Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13Cob-113-2022.pdf
PDF · 155.51 KB
Case nature
Area
Subarea
13Cob/113/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej a JUDr. Róberta Bebčáka, v spore žalobcu: ČSOB Leasing, a.s., so sídlom Žižkova 11, 815 10 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 704 713, zastúpeného zástupcom SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, proti žalovanému: H. D., s miestom podnikania F. XX/XX, XXX XX O., IČO: 42 214 483, zastúpenému zástupcom Advokátska kancelária JUDr. Peter Strapáč, PhD., s.r.o., so sídlom Ul. 17. Novembra 3215, 022 01 Čadca, IČO: 50 473 522, o zaplatenie 6.789,58 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Čadca č.k. 4Cb/5/2021-134 zo dňa 24. marca 2022, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Čadca č.k. 4Cb/5/2021-134 zo dňa 24. marca 2022 p o t v r d z u j e .
Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd výrokom I. rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 6.789,58 Eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od 12.7.2019 do zaplatenia, 40 Eur paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Podľa výroku II. žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %, vo výške, ktorá bude vyčíslená po právoplatnosti rozsudku VSÚ prvostupňového súdu, v lehote do troch dní od právoplatnosti uznesenia VSÚ.
2. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd poukázal na ust. § 212 ods. 2 a § 216 ods. 2 CSP s tým, že bol viazaný predmetom sporu, ktorým bolo zaplatenie sumy 6.789,58 Eur s príslušenstvom. Čo do základu nároku, okresný súd konštatoval, že zaplatenie tejto sumy žalobca žiadal zaplatiť ako zmluvný nárok s tým, že sumu 1.218,71 Eur, uvedenú vo finančnom vyúčtovaní predstavujú neuhradené pohľadávky vyplývajúce zo zmluvy (podrobne špecifikované v odseku 1. odôvodnenia rozsudku) a druhý nárok vo výške 5.570,87 Eur, ktorý sa týka faktúry č. 1501162804, teda zvýšených nákladov za opotrebenie vozidla na základe Zmluvy o operatívnom leasingu č. LZO/15/01162 zo dňa 20.5.2015 na vozidlo IVECO Stralis AS 440 S 48 T/P, pričom dňa 21.6.2019 v súvislosti s riadnym ukončením zmluvy vystavil žalobca žalovanému finančné vyúčtovanie v celkovej výške 6.789,58 Eur, ktoré mal žalovaný zaplatiť do 11.7.2019.
3. Okresný súd poukázal na to, že žalovaný v odpore zo dňa 26.9.2021 (č.l. 58 spisu) rozporoval predmet sporu v celom rozsahu. Poukázal, že vozidlo odovzdal AUTO - IMPEX spol. s r.o. dňa 14.6.2018, pričom zo zákazkového listu nevyplýva žiadna vada, ani nedostatok. Vozidlo bolo spoločnosťou DEKRA posudzované až dňa 27.9.2018, teda po troch mesiacoch odo dňa odovzdania, bolo posudzované v Rumunsku, čo vyplýva z fotodokumentácie a e-mailových správ. Nesúhlasil s tým, že by účtované závady
spôsobil, a ani že by takéto závady boli na nákladnom motorovom vozidle, inak by museli byť zachytené pri jeho predaji dňa 14.6.2018. Vozidlo odovzdal v bezchybnom technickom stave. Čo sa s vozidlom robilo od 14.6.2018 do 27.9.2018, nevie uviesť. Podľa žalovaného, zo strany žalobcu došlo k porušeniu zmluvy o spätnom odkúpení - bod 15. zmluvy. Žalovaný nerozumel, prečo vozidlo bolo odvezené do Rumunska, a prečo sa jeho ohliadka robila po vyše 3,5 mesiaci od jeho odovzdania. Ku dňu 14.6.2018 nemalo žiadne vady. Žalobca finančné vyúčtovanie ukončenej zmluvy zaslal až dňa 21.6.2019, pričom faktúra bola v rovnaký deň vystavená aj splatná. Z toho usudzoval, že s vozidlom bolo neoprávnené manipulované a ak na vozidle vznikli v príčinnej súvislosti s tým škody, za ne nezodpovedá žalovaný, pretože vozidlo dňa 14.6.2018 odovzdal bez vád. V odpore uviedol, že čo sa týka sumy 1.218,71 Eur, nie je si vedomý existencie takejto pohľadávky, neeviduje ju v účtovníctve a zo žaloby nevyplýva, z čoho by mala pozostávať. Odovzdal dôkaz - Zákazkový list č. 5304/18, že AUTO - IMPEX spol. s r.o., k čomu uviedol, že síce nebola vykonaná žiadna kontrola, ale taktiež obsahuje informáciu, že mala byť vykonaná bežná oprava, termín dokončenia bol stanovený na deň 11.7.2018 a predbežná cena bola 24 Eur, čo je zanedbateľná čiastka oproti sume, ktorú žalobca žiada vo výške 5.570,87 Eur, z ktorého dôvodu žalobu považoval za nedôvodnú.
4. Okresný súd v odseku 3. pod písm. a) až s) popísal dôkazy produkované žalobcom a žalovaným.
5. V odseku 4. odôvodnenia rozsudku okresný súd poukázal na to, že až na pojednávaní dňa 24.3.2022 žalovaný uznal záväzok čo do zaplatenia sumy 1.218,70 Eur istiny s príslušenstvom. Okresný súd konštatoval, že žaloba bola podaná dôvodne, k uznaniu záväzku došlo až po podaní žaloby. Od uznania záväzku dňa 24.3.2022 na pojednávaní, záväzok vo výške 1.218,70 Eur okresný súd považoval za nesporný v nadväznosti na ust. § 186 ods. 2 CSP a vychádzal zo záveru, že záväzok vo výške 1.218,70 Eur istiny s príslušenstvom na strane žalovaného existoval v čase podania žaloby, aj v čase rozhodovania okresného súdu.
6. Okresný súd uviedol, že predmetom konania a dokazovania ostal záväzok vo výške 5.570,88 Eur (5.700,89 - 129,96 Eur (odstránil žalovaný) = 5.570,88 Eur). Podľa návrhu na predčasné ukončenie zmluvy ku dňu 11.7.2018 (č.l. 23 spisu) išlo o náklady na zvýšené opotrebenie vozidla. Vozidlo bolo prevzaté dňa 17.6.2015. Táto suma bola účtovaná v súlade so všeobecnými zmluvnými podmienkami. Išlo o faktúru č. 1501162804, splatnú dňa 21.6.2018, teda ako škoda v zmysle priloženého protokolu DEKRA. Klientom bola dodatočne odstránená škoda vo výške 129,96 Eur. Okresný súd poukázal na bod 5.9.5. všeobecných podmienok, podľa ktorého náklady na opravu alebo údržbu, resp. iné náklady nevyhnutné na odstránenie vád a škôd nesie lízingový nájomca. Tieto náklady ako škodu vo výške odhadovaných nákladov na odstránenie vád a škôd má právo žiadať lízingový prenajímateľ od lízingového nájomcu.
