Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 572/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. decembra 2020

v senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca), zo sudkyne

Jany Laššákovej a sudcu Petra Molnára predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

, , , zastúpeného

advokátkou JUDr. Lenkou Rolinovou, Stránske 358, Rajecké Teplice, vo veci namietaného

porušenia základných práv na riadny zákonný proces podľa čl. 17 ods. 2,

na nedotknuteľnosť obydlia podľa čl. 21 ods. 1, 2 a 3 a na súdnu a inú právnu ochranu

podľa a práva na rešpektovanie súkromného

života podľa čl. 8 a na účinný opravný prostriedok podľa čl. 13 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru

Trenčín v súvislosti s výkonom prehliadky iných priestorov a pozemkov v konaní vedenom

pod sp. zn. ORPZ-TN-OKP1-800/2019, uznesením Krajského riaditeľstva Policajného

zboru v Trenčíne ČVS: KRP-119/1-VYS-TN-2019 z 13. decembra 2019, uznesením

prokurátora Krajskej prokuratúry v Trenčíne č. k. -11 z 18. februára 2020

a postupom generálneho prokurátora Slovenskej republiky a jeho oznámením sp. zn.

IV Pz 85/20/1000 z 29. júla 2020, ako aj namietaného porušenia základného práva

na právnu pomoc podľa postupom Okresného

riaditeľstva Policajného zboru Trenčín v súvislosti s jeho výsluchom z 11. septembra 2019

v konaní vedenom pod ČVS: ORP-447/1-VYS-TN-2019 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Skutkový stav a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. októbra

2020 doručená ústavná sťažnosť , ,

(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenia základných práv

na riadny zákonný proces podľa (ďalej len

„ústava“), na nedotknuteľnosť obydlia podľa , 2 a 3 a na súdnu a inú

právnu ochranu podľa a práva na rešpektovanie súkromného života

podľa čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) a na účinný opravný prostriedok podľa čl. 13 dohovoru postupom Okresného

riaditeľstva Policajného zboru Trenčín (ďalej len „okresné riaditeľstvo“) v súvislosti

s výkonom prehliadky iných priestorov a pozemkov v konaní vedenom pod sp. zn. ORPZ-

TN-OKP1-800/2019, uznesením Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Trenčíne ČVS:

KRP-119/1-VYS-TN-2019 z 13. decembra 2019 (ďalej len „uznesenie krajského

riaditeľstva“), uznesením prokurátora Krajskej prokuratúry v Trenčíne č. k. 1 Kv 1/20/3300-

11 z 18. februára 2020 (ďalej len „uznesenie krajskej prokuratúry“), postupom generálneho

prokurátora Slovenskej republiky a jeho oznámením č. k. -9 z 29. júla

2020 (ďalej len „oznámenie generálnej prokuratúry“), ako aj porušenie základného práva

na právnu pomoc podľa postupom okresného riaditeľstva v súvislosti

s jeho výsluchom z 11. septembra 2019 v konaní vedenom pod ČVS: ORP-447/1-VYS-TN-

2019.

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že uznesením krajského riaditeľstva bolo

voči sťažovateľovi vznesené obvinenie podľa pre obzvlášť

závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo

prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi spáchanej formou spolupáchateľstva podľa

k a a ,

v zmysle neskoršej zmeny právnej kvalifikácie pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej

výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania

a obchodovania s nimi spáchanej formou spolupáchateľstva podľa

k a a na tom skutkovom základe,

že sťažovateľ a spoločne, približne od jari 2019 až do 11. septembra

2019, v nehnuteľnosti postavenej na parcele č. 237 v obci , zapísanej

v katastrálnom území na ako mechanizačná dielňa – nebytový priestor

nachádzajúci sa v areáli Poľnohospodárskeho družstva

(ďalej len „poľnohospodárke družstvo“), ktorý mal na základe nájomnej

zmluvy prenajatý od poľnohospodárskeho družstva ako vlastníka, za prenájom ktorého

platili spoločne, neoprávnene vyrobili a prechovávali drogu tým spôsobom, že tu začali

pestovať rastliny konope (marihuana) pre účely ich dopestovania do zrelosti a následnej

konzumácie (fajčenia), ktoré najskôr, keď boli rastliny malé, sťažovateľ s vedomím

