Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_13Cob-176-2017.pdf
PDF · 187.86 KB
Case nature
Area
Subarea
13Cob/176/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: Mestská teplárenská spoločnosť a.s., skrátený názov: MTS a.s., so sídlom Palárikova 88, 022 01 Čadca, IČO: 36 389 480, zastúpeného právnou zástupkyňou JUDr. Michaelou Poláčkovou, advokátkou, so sídlom F. XX, XXX XX C., proti žalovanému: Kysucká knižnica v Čadci, so sídlom 17. novembra 1258, 022 01 Čadca, IČO: 36 145 068, zastúpenému právnou zástupkyňou JUDr. Tatianou Polkovou, advokátkou, so sídlom A. F. XXX/XX, P.O.W. T., XXX XX N., v konaní o zaplatenie 5.797,51 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 2Cb/56/2011-573 zo dňa 29. júna 2017, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 2Cb/56/2011-573 zo dňa 29. júna 2017 ktorým bolo rozhodnuté, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 5.797,51 Eur s 0,034%tným úrokom z omeškania denne zo sumy 406,02 Eur od 22.06.2007 do zaplatenia, zo sumy 814,31 Eur od 21.07.2007 do zaplatenia, zo sumy 814,31 Eur od 23.08.2007 do zaplatenia, zo sumy 814,31 Eur od 25.09.2007 do zaplatenia, zo sumy 814,31 Eur od 20.10.2007 do zaplatenia, zo sumy 814,31 Eur od 22.11.2007 do zaplatenia, zo sumy 814,31 Eur od 25.12.2007 do zaplatenia, zo sumy 814,31 Eur od 24.01.2008 do zaplatenia m e n í tak, že žalobu o zaplatenie sumy 5.797,51 Eur s príslušenstvom z a m i e t a . Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na plnú náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd výrokom I/ rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 5.797,51 Eur s 0,034%-tným úrokom z omeškania denne zo sumy 406,02 Eur od 22.06.2007 do zaplatenia, zo sumy 814,31 Eur od 21.07.2007 do zaplatenia, zo sumy 814,31 Eur od 23.08.2007 do zaplatenia, zo sumy 814,31 Eur od 25.09.2007 do zaplatenia, zo sumy 814,31 Eur od 20.10.2007 do zaplatenia, zo sumy 814,31 Eur od 22.11.2007 do zaplatenia, zo sumy 814,31 Eur od 25.12.2007 do zaplatenia, zo sumy 814,31 Eur od 24.01.2008 do zaplatenia, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II/ priznal žalobcovi náhradu trov konania vo výške 100 %. V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na žalobu žalobcu doručenú Okresnému súdu Čadca dňa 30.03.2009, ktorou sa voči označenému žalovanému domáhal zaplatenia sumy 5.797,51 Eur s príslušenstvom s odôvodnením, že dňa 21.12.2005 uzavrel so žalovaným Kúpnu zmluvu č. 11/2005/ III (ďalej len ,,kúpna zmluva“), predmetom ktorej bola dodávka tepla pre ústredné vykurovanie do dohodnutých odberných miest odberateľa podľa právneho režimu upraveného zákonom č. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike a Obchodným zákonníkom. Spôsob určenia výšky kúpnej ceny podľa článku II. zmluvy bol definovaný tak, že kúpna cena bude odberateľovi účtovaná za cenu určenú dodávateľovi na príslušný kalendárny rok Úradom pre reguláciu sieťových odvetví rozhodnutím o stanovení maximálnej ceny tepla. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví rozhodnutím č. 0310/2007/ T určil na obdobie od 01.01.2007 do 31.12.2007 variabilnú zložku maximálnej ceny tepla a fixnú
zložku ceny tepla s primeraným ziskom. Žalovaný si záväzne na rok 2006 objednal 1250 GJ tepla pre ústredné kúrenie, na rok 2007 si záväzne objednal 1250 GJ tepla pre ústredné kúrenie. Odberateľ tepla (žalovaný) sa podľa článku III. zmluvy zaviazal zaplatiť dodávateľovi tepla kúpnu cenu za odobraté teplo v lehote 14 dní po vystavení účtovno-daňového dokladu. Za fakturačné obdobie bol zmluvne zvolený jeden kalendárny mesiac. Predmetom dohody bolo, že fixná zložka ceny tepla bude fakturovaná v každom fakturačnom období rovnomerne v 1/12 množstva tepla objednaného v odberovom diagrame. Na základe objednaného množstva tepla spolu so záväzným množstvom tepla ústredného kúrenia a teplej úžitkovej vody ostatných odberateľov bola mesačná cena tepla stanovená pre rok 2007 v sume 24.532,- Sk (814,31 Eur). Žalobca v rámci plnenia zmluvných záväzkov vyrobil k odberu prostredníctvom vlastných technologických zariadení pre účely prevádzky ústredného kúrenia žalovaného objednané množstvo tepla a následne podľa článku III. kúpnej zmluvy vyúčtoval žalovanému spotrebu tepelnej energie zo zmluvných odberných miest, pričom podľa článku III. ods. 3. písm. b) kúpnej zmluvy žiadal uhradiť fixnú zložku ceny. Dlh žalovaného predstavuje sumu 183.956,00 Sk (6.106,22 Eur), od ktorej sumy žalobca odpočítal sumu 9.300,- Sk (308,70 Eur), ktorá bola obsahom dobropisu č. 4800139. Pohľadávka na strane žalobcu je v sume 174.656,- Sk (5.797,51 Eur). Okrem istiny žalobca uplatnil aj úrok z omeškania s poukazom na ust. § 369 ods. 1 v spojení s ust. § 502 Obchodného zákonníka vo výške 0,034 % denne z jednotlivých omeškaných súm. 2. Vykonaným dokazovaním okresný súd zistil, že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 21.12.2005 Kúpnu zmluvu na dodávku tepla podľa zákona č. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike a podľa Obchodného zákonníka. Na základe objednávok žalovaného pre rok 2006 a 2007 mal žalobca pre žalovaného dodávať dohodnuté množstvo tepla pre ústredné kúrenie v objeme 1250 GJ ročne. Predmetom žaloby bolo zaplatenie fixnej zložky ceny tepla, a to v 1/12 množstva tepla objednaného v odberovom diagrame. Na základe oznámenia žalobcu zo dňa 17.10.2006 primátor Mesta Čadca dňa 18.10.2006 vyhlásil stav núdze v tepelnej energetike na území Mesta Čadca pre vymedzené územie zásobovania teplom z kotolne PK Okresný úrad. Dňa 17.01.2007 primátor Mesta Čadca odvolal stav núdze v tepelnej energetike, ktoré rozhodnutie bolo Krajským súdom v Žiline zrušené a vec bola správnemu orgánu vrátená na ďalšie konanie s odôvodnením, že rozhodnutie o odvolaní stavu núdze v tepelnej energetike podľa § 28 ods. 1 zákona č. 657/2004 Z.z. je rozhodnutím, na ktoré treba aplikovať Správny poriadok, napadnuté rozhodnutie nemá náležitosti uvedené v § 47 Správneho poriadku, na ktorý nedostatok prihliada súd ex offo a je povinný ho zrušiť ako rozhodnutie nepreskúmateľné. Krajský súd ďalej konštatoval, že došlo k právoplatnému vyhláseniu stavu núdze Mestom Čadca dňa 18.10.2006. Podľa názoru okresného súdu Krajský súd v Žiline rozhodol 27.03.2011 v konaní sp. zn. 22Sp 29/2010 s konečnou platnosťou tak, že zrušil rozhodnutie Mesta Čadca zo dňa 17.01.2007 vydané pod číslom 33/2007/OPE, ktorým došlo k odvolaniu stavu núdze v tepelnej energetike, čím minimálne do tohto dňa trval stav núdze v tepelnej energetike, ktorý Mesto Čadca 18.10.2006 vyhlásilo na území Mesta Čadca pre vymedzené územie zásobovania tepla z kotolne PK Okresný úrad.
3. Okresný súd mal za to, že žalobca nezavinil nedostatky v kvalite, množstve a v spoľahlivosti dodávok tepla, nedošlo teda k splneniu zákonnej podmienky uvedenej v § 20 ods. 2 písm. b) zákona č. 657/2004 Z.z. a ku výpovedi zo zmluvy o dodávke a odbere tepla zo strany žalovaného došlo navyše v čase, kedy Mesto Čadca vyhlásilo stav núdze. Žalobca pre žalovaného vystavil faktúry na fixné zložky ceny tepla v zmysle rozhodnutí ÚRSO na roky 2006 a 2007, pričom fixná zložka ceny tepla závisela od záväzných objednávok žalovaného. Suma mesačných faktúr zodpovedá 1/12 násobku ÚRSO-M schválenej fixnej zložky ceny tepla a objednaného množstva tepla. Žalované faktúry boli vystavené na základe záväznej objednávky žalovaného, od ktorej sa odvíjalo rozhodnutie ÚRSO a následne fakturovaná fixná zložka ceny tepla pre žalovaného, ktorú neuhradil. Štatutárny zástupca žalovaného záväznú objednávku potvrdil, čo do pravosti aj obsahu a uviedol, že si bol vedomý následkov tejto objednávky voči ÚRSO aj voči žalobcovi. K odpojeniu žalovaného došlo v stave núdze a žalovaný podľa zmluvy o dodávke odberu tepla a rovnako podľa zákona č. 657/2004 Z.z., nebol oprávnený vypovedať zmluvu v čase vyhláseného stavu núdze.