7. Okresný súd uviedol, že z finančného vyúčtovania riadne ukončenej zmluvy zo dňa 21.6.2019 (č.l. 22 spisu) vyplývalo, že prenajímateľ v súvislosti s ukončením zmluvy na základe faktúry č. 1501162804 uplatnil aj nárok vo výške 5.570,88 Eur, pričom podľa návrhu na predčasné ukončenie zmluvy ku dňu 11.7.2018 (č.l. 23 spisu) išlo o náklady na zvýšené opotrebenie vozidla v tejto výške.
8. V súlade so Všeobecnými zmluvnými podmienkami ČSOB Leasing (č.l. 23 rub spisu), na základe faktúry č. 1501162804 okresný súd mal za to, že tvrdenia žalovaného boli od počiatku účelové a nepravdivé. Bol si vedomý svojej zmluvnej povinnosti a bol si vedomý aj výšky nákladov, čo bolo preukázané jednak z e-mailovej pošty (č.l. 27 spisu), kde komunikoval v tom zmysle, že na uhradenie dlhu nemá peniaze a chce sa žalobe vyhnúť, chce splácať splátky. Napriek tomu v súdnom konaní tento dlh rozporoval. Tvrdil, že odovzdal vozidlo bez vád, bez nedostatkov a vady vznikli v medziobdobí medzi odovzdaním a znaleckým oceňovaním, ktoré trvalo 3 mesiace. Podľa názoru okresného súdu bolo vyvrátené aj tvrdenie žalovaného s poukazom na zákazkový list (č.l. 62 spisu) od AUTO - IMPEX spol. s r.o., kde bol uvedený druh opravy: bežný, prevzatie vozidla: 14.6.2018 a predbežná cena 24 Eur, ale v rozpore s tým z listinného dôkazu, ktorý predložil žalobca a ktorý jednoznačne vyvrátil tvrdenia žalovaného - z kalkulačného listu č. 8 976/18/00/73 zo dňa 10.10.2018 (č.l. 119, 121), vybavené dňa 9.11.2018, vyplýva, že tento list si vyžiadal zákazník H., teda žalovaný. Vyžiadal si ho od dodávateľa AUTO - IMPEX spol. s r.o. a celkové nacenenie škôd a opotrebenia bolo vo výške 5.071,66 Eur, s DPH 6.085,99 Eur, so zľavou 1.337,76 Eur, pričom z požiadaviek zákazníka, teda H. D. (žalovaného), ako bolo uvedené v kalkulačnom liste, vyplývali závady, o ktorých mal vedomosť, vedel o nich, inak by ich neuviedol v požiadavkách: 1. GSO kalkulácia podľa protokolu DEKRA, 2. zarosená smerovka pri LP
svetle + pravá poškodená, 3. oprava laku LP tajfúnu, 4. oprava laku diskov predných kolies, 5. poškodená vložka zámku P dverí, 6. vypadané sklo P malého spätného zrkadla, 7. oprava laku P stupačky, 8. oprava laku PZ vonkajšieho kolesa, 9. poškodené tesnenie L dverí, 10. poškodená roletka P dverí, 11. poškodený šuplík na prístrojovke, 12. netesnosť motora - olejový výmenník, 13. prelakovanie disku rezervy, 14. zadné pneumatiky pod mieru, 15. uniká olej medzi motorom a prevodovkou, 16. poškodená izolácia rúry výfuku, 17. tepovanie interiéru + umytie exteriéru. Podľa okresného súdu bolo jednoznačné, že o týchto vadách a zvýšenom opotrebení žalovaný vedel, keď si ich sám objednal, čo vyvrátilo všetky predchádzajúce tvrdenia žalovaného a preukázalo zároveň existenciu nároku na strane žalobcu na tieto zvýšené náklady a opotrebenie ako zmluvný nárok. 9. Okresný súd priznal žalobcovi právo na zaplatenie zmluvného nároku - nákladov na zvýšené opotrebenie vozidla vo výške 5.570,87 Eur na základe Zmluvy o operatívnom lízingu zo dňa 20.5.2015, Finančného vyúčtovania riadne ukončenej zmluvy zo dňa 21.6.2019 na vozidlo IVECO Stralis AS 440 S 48 T/P (vrátane všeobecných podmienok, návrhu na predčasné ukončenie zmluvy (č.l. 23), faktúry č. 1501162804 (č.l. 23 rub spisu), na základe bodov 5.9, 5.10 Všeobecných podmienok na č.l. 18 spisu o vrátení predmetu nájmu a o konečnom finančnom vyrovnaní.
10. Okresný súd poukázal aj na to, že z časového chronologického usporiadania listinných dôkazov vyplývalo, že nebolo pravdivé tvrdenie žalovaného, že vozidlo dňa 14.6.2018 odovzdal bez vád a že vady boli spôsobené bez zavinenia, vedomosti žalovaného v medziobdobí 3 mesiacov od odovzdania vozidla; vozidlo bolo posudzované spoločnosťou DEKRA po vyše 3 mesiacoch od odovzdania vozidla dňa 27.9.2018, žalovaný nevie, kto počas 3 mesiacov s vozidlom jazdil, kto spôsobil vyúčtované závady vo výške 5.570,88 Eur, pretože o závadách žalovaný nemal vedomosť a nespôsobil ich. Závady neexistovali ku dňu odovzdania vozidla.