pestoval v črepníkoch v uvedených priestoroch a neskôr, keď vyrástli a boli

väčšie, tak ich premiestnil do neďalekého poľa, na ktorom rástla kukurica, kde sa o konope

priebežne staral, pričom 10. septembra 2019 všetky zasadené zelené rastliny marihuany

sťažovateľ a spoločne nanosili z kukuričného poľa späť do týchto

prenajatých priestorov. Dňa 11. septembra 2019 bola na základe príkazu vyšetrovateľa

okresného riaditeľstva z 13. augusta 2019 vykonaná prehliadka iných priestorov

a pozemkov so súhlasom prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín, pri ktorej

polícii dobrovoľne vydal 1 – 10 ks zelených rastlín, ktorých znaleckým

skúmaním na Kriminalistickom a expertíznom ústave Policajného zboru Bratislava bolo

po ich vysušení zistené, že ide o sušené konope (marihuana) s celkovou hmotnosťou

1 591,07 g, z toho upotrebiteľná čas rastlinného materiálu mala hmotnosť 775,39 g, čo

zodpovedá najmenej 1551 bežným jednotlivým dávkam drogy, ako aj sušené konope

(marihuana) s celkovou hmotnosťou 82,28 g, čo zodpovedá najmenej 93 bežným

jednotlivým dávkam drogy, spôsobilým po aplikovaní ovplyvniť psychiku užívateľa.

Celková hodnota zaistených drog je podľa odborného vyjadrenia Protidrogovej centrály

Národnej kriminálnej agentúry Prezídia Policajného zboru najmenej 5 575,44 €.

3. Sťažovateľ namieta, že v uznesení o vznesení obvinenia, a predtým tiež v príkaze

na prehliadku iných priestorov a pozemkov (ďalej len „príkaz“) je uvedená neurčitá, ba až

zmätočná špecifikácia priestorov, ktoré mali byť predmetom prehliadky. Prehliadka bola

podľa príkazu nariadená v nebytovom priestore mechanizačnej dielne v

, a predmet prenájmu, v ktorom bola vykonaná

prehliadka, sa nenachádza na adrese – ide o úplne odlišný objekt, a to

administratívnu budovu situovanú v inom katastrálnom území a postavenú na inom

pozemku, ako bola v skutočnosti vykonaná prehliadka priestorov. Táto iná stavba je

evidovaná na Okresným úradom Trenčín, pre k. ú. , a to ako

administratívna budova postavená na pozemku – parcele registra KN-E č. 1562/24.

4. V príkaze bola nielenže označená odlišná nehnuteľnosť ako tá, v ktorej bola

prehliadka reálne vykonaná, ale aj nejednoznačne identifikovaný pozemok, na ktorom mala

byť postavená stavba, v ktorej sa nachádza nebytový priestor ako objekt prehliadky.

5. Sťažovateľ napáda zákonnosť výkonu prehliadky, ktorá bola uskutočnená

na podklade nespôsobilého príkazu. Z charakteru uvedeného typu zaisťovacieho prostriedku

trestného konania je zrejmé, že sa vykonáva vo vzťahu k priestoru, teda príkaz oprávňuje

orgány činné v trestnom konaní za podmienok v ňom uvedených vstúpiť do priestoru

verejne neprístupnému, ktorý inak požíva ochranu vrátane jeho nedotknuteľnosti.

6. Proti uzneseniu o vznesení obvinenia podal sťažovateľ prostredníctvom svojho

obhajcu sťažnosť, o ktorej rozhodol prokurátor krajskej prokuratúry uznesením

z 18. februára 2020 tak, že jeho sťažnosť zamietol ako nedôvodnú. V tomto uznesení

krajská prokuratúra na margo uvedených námietok sťažovateľa uviedla, že veci boli

dobrovoľne vydané spoluobvineným . Ďalej konštatovala, že tieto stopy

neboli zaistené a ani odňaté, tieto pojmy a inštitúty sú diametrálne odlišné od dobrovoľného

vydania veci. Vzhľadom na dobrovoľné vydanie veci nie je údajne daný ani dôvod zaoberať

sa dôvodnosťou a náležitosťami príkazu na prehliadku iných priestorov a pozemkov tak,

ako to namietal sťažovateľ, ale napokon zaujala k tomu svoje stanovisko.