4. K tzv. „fixným nákladom“ okresný súd uviedol, podľa Výnosu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 1/2006 zo dňa 21.06.2006, ktorým sa ustanovuje rozsah cenovej regulácie na výrobu, distribúciu a dodávku tepla, spôsob jej vykonania, rozsah a štruktúra oprávnených nákladov, spôsob určenia výšky primeraného zisku a podklady na návrh ceny, podľa § 1 písm. f) na účely tohto výnosu sú fixnými nákladmi náklady, ktoré nie sú ovplyvnené objemom výroby tepla, podľa § 3 ods. 4 pri fakturácii za dodávku tepla jednotlivé zložky maximálnej ceny tepla určené úradom nie je možné prekročiť. Variabilná zložka maximálnej ceny tepla sa fakturuje na namerané množstvo tepla na odbernom mieste a fixná
zložka maximálnej ceny tepla sa fakturuje za objednané množstvo tepla. Podľa § 4 ods. 8 tohto výnosu (nesprávne uvedené § 8) celková výška oprávnených fixných nákladov na dodávku tepla s primeraným ziskom je v roku t záväzná a pri fakturácii sa nemôže prekročiť. Okresný súd poukázal na ust. § 1 ods. 2 vyhlášky č. 505/2006 Z.z. upravujúce ekonomicky oprávnené náklady a § 2 ods. 1 vyhlášky č. 505/2006 Z.z. Zdôraznil, že spôsob určenia výšky kúpnej ceny podľa článku II. zmluvy bol definovaný tak, že kúpna cena bude odberateľovi účtovaná za cenu určenú dodávateľovi na príslušný kalendárny rok ÚRSO - rozhodnutím o stanovení maximálnej ceny tepla. ÚRSO rozhodnutím č. 0310/2007/T určil na obdobie od 01.01.2007 do 31.12.2007 variabilnú zložku maximálnej ceny tepla a fixnú zložku ceny tepla s primeraným ziskom. Na základe objednaného množstva tepla bola mesačná cena tepla stanovená pre rok 2007 v sume 24.532,- Sk (814,31 Eur). Podľa rozhodnutia ÚRSO č. 0310/2007/T zo dňa 18.12.2006 bola stanovená fixná zložka maximálnej ceny tepla s primeraným ziskom na výstupe z primárnych rozvodov plynových kotolní 197,90 Sk/GJ bez DPH. Faktúrou č. 4700360 zo dňa 07.06.2007 žalobca voči žalovanému uplatnil nárok na úhradu sumy 20.615,24 Sk - fixnú zložku nákladov pri množstve 104,17 GJ (suma vypočítaná za jeden GJ 197,90 Sk + 19 % DPH), pričom od konečnej sumy bola odpočítaná záloha 12.300,- Sk, fakturovaná suma predstavovala 12.232,- Sk (406,02 Eur), faktúrou č. 4700420 zo dňa 06.07.2007 žalobca voči žalovanému uplatnil nárok na úhradu sumy 24.532,- Sk - fixnú zložku nákladov pri množstve 104,17 GJ (suma vypočítaná za jeden GJ 197,90 Sk + 19 % DPH), faktúrou č. 4700479 zo dňa 08.08.2007 žalobca voči žalovanému uplatnil nárok na úhradu sumy 24.532,- Sk - fixnú zložku nákladov pri množstve 104,17 GJ (suma vypočítaná za jeden GJ 197,90 Sk + 19 % DPH), faktúrou č. 4700538 zo dňa 10.09.2007 žalobca voči žalovanému uplatnil nárok na úhradu sumy 24.532,- Sk - fixnú zložku nákladov pri množstve 104,17 GJ (suma vypočítaná za jeden GJ 197,90 Sk + 19 % DPH), faktúrou č. 4700598 zo dňa 05.10.2007 žalobca voči žalovanému uplatnil nárok na úhradu sumy 24.532,- Sk - fixnú zložku nákladov pri množstve 104,17 GJ (suma vypočítaná za jeden GJ 197,90 Sk + 19 % DPH), faktúrou č. 4700657 zo dňa 07.11.2007 žalobca voči žalovanému uplatnil nárok na úhradu sumy 24.532,- Sk - fixnú zložku nákladov pri množstve 104,17 GJ (suma vypočítaná za jeden GJ 197,90 Sk + 19 % DPH), faktúrou č. 4700716 zo dňa 10.12.2007 žalobca voči žalovanému uplatnil nárok na úhradu sumy 24.532,- Sk - fixnú zložku nákladov pri množstve 104,17 GJ (suma vypočítaná za jeden GJ 197,90 Sk + 19 % DPH), faktúrou č. 4700778 zo dňa 09.01.2008 žalobca voči žalovanému uplatnil nárok na úhradu sumy 24.532,- Sk - fixnú zložku nákladov pri množstve 104,17 GJ (suma vypočítaná za jeden GJ 197,90 Sk + 19 % DPH). Faktúrou č. 4800139 zo dňa 31.03.2008 dobropisoval žalobca žalovanému sumu 9.300,- Sk. Okresný súd za aplikácie § 20 ods. 1, 2, 3, § 27, § 28 zákona č. 657/2004 Z.z. konštatoval, že súčasťou vyhlásenia stavu núdze v tepelnej energetike je aj vyhlásenie rozsahu obmedzujúcich opatrení na spotrebu tepla a rozsahu povinností držiteľov povolení a ostatných fyzických osôb a právnických osôb na odstránenie stavu núdze. Ďalej uviedol, že okrem režimu zákona č. 657/2004 Z.z. sa kúpna zmluva č. 11/2005/III spravuje Obchodným zákonníkom a jeho rozhodnými ustanoveniami § 409 ods. 1, 2, § 447 Obchodného zákonníka.
5. Osvojac si názor krajského súdu v uznesení sp. zn. 13Cob/251/2014, že stav núdze v tepelnej energetike pre územie Mesta Čadca vo vymedzenom území trval minimálne od 18.10.2006 do 17.01.2007, okresný súd posúdil výpoveď žalovaného zo zmluvy o dodávke tepelnej energie za neplatnú. K námietke žalovaného, že platne odstúpil od zmluvy dňom 10.11.2006, s poukazom na § 19 ods. 4 zákona č. 657/2004 Z.z, okresný súd uviedol, pokiaľ žalovaný ako odberateľ odstúpil od Kúpnej zmluvy č. 11/2005/III v čase vyhláseného stavu núdze, nesplnil podmienku ustanovenia § 19 ods. 4 a 20 ods. 1 písm. b) zákona č. 657/2004 Z.z., nakoľko dodávateľ z dôvodu poruchy tepelných zariadení prerušil dodávku tepla v čase vyhláseného stavu núdze a nezavinil tak prerušenie dodávky tepla (čl. VIII. bod 1 písm. b) Všeobecných obchodných podmienok).
6. Pri posúdení výpovede žalovaného ako neplatnej, sa okresný súd zaoberal ďalej otázkou, či žalobcovi vznikol nárok na žalované plnenie. Konštatoval, že fixná zložka tepla je stanovená Výnosom ÚRSO z 21.06.2006 č. 1/2006, kedy táto nie je podmienená množstvom dodaného tepla, ale množstvom objednaného tepla. Keďže žalobca v čase vyhláseného stavu núdze neporušil svoje povinnosti podľa zákona č. 657/2004 Z.z. ani podľa zmluvy, bol oprávnený fakturovať fixnú zložku ceny tepla, pretože žalovaný si riadne objednal množstvo tepla pre rok 2006 a 2007 a je zrejmé, že na základe objednaného množstva tepla sa určuje fixná zložka ceny tepla. Na základe uvedeného rozsudkom zo dňa 01.03.2017 okresný súd rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 5.797,51 Eur s príslušenstvom, a to 0,034%-tným úrokom z omeškania denne s presnou špecifikáciou v odseku 8. odôvodnenia rozsudku.