11. Podľa okresného súdu, z chronologického usporiadania listinných dôkazov vyplýval opak - vedomosť žalovaného o závadách, ktoré boli spôsobené počas užívania vozidla žalovaným. Na č.l. 15 spisu je lízingová zmluva zo dňa 20.5.2015 (správne Zmluva o operatívnom leasingu, ďalej len ,,ZOL“, číslo LZO/15/01162), na č.l. 20 Protokol o odovzdaní vozidla (správne Protokol o prevzatí predmetu nájmu k Zmluve o operatívnom leasingu), na č.l. 19 dohoda o výške nájmu zo dňa 17.6.2015 (správne Dohoda o platbách nájomného k zmluve č. LZO/15/01162), na č.l. 61 spisu je Oznámenie o uplatnení spätného odkupu zo dňa 15. marca 2018, v ktorom je uvedené, že dátum vrátenia vozidla bude 17.6.2018. Na č.l. 62 spisu je zákazkový list na opravu č.: 5 304/18/00 zo dňa 14.6.2018, ktorý žalovaný považoval za rozhodujúci dôkaz na preukázanie o tvrdení, že odovzdal vozidlo bez závad. Okresný súd podotkol, že obsah tohto listinného dôkazu bol vo vzťahu k žalobcovi a súdu interpretovaný účelovo a čiastočne. Z obsahu tohto zákazkového listu je zrejmé, že termín otvorenia servisnej zákazky bol 11.6.2018, termín prevzatia vozidla do opravy bol uvedený dátum 14.6.2018 s tým, že predpokladaný termín dokončenia opravy bol dátum 11.7.2018, predbežná cena s DPH 24 Eur, druh opravy bol uvedený bežný, stav počítadla 398.652. V poznámke bolo uvedené: „1APB1, ďalej požiadavky zákazníka Kontrola vozidla GCO AP2 (Na vozidle nebola vykonaná u nás žiadna kontrola)“ a podpísaný žalovaný, takisto aj zástupca AUTO - IMPEX spol. s r.o. - pán P. Z bodu a. tohto zákazkového listu vyplýva: „Neoddeliteľnou súčasťou tohto zákazkového listu je protokol o stave vozidla (check list, preberací protokol) a kalkulácia.“, z bodu b.: „Zákazník bude vyzvaný k eventuálnemu rozšíreniu zákazky a k zmene rozsahu, termínu a ceny za opravu ...“, z bodu e.: „Zákazník zaistí prehliadku poškodeného vozidla pracovníkmi poisťovne.“ K tomuto zákazkovému listu (č.l. 62) nepredložil žalovaný protokol o stave vozidla a kalkuláciu, ktorý mal tvoriť neoddeliteľnú súčasť zákazkového listu. Taktiež z tohto listinného dôkazu bolo zrejmé, že nebola v uvedený deň vykonaná žiadna kontrola na vozidle, a preto cena 24 Eur je len predbežná tak, ako je uvedené v zákazkovom liste, a to vrátane pojmu „bežná oprava“. Na č.l. 63-64 spisu je zmluva o spätnom odkúpení lízingu zo dňa 17.6.2018 (správne Zmluva o spätnom odkúpení a používaní vozidla a dátum 17.6.2015) (lízing ukončený dňa 17.6.2018 - bod 2. tejto zmluvy), kde z jej bodu 15. na č.l. 64 spisu vyplývalo, že ak sa nemôžu dohodnúť zmluvné strany na technickom stave vozidla a preberacom protokole, môžu sa obrátiť na nezávislého znalca SLOVDEKRA. Z uvedeného listinného dôkazu bolo tak zrejmé, že ak lízing mal byť ukončený dňa 17.6.2018, čo vyplývalo aj z č.l. 61 aj zo zmluvy o odkúpení (č.l. 63-64 spisu), potom zákazkový list zo dňa 14.6.2018 bol 3 dni pred ukončením lízingu dňa 17.6.2018, a preto nemohol znamenať konečné vyúčtovanie nákladov po ukončení lízingu, ako to tvrdil žalovaný. Zákazkový list bol vystavený pred ukončením lízingu a išlo len o predbežnú cenu bez vykonanej kontroly. Okresný súd poukázal na to, že na č.l. 23 spisu je Návrh na predčasné ukončenie zmluvy ku dňu: 11.7.2018, ktorý návrh je z 5.10.2018 a obsahuje konečné vyúčtovanie zvýšeného opotrebenia vozidla 5.570,88 Eur a neuhradené pohľadávky podľa zmluvy, a to nájomné 1.218,70 Eur,
spolu 6.789,58 Eur. Na č.l. 27 spisu je e-mailová komunikácia medzi žalovaným a prenajímateľom, z ktorej bolo zrejmé (komunikácia zo dňa 3.10.2018, zo dňa 4.10.2018), že žalovaný komunikoval e- mailovou poštou, oznamoval, že mu skončil operatívny lízing, predmet lízingu odovzdal podľa zmluvy, na uhradenie dlhu nemá peniaze, bol upozornený na žalobu, žalobe by sa chcel vyhnúť, preto navrhol dlžnú sumu splatiť v mesačných splátkach po 100 Eur, má zablokované účty od exekútora, na účtoch aj tak nie sú peniaze. Z tejto e-mailovej komunikácie zo dňa 3.10.2018 na č.l. 27 spisu bolo podľa okresného súdu jednoznačné, že žalovaný mal vedomosť o vadách na vozidle, o výške škody, ktorú musí zaplatiť a jeho postup bol len účelový vzhľadom k tomu, že nemal finančné prostriedky na zaplatenie. Tomu zodpovedal aj listinný dôkaz žalobcu (č.l. 121, 122) - išlo o kalkulačný list pre dodávateľa AUTO - IMPEX spol. s r.o., Bratislava od zákazníka - objednávateľa H. D., teda žalovaného. Zákazkový list na č.l. 122 spisu je zo dňa 10.10.2018 s termínom vybavenia 9.11.2018. Účelom tohto kalkulačného listu bol priamy predaj ŠPZ M stav počítadla 398 653. Stav počítadla na zákazkovom liste (č.l. 62) zo dňa 14.6.2018, na ktorý sa odvolával žalovaný, je 398 652. Taký údaj nezodpovedal tomu, že by boli najazdené kilometre inou osobou v medziobdobí 3 mesiacov a škoda spôsobená iným subjektom, než bol žalovaný. Taktiež z obsahu kalkulačného listu na č.l. 122 spisu vyplývalo: „Požiadavky zákazníka: 1. GSO kalkulácia podľa protokolu DEKRA, 2. zarosená smerovka pri LP svetle + pravá poškodená, 3. oprava laku LP tajfúnu, 4. oprava laku diskov predných kolies, 5. poškodená vložka zámku P dverí, 6. vypadané sklo P malého spätného zrkadla, 7. oprava laku P stupačky, 8. oprava laku PZ vonkajšieho kolesa, 9. poškodené tesnenie L dverí, 10. poškodená roletka P dverí, 11. poškodený šuplík na prístrojovke, 12. netesnosť motora - olejový výmenník, 13. prelakovanie disku rezervy, 14. zadné pneumatiky pod mieru, 15. uniká olej medzi motorom a prevodovkou, 16. poškodená izolácia rúry výfuku, 17. tepovanie interiéru + umytie exteriéru“ a ,,Popis riešenia: 12. Nacenené predbežne, 1APB1“, teda tak, ako je uvedené aj v zákazkovom liste na č.l. 62 spisu zo dňa 14.6.2018. Celková cena bez DPH 5.071,66 Eur a s DPH 6.085,99 Eur.
12. Okresný súd skonštatoval, že uvedenými dôkazmi a ich chronologickým usporiadaním mal vyvrátené tvrdenie žalovaného, že škodu ku dňu odovzdania na vozidle nespôsobil, že o nej nevedel, že bola vzniknutá v časovom medziobdobí medzi odovzdaním vozidla a jeho kontrolou a ocenením vád. Z vykonaného dokazovania bolo zrejmé, že žalovaný postupoval účelovo pre nedostatok finančných prostriedkov. Kontrola bola vykonaná z jeho iniciatívy, s jeho vedomím. Z toho dôvodu bolo v konaní preukázané aj to, že vady, ktoré boli opravené, boli spôsobené žalovaným a existovali už ku dňu odovzdania vozidla, preto zaviazal žalovaného k zaplateniu celej vymáhanej sumy, ako zmluvného nároku. Logickým výsledkom bolo finančné vyrovnanie zo dňa 21.6.2019 (č.l. 22 spisu), ktoré obsahuje neuhradené pohľadávky zo zmluvy 1.218,70 Eur a nárok prenajímateľa v súvislosti s ukončením zmluvy 5.570,88 Eur, spolu 6.789,58 Eur s tým, že lízingová zmluva podľa tohto listinného dôkazu bola ukončená dňa 11.7.2018.
