v rozsahu odvolacích dôvodov žalovaného obsiahnutých v písomne podanom odvolaní zo dňa 21.03.2016. Podstatou odvolania žalovaného bola námietka nesprávneho právneho posúdenia veci, keď podľa žalovaného neexistuje skutkový ani právny základ pre nárok uplatnený žalobou žalobcu a priznaný súdom prvej inštancie.
17. V súvislosti s posúdením odvolacích dôvodov žalovaného bolo nevyhnutné vychádzať zo zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13Cob/251/2014 zo dňa 28.05.2015, ako aj, či okresný súd po zrušení a vrátení veci postupoval v zmysle záverov krajského súdu vyjadrených v predmetnom zrušujúcom uznesení. Krajský súd v zrušujúcom uznesení sp. zn. 13Cob/251/2014 uložil okresnému súdu, aby sa určitým a konkrétnym spôsobom zaoberal nárokom žalobcu a obranou žalovaného, jednoznačne sa vyjadril k trvaniu zmluvného vzťahu a charakteru fixnej zložky ceny tepla. Zároveň uložil okresnému súdu zaoberať sa a posúdiť uplatnený nárok žalobcu cez úpravu v § 265 Obchodného zákonníka subsidiárne § 3 Občianskeho zákonníka s vyriešením obrany žalovaného, že pokiaľ žalobca uplatnil nárok ako fixnú zložku, súčasťou ktorej je primeraný zisk, keď teplo nevyrábal a nedodával s tým, či je možné takémuto nároku priznať súdnu ochranu.
18. Bolo nepochybné, že žalobca uplatňoval proti žalovanému zmluvný nárok vyplývajúci z uzavretej Kúpnej zmluvy č. 11/2005/III zo dňa 21.12.2005, predmetom ktorej bola dodávka tepla pre ústredné vykurovanie do dohodnutých odberných miest odberateľa (žalovaného), podľa právneho režimu upraveného zákonom č. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike a zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka. V súvislosti s týmto založeným právnym vzťahom žalobca poukázal na to, že žalovaný si záväzne na rok 2006 objednal 1250 GJ tepla pre ústredné kúrenie a na rok 2007 si záväzne objednal ďalších 1250 GJ tepla pre ústredné kúrenie. V článku III. zmluvy sa žalovaný zaviazal zaplatiť dodávateľovi tepla kúpnu cenu za odobraté teplo v lehote 14 dní po vystavení účtovno-daňového dokladu, pričom za fakturačné obdobie bol zmluvne zvolený jeden kalendárny mesiac. Predmetom dohody bolo, že fixná zložka ceny tepla bude fakturovaná v každom fakturačnom období rovnomerne v 1/12 množstva tepla objednaného v odberovom diagrame, pričom na základe objednaného množstva tepla spolu so záväzným množstvom tepla ústredného kúrenia a teplej úžitkovej vody ostatných odberateľov bola mesačná cena tepla stanovená pre rok 2007 v sume 814,31 Eur (pôvodne 24.532,- Sk). Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia fakturovanej veličiny, a to fixnej zložky ceny tepelnej energie, ktorá predstavovala celkom sumu 183.956,- Sk, z ktorej žalobca dobropisoval sumu 9.300,- Sk a pohľadávka žalobcu predstavovala celkom sumu 5.797,51 Eur (pôvodne 174.656,- Sk). V rozhodnom období žalobca uplatnil tzv. fixné náklady na výrobu, distribúciu a dodávku tepla, v ktorom období však žalobca teplo nevyrábal, toto nedistribuoval a nedodával žiadnemu z pôvodných odberateľov, a teda ani žalovanému v dôsledku poruchy kotolne zistenej v októbri 2006 až do 23.01.2008.