7. Okresný súd poukázal na to, že na základe podaného odvolania Krajský súd v Žiline uznesením sp. zn. 13Cob/128/2016 zo dňa 14.03.2017 rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín zo dňa 01.03.2016 zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Krajský súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že súd prvej inštancie pri posudzovaní (ne)platnosti právneho úkonu správne vychádzal z Vyhlásenia primátora Mesta Čadca zo dňa 18.10.2006, ako aj zo záverov rozhodnutia Krajského súdu v Žiline sp. zn. 22Sp 29/2010 zo dňa 25.03.2011 so záverom, že pokiaľ v čase právoplatne vyhláseného stavu núdze žalovaný výpoveďou zo dňa 08.11.2006 vypovedal Kúpnu zmluvu č. 11/2005/III zo dňa 21.12.2005, ktorá bola doručená žalobcovi dňa 10.11.2006, došlo k predmetnej výpovedi v rozpore s §§ 19 a 20 zákona č. 657/2004 Z.z. v spojení s čl. XVI. - XVII., čl. VIII. ods. 1 písm. b) Všeobecných obchodných podmienok, čím je predmetná výpoveď neplatná, pretože žalovaný nebol oprávnený predmetnú zmluvu vypovedať. K nároku žalobcu na zaplatenie fixnej zložky tepla (fixných nákladov) vyúčtovaných jednotlivými faktúrami, v zhode so záverom súdu prvej inštancie krajský súd konštatoval, že z kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným vyplývalo, že celková cena tepelnej energie je určená ako cena zložená z variabilnej zložky a fixnej zložky, pričom výšku variabilnej aj fixnej zložky pre každý kalendárny rok určuje predávajúcemu cenovým výmerom Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Skutočnosť, že teplo nebolo odoberané, sa prejavila práve v tom, že žalobca nefakturoval žalovanému variabilnú zložku tepla, ktorá sa účtuje v závislosti od množstva odoberaného tepla, ale len fixnú zložku ceny tepla, ktorej účtovanie upravoval § 3 ods. 4, časť druhej vety Výnosu ÚRSO z 21. júna 2006 č. 1/2006. Krajský súd súhlasil so záverom okresného súdu, že fixná zložka ceny tepla vychádzala z množstva objednaného tepla žalovaným pre nasledujúci rok, pričom v čase dojednania množstva tepla, ktoré malo byť vyrobené, t.j. v čase záväzného vystavenia odberného diagramu, zmluvný vzťah o dodávke a odbere tepla trval. Žalobca bol nútený rezervovať výrobnú kapacitu potrebnú na výrobu 1250 GJ tepla na rok 2006 a následne aj na rok 2007, bez ohľadu na to, či sa takýto objem tepla odoberie. Krajský súd rovnako poukázal na nespornú skutočnosť, že k prerušeniu dodávky tepla došlo v dôsledku poruchy technologického zariadenia plynovej kotolne situovanej v objekte - dome súp. č. XXXX na Palárikovej ulici v Čadci, ktorej vlastníkom kotolne, ako aj technického príslušenstva je žalobca, pričom vlastníkom objektu v čase vzniku poruchy bola spoločnosť CUBUS a.s., so sídlom Čadca, ktorá ako vlastník objektu odmietla sprístupniť priestory plynovej kotolne pre jej opätovné uvedenie do prevádzky. Krajský súd nepoprel charakter fixnej zložky ako paušálnej náhrady, avšak považoval za potrebné, aby bol okresným súdom vyhodnotený zmysel, účel a charakter tejto fixnej zložky vo väzbe na úpravu v § 265 Obchodného zákonníka subsidiárne § 3 Občianskeho zákonníka za daného skutkového a právneho stavu, keď bolo zistené, že k nedodaniu tepla žalobcom žalovanému došlo z dôvodu spornosti zmluvných vzťahov žalobcu a tretej osoby. Vzhľadom na vývoj vzťahov žalobcu a žalovaného, primárne s prihliadnutím na vzťah žalobcu a jeho súkromno-právne vzťahy s majiteľom budovy, v dôsledku ktorých nedošlo k dodaniu tepelnej energie žalovanému, tento stav vzbudzoval podľa krajského súdu pochybnosti, či je možné nároku žalobcu, t.j. nároku na fixnú zložku ceny tepla, súčasťou ktorej je primeraný zisk, keď teplo nevyrábal a nedodával, priznať súdnu ochranu, a teda či výkon práva žalobcu v tomto prípade požíva súdnu ochranu. Krajský súd uviedol, že okresný súd nevyhodnotil tú okolnosť, že práve dôsledky porušenia súkromnoprávnych vzťahov, ktorých žalovaný nebol účastníkom, mali na neho dopad, a teda či je možné na tento nárok cez zásadu spravodlivosti prihliadať, v ktorej súvislosti poukázal na čl. 2 bod 1 CSP. Zároveň považoval za potrebné posúdiť i vyváženosť vzájomného plnenia, keď na jednej strane žalobca v dôsledku práve svojich vzťahov neplnil svoje záväzky vyplývajúce z uzavretej zmluvy a na druhej strane okolnosť súkromných vzťahov žalobcu, ktorá mala dopad práve na žalovaného, za ktoré vzťahy žalobcu nenesie žiadnu zodpovednosť. Krajský súd uložil okresnému súdu skúmať, či boli naplnené zákonné podmienky pre aplikáciu § 265 Obchodného zákonníka v spojení s § 3 Občianskeho zákonníka a na základe zodpovedania tejto otázky posúdiť, či uplatnenému nároku žalobcu je možné priznať súdnu ochranu.
8. Okresný súd v ďalšom vykonal dokazovanie výsluchom právnej zástupkyne žalobcu, právnej zástupkyne žalovaného, listinnými dôkazmi špecifikovanými v odseku 12. odôvodnenia rozsudku. Zistil, že žalovaný listom zo dňa 02.08.2006, adresovaným žalobcovi žiadal žalobcu o preukázanie schopnosti a možnosti dodávať teplo žalovanému v nasledujúcom vykurovacom období tak, ako je to zmluvne dojednané v Kúpnej zmluve č. 11/2005/III zo dňa 21.12.2005. Poukázal na to, že z výpisu z LV č. XXXX k.ú. C. vyplývalo, že k budove č. súp. XXXX sa viaže vecné bremeno - právo spočívajúce v práve voľného prístupu do kotolne v prospech žalobcu a z uznesenia Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13Cob/19/2007 bolo zistené, že v konaní žalobcu (MTS a.s. Čadca) proti žalovanému CUBUS a.s. Čadca o návrhu žalobcu o uloženie povinnosti prístupu ku kotolni, zdržanie sa konania zamedzujúceho prístup, oproti návrhu žalovaného o vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Čadca sp. zn. 4Cb/56/2006 zo dňa 31.10.2006 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Čadca sp. zn. 4Cb/56/2006 zo dňa 08.11.2006 bolo rozhodnuté tak, že rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch č. 1/ o zamietnutí návrhu žalobcu na umožnenie vstupu do budovy, č. 2/ o povinnosti žalovaného zdržať sa konania, ktorým by slovne a fyzicky bránil žalobcovi v prístupe k plynovej kotolni, č. 4/ o povinnosti žalobcu zaplatiť žalovanému bezdôvodné obohatenie a o náhrade trov prvostupňového konania bol zrušený a že podstatnou bola otázka, či žalobcovi svedčí právo vecného bremena, v akom rozsahu a z akého právneho titulu. Krajský súd vyslovil názor, že zo žiadnej právnej úpravy nevyplýva vylúčenie možnosti domáhania sa súčasne práv z vecného bremena, tak zmluvného, ako i zákonného. V tomto smere žalobcovi svedčí vecné bremeno založené kúpnou zmluvou zo dňa 14.09.2004, z ktorého vecného bremena vyplývalo oprávnenie žalobcu spočívajúce len v práve voľného prístupu do kotolne zapísané na LV č. 10447. Od 01.01.2005 pre oblasť tepelnej energetiky nadobudol účinnosť zákon č. 657/2004 Z.z., ktorý komplexným spôsobom upravil a zriadil zákonné vecné bremeno pre držiteľa licencie v tepelnom hospodárstve, a teda žalobcovi svedčilo aj zákonné vecné bremeno. Na zmluvné vecné bremeno „len prístupu do kotolne“ krajský súd nazeral širšie v rovine splnenia jeho účelu, ktorým je zabezpečovanie činností vyplývajúcich z licencie žalobcu v oblasti tepelného hospodárstva viažucich sa na kotolňu. Ide teda z časového i priestorového hľadiska o „trvalú“ možnosť prístupu do kotolne. Z listu Žilinského samosprávneho kraja, ktorý bol doručený žalobcovi 25.01.2007, okresný súd zistil, že žalobca listom č. 1663/2006 zo dňa 27.12.2006 zaslal ŽSK Dohodu o úhrade ekonomicky oprávnených nákladov vyvolaných odpojením sa odberateľa od sústavy tepelných zariadení dodávateľa s výpočtom ekonomicky oprávnených nákladov vyvolaných odpojením sa odberateľa od sústavy tepelných zariadení dodávateľa v roku 2007, pričom ŽSK neakceptoval návrh predmetnej dohody a žiadal, aby MTS a.s. Čadca obnovila dodávku tepla do Kysuckej knižnice Čadca.
9. Okresný súd posudzoval uplatnený nárok žalobcu cez úpravu uvedenú v ust. § 265 Obchodného zákonníka, subsidiárne v § 3 Občianskeho zákonníka a zaoberal sa obranou žalovaného, že pokiaľ žalobca uplatnil nárok ako fixnú zložku, súčasťou ktorej je primeraný zisk, keď teplo nevyrábal a nedodával s tým, či je možné takémuto nároku priznať súdnu ochranu. Okresný súd dospel k záveru, že uplatnenému nároku žalobcu možno priznať súdnu ochranu a výkon jeho práva súdnu ochranu požíva. Poukázal na to, že zmysel, účel a charakter fixnej zložky tepla vyplýva zo zákona č. 657/2004 Z.z. a fixná zložka ceny tepla vychádza z množstva objednaného tepla žalovaným pre nasledujúci rok, pričom v čase dojednania množstva tepla, ktoré malo byť vyrobené, zmluvný vzťah o dodávke a odbere tepla trval a dodávateľ musel byť pripravený svoj záväzok na dodávku splniť a s tým mal spojené náklady. Žalobca teda bol nútený rezervovať výrobnú kapacitu potrebnú na výrobu 1250 GJ tepla na rok 2006 a následne aj na rok 2007, a to bez ohľadu na to, či sa takýto objem tepla odoberie. Z vykonaných dôkazov bolo nesporné, že k prerušeniu dodávky tepla došlo v dôsledku poruchy technologického zariadenia plynovej kotolne situovanej v objekte - dome súp. č. XXXX, pričom vlastníkom objektu v čase vzniku poruchy bola spoločnosť CUBUS a.s. so sídlom v Čadci. Bolo preukázané, že žalobcovi vo vzťahu k predmetnej nehnuteľnosti, kde mal inštalované technologické zariadenie plynovej kotolne, v tom čase svedčilo zmluvné aj zákonné vecné bremeno voľného prístupu do predmetného objektu, pričom to bol práve vlastník objektu, ktorý v tom čase odmietol sprístupniť priestory plynovej kotolne pre jej opätovné uvedenie do