13. Okresný súd priznal žalobcovi právo na zaplatenie nesporného nároku podľa § 186 ods. 2 CSP vo výške 1.218,70 Eur a zmluvného nároku 5.570,88 Eur (náklady na zvýšené opotrebenie vozidla pri ukončení lízingovej zmluvy). Spolu zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 6.789,58 Eur. Okresný súd priznal žalobcovi aj právo na zaplatenie 9% úroku z omeškania ročne, keďže sa žalovaný dostal do omeškania s platením podľa ust. § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka v spojení s ust. § 1 ods. 2 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z.. Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka priznal žalobcovi aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky spolu s istinou vo výške 40 Eur.
14. O nároku na náhradu trov konania okresný súd rozhodol podľa § 255 CSP. Konštatoval, že úspešnou stranou konania bol žalobca a z tohto dôvodu v rozsahu 100 % priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania voči žalovanému s tým, že výška bude vyčíslená po právoplatnosti rozsudku vyšším súdnym úradníkom prvostupňového súdu.
15. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný prostredníctvom zástupcu z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), f), g), h) CSP, a to do všetkých výrokov rozhodnutia. Podľa žalovaného okresný súd pochybil pri zisťovaní skutkového stavu, pretože od začiatku sa prikláňal k dôkazom a tvrdeniam žalobcu, ktoré produkoval v predmetnom konaní. Žalovaný od začiatku rozporoval nárok žalobcu čo do výplaty sumy 5.570,87 Eur, teda zvýšených nákladov za opotrebenie vozidla na základe Zmluvy o operatívnom leasingu č. LZO/15/01162 zo dňa 20.05.2015. Pri odovzdávaní vozidla bol prijímacím technikom poučený, že keď bude na vozidle vykonávaná kontrola, bude k nej prizvaný. Kontrola prebehla bez vedomia žalovaného a za jeho absencie. Tieto skutočnosti v konaní
uvádzal, rozporoval nárok čo do výplaty zvýšených nákladov za opotrebenie vozidla, pričom zo strany okresného súdu neboli vykonané dôkazy, ktoré by jeho tvrdenia podporovali. Na pojednávaní sa snažil prostredníctvom právneho zástupcu poukázať na zmluvnú povinnosť v zmysle bodu 5.9.3 zmluvy o operatívnom leasingu. V tomto prípade nešlo o nový dôkaz, ktorý by ako žalovaná strana produkoval v konaní, ale len poukázal na povinnosť, na ktorú bol žalobca ako zmluvná strana zmluvy o operatívnom leasingu zaviazaný. Žalobca v zmysle ustanovení zmluvy nepostupoval, a preto žalovaný nemôže byť zaviazaný k povinnosti, o ktorej nemal vedomosť, nemal vedomosť o tom, v akom rozsahu došlo k zvýšeniu nákladov na opotrebenie vozidla na základe zmluvy o operatívnom leasingu. Okresný súd sa s touto skutočnosťou nevysporiadal, neskúmal podmienky zisťovania vád a nákladov so zvýšeným opotrebením vozidla po skončení zmluvy, hoci na túto skutočnosť žalovaný poukázal a predmetná zmluva bola súčasťou súdneho spisu. Podľa žalovaného nemôže byť zaviazaný na niečo, o čom nemá vedomosť, najmä, ak sa to týka rozsahu opotrebenia vozidla, pretože opotrebenie vozidla je v každom prípade individuálne. Namietal, že v prípade žalobcu nešlo o poctivé jednanie, pretože si neuplatnil nárok, ako sa zmluvne zaviazal, že ho bude v prípade zvýšenia opotrebenia vozidla uplatňovať. Nepostupoval v zmysle zásady poctivého obchodného styku, v ktorej súvislosti k pojmu poctivého obchodného styku poukázal na záver vyjadrený v rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13Cob/176/2017 zo dňa 30.05.2018. Podľa žalovaného okresný súd nevykonal dôkaz a nevysporiadal sa s vykonaním dôkazu predloženým na pojednávaní, ktorý mal preukazovať skutočnosť, že po ukončení lízingovej zmluvy o predmetné vozidlo nemal nikto záujem. Mal za to, že okresný súd mu svojim procesným postupom znemožnil procesnú obranu, hoci v súdnom spise boli predložené všetky listinné dôkazy, ktoré preukazovali tvrdenia žalovaného a nebol dôvod na postup podľa ust. § 153 ods. 2, 3 CSP. Podľa žalovaného od počiatku okresný súd sledoval cieľ vyhovieť žalobe v celom rozsahu, postupom okresného súdu sa cíti byť nepriaznivo dotknutý na svojich právach, rovnako poznámky o účelovom konaní žalovaného nie sú vhodné, pretože ak rozporoval zvýšené náklady na vozidlo, s ktorým vykonával svoju podnikateľskú činnosť a s ktorým pracoval takmer každý deň, mal evidentný prehľad o tom, v akom vstave odovzdal vozidlo po ukončení leasingovej zmluvy. Žalovaný svoje záujmy hájil od počiatku súdneho konania, pričom okresný súd automaticky uznal nárok žalobcu bez toho, aby v dostatočnej miere vykonal v predmetnej veci dokazovanie. Ďalej poukázal na dôkaz, ktorý produkoval žalobca tesne pred pojednávaním, ktorý podľa okresného súdu bol kľúčovým dôkazom. Okresný súd tak nespravodlivo postupoval pri pripustení dôkazov zo strany žalovaného a zo strany žalobcu, pretože dôkazy žalobcu vykonal napriek tomu, že boli doručené okresnému súdu v krátkom časovom intervale pred uskutočnením pojednávania. Jednalo sa o dôkaz: kalkulácia opravy vozidla, ktorú mal objednať žalovaný, pričom bolo sporné, či k tomu tak došlo. Takto zistený skutkový stav neobstojí, okresnému súdu nebola predložená žiadna objednávka, ktorá by preukazovala skutočnosť, že žalovaný si objednal predmetnú kalkuláciu opravy, na predmetnom listinnom dôkaze nie je prejav vôle žalovaného, na základe ktorého mal objednať danú objednávku. To, že na objednávke je tlačeným písmom uvedené jeho meno, neznamená, že si tú objednávku mal objednať. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno o tom, kto v skutočnosti kalkuláciu objednal, pričom okresný súd sa vyfabulovanou kalkuláciu nezaoberal dostatočne, zotrval len na predloženej listine bez toho, aby skúmal, aký proces jej predchádzal. Napadnutý rozsudok považoval za predčasný, bez vykonania náležitého dokazovania a zároveň namietal nesprávne právne posúdenie veci. Žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