19. Žalovaný sa v konaní bránil tým, že v rozhodnom období, za ktoré žalobca uplatňuje tzv. fixné náklady na výrobu, distribúciu a dodávku tepla, žalobca teplo nevyrábal, a teda teplo nedistribuoval a nedodával žalovanému. Napriek tomu, že fixná zložka ceny tepla sa síce určuje podľa objednávky, ale môže sa fakturovať len v tom prípade, ak reálne teplo aj dodané bolo, pričom žalovaný sa neodpojil od tepelnej sústavy zariadení žalobcu ako dodávateľa. Pre žalovaného nie sú rozhodné dôvody, ktoré žalobcovi bránili teplo vyrábať. Zároveň poukázal na to, že predmetnú kúpnu zmluvu platne vypovedal výpoveďou zo dňa 08.11.2006, ktorý úkon výpovede spadá do žalobcom fakturovaného obdobia v zmysle vystavených faktúr, z ktorých pohľadávka tvorí predmet sporu.
20. K odvolaciemu dôvodu nesprávneho posúdenia úkonu výpovede žalovaného zo dňa 08.11.2006, krajský súd poukazuje na to, že v zrušujúcom uznesení sp. zn. 13Cob/251/2014 zo dňa 28.05.2015 uložil okresnému súdu, aby sa vo vzťahu k uplatnenému nároku žalobcu a obrane žalovaného vyjadril k trvaniu zmluvného vzťahu založeného Kúpnu zmluvu č. 11/2005/III zo dňa 21.12.2005. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie pri posudzovaní (ne)platnosti právneho úkonu správne vychádzal z Vyhlásenia primátora Mesta Čadca zo dňa 18.10.2006, ako aj zo záverov rozhodnutia Krajského súdu v Žiline sp. zn. 22 Sp 29/2010 zo dňa 25. marca 2011. Bolo zrejmé, že primátor Mesta Čadca dňa 18. októbra 2006 (č.l. 68 spisu) vyhlásil stav núdze v tepelnej energetike na území Mesta Čadca pre vymedzené územie zásobovania teplom z kotolne PK Okresný úrad, k odvolaniu ktorého došlo dňa 17.01.2007. Krajský súd v Žiline v rozhodnutí sp. zn. 22 Sp 29/2010 zo dňa 25. marca 2011, vydanom v konaní o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu primátora Mesta Čadca o odvolaní stavu núdze zo
dňa 17.1.2007, vyslovil záver, že došlo k právoplatnému vyhláseniu stavu núdze Mestom Čadca dňa 18.10.2006, čím teda minimálne do 17.01.2007 trval stav núdze v tepelnej energetike, ktorý Mesto Čadca dňa 18.10.2006 vyhlásilo na území Mesta Čadca pre vymedzené územie zásobovania tepla z kotolne PK Okresný úrad. Pokiaľ teda v čase právoplatne vyhláseného stavu núdze žalovaný výpoveďou zo dňa 08.11.2006 vypovedal Kúpnu zmluvu č. 11/2005/III zo dňa 21.12.2005, ktorá bola doručená žalobcovi dňa 10.11.2006, došlo k predmetnej výpovedi v rozpore s § 19, § 20 zákona č. 657/2004 Z.z., v spojení s článkom XVI. - XVII., článkom VIII. odsek 1 písm. b) Všeobecných obchodných podmienok, čím je predmetná výpoveď neplatná, pretože žalovaný nebol oprávnený predmetnú zmluvu vypovedať.