7. Podľa prokurátora vedený pre k. ú. netvoril

prílohu príkazu na prehliadku iných priestorov a pozemkov, a preto jeho obsah v časti

týkajúcej sa vymedzenia priestoru, v ktorom sa mala prehliadka vykonávať, bol s ohľadom

na všetky použité identifikátory zmätočný.

8. Sťažovateľ v tejto súvislosti polemizuje s názorom krajskej prokuratúry týkajúcim

sa rozdielu medzi pojmami vydanie a odňatie vecí. Príkaz podľa neho nespĺňa požiadavky

stanovené , nevymenúva ani jednu skutočnosť, ktorá

rozumne zdôvodňuje predpoklad o páchaní trestnej činnosti (či posilňuje podozrenie

z páchania tejto činnosti). Príslušný vyšetrovateľ Policajného zboru, ktorý príkaz vydal, len

prevzal výrokovú vetu z uznesenia o začatí trestného stíhania vo veci ČVS: ORP-447/1-

VYS-TN-2019 z 28. júna 2019 a neuvádza ani jednu indíciu svedčiacu v prospech

dôvodnosti takéhoto podozrenia.

9. Sťažovateľ v sťažnosti napádal aj postup vyšetrovateľa okresného riaditeľstva,

ktorý ho pri výsluchu konanom 11. septembra 2019 vypočúval v procesnom postavení

svedka. Sťažovateľ predpokladá, že pred jeho výsluchom bol vypočúvaný

ako zadržaný – podozrivý. V zmysle protokolácie v zápisnici o výsluchu

vyplýva, že menovaný bol vypočúvaný v čase od 11.25 h do 12.25 h

vyšetrovateľom . Podľa zápisnice o výsluchu sťažovateľa z tohto istého

dňa bol tento vypočúvaný od 11.00 h do 11.55 h tým istým vyšetrovateľom. Časové údaje

v zápisniciach o výsluchoch sú zrejme nesprávne, keďže reálne nemohol jeden vyšetrovateľ

uskutočniť paralelne dva samostatné výsluchy s rôznymi osobami.

10. Z vyťažovania vyplynulo, že všetok rastlinný materiál,

ktorý dobrovoľne vydal v rámci prehliadky iných priestorov, mal patriť sťažovateľovi,

sťažovateľ ho mal zasadiť a starať sa oň. Vzhľadom na obsah jeho výpovede mal byť

sťažovateľ vypočúvaný nie ako svedok, ale ako osoba, ktorú je potrebné vypočuť

k okolnostiam nasvedčujúcim, že mala spáchať trestný čin v zmysle § 196 ods. 2 Trestného

poriadku. Podľa označeného zákonného ustanovenia má takáto osoba právo na právnu

pomoc advokáta, o ktorom musí byť pred samotným výsluchom poučená, a ak toto právo

chce uplatniť, musí jej to byť umožnené, čo sa však nestalo, čím bolo porušené aj jeho

základné právo podľa .

11. S apeláciou na už uvedené skutočnosti sťažovateľ podal návrh na zrušenie

právoplatného uznesenia prokurátora krajskej prokuratúry JUDr. Ľuboša Beňa

z 18. februára 2020. Oznámením generálnej prokuratúry bol sťažovateľ prostredníctvom

svojej obhajkyne upovedomený, že generálny prokurátor nezistil dôvody na prijatie opatrení

na nápravu, a preto návrh sťažovateľa odložil ako nedôvodný.

12. Generálny prokurátor konštatoval, že návrh sťažovateľa na postup podľa § 363

ods. 1 a nasl. neobsahoval iné podstatné skutočnosti ako tie, ktoré už

posudzoval a o ktorých už rozhodol prokurátor krajskej prokuratúry, s ktorým sa plne

stotožňuje, nebude už k nemu zaujímať osobitné stanovisko. V stanovisku poukázal iba

na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva vo vzťahu k pripomienke sťažovateľa

o tom, že v obsahu uznesenia sa krajský prokurátor nevysporiadal a nereagoval na všetky

jeho námietky. Generálny prokurátor v oznámení neuviedol žiadne vlastné argumenty

osvetľujúce zákonnosť uznesenia krajskej prokuratúry, ako aj konania, ktoré mu

predchádzalo.