16. K doručenému odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca prostredníctvom zástupcu, v podaní zo dňa 09.05.2022 (č.l. 159 - 161 spisu). K odvolaniu žalovaného žalobca uviedol, že žalovaný v rámci konania účelovo a tendenčne vykladal dôkazy, zavádzajúco uvádzal, že vozidlo odovzdal v bezchybom stave dňa 14.6.2018, absurdne tvrdil, že sa s vozidlom manipulovalo a bolo prevezené do Rumunska. Žalobca preukázal, že vozidlo nebolo podrobené dňa 14.6.2018 prehliadke, predložil dôkazy o tom, že s vozidlom sa nemanipulovalo a po celý čas sa nachádzalo v areáli spoločnosti AUTO-IMPEX spol. s r.o.. Sám žalovaný si nechal naceniť opravu vád vozidla, kde pôvodný zámer žalovaného bol opraviť vozidlo, avšak keď zistil rozsah opráv a cenu, tak od tohto zámeru upustil. Žalobca preukázal, že obrana žalovaného je účelová a tendenčná, v snahe oddialiť konečné rozhodnutie. Z e-mailovej komunikácie medzi žalobcom a žalovaným je zrejmé, že žalovaný oznamoval, že musel skončil operatívny leasing, predmet leasingu odovzdal podľa zmluvy a na uhradenie dlhu nemá peniaze, kde bol upozornený na možnosť podania žaloby. Sám žalovaný sa chcel žalobe vyhnúť, a preto navrhol uhradenie dlhu v mesačných splátkach. Žalovaný v čase uzavretia zmluvy vedel, že leasingová spoločnosť vypočítala, za akú cenu dokáže vozidlo na trhu jazdených vozidiel predať, resp. za akú cenu dodávateľ spätne odkúpi predmetné vozidlo. Očakávalo sa, že žalovaný vráti vozidlo v stave „bežného
opotrebenia“ a s počtom najazdených kilometrov podľa zmluvy. Žalovaný odovzdal vozidlo v stave nezodpovedajúcom bežnému opotrebeniu. Z e-mailovej komunikácie zo dňa 3.10.2018 je jednoznačné, že žalovaný mal vedomosť o vadách vozidla, o výške škody, ktorú musí zaplatiť. Považoval za tendenčný postup žalovaného, kde počas celého konania spochybňoval celý nárok žalobcu s tým, že nemá žiadnu vedomosť o záväzku voči žalobcovi a na pojednávaní dňa 24.3.2022 uznal záväzok sumy 1.218,70 Eur s príslušenstvom. K námietke žalovaného týkajúcej sa dôkazov, žalobca poukázal na ust. § 185 CSP, keď s dokazovaním súvisia povinnosti, ktoré musia strany splniť ešte predtým, ako súd začne dokazovať, a to je povinnosť strán tvrdiť a navrhovať dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Zároveň poukázal na Čl. 15 CSP, § 181 ods. 2 CSP v spojení s ust. § 150 ods. 1 CSP. Podľa žalobcu úmyselné predkladanie nepravdivých tvrdení môže vyústiť do toho, že súd pri hodnotení dôkazov zohľadní nízku vierohodnosť strany sporu. Tvrdenia žalovaného uvádzané počas súdneho konania boli nepravdivé a zavádzajúce. Pokiaľ žalovaný namietal, že mu okresný súd procesným postupom znemožnil procesnú obranu, tak uvedené je zavádzajúce. Na pojednávaní dňa 24.3.2022 okresný súd strany poučil, hoci nemusel, nakoľko strany boli zastúpené právnymi zástupcami o tom, že pokiaľ budú produkovať nové tvrdenia, ktoré doposiaľ neuvádzali, môže rozhodnúť podľa § 153 ods. 1, 2 CSP, že ich nepripustí. V tejto súvislosti žalobca poukázal na záver vyjadrený v uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 530/2018 zo dňa 15. novembra 2018. K odôvodneniu rozhodnutia žalobca poukázal na to, že integrálnou súčasťou základného práva na súdnu ochranu je právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, s odkazom na rozhodnutia ústavného súdu a judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva. Žalobca považoval závery súdu prvej inštancie, s poukazom na rozsiahle dokazovanie za vecne správne a navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil s priznaním nároku na náhradu trov odvolacieho konania.
17. K doručenému vyjadreniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný prostredníctvom zástupcu v podaní zo dňa 13.05.2022 (č.l. 166 - 167 spisu). Mal za to, že súd prvej inštancie nedospel na základe vykonaného dokazovania k správnym skutkovým zisteniam a trval na tvrdeniach predostretých v podanom odvolaní. Uviedol, že napriek tomu, že sporové strany majú v konaní rovnaké procesné postavenie, na žalovaným predložený dôkaz na pojednávaní dňa 24.03.2022 okresný súd nijakým spôsobom nereagoval a nevysporiadal sa s ním. Naproti tomu žalobca predložil listinný dôkaz (kalkulácia opravy vozidla) len pár dní pred pojednávaním, keď malo byť konanie vzhľadom na zásadu koncentrácie konania už skoncentrované, na takýto dôkaz okresný súd nemal prihliadať, pretože žalobca tento podklad do konania mohol predložiť skôr. Žalovaný nerozporoval zásadu voľného hodnotenia dôkazov, avšak ak niekto tvrdí, že má právo, musí to aj náležite preukázať a predmetný dôkaz nemohol byť kľúčovým pre rozhodnutie v tom smere, že žalovaný si nechal naceniť opravy na automobile. Na kalkulačnom liste nie je jeho podpis, takže takýto dôkaz nevníma ako obstojný a presvedčivý, ale len taký, ktorý je bezdôvodne a bez hlbšieho preskúmania v jeho neprospech, s prihliadnutím na časový odstup predloženia dôkazu, bez akéhokoľvek iného podkladu. Žalobca ani nepreukázal, akým spôsobom žalovanému mala byť kalkulácia opravy doručená alebo ako sa s ňou mal oboznámiť. Ak existuje údajná kalkulácia opravy, mali by existovať aj podklady k tomu, ako bola táto kalkulácia opravy žalovanému doručovaná. Takýto dôkaz zo strany žalobcu tvrdený ani doložený nebol. Z uvedeného považoval právne posúdenie súdu prvej inštancie za nesprávne.
18. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 10.5.2022 bolo vyjadrenie žalovaného doručené žalobcovi prostredníctvom zástupcu s možnosťou sa k nemu v lehote 10 dní písomne vyjadriť (doručenka na č.l. 170 rub spisu), ktorú možnosť žalobca nevyužil.
19. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP na základe podaného odvolania žalovaného a postupom bez nariadenia pojednávania verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom, za rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 CSP bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vo výroku vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
20. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/113/2022-177 zo dňa 03.01.2023, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle vyššie uvedeného
uznesenia krajského súdu dňa 17.01.2023 na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku.