prevádzky, napriek právoplatným rozhodnutiam súdov o povinnosti žalovaného sprístupniť objekt žalobcovi. Žalobca teda využil všetky zákonné oprávnenia, aby sa domohol plnenia zo zmluvného aj zákonného vecného bremena. Nesporným bolo, že žalobca žalovanému vyúčtoval predmetnými faktúrami len fixnú zložku ceny tepla, hoci jeho reálna strata, ktorú vysporiadal sám, predstavuje sumu 1.234.988,- Sk (40.996,80 Eur) a žalobca so žalovaným jednal o úhrade týchto ekonomicky oprávnených nákladov, ktoré žalovaný odmietol uhradiť a vyslovene žiadal, aby žalobca obnovil dodávku tepla do Kysuckej knižnice v Čadci. Teda okrem fixných nákladov žalobca neuplatňoval voči žalovanému aj ďalšie nároky, ktoré uplatňovať mohol, a to náhradu variabilnej zložky tepla. Rovnako žalobca nepožadoval od žalovaného náhradu škody, ktorá mu mohla vzniknúť tým, že si žalovaný v rozpore s uzatvorenou zmluvou dohodol náhradný zdroj dodávky tepla, napriek tomu, že zmluvný vzťah stále trval. Okresný súd nepoprel, že nedodanie tepelnej energie žalobcom žalovanému ako zmluvnému odberateľovi tepelnej energie bolo zapríčinené primárne obchodnoprávnymi vzťahmi žalobcu s treťou osobou, a to majiteľom budovy, v ktorej sa plynový kotol nachádza a hoci žalovaný tieto vzťahy nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť, nebolo možné hovoriť o tom, že nároku žalobcu na úhradu fixnej zložky ceny tepla, keď teplo nevyrábal a nedodával, nemožno priznať súdnu ochranu. V tomto smere okresný súd poukázal na skutočnosť, že žalobca bol podľa čl. 1 bod 2, čl. 3 bod 1 a bod 3 písm. a) a písm. b) zmluvy, ako aj § 3 ods. 2 Výnosu ÚRSO z 21.06.2006 č. 1/2006 a § 3 ods. 4 citovaného výnosu oprávnený účtovať a fakturovať žalovanému fixnú zložku ceny tepla, nakoľko táto nebola podmienená množstvom dodaného tepla, ale
množstvom objednaného tepla, pričom objednávka žalovaného na množstvo tepla pre rok 2006 a 2007 nebola spochybnená. Okresný súd zotrval na právnom názore, že v čase vyhláseného stavu núdze neporušil žalobca svoje právne povinnosti podľa zákona č. 657/2004 Z.z. ani podľa uzavretej zmluvy so žalovaným, a preto bol oprávnený a aj povinný žalovanému fakturovať fixnú zložku ceny tepla. Poukázal na to, že žalovaný bol jedným z množstva odberateľov v centrálnom systéme zásobovania teplom a nefakturovanie fixnej zložky ceny tepla by malo negatívny dopad na cenu tepla ostatných odberateľov v tomto systéme, nakoľko cenotvorba tepla spočíva na princípe, podľa ktorého každý jeden odberateľ v systéme tepla ovplyvňuje cenu pre všetkých ostatných odberateľov tepla. Zároveň poukázal okresný súd na to, že pojem primeraný zisk v sebe obsahuje predpoklad, že ide o zisk spravodlivý, poctivý a taký, ktorý zodpovedá dobrým mravom. K tejto položke považoval za potrebné na vec nazerať v širšom kontexte vo vzťahu k tomu, čo primeraný zisk predstavuje pre všetkých odberateľov v centrálnom systéme zásobovania, nakoľko primeraný zisk je kalkulovaný na všetkých odberateľov, čo v rozhodnom čase znamenalo zásobovanie všetkých mestských sídlisk a prevažných inštitúcií, ako aj budov v Meste Čadca, v porovnaní s ktorými je primeraný zisk žalobcu vo vzťahu k žalovanému len nepatrnou položkou. Objednávkou tepla, podľa ktorej sa kalkuluje a určuje fixná zložka ceny tepla, si odberateľ rezervuje určitú kapacitu a množstvo tepla a na určení fixnej zložky je irelevantné, či túto kapacitu naplní, a teda či zmluvné množstvo tepla fyzicky a reálne odoberie alebo nie. Okresný súd poukázal na rozhodnutie Štátnej energetickej inšpekcie Trenčín, z ktorého vyplýva, že spoločnosť CUBUS a.s. mala za svoje konanie uloženú pokutu vo výške 70.000,- Sk a tento orgán výslovne vo vzťahu k správaniu sa konateľa spoločnosti Ing. Hanzela vyslovil, že tento zamedzil dodávku tepla na vykurovanie v mesiaci november v tejto klimatickej oblasti Mesta Čadca, čo je neetické. Z uvedeného podľa okresného súdu vyplýva, že žalobca nezavinil prerušenie dodávky tepla a hoci mu prislúchalo zákonné aj zmluvné vecné bremeno práva voľného prístupu ku kotolni, toto Ing. Hanzel nerešpektoval. Okresný súd dospel k záveru, že žalobca má nárok na zaplatenie fixnej zložky tepla a výkon práva nie je v rozpore s poctivým obchodným stykom a dobrými mravmi. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 100% podľa jeho úspechu vo veci s tým, že podľa ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
10. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný prostredníctvom právnej zástupkyne. Žalovaný namietal, že rozsudok okresného súdu je založený na nesprávnych skutkových záveroch a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Primárne zdôraznil, že v rozhodnom období, za ktoré žalobca uplatňuje tzv. fixné náklady na výrobu, distribúciu a dodávku tepla, žalobca teplo nevyrábal, a teda teplo nedistribuoval a nedodával absolútne žiadnemu z pôvodných odberateľov, teda ani žalovanému. Podľa žalovaného nemôže obstáť tvrdenie okresného súdu, v zmysle ktorého bol žalobca oprávnený fakturovať fixnú zložku ceny tepla. Fixná zložka ceny tepla sa síce určuje podľa objednávky, ale z logiky veci vyplýva, že sa môže fakturovať len v tom prípade, ak reálne teplo dodané aj bolo. Žalovaný si dovolil polemizovať s tvrdením krajského súdu, že „dodávateľ musí byť vždy pripravený svoj záväzok na dodávku splniť, a s tým má splnené náklady (fixne náklady)“. S takouto úvahou by bolo možné súhlasiť za predpokladu, že dodávateľ rezervoval výrobnú kapacitu potrebnú na výrobu tepla a z tohto titulu by mu prináležali fixne náklady. V okolnostiach danej veci sa ale s týmto záverom nemožno stotožniť. Žalovaná strana žiadnym spôsobom nezavinila nedodanie tepla v rozhodnom období a naopak žalobca z vlastnej viny nebol spôsobilý svoj zmluvný záväzok dodržať a z vlastnej viny objednané teplo v rozhodnom období žalovanému nedodal. Pre žalovaného je irelevantný dôvod, pre ktorý žalobca svoj zmluvný záväzok nedodržal. Považoval za absurdné tvrdenie, že žalobca rezervoval výrobnú kapacitu potrebnú na výrobu tepla napr. na rok 2007, keď mu bolo známe, že v roku 2006 došlo k poruche technologického zariadenia - plynovej kotolne, ktorú poruchu žalobca pre nezhody s vlastníkom nehnuteľnosti nebol spôsobilý odstrániť. Tu je na mieste otázka, z akého dôvodu a kde rezervoval žalobca výrobnú kapacitu potrebnú na výrobu tepla, keď s priestormi na výrobu tepla nedisponoval a bez skutkového a právneho dôvodu následne fakturoval fixné náklady. Žalobca si teda nemohol rezervovať výrobnú kapacitu potrebnú na výrobu tepla, keď reálne nemal kde teplo vyrábať.
11. Podľa žalovaného okresný súd sa mal zaoberať a posúdiť uplatnený nárok žalobcu cez úpravu v § 265 Obchodného zákonníka, subsidiárne § 3 Občianskeho zákonníka s vyriešením obrany žalovaného, že pokiaľ žalobca uplatnil nárok ako fixnú zložku, súčasťou ktorej je primeraný zisk, keď teplo nevyrábal a nedodával, či je možné takémuto nároku priznať súdnu ochranu. Na základe vykonaného dokazovania bolo zistené, že k nedodaniu tepla žalobcom žalovanému došlo z dôvodu spornosti zmluvných vzťahov žalobcu a tretej osoby, ktorý stav potvrdil žalobca vo vyjadrení k odporu zo dňa 23.10.2009. I v rozsudku
Krajského súdu v Žiline sp. zn. 14Cob/325/2012 zo dňa 5.12.2013 bolo konštatované, že ...„samotné nedodanie tepelnej energie žalobcom žalovanému ako zmluvnému odberateľovi tepelnej energie bolo zapríčinené primárne a priamo súkromnými spornými obchodnoprávnymi vzťahmi žalobcu s treťou osobou, a to majiteľom budovy, v ktorej sa plynový kotol nachádzal, pričom majiteľ budovy znemožnil žalobcovi prístup do tejto budovy“. Podľa žalovaného súd prvej inštancie neposúdil uplatnený nárok žalobcu cez úpravu v zmysle § 265 Obchodného zákonníka subsidiárne v zmysle § 3 Občianskeho zákonníka v súlade s právnym názorom, ktorý vyslovil odvolací súd v zrušujúcom rozhodnutí zo dňa 14.03.2017. Okresný súd len opakoval svoje predchádzajúce úvahy vo vzťahu k oprávnenosti súdnej ochrany žalobcu vo vzťahu k uplatnenému nároku v zhode s jeho predchádzajúcimi rozhodnutiami. Podľa žalovaného výklad ust. § 265 Obchodného zákonníka, subsidiárne § 3 Občianskeho zákonníka súdom prvej inštancie v okolnostiach prípadu je v rozpore s materiálnym chápaním princípov právneho štátu a je zjavne nielen nezákonný, ale aj nespravodlivý. Súd pri plnení svojej povinnosti, ale i práva rozhodovať o právach a povinnostiach účastníkov konania, nemôže opomenúť spravodlivosť a často túto musí vo svojom rozhodnutí nájsť aj v prípade postupu contra legem. Podľa žalovaného okresný súd nedal odpoveď na otázky, ktoré odvolací súd nastolil v zrušujúcom rozhodnutí v odseku 23. odôvodnenia, keď sa žiadnym spôsobom nevyjadril k dôsledkom spornosti súkromno-právnych vzťahov medzi žalobcom a treťou osobou, ktoré vzťahy žalovaný nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť a ani do nich vstúpiť. Súd prvej inštancie nevyhodnotil tú okolnosť, že práve dôsledky porušenia súkromno- právnych vzťahov, ktorých žalovaný nebol účastníkom, mali na neho dopad a vôbec neposúdil vec z pohľadu Čl. 2 ods. 1 CSP. Podľa žalovaného nemôže byť v súlade s princípom spravodlivosti, ak má žalovaný žalobcovi zaplatiť to, čo by mu mala v podstate nahradiť v rámci náhrady škody iná strana a ak mu bola škoda nahradená, tak potom možno dôvodne konštatovať, že priznaním fakturovaných fixných nákladov žalobca len získa bezdôvodné obohatenie. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť, žalobu zamietnuť s priznaním náhrady trov odvolacieho konania.