13. Sťažovateľ akcentuje, že vo vzťahu k jeho námietkam týkajúcim sa zákonnosti

príkazu na prehliadku iných priestorov a pozemkov považuje s tým súvisiacu argumentáciu

nedostatočne zdôvodnenú, čím sa uznesenie krajskej prokuratúry a oznámenie generálnej

prokuratúry javia ako právne nekorektné, neúplné a nepresvedčivé.

14. K vzniknutému procesnému nedostatku trestného konania, konkrétne k odopretiu

sťažovateľovho práva na právnu pomoc advokáta v zmysle § 196 ods. 2 Trestného

poriadku, nedostal sťažovateľ od orgánov prokuratúry žiadne vysvetlenie.

15. Ako vyplýva zo zápisnice o výsluchu sťažovateľa z 10. februára 2020, sťažovateľ

bol faktickým spolu nájomcom predmetu nájmu, v ktorom sa uskutočnila prehliadka, tieto

priestory užíval na zábavu, ako aj nepravidelnú pracovnú činnosť a z tohto titulu tiež

prispieval na úhradu nájomného a rovnako predmet nájmu užíval spoluobvinený

pre vlastné koníčky a taktiež na pracovnú činnosť, konkrétne na výkon servisných zásahov

do počítačov, tlačiarní a ich príslušenstva,

16. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ ústavnému súdu navrhol, aby v predmetnej

veci svojím nálezom rozhodol, že jeho označené základné práva podľa , ako aj práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1) postupom okresného riaditeľstva, uznesením krajského

riaditeľstva, ako aj uznesením krajskej prokuratúry a oznámením generálnej prokuratúry

boli porušené, zrušil uznesenia krajského riaditeľstva, krajskej prokuratúry a oznámenie

generálnej prokuratúry a vec vrátil na ďalšie konanie.

II.

Právomoc ústavného súdu a relevantná právna úprava

17. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

18. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

19. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

20. Podľa nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak,

ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len

pre neschopnosť dodržať zmluvný záväzok.

21. Článok 21 ods. 1 obydlie je nedotknuteľné. Nie je dovolené doň vstúpiť

bez súhlasu toho, kto v ňom býva. Podľa domová prehliadka je

prípustná len v súvislosti s trestným konaním, a to na písomný a odôvodnený príkaz sudcu.

Spôsob vykonania domovej prehliadky ustanoví zákon. Podľa iné

zásahy do nedotknuteľnosti obydlia možno zákonom dovoliť iba vtedy, keď je to

v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu života, zdravia alebo majetku osôb,

na ochranu práv a slobôd iných alebo na odvrátenie závažného ohrozenia verejného

poriadku. Ak sa obydlie používa aj na podnikanie alebo vykonávanie inej hospodárskej

činnosti, takéto zásahy môžu byť zákonom dovolené aj vtedy, keď je to nevyhnutné

na plnenie úloh verejnej správy.

22. Podľa každý má právo na právnu pomoc v konaní pred

súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za

podmienok ustanovených zákonom.

23. Podľa čl. 8 dohovoru každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného

a rodinného života, obydlia a korešpondencie. Štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva

zasahovať s výnimkou prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné

v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti,

hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom alebo zločinnosti, ochrany

zdravia alebo morálky alebo na ochranu práv a slobôd iných.

24. Podľa čl. 13 dohovoru každý, koho práva a slobody priznané týmto dohovorom

boli porušené, má právo na účinný opravný prostriedok pred vnútroštátnym orgánom bez

ohľadu na to, že porušenie spôsobili osoby pri plnení ich úradných povinností.

25. Podľa o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých (ďalej

len „“) ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje

na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje

inak.

26. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

27. Podľa generálny prokurátor zruší právoplatné

rozhodnutie prokurátora alebo policajta, ak takým rozhodnutím alebo v konaní, ktorému

predchádzalo, bol porušený zákon.

28. Podľa ak o ochrane základných práv

a slobôd sťažovateľa vo veci, ktorej sa ústavná sťažnosť týka, je príslušný rozhodovať iný

súd, ústavný súd uznesením ústavnú sťažnosť odmietne pre nedostatok právomoci na jej

prerokovanie. Podľa ústavná sťažnosť je neprípustná,

ak sťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho

základných práv a slobôd.