21. V súvislosti s podaným odvolaním žalovaného krajský súd poukazuje na ust. § 379 CSP v spojení s ust. § 380 ods. 1 CSP a uvádza, že v odvolacom konaní mohol posudzovať napadnutý rozsudok okresného súdu v rozsahu zadefinovaných odvolacích dôvodov, obsiahnutých v písomne podanom odvolaní žalovaného zo dňa 20.04.2022, a to len tých, ktoré sa týkali posúdenia nároku žalobcu, jeho relevantných tvrdení a dôkazov produkovaných v konaní pred súdom prvej inštancie, vo väzbe na dôvody a obsah obrany žalovaného v tomto konaní. Pokiaľ žalovaný nevykvalifikoval iné odvolacie dôvody, než len tie, ktoré boli obsiahnuté v ním podanom odvolaní, tak následne potom ani krajský súd v rámci svojho konania a rozhodovania nemohol posudzovať rozsudok okresného súdu a v ňom obsiahnuté závery, ak sa tieto nestali predmetom odvolania žalovaného. Inak povedané, ak nie je odvolateľom vyjadrený odvolací dôvod, potom ani krajský súd nemá daný zákonný podklad, aby vyjadril závery k rozhodnutiu súdu prvej inštancie bez toho, aby osobitne bolo pristupované k tomu, čo sa v rámci zadefinovaných odvolacích dôvodov nestalo predmetom konania, posudzovania a rozhodovania odvolacieho súdu. Vždy je to tá strana sporu, ktorá podáva odvolanie, ktorá odvolacími dôvodmi vymedzuje, čo v záveroch prijatého rozhodnutia súdu prvej inštancie rozporuje a len to sa môže stať predmetom zhodnocovania zo strany odvolacieho súdu. Ak sú súdom prvej inštancie prijaté závery, ktoré v podanom odvolaní odvolateľ nerozporuje, tak zákonite tieto bez ďalšieho sa nemôžu stať ani predmetom vyhodnocovania odvolacím súdom, pretože k tomu, ako uviedol krajský súd, už nie je zákonný priestor, ak v zmysle ust. § 380 ods. 1 CSP je odvolací súd odvolacími dôvodmi viazaný a súčasne sa nejedná o žiadnu z právnych situácií vyjadrených pod písm. a), b), c) ust. § 379 CSP. Je predsa potrebné, aby sa rozlišovalo (diferencovalo), čo bolo predmetom odvolacieho konania, posudzovania odvolacím súdom, v nadväznosti na odvolacie dôvody, pretože stav každej odvolacej právnej veci je odlišný, vo väzbe na rozsah a dôvody vyvolanej spornosti uplatňovaných nárokov, prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany.
22. Dodáva odvolací súd, že rozsah odvolacích dôvodov žalovaného, obsiahnutých v písomne podanom odvolaní, mohol byť posudzovaný len v tom rozsahu, ktorý vymedzil žalovaný v podanom odvolaní, a to vo vzťahu k nároku žalobcu na zaplatenie sumy 5.570,87 Eur, keďže z obsahu podaného odvolania a jeho dôvodov vyplynulo, že žalovaný nerozporoval nárok žalobcu na zaplatenie sumy 1.218,71 Eur z titulu neuhradených pohľadávok, vyplývajúcich zo Zmluvy o operatívnom leasingu č. LZO/15/01162 zo dňa 20.05.2015, pričom rozporoval len nárok týkajúci sa zvýšených nákladov za opotrebenie vozidla, ktorý bol žalobcom vyúčtovaný podľa faktúry č. 1501162804 titulom zmluvy o operatívnom leasingu. Len vo vzťahu k tomuto nároku mohol odvolací súd preskúmavať rozsah odvolacích dôvodov žalovaného, vo vzťahu k jeho relevantným tvrdeniam a dôkazom, ktoré boli produkované v konaní pred súdom prvej inštancie, a to vo väzbe na rozsah a dôvody procesného útoku žalobcu v tomto konaní, za viazanosti odvolacieho súdu skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie podľa ust. § 383 CSP.
23. Predmetom odvolacieho konania, vzhľadom na odvolacie námietky žalovaného, bolo posúdiť, či súd prvej inštancie správne rozhodol, ak žalobe žalobcu o zaplatenie sumy 5.570,87 Eur spolu s príslušenstvom vyhovel.
24. Žalovaný v odvolaní namietal, že okresný súd svojim postupom porušil jeho právo na spravodlivý proces, ak pri posudzovaní dôvodnosti nároku žalobcu na zvýšené náklady za opotrebenie vozidla nevyhodnocoval zmluvnú povinnosť žalobcu v zmysle bodu 5.9.3 zmluvy o operatívnom leasingu, oproti čomu dôkaz, ktorý bol žalobcom predložený pred nariadením pojednávania, vykonal, čím porušil rovnosť strán. Podľa žalovaného okresný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Rozhodnutie okresného súdu považoval za predčasné.
25. V súvislosti s námietkou porušenia práva žalovaného na spravodlivý súdny proces odvolací súd uvádza, že podľa postupu v konaní pred súdom prvej inštancie bola žalovanému, ako i žalobcovi poskytnutá rovnaká možnosť na uplatňovanie ich práv a právom chránených záujmov. Strany sporu mali vytvorenú rovnakú možnosť obhajovať svojej záujmy a zároveň vylučujúcu mať možnosť podstatnej výhody voči protistrane. Žalobca i žalovaný ako sporové strany mali rovnaké procesné práva a povinnosti, ktoré uplatňovali a plnili za rovnakých procesných podmienok bez zvýhodnenia alebo diskriminácie niektorej zo sporových strán. Žalovanému procesným postupom okresného súdu nebola znemožnená realizácia jemu patriacich procesných oprávnení a ani neboli marené možnosti jeho
aktívnej účasti na konaní. Žalovaný od momentu podania odporu, ktorý bol doručený okresnému súdu, v rámci upomínacieho konania až do rozhodnutia veci napadnutým rozsudkom dňa 24. marca 2022 mal vytvorený časový priestor k predkladaniu a označovaniu dôkazov, ktoré žiada vykonať, mal právo uskutočňovať písomné vyjadrenia, k čomu zo strany žalovaného aj došlo, a to v duplike zo dňa 21.10.2021 (č.l. 102 - 103 spisu), ďalej mu bol daný priestor aj na uskutočňovanie ďalších písomných vyjadrení do momentu rozhodnutia okresného súdu, ak vo veci už bol vytýčený termín pojednávania na deň 09.12.2021, ktorý bol zrušený z dôvodu žiadosti právneho zástupcu žalobcu v súvislosti s protipandemickými opatreniami. Žalovaný až na nariadenom pojednávaní konanom dňa 24.3.2022 (č.l. 126 - 128 spisu) predložil ako dôkaz e-mailovú komunikáciu (podľa obsahu sa týkala odhlásenia vozidla), ktorý dôkaz nebol produkovaný v lehote stanovenej § 167 CSP a podľa Zápisnice o pojednávaní zo dňa 24.3.2022 právny zástupca žalovaného na dopyt súdu k oneskorenosti jeho predloženia uviedol ...,,Neboli dané žiadne objektívne dôvody“. Okresný súd k tomuto dôkazu v bode 13. vyhláseného uznesenia (postup podľa 181 ods. 2 CSP zápisnice) zdôvodnil, že ...„neboli zistené objektívne dôvody, pre ktoré by ho nebolo možné predložiť skôr. Súd sa domnieva, že vzhľadom k tvrdeniam, ktoré žalovaný produkoval, účelovo tento dôkaz nebol predložený, ale naviac súd má za to, že nemá žiadnu právnu relevanciu k doterajším vykonaným dôkazom, doterajším tvrdeniam“. Následne pred vyhlásením uznesenia, ktorým bolo dokazovanie vyhlásené za skončené, sa právny zástupca žalovaného vyjadril, ktoré vyjadrenie zároveň považoval za záverečnú reč v tom smere, že „Dokazovanie považujeme za dostatočné“. Teda, ak na jednej strane právny zástupca žalovaného považoval vykonané dokazovanie za dostatočné, len bez ďalšieho v rámci prednesu odkázal na bod 5.9.3 leasingovej zmluvy a na druhej strane v podanom odvolaní žalovaný namietal nesprávny procesný postup okresného súdu v rámci vykonaného dokazovania, prípustnosť ďalších prostriedkov procesnej obrany, tak uvedené bolo v rozpore s tým, čo bolo v rámci obrany produkované žalovaným, a to za stavu vyjadrenia jasného predbežného posúdenia veci okresným súdom. Z vyššie uvedených zistení preto krajský súd konštatuje, že dokazovanie pred okresným súdom bolo riadne vykonané a žalovanému procesným postupom okresného súdu nebola znemožnená realizácia jemu patriacich procesných oprávnení a ani neboli marené možnosti jeho aktívnej účasti na konaní. Zároveň dodáva odvolací súd, že ak okresný súd vykonal dokazovanie listinou predloženou žalobcom, a to Kalkulačný list 8 976/18/00/73, tak tento bol žalobcom doložený v rámci písomného vyjadrenia zo dňa 06.12.2021, ktoré bolo doručené okresnému súdu dňa 11.03.2022, t.j. pred nariadeným termínom pojednávania vo veci (dňa 24.03.2022), ku ktorému dôkazu mal žalovaný možnosť sa vyjadriť a uviesť svoje stanovisko, k čomu zo strany právneho zástupcu žalovaného podľa obsahu jeho prednesu nedošlo, voči tomuto dôkazu žiadne námietky žalovaným vznesené neboli.