21. Čo sa týka nároku žalobcu na zaplatenie fixnej zložky ceny tepla (fixných nákladov) vyúčtovaných jednotlivými faktúrami uvedenými v odôvodnení rozhodnutia okresného súdu, krajský súd v zhode so záverom súdu prvej inštancie konštatuje, že z kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným vyplývalo, že celková cena tepelnej energie je určená ako cena zložená z variabilnej zložky a fixnej zložky, pričom výšku variabilnej aj fixnej zložky pre každý kalendárny rok určuje predávajúcemu cenovým výmerom Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Skutočnosť, že teplo nebolo odoberané sa prejavila práve v tom, že žalobca nefakturoval žalovanému variabilnú zložku tepla, ktorá sa účtuje v závislosti od množstva odoberaného tepla, ale len fixnú zložku ceny tepla. Účtovanie tejto fixnej zložky upravoval § 3 ods. 4 časť druhej vety Výnosu ÚRSO z 21. júna 2006 č. 1/2006, podľa ktorého fixná zložka maximálnej ceny tepla sa fakturuje za objednané množstvo tepla. V zmysle článku III. bod 3 písmena b) zmluvy fixná zložka ceny tepla bude fakturovaná v každom fakturačnom období rovnomerne v 1/12 množstva tepla objednaného v odberovom diagrame. Podľa dôkazov vykonaných pred okresným súdom, v podstate fixná zložka má charakter paušálnej náhrady, preto pokiaľ trvá zmluvný vzťah, tak je nevyhnutné takúto fixnú zložku ceny tepla zo strany žalovaného - odberateľa za objednané množstvo tepla ako druhej zmluvnej strane uhrádzať. Fixná zložka ceny tepla, ktorá má i väzbu na regulačný príkon, vzťahuje sa na objednané množstvo tepla, je oddeliteľná od variabilnej zložky ceny tepla skutočne dodaného v konkrétnom období roku dodávky. Záver okresného súdu o povinnosti žalovaného platiť fixnú zložku ceny tepla vyplýval tak z Výnosu ÚRSO z 21. júna 2006 č. 1/2006, zo zákona č. 657/2004 Z.z., ako aj zo samotnej uzavretej zmluvy o dodávke a odbere tepla. Súhlasí preto krajský súd so záverom, že fixná zložka ceny tepla vychádzala z množstva objednaného tepla žalovaným pre nasledujúci rok, pričom v čase dojednania množstva tepla, ktoré malo byť vyrobené, t.j. v čase záväzného vystavenia odberného diagramu, zmluvný vzťah o dodávke a odbere tepla trval. Vo vzťahu k fixnej zložke krajský súd len dodáva, že dodávateľ musí byť vždy pripravený svoj záväzok na dodávku splniť, a s tým má spojené náklady (fixné náklady). Žalobca teda bol nútený rezervovať výrobnú kapacitu potrebnú na výrobu 1250 GJ tepla na rok 2006 a následne aj na rok 2007, a to bez ohľadu na to, či sa takýto objem tepla odoberie.
22. K odvolaciemu dôvodu žalovaného, či počas prerušenia dodávky tepla bol žalobca ako dodávateľ oprávnený účtovať fixnú zložku tepla, odvolací súd primárne uvádza, že podľa výsledkov vykonaného dokazovania pred okresným súdom nebolo sporné, že k prerušeniu dodávky tepla došlo v dôsledku poruchy technologického zariadenia plynovej kotolne situovanej v objekte - dome súp. č. XXXX na F. ulici v C., ktorej vlastníkom kotolne, ako aj technického príslušenstva je žalobca, pričom vlastníkom objektu v čase vzniku poruchy bola spoločnosť CUBUS a.s., so sídlom Čadca, ktorá ako vlastník objektu odmietla sprístupniť priestory plynovej kotolne pre jej opätovné uvedenie do prevádzky. Zvýrazňuje krajský súd, že v zrušujúcom uznesení č.k. 13Cob/251/2014-454 zo dňa 28.05.2015 bolo uložené okresnému súdu zaoberať sa a posúdiť uplatnený nárok žalobcu cez úpravu v § 265 Obchodného zákonníka subsidiárne § 3 Občianskeho zákonníka s vyriešením obrany žalovaného, že pokiaľ žalobca uplatnil nárok ako fixnú zložku, súčasťou ktorej je primeraný zisk, keď teplo nevyrábal a nedodával s tým, či je možné takémuto nároku priznať súdnu ochranu. Krajský súd konštatuje, že okresný súd dôsledne v zmysle tohto pokynu nepostupoval a dostatočne sa nezaoberal a nevyhodnotil, či uplatnenému nároku žalobcu možno priznať súdnu ochranu, teda či tento výkon práva požíva súdnu ochranu, z ktorého záveru došlo k zrušeniu rozsudku okresného súdu podľa ust. § ust. § 389 ods.1 písm. b) CSP.