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

29. Ústavný súd pri svojej rozhodovacej činnosti opakovane zdôrazňuje, že trestné

konanie od svojho začiatku až do konca je procesom, v ktorom sa v rámci vykonávania

jednotlivých úkonov a realizácie garancií pre ochranu práv a slobôd môžu zo strany orgánov

činných v trestnom konaní naprávať, resp. korigovať aj jednotlivé pochybenia. Spravidla až

po jeho skončení možno na ústavnom súde namietať pochybenia znamenajúce porušenia

práv a slobôd, ktoré neboli odstránené v jeho priebehu (napr. , ,

, ).

30. Právomoc ústavného súdu konať a rozhodovať podľa

o namietaných porušeniach alebo príslušnou medzinárodnou zmluvou

garantovaných práv a slobôd je založená na princípe subsidiarity. Princíp subsidiarity

znamená, že ústavný súd môže konať o namietanom porušení sťažovateľových práv a vecne

sa zaoberať iba tými ústavnými sťažnosťami, ak sa sťažovateľ nemôže v súčasnosti

a nebude môcť ani v budúcnosti domáhať ochrany svojich práv prostredníctvom iných

právnych prostriedkov, ktoré mu zákon na to poskytuje. Namietané porušenie niektorého

zo základných práv alebo slobôd teda nezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu

na konanie o nich. Zmyslom a účelom uvedeného princípu subsidiarity je to, že ochrana

ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale je

úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií.

31. Ústavný súd poukazuje na to, že ústavné súdnictvo je vybudované predovšetkým

na zásade prieskumu vecí právoplatne skončených. V prebiehajúcom trestnom konaní

prípravnom, resp. v konaní, ktoré bolo iba začaté, možno i prípadné protiústavné procesné

vady napraviť v rámci celého konania obvyklým a zákonom predvídateľným spôsobom, a to

predovšetkým samotnými všeobecnými súdmi. Ingerenciu ústavného súdu do rozhodovania

orgánov činných v trestnom konaní je preto v prípravnom trestnom konaní potrebné

považovať, azda s výnimkou úplne mimoriadnej situácie, za neprípustnú. Napokon, ak

sťažovateľ tvrdí aj to, že dôkazy, ktorými vyšetrovateľ odôvodnil vznesenie obvinenia, boli

v tomto prípade nezákonné, bolo by v úplnom rozpore s už uvedeným princípom

subsidiarity, ak by mal toto tvrdenie sťažovateľa posudzovať ústavný súd ešte pred

príslušným všeobecným súdom. Navyše, ak je predmetné konanie iba v počiatočnom štádiu

(vznesenie obvinenia, pozn.), aj odhad, či sa vôbec dostane do štádia konania pred súdom,

je v takomto prípade predčasný, a preto spravidla až po právoplatnom skončení trestného

konania možno na ústavnom súde namietať také pochybenia príslušných orgánov verejnej

moci, ktoré neboli odstránené v jeho dovtedajšom priebehu a ktoré mohli vo svojich

dôsledkoch spôsobiť porušenie práv a slobôd označených sťažovateľom v jeho ústavnej

sťažnosti podľa , s výnimkou mimoriadnych situácií, napríklad ak je

súčasne dotknutá osobná sloboda jednotlivca, čo v tomto prípade nebolo nijako preukázané.

32. Ústavný súd za podstatu tejto ústavnej sťažnosti považoval namietané porušenie

základných práv podľa , ako aj práva podľa

postupom vyšetrovateľov okresného riaditeľstva a krajského riaditeľstva, ako aj postupom

krajskej prokuratúry a generálnej prokuratúry.

33. V súvislosti s námietkou sťažovateľa o nezákonnom postupe orgánov činných

v trestnom konaní, teda vyšetrovateľov okresného riaditeľstva a krajského riaditeľstva,

ústavný súd uvádza, že nie je v právomoci ústavného súdu preskúmavať zákonnosť

rozhodnutí a postupov orgánov vyšetrovateľov v priebehu trestného stíhania

(). Táto právomoc prináleží na to zákonom určeným štátnym orgánom,

najmä však orgánom prokuratúry Slovenskej republiky [

o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“)], ktorá

vykonáva dozor nad zachovaním zákonnosti v prípravnom konaní (§ 230 a nasl. Trestného

poriadku).

34. Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo

právnickej osoby zistí, že ochrany toho základného práva alebo slobody, porušenie ktorých

namieta, sa sťažovateľ môže domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych

prostriedkov nápravy, prípadne iným zákonne upraveným spôsobom pred iným súdom

alebo pred iným štátnym orgánom, musí takúto sťažnosť odmietnuť (,

, , , ).

35. K sťažovateľom namietanému porušeniu označených práv v tejto časti ústavnej

sťažnosti postupom vyšetrovateľov okresného riaditeľstva a krajského riaditeľstva ústavný

súd konštatuje, že právomoc krajskej prokuratúry na preskúmanie napadnutého postupu

vyšetrovateľov okresného riaditeľstva a krajského riaditeľstva vylučuje právomoc

ústavného súdu na prerokovanie tejto časti ústavnej sťažnosti, a preto ju ústavný súd podľa

odmietol pre nedostatok svojej právomoci.

36. Vo vzťahu ku konaniu a uzneseniu krajskej prokuratúry, ktorá preskúmavala

uznesenie vyšetrovateľa krajského riaditeľstva, ústavný súd uvádza, že sťažovateľ mal

k dispozícii účinný právny prostriedok na ochranu svojich základných práv v zmysle zákona

o prokuratúre a , ktorý aj využil. Ústavný súd preto túto časť ústavnej

sťažnosti sťažovateľa odmietol ako neprípustnú podľa § 56 ods. 2 písm. d) zákona

o ústavnom súde.

37. Vo vzťahu k oznámeniu generálnej prokuratúry ústavný súd považuje uviesť, že

návrhom sťažovateľa sa primerane zaoberala, ale keďže ho nepovažovala za dôvodný

a súčasne nezistila dôvody na prijatie opatrení podľa § 363 ods. 1 a nasl. Trestného

poriadku, tak sa iba plne stotožnila zo závermi krajskej prokuratúry.

38. Podľa názoru ústavného súdu sú závery krajskej prokuratúry, na ktoré odkazuje

generálna prokuratúra, jasné, zrozumiteľné a primeraným spôsobom odôvodnené na s. 4 až

s. 7 a námietky sťažovateľa uvedené v sťažnosti z 3. februára 2020 nemajú žiadne

opodstatnenie, pretože tieto samostatne a ani spoločne nedosahujú v okolnostiach danej veci

a preukázaného skutkového stavu takú intenzitu, ktorá by si v tomto prípade zasluhovala

pozornosť ústavného súdu. Iba nesúhlas sťažovateľa so skutočnosťami uvedenými

v uznesení krajskej prokuratúry i následne v oznámení generálnej prokuratúry, ktorá sa s jej

uznesením stotožnila, nemôžu spochybniť ich závery, a v tomto prípade ústavný súd nezistil

také dôvody, ktoré by nasvedčovali aj prípadnému porušeniu označených základných práv

sťažovateľa, ktorý bol aj podľa „spoluobvineného“ zjavne pestovateľom rastliny, z ktorej by

sa dali vyrobiť aj značné množstvá dávok drogy (bod 2), čo nepochybne zakladalo

prípustnosť jeho obvinenia v tejto etape trestného konania, tak ako to vyhodnotili orgány

prokuratúry.

39. Ústavný súd takto nemal žiadny relevantný dôvod na prípadný mimoriadny zásah

už do prípravného trestného konania podľa bez ohľadu

na to, že tieto orgány nedali všetky odpovede na jeho námietky prednesené v tomto konaní.

Na druhej strane je však potrebné podotknúť, že sťažovateľ ani výslovne nenamietal

porušenie svojich označených práv podľa a dohovoru v prípravnom konaní pred

krajskou a generálnou prokuratúrou, ale tieto práva prvýkrát namietal až v konaní o ústavnej

sťažnosti. Navyše, v ďalšej fáze prípravného konania bolo možné napraviť údajný

nedostatok jeho právneho zastúpenia pred vyšetrovateľom okresného riaditeľstva, keďže

sťažovateľ takú možnosť nepochybne neskôr dostal a využil.

40. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd je toho názoru, že zvolený postup

generálnej prokuratúry je ústavnoprávne akceptovateľný. Ústavný súd v tejto časti preto

ústavnú sťažnosť sťažovateľa podľa odmietol

ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. decembra 2020

Ľuboš Szigeti

predseda senátu