12. K doručenému odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca prostredníctvom právnej zástupkyne. K namietaným nesprávnym skutkovým záverom žalobca poukázal na to, že žalovaný uplatnil predmetnú námietku bez uvedenia konkrétnych skutkových nesprávností rozhodnutia okresného súdu, a preto považuje tento odvolací dôvod za samoúčelný. Pokiaľ žalovaný uplatnil námietku nesprávneho právneho posúdenia v úvode odvolania s vyjadrením, že žalobcovi bolo v podstate priznané bezdôvodné obohatenie, tak túto právnu úvahu považoval za nesprávnu. Z uzavretého skutkového stavu veci a právneho posúdenia, ktoré už žalovaný nenapádal v záveroch o existencii stavu núdze v tepelnej energetike a o neplatnosti jeho výpovede z kúpnej zmluvy je zrejmé, že žalobcovi bolo priznané zmluvné právo na zaplatenie fixnej zložky ceny tepla. Ostatné argumenty žalovaného vníma žalobca v dvoch líniách. V prvej línii žalovaný znova spochybňuje fixnú zložku ceny tepla v presvedčení, že žalobcovi tento nárok nepatrí, ak teplo nedodával. Toto presvedčenie nemá žiaden právny základ a je popieraním alebo nepochopením faktu, že fixná zložka ceny tepla je položka viazaná na množstvo objednaného a nie reálne vyrobeného a odobratého tepla, čomu zodpovedá aj vyslovený názor okresného súdu a odvolacieho súdu o rezervovanej výrobnej kapacite na výrobu tepla, ktorý vyplýva z relevantného práva. V druhej línii žalovaný znova spochybňuje fixnú zložku ceny tepla v presvedčení, že nárok je priznaný v rozpore s dobrými mravmi a poctivým obchodným stykom. Žalobca pri plnom rešpektovaní názoru odvolacieho súdu v konaní preukázal, že mal právo voľného prístupu ku kotolni v budove spoločnosti CUBUS, a.s. z titulu zákonného aj zmluvného vecného bremena, ktoré boli dokonca konštatované aj odvolacím súdom v súdnom spore sp. zn. 13Cob/19/2007. Tým bola téza o spornosti vzťahov žalobcu so spoločnosťou CUBUS, a.s. vylúčená. Problémom veci bolo, že spoločnosť CUBUS a.s. právo žalobcu nerešpektovala. Žalobca sa síce bránil na úrovni súdnych konaní, na úrovni Mesta Čadca, na úrovni mestskej polície, štátnej polície a prokuratúry, na úrovni exekútora aj štátnej energetickej inšpekcie a hoci mal právo „papierovo“ priznané, ani s pomocou menovaných inštitúcií ho nedokázal reálne presadiť. Správanie žalobcu však v žiadnom prípade nemôže byť vyhodnocované ako správanie v rozpore s dobrými mravmi a poctivým obchodným stykom, a to ani izolovane voči nemu samotnému, ani vo vzťahu žalobcu a dotknutých odberateľov, a už vôbec nie vo vzťahu k žalovanému. Žalobca totiž preukázal, že žalovaný sa v rozhodnom období správal rozporuplne. V priebehu cca štyroch kalendárnych mesiacov najskôr s vedomím možných problémov pri dodávke tepla žalovaný spísal objednávku na výrobu tepla, neskôr bol bez jedinej výhrady účastný pri vyhlásení stavu núdze v tepelnej energetike, aby tento následne sporoval podnetom podaným na prokuratúre v ten istý deň ako u žalobcu uplatnil neplatnú výpoveď. Následne so žalobcom rokoval o dohode o úhrade ekonomicky oprávnených nákladov, aby túto po zaslaní návrhu neakceptoval a v ďalšom sa od žalobcu znova domáhal dodávok tepla v zmysle dodávok kúpnej zmluvy. Z uvedených výpočtov
úkonov žalovaného je zrejmé, že žalovaný sa voči žalobcovi správal účelovo až špekulatívne a bez minimálneho zreteľa na následky, ktoré mu spôsobí ako zmluvnému partnerovi. V porovnaní s nárokmi žalobcu, ktoré z tohto správania sa žalovaného vznikli, žalobca skutočne uplatnil voči žalovanému len zákonné minimum v podobe fixných nákladov, ktoré odmieta zaplatiť. V tomto smere prijal okresný súd správne závery. Zároveň žalobca z dôvodu neústupčivého namietania dobrých mravov a poctivého obchodného styku zo strany žalovaného uvádza a dokladuje, že počas tohto súdneho konania podporoval prostredníctvom občianskeho združenia Naša nemocnica v Čadci, Kysuckú nemocnicu s poliklinikou v Čadci v zriaďovateľskej pôsobnosti žalovaného. Prostredníctvom podielu zo zaplatenej dane z príjmov právnickej osoby za r. 2010 až 2016 žalobca poskytol pre nemocnicu žalovaného sumu 7.255,24 Eur, ktorá už od r. 2015 prevyšuje žalovanú istinu. Žalobcovi v konaní skutočne ide o principiálnu záležitosť správneho vyrovnania sa so žalovaným ako odberateľom tak, aby ani žalobca ani ostatní odberatelia neutrpeli žiadnu ujmu v dôsledku jeho neplatného skončenia odberu tepla a nelegálneho odpojenia sa zo systému centrálneho zásobovania v Meste Čadca. Navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť s priznaním náhrady trov odvolacieho konania.
13. K doručenému vyjadreniu žalobcu k odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalovaný prostredníctvom právnej zástupkyne v podaní zo dňa 12.09.2017 (č.l. 631 spisu). Žalovaný poukázal na to, že žalobca až vo vyjadrení k odvolaniu predložil listinné dôkazy, ktoré považuje za irelevantné, a ktoré mali byť predložené na pojednávaniach okresného súdu a postup žalobcu je v rozpore so zásadou koncentrácie. Podľa žalovaného žalobca už tretíkrát neakceptuje uznesenie Krajského súdu v Žiline.
14. K doručenému vyjadreniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca prostredníctvom právnej zástupkyne v podaní zo dňa 12. októbra 2017 (č.l. 637 spisu). S vyjadrením žalovaného žalobca nesúhlasil. Poukázal na to, že priložil doklady o darovaných peňažných prostriedkoch vo výške 7.255,24 Eur za r. 2010 až 2016, ktorými prostredníctvom občianskeho združenia Naša nemocnica v Čadci podporil Kysuckú nemocnicu v Čadci v zriaďovateľskej pôsobnosti žalovaného, priložil preto, aby účinne poprel opakovaný odvolací argument žalovaného o zištných zámeroch žalobcu proti nemu, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi a poctivým obchodným stykom. Žalobca dokladmi preukázal, že aj za obdobie prebiehajúceho sporu dobrovoľne daroval na účely organizácie žalovaného sumu peňazí, ktorá prevyšuje žalovanú sumu. Nakoľko však ide o tretie odvolanie, žalobca neopodstatnený odvolací argument rozporu s dobrými mravmi a poctivým obchodným stykom začal vnímať aj v rovine zásahu do dobrého mena a dobrej povesti, pretože nepatrí medzi obchodné spoločnosti tohto typu, a v konaní preukázateľne uplatnil len minimum zo svojich zákonných aj zmluvných nárokov. Navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť.
15. K doručenému vyjadreniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný prostredníctvom právnej zástupkyne v podaní zo dňa 14.03.2018, v ktorom uviedol, že v podaní žalobcu nie sú uvedené žiadne relevantné skutkové a právne okolnosti, rozhodné pre posúdenie veci, a preto na tieto iné tvrdenia reagovať nemieni.
16. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) prejednal vec v medziach odvolacích dôvodov žalovaného podľa ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 CSP bol rozsudok okresného súdu, ktorým bolo rozhodnuté, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 5.797,51 Eur s 0,034%tným úrokom z omeškania denne zo sumy 406,02 Eur od 22.06.2007 do zaplatenia, zo sumy 814,31 Eur od 21.07.2007 do zaplatenia, zo sumy 814,31 Eur od 23.08.2007 do zaplatenia, zo sumy 814,31 Eur od 25.09.2007 do zaplatenia, zo sumy 814,31 Eur od 20.10.2007 do zaplatenia, zo sumy 814,31 Eur od 22.11.2007 do zaplatenia, zo sumy 814,31 Eur od 25.12.2007 do zaplatenia, zo sumy 814,31 Eur od 24.01.2008 do zaplatenia zmenil v zmysle ust. § 388 CSP tak, že žalobu o zaplatenie sumy 5.797,51 Eur spolu s príslušenstvom zamietol. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
17. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia ústneho pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/176/2017-643 zo dňa 18.05.2018 s tým, že podľa ust. § 219 ods. 1, 3 CSP bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, podľa vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 22.05.2018 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline, v spojení s ust. § 378 ods. 1 CSP.
18. Podľa Čl. 12 CSP na prejednanie veci sa nariaďuje ústne pojednávanie, ak zákon neustanovuje inak.
19. Podľa Čl. 14 CSP pojednávanie prebieha zásadne verejne, ak zákon neustanovuje inak; verejnosť môže byť z konania vylúčená len zo závažných dôvodov ustanovených zákonom.
20. Odvolací súd k svojmu procesnému postupu primárne uvádza, že v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP je povinný nariadiť pojednávanie na prejednanie odvolania iba v dvoch prípadoch, a to a) ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, b) ak si to vyžaduje verejný záujem. Vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 veta prvá CSP). V konaní podľa Civilného sporového poriadku odvolací súd zopakuje dokazovanie alebo doplní vtedy, ak má za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Z ust. § 384 ods. 2, 3 CSP vyplýva, že odvolací súd môže doplniť dokazovanie vykonaním ďalších dôkazov navrhnutých stranou, ak ich napriek návrhu strany nevykonal súd prvej inštancie a tiež za podmienok podľa ust. § 366 CSP (a) ak sa týkajú procesných podmienok, b) ak sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, d) ak ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie). O tom, či je potrebné vo veci zopakovať alebo doplniť dokazovanie a či skutkový stav veci bol zistený správne a dostatočne, rozhoduje výlučne odvolací súd.
