Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 582/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu

15. decembra 2020 predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou Consilior

Iuris s. r. o., Radlinského 51, Bratislava, v mene ktorej koná advokát JUDr. Róbert Dupkala,

vo veci namietaného porušenia základného práva podľa Slovenskej

republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd uznesením Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn.

zo 16. septembra 2020 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a pre nedostatok právomoci na jej

prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Skutkový stav veci a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

13. novembra 2020 (v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu,

pozn.) doručená (toho istého dňa súčasne prostredníctvom Slovenskej pošty v listinnej

podobe zaslaná, pozn.) ústavná sťažnosť obchodnej spoločnosti

(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie základného

práva na súdnu ochranu podľa (ďalej len

„ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu

Dolný Kubín (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. zo 16. septembra 2020 (ďalej

len „uznesenie okresného súdu III“)

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že spoločnosť

(ďalej len „pôvodná žalobkyňa“) sa svojím návrhom na začatie konania

(ďalej len „žaloba“) na okresnom súde proti sťažovateľovi (žalovanému) domáhala

zaplatenia sumy 72 469,65 € s príslušenstvom (ďalej len „sporná pohľadávka“).

3. V právnej veci žaloby okresný súd rozsudkom pre zmeškanie sp. zn.

z 2. novembra 2010 (ďalej len „rozsudok okresného súdu“) žalobe vyhovel, t. j. uložil

sťažovateľovi (žalovanému) povinnosť zaplatiť pôvodnej žalobkyni sumu 72 469,65 € spolu

s tam špecifikovaným príslušenstvom.

4. Sťažovateľ podaním z 12. marca 2015 navrhol rozsudok okresného súdu

pre zmeškanie zrušiť (ďalej len „návrh na zrušenie rozsudku okresného súdu“) z dôvodu,

že neboli splnené podmienky na jeho vydanie.

5. Okresný súd (po zrušení jeho predchádzajúceho rozhodnutia, pozn.) uznesením

sp. zn. z 30. decembra 2015 (ďalej len „uznesenie okresného súdu I“) návrh

na zrušenie rozsudku okresného súdu pre zmeškanie zamietol.

6. Sťažovateľ proti uzneseniu okresného súdu I podal riadne a včas odvolanie,

o ktorom rozhodol Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“) uznesením

sp. zn. z 12. apríla 2016 (ďalej len „uznesenie krajského súdu“) tak,

že uznesenie okresného súdu I zmenil, t. j. rozsudok okresného súdu pre zmeškanie zrušil

a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

7. Pôvodná žalobkyňa proti uzneseniu krajského súdu podala dovolanie, o ktorom

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol uznesením sp. zn.

z 10. novembra 2016 tak, že dovolacie konanie s poukazom na to, že pôvodná žalobkyňa

bola uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. z 3. augusta 2016 zrušená

bez likvidácie a následne na jeho základe 5. októbra 2016 z obchodného registra vymazaná,

čím zanikla, pre nedostatok procesných podmienok zastavil.

8. Okresný súd uznesením sp. zn. z 15. decembra 2016 (ďalej len

„uznesenie okresného súdu II“) z toho istého dôvodu (pre zánik pôvodnej žalobkyne)

základné (nachádzacie) konanie vedené pod sp. zn. zastavil a súčasne

rozhodol o nepriznaní sťažovateľovi nároku na náhradu trov konania.

Uznesenie okresného súdu II nadobudlo právoplatnosť 27. januára 2017.

9. Napadnutým uznesením okresného súdu III s poukazom na nález ústavného súdu

sp. zn. z 9. júna 2020, ktorým pri súčasnom vyslovení porušenia

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

dohovoru (ďalej aj „Ing. F. V.“

alebo „nový žalobca“), postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

bola okresnému súdu uložená povinnosť v tomto konaní konať

bez zbytočných prieťahov, a tiež na to, že pôvodná žalobkyňa (postupkyňa) zmluvou

o postúpení pohľadávky z 25. februára 2011 postúpila spornú pohľadávku na Ing. F. V.

(postupníka), a nie v poslednom rade aj na jeho podania z 26. mája 2015, 15. februára 2016

a 10. júna 2016, t. j. doručené krajskému súdu a okresnému súdu ešte pred zánikom

pôvodnej žalobkyne, bolo rozhodnuté tak, že okresný súd v základnom (nachádzacom)

konaní vedenom pod sp. zn. pokračuje s právnym nástupcom pôvodnej

žalobkyne – Ing. F. V.

Podľa zistenia ústavného súdu uznesenie okresného súdu III nadobudlo

právoplatnosť 25. septembra 2020.

10. Sťažovateľ namietané porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 a práva na spravodlivé konanie podľa dohovoru napadnutým

uznesením okresného súdu III odôvodňuje tým, že okresný súd napriek tomu, že uznesením

okresného súdu II bolo základné (nachádzacie) konanie vedené pod sp. zn.

jeho zastavením už právoplatne ukončené, a bez toho, že by boli do jeho zastavenia,

t. j. do 15. decembra 2016, či už pôvodná žalobkyňa, alebo nový žalobca ako osoba,

na ktorú na základe zmluvy o postúpení pohľadávky z 25. februára 2011 mala sporná

pohľadávka z pôvodnej žalobkyne prejsť, v zmysle

v znení účinnom v rozhodujúcom období (ďalej aj „OSP“)

kvalifikovaným spôsobom navrhli, aby do konania na miesto pôvodnej žalobkyne vstúpil

nový žalobca, rozhodol tak, že v tomto základnom (nachádzacom) konaní bude pokračovať

s novým žalobcom.

11. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti okrem iného uvádza: «... „Právoplatnosť

súdnych rozhodnutí predstavuje pomerne svojbytný inštitút civilného procesu, v ktorom sa

zosobňujú základné požiadavky subjektov právnych vzťahov vo forme požiadavky

na konečné a autoritatívne stanovenie toho, čo sa medzi stranami považuje za vyriešené

z ich právneho vzťahu. Prejavuje sa teda zložka formálna (procesná, ktorá znamená

hranicu skončenia fázy základného, nachádzacieho konania), a zložka materiálna (teda

obsahová, znamenajúca záväznosť a nezmeniteľnosť súdneho rozhodnutia), inštitút

právoplatností súdnych rozhodnutí tak predstavuje derivát princípu právnej istoty, ktorý je

kľúčovým inštitútom civilného procesu a ku ktorému sa programovo hlási aj Civilný

sporový poriadok.“...(Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová. S., Bajénková,

Tomašovič, M., ako i . Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, s.

830)...»

12. Sťažovateľ argumentuje, že v zmysle

v znení účinnom od 1. júla 2016 (ďalej aj „CSP“), ktorým bol

zrušený (na rozdiel od , pozn.), podať návrh

na zmenu strany sporu je oprávnený iba (pôvodný) žalobca, nie však už osoba, ktorá by

mala na jeho miesto do konania vstúpiť (nový žalobca), a okresnému súdu vytýka, že pokiaľ

svoj právny záver o pokračovaní v konaní s novým žalobcom oprel o , v zmysle

ktorého ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd

rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom, vec neposúdil podľa relevantnej

procesnoprávnej normy.

13. Vzhľadom na už uvedené sťažovateľ považuje uznesenie okresného súdu III

za ústavne neudržateľné a v rozpore s princípom právnej istoty.

14. Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom vyslovil porušenie základného

práva na súdnu ochranu podľa , ako aj práva spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením okresného súdu III, žiada ho zrušiť

a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Žiada aj o priznanie finančného zadosťučinenia

v sume 5 000 €, pričom si zároveň uplatňuje náhradu trov konania.

II.

Relevantná právna úprava

15. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

16. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon

č. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých

(ďalej len „“).

17. Ústavný súd podľa návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu na začatie konania

ústavný súd zisťuje, či dôvody uvedené v nebránia jeho

prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

18. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

19. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

III.

Ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu a samotné posúdenie veci

ústavným súdom

20. Ako z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, sťažovateľ namieta porušenie

základného práva na súdnu ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením okresného súdu III.

21. Ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou konštatuje, že obsahom

základného práva podľa a práva podľa dohovoru sú obdobné

záruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým a nestranným súdom postupom

ustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto právach nemožno vidieť podstatnú

odlišnosť ().

22. Z citovaného vyplýva, že systém ústavnej ochrany

základných práv a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom

právomoc všeobecných súdov je založená primárne („... ak o ochrane týchto práv

a slobôd nerozhoduje iný súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

23. Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu

základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri uplatňovaní svojej právomoci riadi

zásadou, že všeobecné súdy sú povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť,

a preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná

právomoc všeobecných súdov (podobne aj , ,

).

24. Podľa proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné

odvolanie, ak to zákon nevylučuje.

25. Podľa proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné

odvolanie, ak to zákon pripúšťa.

26. Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej

patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo

veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie

rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej

obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci.

27. Podľa odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno

odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo

rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods. 1, ak táto vada mala vplyv

na rozhodnutie vo veci samej.

28. Podľa ak sú dané odvolacie dôvody podľa ,

odvolací súd zruší odvolaním napadnuté rozhodnutie vo veci samej a zároveň zruší aj

právoplatné uznesenie, ktoré rozhodnutiu vo veci samej predchádzalo.

29. Ako z už citovaných zákonných ustanovení zjavne

vyplýva, v rámci prípadného budúceho konania o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej

bude možné dosiahnuť aj nápravu prípadných vád napadnutého uznesenia okresného súdu

III (právoplatného uznesenia súdu prvej inštancie, ktoré predchádza rozhodnutiu vo veci

samej a proti ktorému odvolanie nie je prípustné, pozn.) jeho zrušením.

30. Vzhľadom na skutočnosť, že sťažovateľ sa domáha ochrany základných práv

a iných práv proti ich porušeniu uznesením okresného súdu III, ktorého nápravu je/bude

možné dosiahnuť aj v odvolacom konaní pred všeobecným (krajským) súdom, podľa čl. 127

ods. 1 niet právomoci ústavného súdu na poskytnutie takejto ochrany.

31. Z už uvedených dôvodov ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa proti

uzneseniu okresného súdu III odmietol pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie podľa

.

32. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších

procesných návrhoch sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi

ústavný súd už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. decembra 2020

Ľuboš Szigeti

predseda senátu