23. Vo všeobecnosti uvádza odvolací súd, že ust. 265 Obchodného zákonníka deklaruje jednu zo zásad, podstatou ktorej je poctivý obchodný styk. Pôsobenie zásady poctivého obchodného styku má ochraňovať zmluvných partnerov pred nekorektnými praktikami v obchodovaní, ktoré by mohli viesť k zjavnému poškodeniu jedného z nich. Pokiaľ okresný súd apeloval na charakter fixnej zložky, tak krajský súd charakter tejto fixnej zložky ako paušálnej náhrady nepopiera, avšak považuje za potrebné, aby bol okresným súdom vyhodnotený zmysel, účel a charakter tejto fixnej zložky vo väzbe na úpravu v § 265 Obchodného zákonníka subsidiárne § 3 Občianskeho zákonníka za daného
skutkového a právneho stavu, ktorý tu bol zistený a bolo potrebné naň prihliadať. Na základe vykonaného dokazovania bolo zistené, že k nedodaniu tepla žalobcom žalovanému došlo z dôvodu spornosti zmluvných vzťahov žalobcu a tretej osoby. Tento stav potvrdil sám žalobca vo vyjadrení k odporu zo dňa 23.10.2009 (č.l. 75-77 spisu), kde uviedol, že v priebehu roku 2006 došlo k poruche technologického zariadenia - plynovej kotolne v objekte - dome súp. č. XXXX,na F. J. v C., ktorej vlastníkom je spoločnosť CUBUS, a.s., pričom ...,,žalobca sa pokúsil uviesť kotolňu do prevádzky...“, ...,, to mu bolo znemožnené nekooperatívnym prístupom vlastníka objektu“. I v rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 14Cob/325/2012 zo dňa 05.12.2013 bolo konštatované, že ...,,samotné nedodanie tepelnej energie žalobcom žalovanému ako zmluvnému odberateľovi tepelnej energie bolo zapríčinené primárne a priamo súkromnými spornými obchodnoprávnymi vzťahmi žalobcu s treťou osobou, a to majiteľom budovy, v ktorej sa plynový kotol nachádzal, pričom majiteľ budovy znemožnil žalobcovi prístup do tejto budovy“. Okresný súd sa žiadnym spôsobom nevyjadril k tomu, či dôsledky spornosti súkromnoprávnych vzťahov medzi žalobcom a treťou osobou mali dopad práve na žalovaného, ktorý tieto vzťahy nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť a do týchto vzťahov vstúpiť. Vzhľadom na vývoj vzťahov žalobcu a žalovaného, primárne s prihliadnutím na vzťah žalobcu a jeho súkromnoprávne vzťahy s majiteľom budovy, v dôsledku ktorých nedošlo k dodaniu tepelnej energie žalovanému, tak práve tento stav napriek tomu, že krajský súd nepopiera charakter fixnej zložky, vzbudzuje pochybnosti, či je možné takémuto nároku žalobcu, t.j. nároku na fixnú zložku ceny tepla, súčasťou ktorej je primeraný zisk, keď teplo nevyrábal a nedodával, priznať súdnu ochranu, a či výkon práva žalobcu v tomto prípade požíva súdnu ochranu. Okresný súd nevyhodnotil tú okolnosť, že práve dôsledky porušenia súkromnoprávnych vzťahov, ktorých žalovaný nebol účastníkom, mali na neho dopad a teda či je možné na tento nárok cez zásadu spravodlivosti prihliadať, v ktorej súvislosti poukazuje i na článok 2 bod 1 CSP, podľa ktorého ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. V tejto súvislosti je potrebné posúdiť i vyváženosť vzájomného plnenia, keď na jednej strane žalobca v dôsledku práve svojich vzťahov neplnil svoje záväzky vyplývajúce z uzavretej zmluvy a na druhej strane okolnosť súkromných vzťahov žalobcu, ktorá mala dopad práve na žalovaného, ktorý za tieto vzťahy žalobcu nenesie žiadnu zodpovednosť.
24. Okresný súd v novom konaní bude dôsledne skúmať, či boli naplnené zákonné podmienky pre aplikáciu § 265 Obchodného zákonníka v spojení s § 3 Občianskeho zákonníka a až na základe zodpovedania tejto otázky posúdi, či uplatnenému nároku žalobcu je možné priznať súdnu ochranu.
25. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
26. Podľa ust. § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.