21. Krajský súd uvádza, že v danom prípade sa stotožnil so skutkovými závermi súdu prvej inštancie a skutkový stav považoval za zistený, preto je namieste záver, že nemal dôvod dokazovanie zopakovať alebo doplniť (§ 384 ods. 1 CSP). Existenciu podmienok pre doplnenie dokazovania odvolací súd nezistil (§ 384 ods. 2, 3 CSP). Keďže pre nariadenie pojednávania nebol daný ani verejný záujem; a predmetné konanie nemá širší spoločenský dopad a dotýka sa výlučne strán tohto konania a práv a povinností vyplývajúcich zo založeného súkromno-právneho vzťahu, rozhodnutie o veci bez nariadenia pojednávania bolo postupom, ktorý plne zodpovedal zákonu (§ 385 ods. 1 CSP). Týmto postupom odvolacieho súdu nedochádza k porušeniu práv strán odvolacieho konania na spravodlivý proces, keďže v súvislosti s odvolacím konaním bol dodržaný postup v zmysle ust. § 373 až § 374 CSP. Dodáva sa, že pri zmene výrokovej časti rozsudku okresného súdu nešlo o nesprávne skutkové zistenia, len pre ktoré by bolo potrebné v určitom rozsahu zopakovať dokazovanie pred odvolacím súdom, keďže išlo len o odlišné právne posúdenie, a to v časti úvahy súdu prvej inštancie, či žalobou uplatnenému nároku na zaplatenie istiny 5.797,51 Eur je možné poskytnúť súdnu ochranu. Za situácie odlišného právneho posúdenia riadne vykonaného dokazovania a skutkových zistení tak nebol dôvod na nariadenie ústneho odvolacieho pojednávania krajským súdom práve z dôvodu, že len pre odlišné právne zhodnotenie sa nevyžadovalo zopakovanie dokazovania. Na základe zistení, že neboli splnené podmienky pre potvrdenie rozsudku okresného súdu ani na jeho zrušenie, preto krajský súd rozhodol o zmene rozsudku okresného súdu podľa ust. § 388 CSP, a to za nezistenia nesprávnych skutkových záverov, pre ktoré by bolo potrebné nariadiť vo veci pojednávanie.
22. Podľa ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je rozsahom a odvolacími dôvodmi viazaný.
23. Za aplikácie vyššie uvedených zákonných ustanovení bol rozsudok okresného súdu posudzovaný v rozsahu (§ 379 CSP) a v zmysle odvolacích dôvodov žalovaného, obsiahnutých v písomne podanom odvolaní zo dňa 18.07.2017.
24. V súvislosti s podaným opravným prostriedkom žalovaného odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že rozsah prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním, podľa ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu, ako i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, ako má byť napadnuté rozhodnutie odvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané.
25. Podstatou odvolania žalovaného voči vyhovujúcemu rozsudku okresného súdu, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 5.797,51 Eur spolu s príslušenstvom, bola námietka nesprávneho právneho posúdenia oprávnenosti uplatneného nároku, bez relevantným spôsobom vyriešenej obrany žalovaného cez úpravu v ust. § 265 Obchodného zákonníka v spojení s ust. § 3
Občianskeho zákonníka, pokiaľ žalobca uplatnil nárok ako fixnú zložku, súčasťou ktorej je primeraný zisk, keď teplo nevyrábal a nedodával s tým, či je možné takémuto nároku priznať súdnu ochranu.
26. V ďalšom krajský súd uvádza, že v súvislosti s posúdením odvolacích dôvodov žalovaného bolo nevyhnutné vychádzať zo zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13Cob/128/2016-534 zo dňa 14.03.2017, ako aj, či okresný súd po zrušení a vrátení veci postupoval v zmysle záverov krajského súdu, vyjadrených v predmetnom zrušujúcom uznesení. Krajský súd vo vyvolanom odvolacom konaní konštatuje, že okresný súd v rámci nového konania, za dôkaznej povinnosti sporových strán, zo záverov zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13Cob/128/2016 vychádzal a dôvodnosť uplatneného nároku, vo väzbe na obranu žalovaného i zhodnocoval. Bolo zrejmé, že žalobca uplatňoval proti žalovanému zmluvný nárok, vyplývajúci z uzavretej Kúpnej zmluvy č. 11/2005/III zo dňa 21.12.2005, predmetom ktorej bola dodávka tepla pre ústredné vykurovanie do dohodnutých odberných miest odberateľa - žalovaného podľa právneho režimu upraveného zákonom č. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike a zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, a to na základe objednávok žalovaného na rok 2006 a 2007, v zmysle ktorých si záväzne objednal 1.250 GJ tepla pre ústredné kúrenie. V čl. III. zmluvy sa žalovaný zaviazal zaplatiť dodávateľovi tepla kúpnu cenu za odobraté teplo v lehote 14 dní po vystavení účtovno-daňového dokladu, pričom za fakturačné obdobie bol zmluvne zvolený jeden kalendárny mesiac. Predmetom dohody bolo, že fixná zložka ceny tepla bude fakturovaná v každom fakturačnom období rovnomerne v 1/12 množstva tepla objednaného v odberovom diagrame, pričom na základe objednaného množstva tepla spolu so záväzným množstvom tepla ústredného kúrenia a teplej úžitkovej vody ostatných odberateľov bola mesačná cena tepla stanovená pre rok 2007 v sume 814,31 Eur (pôvodne 24.532,- Sk). Žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia fixnej zložky ceny tepelnej energie, predstavujúcej celkom sumu 183.956,- Sk, z ktorej žalobca dobropisoval sumu 9.300,- Sk a pohľadávka žalobcu predstavovala celkom sumu po prepočte 5.797,51 Eur, t.j. podanou žalobou uplatnil nárok na zaplatenie tzv. fixných nákladov na výrobu, distribúciu a dodávku tepla.
27. Žalovaný sa v konaní pred súdom prvej inštancie ako i v podanom odvolaní bránil tým, že v rozhodnom období, za ktoré žalobca uplatňuje tzv. fixné náklady na výrobu, distribúciu a dodávku tepla, žalobca teplo nevyrábal, a teda teplo nedistribuoval a žalovanému nedodával. Bol názoru, že fixná zložka ceny tepla, ktorá sa síce určuje podľa objednávky, ale je ju možné fakturovať len v prípade, ak reálne teplo aj dodané bolo, pričom pre žalovaného nie sú rozhodné dôvody brániace žalobcovi teplo vyrábať.
28. Stotožňuje sa krajský súd tak, ako už uviedol vo svojom zrušujúcom uznesení sp. zn. 13Cob/128/2016, s postupom okresného súdu, ktorý pri posudzovaní otázky (ne)platnosti právneho úkonu výpovede žalovaného zo dňa 08.11.2006, vychádzal z vyhlásenia primátora Mesta Čadca zo dňa 18.10.2006, ako aj záverov rozhodnutia Krajského súdu v Žiline sp. zn. 22Sp/29/2010 zo dňa 25. marca 2011 so záverom, že pokiaľ žalovaný v čase právoplatne vyhláseného stavu núdze Výpoveďou zo dňa 08.11.2006 vypovedal Kúpnu zmluvu č. 11/2005/III zo dňa 21.12.2005, doručenou žalobcovi dňa 10.11.2006, došlo k predmetnej výpovedi v rozpore s ust. § 19, § 20 zákona č. 657/2004 Z.z. v spojení s čl. VI. - VII., čl. VIII. ods. 1 písm. b) Všeobecných obchodných podmienok, čím je predmetná výpoveď neplatná, pretože žalovaný nebol oprávnený predmetnú zmluvu vypovedať.
29. Rovnako súhlasí krajský súd so zhodnotením súdu prvej inštancie vychádzajúcim zo záveru vyjadreného v rozhodnutí Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13Cob/128/2016, že povinnosť žalovaného platiť fixnú zložku ceny tepla vyplývala tak z výnosu ÚRSO zo dňa 21. júna 2006 č. 1/2006, zo zákona č. 657/2004 Z.z., ako aj zo samotnej uzavretej zmluvy o dodávke a odbere tepla. Fixné náklady, a teda fixná zložka ceny tepla vychádzala z množstva objednaného tepla žalovaným pre nasledujúci rok, pričom v čase dojednania množstva tepla, ktoré malo byť vyrobené, t.j. v čase záväzného vystavenia odberného diagramu, zmluvný vzťah o dodávke a odbere tepla trval. Krajský súd zotrváva na závere, že dodávateľ musí byť vždy pripravený svoj záväzok na dodávku splniť a s tým má spojené náklady (fixné náklady). Teda v tomto prípade bol žalobca nútený rezervovať výrobnú kapacitu potrebnú na výrobu 1.250 GJ tepla na rok 2006 a následne aj na rok 2007, a to bez ohľadu na to, či sa takýto objem tepla odoberie. Žalovaný v podanom odvolaní tieto skutkové a právne závery súdu prvej inštancie a ani krajského súdu relevantným spôsobom nespochybnil.