26. Z tohto vyššie popísaného stavu nebolo možné konštatovať odvolacím súdom takú vadu konania pred súdom prvej inštancie, ktorou by došlo k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces, pretože vadou konania je len taký závadný procesný postup, ktorým sa sporovej strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej procesno-právny predpis priznáva, za účelom ochrany jej práv a právom chránených záujmov, k čomu postupom okresného súdu vo vzťahu k žalovanému nedošlo.
27. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP, a to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je daný, ak súd vec nesprávne právne posúdil. Vo všeobecnosti právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval. Ani jedna z uvedených situácií podľa odvolacieho súdu v danej veci nenastala.
28. K zhodnoteniam vykonaným okresným súdom vo vecno-právnej rovine zvýrazňuje krajský súd, a to v súvislosti s vyjadrenými odvolacími dôvodmi žalovaného, že pre vyhodnotenie okresným i odvolacím súdom dôvodnosti žalobcom uplatneného nároku boli určujúce a podstatné skutkové okolnosti vymedzené žalobcom a tvrdenia žalovaného v spojení s Čl. 8 CSP, podľa ktorého strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Je nepochybné, že s povinnosťou tvrdenia je spojená aj dôkazná povinnosť.
29. Žalovaný v odvolaní tvrdil, že rozporoval nárok žalobcu čo do výplaty sumy 5.570,87 Eur titulom zvýšených nákladov za opotrebenie vozidla, na základe Zmluvy o operatívnom leasingu č. LZO/15/01162 zo dňa 20.05.2015, primárne z toho dôvodu, že žalobca porušil povinnosť vyjadrenú v bode 5.9.3 zmluvy o operatívnom leasingu, podľa ktorého ...„Pri vrátení PN zaznamená LN a osoba poverená ČSOBL do Protokolu o vrátení predmetu nájmu (ďalej len „protokol o vrátení“) celkový technický stav PN, zjavné vady a zistiteľné skryté vady, ktoré možno na PN zistiť. V protokole o vrátení bude tiež uvedený stav tachometra (počet motohodín). Protokol o vrátení musí byť podpísaný LN alebo ním oprávnenou osobou a osobou poverenou ČSOBL“. Mal za to, že v prípade žalobcu nešlo o poctivé jednanie, pretože len z dôkazu, a to kalkulácia opravy, ktorú mal žalovaný objednať, nebolo možné usúdiť, že k takejto objednávke zo strany žalovaného došlo.
30. Krajský súd v súvislosti s týmto odvolacím dôvodom žalovaného zvýrazňuje, že vychádzal z dokazovaním zisteného skutkového stavu a v rámci konania o podanom odvolaní žalovaného, za aplikácie ust. § 186 ods. 2 CSP, aj z medzi stranami nesporných okolností, a to, že medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 20.05.2015 uzatvorená Zmluva o operatívnom leasingu číslo: LZO/15/01162 (ďalej len „ZOL“), podľa ktorej predmetom nájmu bolo nákladné vozidlo IVECO Stralis AS 440 S 48 T/P, pričom neoddeliteľnou súčasťou ZOL boli Všeobecné zmluvné podmienky operatívneho leasingu (ďalej len „VZP“) v súlade s ust. § 273 Obchodného zákonníka. Podľa VZP bol dojednaný spôsob ukončenia ZOL, vrátenie predmetu nájmu a konečného finančného vyrovnania. Nebolo sporu o tom, že podľa Protokolu o prevzatí predmetu nájmu dňa 17.6.2015 bol predmet nájmu odovzdaný žalovanému, pričom žalovanému bol doručený Návrh na predčasné ukončenie zmluvy ku dňu 11.07.2018, ako aj Finančné vyúčtovanie riadne ukončenej zmluvy č.: LZO/15/01162 podľa zásielky, ktorá ako nedoručená sa žalobcovi vrátila dňa 27.06.2019 (č.l. 21 - 23 rub spisu), ktorá v zmysle bodu 7.12 VZP sa okamihom vrátenia považuje za doručenú. V rámci finančného vyúčtovania si žalobca uplatnil nárok o.i. v sume 5.570,87 Eur, v zmysle bodu 5.9.5 VZP, podľa ktorého ...„Náklady na opravu alebo údržbu, resp. iné náklady nevyhnutné na odstránenie vád a škôd, zaprotokolovaných podľa bodu 5.9.3 na to, aby bolo vozidlo opäť uvedené do stavu podľa bodu 5.9.2, nesie LN. V prípade, že odstránenie vád a škôd zabezpečí ČSOBL, urobí tak na náklady LN. V prípade, ak sa ČSOBL rozhodne neodstraňovať vady a škody, ČSOBL má právo žiadať od LN zaplatenie škody vo výške odhadovaných nákladov na odstránenie vád a škôd“. K námietke žalovaného, že pri odovzdávaní vozidla nebol prizvaný ku kontrole v zmysle bodu 5.9.3, krajský súd poukazuje na znenie tohto zmluvného dojednania, podľa ktorého ...,,Pri vrátení PN zaznamená LN a osoba poverená ČSOBL do Protokolu o vrátení predmetu nájmu (ďalej len „protokol o vrátení“) celkový technický stav PN, zjavné vady a zistiteľné skryté vady, ktoré možno na PN zistiť. V protokole o vrátení bude tiež uvedený stav tachometra (počet motohodín). Protokol o vrátení musí byť podpísaný LN alebo ním oprávnenou osobou a osobou poverenou ČSOBL. Podľa bodu 5.9.2 VZP ...