30. Krajský súd v Žiline v uznesení sp. zn. 13Cob/128/2016, vo vzťahu k tam vznesenému odvolaciemu dôvodu, či počas prerušenia dodávky tepla bol žalobca ako dodávateľ oprávnený účtovať fixnú zložku tepla, opakovane poukazoval na zistený skutkový stav, z ktorého nebolo sporné, že k prerušeniu dodávky
tepla došlo v dôsledku poruchy technologického zariadenia plynovej kotolne situovanej v objekte - dome súp. č. XXXX na Palárikovej ulici v Čadci, pričom vlastníkom objektu v čase vzniku poruchy bola spoločnosť CUBUS, a.s., so sídlom Čadca, ktorá odmietla sprístupniť priestory pre jeho opätovné uvedenie do prevádzky. Je potrebné súhlasiť so záverom súdu prvej inštancie, vyjadreným v odseku 13. odôvodnenia napadnutého uznesenia, že Krajský súd v Žiline v uznesení sp. zn. 13Cob/19/2007 zo dňa 14.06.2007 vo veci žalobcu Mestská teplárenská spoločnosť a.s., so sídlom Čadca, IČO: 36 389 480, proti žalovanému CUBUS a.s., so sídlom Čadca, IČO: 35 729 091, v konaní o návrhu žalobcu o uloženie povinnosti prístupu ku kotolni, zdržania sa konania zamedzujúceho prístup a o protinávrhu žalovaného o vydanie bezdôvodného obohatenia, rozhodol tak, že rozsudok Okresného súdu Čadca č.k. 4Cb/56/2006-246 zo dňa 31.10.2006 v napadnutých výrokoch č. 1/ o zamietnutí návrhu žalobcu o umožnenie vstupu do budovy, č. 2/ o povinnosti žalovaného zdržať sa konania, ktorým by slovne a fyzicky bránil v prístupe k plynovej kotolni, č. 4/ o povinnosti žalobcu zaplatiť žalovanému bezdôvodné obohatenie 198.325,- Sk a č. 7/ o náhrade trov prvostupňového konania zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odôvodnení predmetného rozhodnutia sa krajský súd zaoberal otázkou, či žalobcovi svedčí právo vecného bremena, a v akom rozsahu a z akého právneho titulu, pričom vyjadril záver o existencii zmluvného vecného bremena žalobcu, ktoré vecné bremeno zaťažuje nehnuteľnosť (budovu žalovaného CUBUS a.s.) a súčasne vychádzajúc z právnej úpravy zákona č. 657/2004 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2005 o existencii zákonného vecného bremena, v zmysle ust. § 33 ods. 3 písm. a), b), c) tohto zákona. Zároveň však dopĺňa krajský súd, že v rozhodnutí sp. zn. 13Cob/19/2007, na ktoré poukazoval okresný súd, krajský súd vo vzťahu k protinávrhu žalovaného o vydanie bezdôvodného obohatenia (CUBUS a.s.) vyslovil, že je potrebné v novom konaní vychádzať zo záveru o existencii zmluvného i zákonného vecného bremena, je nevyhnutné doplniť dokazovanie v rovine ochranných pásiem tak, ako vyplývali zo zákona č. 70/1998 Z.z. v čase vydania licencie a v prípade, ak boli novo zriadené podľa ust. § 36 zákona č. 657/2004 Z.z., ktoré je potrebné vyhodnotiť v súvislosti so zákonným vecným bremenom. Práve uvedené mohlo mať právny dosah pre záver, či tu existuje priestor pre nárok žalovaného na bezdôvodné obohatenie a v akom rozsahu plochy, za primárnej aplikácie ust. § 657/2004 Z.z.. V tomto zrušujúcom uznesení krajský súd vyslovil, že ak bude okresným súdom zistená existencia právneho dôvodu na strane žalobcu k užívaniu dotknutých nebytových priestorov v budove z titulu zmluvného a zákonného vecného bremena a ochranného pásma, potom je potrebné zistiť rozsah takého užívania žalobcom a následne vyhodnotiť, či a v akom rozsahu došlo k užívaniu nebytových priestorov zo strany žalobcu bez právneho dôvodu s tým, že pri zistení, že tu existuje bezdôvodné obohatenie, považoval krajský súd za vhodné a účelné protinávrh žalovaného vylúčiť na samostatné konanie vzhľadom na predpokladaný rozsah dokazovania k výške bezdôvodného obohatenia. Zároveň vyjadril krajský súd, že je potrebné zohľadniť nadobudnutie vlastníckeho práva k budove žalovaným (CUBUS a.s.), a tým k nebytovým priestorom, ktoré sa týkajú prevádzkovania kotolne až 29.09.2005, vo vzťahu ku ktorej okolnosti je potrebné vyhodnotiť nárok žalovaného na bezdôvodné obohatenie už od 05.11.2004. Je potrebné zvýrazniť, že v danom prípade sa jednalo o zrušujúce uznesenie Krajského súdu v Žiline.
31. Podstatou odvolacieho dôvodu žalovaného bola námietka pochybenia okresného súdu, pokiaľ považoval uplatnenie tohto nároku za výkon práva v súlade s poctivým obchodným stykom a s dobrými mravmi s tým, že okresný súd pri tomto zhodnotení dôsledne nepostupoval v zmysle záverov vyjadrených v zrušujúcom uznesení krajského súdu sp. zn. 13Cob/128/2016.
32. Podľa ust. § 265 Obchodného zákonníka výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.
33. Podľa ust. § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
34. Podľa ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
35. Krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že východiskom, resp. základom vzťahu poctivého obchodného styku, dobrých mravov a práva je vzťah práva a morálky, ktorý vzťah sa čiastočne prelína. Podstata
poctivého obchodného styku a rovnako aj dobrých mravov spočíva byť v normatívnom charaktere. Ten vyplýva z toho, že právne normy výslovne na dobré mravy a poctivý styk odkazujú a spájajú s nimi závažné právne dôsledky. Tým sa dobré mravy stávajú obsahom, resp. súčasťou platného práva. Ide o kategóriu právnu, ktorá má základ v platnom práve. Preto aj existencia, či neexistencia rozporu s dobrými mravmi, v prípade výkonu práva, ktorý je v rozpore s poctivým obchodným stykom, je otázkou právnou. Tým, že zákon odopiera právnu ochranu výkonu práva, ktorý je v rozpore s poctivým obchodným stykom, resp. dobrými mravmi, je tak poctivý obchodný styk, ako aj dobré mravy súčasťou práva a majú právnu záväznosť. Zákon subjektívne práva nielen priznáva, ale poskytuje aj ochranu ich výkonu. Nechráni však taký výkon práva, ktorý sa prieči dobrým mravom. Pojmovo výkon práva znamená využitie (realizáciu) práva tým subjektom, ktorému právo patrí. Výkon práva preto logicky predpokladá existenciu práva, prípadne povinnosti, ktorá sa má vykonať. Výkon práva však má svoje regule a môže sa vykonať v súlade so zákonom. Všeobecným pravidlom, v súlade s ktorým sú subjekty práv povinné vykonávať svoje práva, je zásada dobrých mravov. Právo teda zakazuje výkon práv, ktoré síce vznikli v súlade s právom, ak ich výkon je v kolízii s dobrými mravmi. Aplikácia zákona musí byť vždy so zásadami morálky. Inštitút dobrých mravov je korektívom, ktorý umožňuje súdu, aby nevyhovel žalobe, ktorá je síce dôvodná, avšak sú tu iné okolnosti, vo svetle ktorých by výkonom takéhoto práva nastala výrazná nespravodlivosť. Zmyslom tohto ustanovenia je teda zamedziť výkonu práva, ktorý síce zodpovedá zákonu, avšak odporuje dobrým mravom, ktoré možno definovať ako súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie, sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných (porovnaj R NS ČR zo dňa 26.06.1997 sp. zn. 3Cdo N 66/96). Nie je vylúčené, že po zvážení okolností prípadu, aj taký výkon práva, ktorý zodpovedá zákonu, môže byť považovaný za v rozpore s dobrými mravmi, a preto mu bude súdom odopretá právna ochrana (NS ČR sp. zn. 25Cdo 4209/2011 sp. zn. 30Cdo 3838/2014).
36. Z hľadiska skutkového, vo vzťahu k požadovanému nároku žalobcu na zaplatenie fixnej zložky ceny tepla, vyúčtovanej žalovanými faktúrami, bolo v posudzovanej veci zistené, čo nenamietal ani žalobca a ani žalovaný, že práve v dôsledku poruchy technologického zariadenia plynovej kotolne, situovanej v objekte - dom súp. č. XXXX na Palárikovej ulici, ktorej vlastníkom kotolne, ako aj technického príslušenstva je žalobca, pričom vlastníkom objektu v čase vzniku poruchy bola spoločnosť CUBUS a.s., so sídlom Čadca a ktorá odmietla sprístupniť priestory plynovej kotolne pre jej opätovné uvedenie do prevádzky žalobcovi, nedošlo k dodávke tepla žalovanému. Už z rozhodnutia Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13Cob/19/2007 zo dňa 14.06.2007 vyplývala spornosť vzťahu medzi žalobcom a tretím subjektom, v danom prípade spoločnosťou CUBUS a.s., čo potvrdil i žalobca vo vyjadrení k odporu žalovaného (č.l. 75 - 77 spisu). V tejto súvislosti opätovne krajský súd poukazuje i na záver vyjadrený v rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 14Cob/325/2012 zo dňa 05.12.2013, ktorým bolo vyslovené, že ...„samotné nedodanie tepelnej energie žalobcom žalovanému ako zmluvnému odberateľovi tepelnej energie bolo zapríčinené primárne a priamo súkromnými spornými obchodno-právnymi vzťahmi žalobcu s treťou osobou, a to majiteľom budovy, v ktorej sa plynový kotol nachádzal, pričom majiteľ budovy znemožnil žalobcovi prístup do tejto budovy“. V danom prípade nebolo sporným, že žalobca žalovanými faktúrami vyúčtoval fixnú zložku ceny tepelnej energie, t.j. fixné náklady na výrobu distribúcie a dodávku tepla, ktorých výška v sume 814,31 Eur/mesačná cena spornou nebola. V posudzovanom prípade však zostala spornou otázka aplikácie ust. § 265 Obchodného zákonníka v spojení s ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vo vzťahu k žalobcom uplatnenej pohľadávke, a to z hľadiska výkladu otázky, kedy sa výkon práva ocitá v rozpore s poctivým obchodným stykom, resp. v rozpore s dobrými mravmi, teda či výkon subjektívneho práva žalobcu spočívajúci v uplatnenom zmluvnom nároku je v danom prípade v rozpore s poctivým obchodným stykom, alternatívne s dobrými mravmi. Východiskom úvah krajského súdu sa stala okolnosť, že tak ako ust. § 265 Obchodného zákonníka, tak i ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka patrí k právnym normám s relatívne neurčitou hypotézou, t.j. právnym normám, ktorých hypotéza nie je stanovená priamo právnym predpisom a ktoré tak prenechávajú súdu, aby podľa svojho uváženia v každom jednotlivom prípade vymedzil sám hypotézu právnej normy zo širokého, dopredu neobmedzeného okruhu okolností. Uvádza krajský súd, že pre použitie korektívu „dobré mravy“ zákon nestanovuje, z akých hľadísk má súd vychádzať, vymedzenie hypotézy právnej normy teda závisí v každom konkrétnom prípade na úvahe súdu. Tak, ako už bolo uvedené, súdna prax v tomto smere vychádza z názoru, že za dobré mravy je treba pokladať súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujúce podstatné historické tendencie sú brané do úvahy rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných, ktorý je konformný i so záverom obsiahnutým v Náleze Ústavného súdu ČR sp. zn. II. ÚS 249/1997,
ktorý za dobré mravy považuje súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad, ktorých dodržiavanie je veľakrát zaisťované i právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v súlade so všeobecnými morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti. Rozhodnutie o tom, či sú splnené podmienky pre použitie ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, je treba vykonať vždy po starostlivej úvahe, v rámci ktorej musia byť uvážené všetky rozhodné okolnosti prípadu (rozhodnutie NS ČR sp. zn. 21Cdo 486/2002).
37. V súvislosti s postupom krajského súdu, ktorý posudzoval uplatnený nárok cez úpravu v ust. § 265 Obchodného zákonníka a ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, sa uvádza, že tak ako súd prvej inštancie tak i odvolací súd bol povinný v zmysle ust. § 191 CSP sa vysporiadať so všetkým, čo v konaní pred súdom prvej inštancie vyšlo najavo, čo strany sporu tvrdili, ak to má vzťah k prejednávanej veci. Pokiaľ by túto zákonnú povinnosť nesplnil, a to jednak tým, že by sa so zistenými skutočnosťami alebo tvrdenými námietkami nezaoberal vôbec alebo sa s nimi nedostatočne vyporiadal, potom by takýto postup mal za následok vadu konania. Za situácie, že žalovaný v rámci konania pred súdom prvej inštancie, ako i v odvolacom konaní k uplatnenému nároku žalobcu zotrval na námietke rozporu výkonu práva s poctivým obchodným stykom a rozporu s dobrými mravmi, bolo potrebné, aby sa tak okresný súd i krajský súd touto námietkou dôsledne zaoberal. Krajský súd odlišne však od záveru súdu prvej inštancie, a to i napriek tomu, že sa neodchyľuje od záveru vyjadreného v rozhodnutí sp. zn. 13Cob/19/2007, v ktorom bolo konštatované, že žalobcovi patrí oprávnenie vyplývajúce zo zmluvného ako i zákonného vecného bremena avšak so spornosťou jeho rozsahu, zotrváva na závere, že tu bol na jednej strane založený súkromno-právny a verejnoprávny vzťah medzi žalobcom a tretím subjektom a ďalší súkromno-právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným. Zistená spornosť súkromno-právneho a verejnoprávneho vzťahu medzi žalobcom a tretím subjektom - spoločnosťou CUBUS a.s., mala dopad na súkromno-právny vzťah žalobcu a žalovaného, pričom žalovaný do vzťahu medzi žalobcom a tretím subjektom vstúpiť nemohol a v dôsledku ktorej spornosti nedošlo k splneniu povinností zo strany žalobcu dodávať teplo žalovanému. Práve v dôsledku narušenia vzájomných vzťahov žalobcu a tretieho subjektu, nedošlo k odstráneniu poruchy na technologickom zariadení žalobcu, a tým k nedodaniu tepelnej energie žalovanému, keďže tak ako odkazoval žalobca aj z rozhodnutia Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13Cob/19/2007 a konania vedeného na Okresnom súde Čadca č.k. 4Cb/56/2006 bola zrejmá spornosť zmluvných a zákonných vzťahov žalobcu a spoločnosti CUBUS a.s.. Za stavu nesplnenia si zmluvnej povinnosti žalobcom, potom zmluvnému nároku žalobcu nebolo možné priznať súdnu ochranu. Zvýrazňuje krajský súd, že zásadne platí, že zmluvy sa majú plniť, avšak uplatnené nároky z týchto právnych úkonov je potrebné konfrontovať s údajmi zistenými vykonaným dokazovaním. Pri posudzovaní, či výkon práva žalobcu je v súlade s ust. § 265 Obchodného zákonníka a § 3 Občianskeho zákonníka, bolo potrebné vychádzať práve z konkrétnych skutkových zistení v prejednávanej veci, ktorým skutkovým zistením bolo práve to, že žalobca žalovanému v rozhodnom období nedodával tepelnú energiu. Napriek tomu, ako bolo tvrdené, že žalobca si povinnosť dodať tepelnú energiu nemohol splniť v dôsledku porušenia povinnosti tretieho subjektu, a to spoločnosti CUBUS a.s., táto okolnosť však nemohla mať vplyv na postavenie žalovaného ako druhej zmluvnej strany, t.j. odberateľa. Bolo potrebné vziať do úvahy práve to, že žalovaný si žiadnym spôsobom nemohol vynútiť splnenie zmluvnej povinnosti a sám túto situáciu neprivodil.
38. Odvolací súd zvýrazňuje, že žiadna právna norma nevymedzuje pojem zásady poctivého obchodného styku a nepokúša sa ich definovať ani doktrína. Vo všeobecnosti ide o poctivé, slušné a profesionálne správanie podnikateľov vo vzájomných vzťahoch alebo vo vzťahoch s inými subjektmi. Zásady poctivého obchodného styku sú výrazom konkretizácie všeobecnejších morálnych zásad či noriem vyjadrených v pojme dobré mravy. Ide o konkretizáciu noriem morálky na oblasť aplikácie konkrétnych spoločenských vzťahov, ktorými obchodné vzťahy sú. Tvoria ucelený súbor zásad správania, ktorých dodržiavanie v obchodnom styku tento styk kvalifikuje ako poctivý. Sú právne relevantné pri výkone práva. Tu sú kritériom právnej ochrany výkonu práva v tom zmysle, že pokiaľ výkon práva je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, aj keď neporušuje žiadne kogentné ustanovenia zákona, nepožíva právnu ochranu. Tým, že Obchodný zákonník v ust. § 265 všeobecne odkazuje na zásady poctivého obchodného styku, tieto zásady majú v tomto prípade právnu záväznosť. Pojem dobré mravy je obsahovo širší ako pojem zásady poctivého obchodného styku, aj keď mnohé konkrétne porušenia dobrých mravov sa budú prekrývať s porušením zásad poctivého obchodného styku. Z toho vyplýva, že nie každé porušenie zásad poctivého obchodného styku je zároveň v rozpore s dobrými mravmi a nie každý rozpor s dobrými mravmi je aj porušením zásad poctivého obchodného styku. Aplikácia ust. § 265 Obchodného zákonníka je lokalizovaná do
oblasti výkonu práva. Je determinovaná tým, že ide o výkon práva, resp. odopretie súdnej ochrany výkonu práva. Preto je potrebné skúmať okolnosti, ktoré s výkonom práva súvisia, t.j. či sa právo neuplatňuje za takých okolností, ktoré odporujú zásadám poctivého obchodného styku. Vzťah ust. § 265 Obchodného zákonníka k ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka je vzťahom všeobecného a osobitného. Ustanovenie § 265 Obchodného zákonníka je ustanovením špeciálne prispôsobeným pre oblasť obchodných záväzkových vzťahov. Spoločné obe ustanovenia majú to, že sa týkajú výkonu práva.
39. V danom prípade podľa názoru odvolacieho súdu, práve dôsledky narušenia súkromných právnych vzťahov žalobcu a tretieho subjektu mali dopad na žalovaného, v ktorej súvislosti krajský súd poukazuje i na Čl. 2 ods. 1 CSP, podľa ktorého ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Zároveň uvádza krajský súd, že nebola naplnená vyváženosť vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, keďže žalobca záväzky vyplývajúce z uzavretej zmluvy neplnil a práve neplnenie povinnosti dodávať teplo sa prejavilo v sfére žalovaného, a preto priznanie uplatneného nároku by bolo pre žalovaného nespravodlivým. Dodáva sa, že bolo síce zrejmé, že žalobca sa snažil problém so svojim zmluvným partnerom, teda spoločnosťou CUBUS a.s. riešiť, avšak spôsob ani výsledok riešenia v rovine obnovenia dodávky v relevantnom období tepla pre žalovaného nebol preukázaný a ani iný náhradný spôsob zo strany žalobcu k plneniu svojich záväzkov vo vzťahu k žalovanému.
40. Len na doplnenie k argumentácii žalobcu uvedenej v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného, v rámci ktorej poukazoval na poskytovanú podporu prostredníctvom občianskeho združenia Naša nemocnica v Čadci Kysuckej nemocnici s poliklinikou v Čadci v zriaďovateľskej pôsobnosti žalovaného prostredníctvom podielu zaplatenej dane z príjmov právnickej osoby za roky 2010 až 2016 krajský súd uvádza, že v danom prípade je žalovaným Kysucká knižnica a samotná podpora žalobcu Kysuckej nemocnice s poliklinikou v Čadci nemá relevantný vplyv na posúdenie, či uplatnený výkon práva žalobcu voči žalovanému je, resp. nie je v súlade s poctivým obchodným stykom, resp. dobrými mravmi.
41. Vzhľadom na vyššie uvedený odlišný názor krajského súdu preto došlo k zmene rozsudku okresného súdu postupom podľa ust. § 388 CSP, keďže neboli dôvody na potvrdenie, resp. zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie.
42. O nároku na náhradu trov tak prvoinštančného, ako i odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 2 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní, ktorým došlo k zmene rozsudku okresného súdu, bol úspešným účastníkom žalovaný, ktorému bol priznaný voči žalobcovi nárok na plnú náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania (§ 196 ods. 1, 2 CSP), o výške ktorých postupom podľa ust. § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.