„LN vráti PN ČSOBL na vlastné náklady a nebezpečenstvo, a to kompletný vrátane príslušenstva, dokladov, kľúčov, kódov zabezpečovacieho zariadenia, návodov na obsluhu, technických špecifikácií a ostatných dokumentov vzťahujúcich sa na PN a ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou PN, a to na miesto a v čase určenom ČSOBL v stave, ktorý zodpovedá bežnému opotrebeniu zodpovedajúcemu miestu, spôsobu a dobe užívania PN LN, dohodnutým v ZOL“. Z vyššie citovaných zmluvných dojednaní tak nepochybne vyplýva, že bol to leasingový nájomca, ktorý bol povinný v prípade ukončenia zmluvy vrátiť predmet leasingu žalobcovi, a to na vlastné náklady a nebezpečenstvo, čo znamená, že za vrátenie predmetu leasingu leasingového nájmu zodpovedal primárne žalovaný. Bol dohodnutý postup pri vrátení predmetu nájmu, a to v prvom rade povinnosť žalovaného ako leasingového nájomcu zaznamenať do protokolu o vrátení predmetu nájmu celkový stav PN a zjavné vady. Teda bol to práve žalovaný, ktorý v zmysle dojednania bol povinný na vlastné náklady a nebezpečenstvo predmet nájmu vrátiť a spolu s povereným pracovníkom žalobcu zaznamenať do protokolu o vrátení predmetu nájmu celkový stav tohto vozidla, zjavné vady a zistiteľné skryté vady. Povinnosť kontroly vozidla, podpísania protokolu nebolo nemožné len jednostranne vykladať na ťarchu žalobcu, pokiaľ k podpísaniu nedošlo, ak táto povinnosť primárne sa viazala a týkala žalovaného, ako subjektu, ktorý predmet nájmu vracia a bolo primárne na ňom postupovať v zmysle podmienok, konkrétne bodu 5.9.3 VZP, a preto nebola na mieste obrana, že nebol prizvaný ku kontrole. Teda, nebol to žalobca, ale bol to primárne žalovaný, ktorý sa mal podieľať na vyhotovení preberacieho protokolu a vyžadovať takú súčinnosť, a pokiaľ k takémuto preberaciemu protokolu nedošlo, tak nastal stav, ako keby sa zmluvné strany nedohodli na technickom stave vozidla a pre takúto situáciu tu bolo potom dojednanie spočívajúce v posúdení „bežného opotrebenia“ nezávislým znalcom s tým, že takýto záver znalca budú strany rešpektovať.
31. K námietke, že žalovaný nemal vedomosť o tom, v akom rozsahu došlo k zvýšeniu nákladov na opotrebenie vozidla ako aj, že nebolo preukázané, že si objednal kalkuláciu opravy vozidla, tak odvolací súd uvádza, že žalovaný tvrdenia žalobcu účinne nepoprel (§ 151 CSP). Inak povedané, pokiaľ žalovaný popieral pravdivosť, hodnovernosť údajov tohto dôkazu, mal uviesť vlastné skutkové tvrdenia, k čomu zo strany žalovaného nedošlo, a preto na žalovaným vyjadrenú námietku v podanom odvolaní nebolo možné zo strany odvolacieho súdu ako účinnú ani prihliadať. Len k úplnosti dodáva odvolací súd, že žalobca predložil nielen listinu Kalkulačný list 8 976/18/00/73, v ktorej bol označený žalovaný ako zákazník, ale aj i e-mail na č.l. 121 spisu, podľa ktorého, rholcinger@auto-impex.sk odoslal subjektu žalovanému (e-mail: a@b.c) kalkuláciu na opravu v rámci spätého odkupu vozidla, s textom ...,,posielam kalkuláciu na opravu daného vozidla podľa kontroly vykonanej spoločnosťou DEKRA“, ktoré údaje za stavu ich nevyvrátenia žalovaným nemohli viesť k inému záveru, než k tomu, že ocenenie opravy bolo vykonané na základe iniciatívy žalovaného, t.j. že mal o existencii vád ku dňu odovzdania vozidla a ich cene vedomosť.
32. Odvolací súd uvádza, že zo strany žalovaného nie je možné odkazovať na nepoctivé konanie žalobcu v súvislosti s jeho nekonaním, týkajúcim sa preberacieho protokolu. Boli to obe sporové strany, ktoré si otázku vrátenia vozidla zmluvne upravili. Tak ako žalobca aj žalovaný mal vedomosť o tom, že všeobecné podmienky sú súčasťou zmluvy o operatívnom leasingu, čo potvrdil podpisom na zmluve, poznal obsah VZP, čo potvrdil podpisom v ich záverečnej časti (č.l. 18 rub spisu). Práve žalovaný, ktorý bol osobou vracajúcou predmet leasingu, tak mal vyžadovať a mal postupovať v zmysle zmluvných dojednaní, keď primárne povinnosť zaznamenania celkového technického stavu vráteného predmetu nájmu do protokolu bola na jeho strane. Uvádza odvolací súd, že pôsobenie zásady poctivého styku má ochraňovať zmluvných partnerov pred šikanóznymi tendenciami v obchodovaní, teda vtedy, ak by výkon práva zreteľne smeroval iba k zjavnému poškodeniu subjektov v súkromnom práve. V tomto prípade tu ale boli rovnocenne postavené práva a povinnosti nielen žalobcu, ale žalovaného, ktoré boli povinní plniť. Za stavu, že si primárne žalovaný sám nesplnil povinnosť, nemohol takúto povinnosť vyžadovať ani od žalobcu.
33. Krajský súd v komplexnosti k odvolacím dôvodom žalovaného uvádza, že okresným súdom vyvodený skutkový záver z výsledkov vykonaného dokazovania bol vecne správny a došlo i k správnemu právnemu posúdeniu, ktoré bolo vyjadrené v napadnutom rozsudku. Ani jeden zo žalovaným vyjadrených odvolacích dôvodov nebol relevantný, a preto nezaložil dôvod ani na zmenu napadnutého rozsudku okresného súdu, ani na jeho zrušenie a vrátenie súdu prvej inštancie na nové konanie, a preto vo vyvolanom odvolacom konaní bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vo výroku vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP.
34. Výrok o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania osobitnými odvolacími dôvodmi žalovaného nebol napadnutý, a preto ako výrok závislý od výroku vo veci samej bol rovnako potvrdený ako vo výroku vecne správne rozhodnutie.
35. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorému bol priznaný nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému, o výške ktorej náhrady rozhodne súd prvej inštancie podľa ust. § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.