Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 598/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. decembra

2012 predbežne prerokoval sťažnosť M. K., L., zastúpeného advokátkou Mgr. A. I., L., vo

veci namietaného porušenia jeho práva nebyť opätovne súdený a trestaný za ten istý skutok

podľa čl. 4 ods. 1 Protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru Levice v konaniach vedených pod sp.

zn. ČVS: OPR-388/1-OSV-LV-2004, ČVS: OPR-388/1-OSV-LV-2005 a Okresnej

prokuratúry Levice v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. K. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. novembra

2012 doručená sťažnosť M. K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho

práva «nebyť opätovne súdený a trestaný za ten istý skutok podľa zásady „ne bis in idem“»

podľa čl. 4 ods. 1 Protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „protokol č. 7 k dohovoru“) postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru

Levice (ďalej len „okresné riaditeľstvo“ alebo „vyšetrovateľ“) v konaniach vedených pod

sp. zn. ČVS: OPR-388/1-OSV-LV-2004, ČVS: OPR-388/1-OSV-LV-2005 a Okresnej

prokuratúry Levice (ďalej len „okresná prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn.

.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol, že v roku 2002 bol uznaný vinným «v

priestupkovom konaní... z priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 odsek 1

písm. d/ a v zmysle ust. mi bola

uložená sankcia - pokuta vo výške 1000 SK a to rozhodnutím J 2002/01513 zo dňa 17. 07.

2003. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 12. 08. 2003 a nebolo zrušené v 1

predpísanom konaní.

Dňa 16.01.2004 bolo policajným orgánom OR-PZ odboru skráteného vyšetrovania

Levice uznesením ČVS: ORP-388/1-OSV-LV-2004 začaté proti mne trestné stíhanie pre

trestný čin výtržníctva podľa a to na základe „akéhosi

odstúpenia priestupkového spisu“ č. ČTS-P: ORP-542/L-2002. Postúpiť priestupkový spis

mohol len orgán, ktorý už v tejto veci rozhodol a to v čase v priestupkovom konaní podľa

a/ o priestupkoch, týmto som už bol potrestaný ako som už

vyššie uviedol. Dňa 16. 03. 2004 Okresná prokuratúra v Leviciach obvinenie zrušila.

Dňa 15. 11. 2005 ma ten istý policajný orgán uznesením ČVS: ORP/1-OVS-LV2004

začal stíhať pre trestný čin výtržníctva podľa a pre pokus

ublíženia na zdraví podľa k . Policajnému orgánu

som od začiatku jeho protizákonného postupu v skrátenom vyšetrovaní vysvetľoval

a upozorňoval som ho, že za tento skutok som už bol právoplatne potrestaný

v priestupkovom konaní a ukazoval som mu aj rozhodnutie Okresného úradu - odboru VVS

Levice č. j. 2002/01513, ktorým som bol uznaný vinným a potrestaný, čo ho vôbec

nezaujímalo. Keď som si počas výsluchu žiadal primeranú dobu na moju obhajobu, tento

príslušník v skrátenom vyšetrovaní sa vzdialil a po určitej dobe mi túto lehotu stanovil na 2

až 3 hodiny, s čím som nesúhlasil a nakoniec mi túto lehotu poskytol na niekoľko dní. Je

zrejmé, že sa išiel poradiť s určitou osobou, ktorá mala záujem o moje trestné stíhanie.

V tomto trestnom konaní proti mne prebiehali rôzne procesné úkony, o. i. aj prerušenie

trestného stíhania z dôvodu mojej dlhodobej PN (1 rok), v dôsledku ktorej som sa stal

čiastočným invalidným dôchodcom. Ako aj z nejakého iného dôvodu o ktorom mi nebolo

doručené uznesenie o prerušení trestného stíhania. Dňa 12. 02. 2008 bolo vykonané

oboznámenie s výsledkami vyšetrovania, kde som navrhol zastavenie trestného stíhania.

V trestnom konaní sa menili orgány činné v trestnom konaní zo strany Okresného

riaditeľstva Policajného zboru Levice, tak aj dozorujúci prokurátori Okresnej prokuratúry

Levice. Uznesením ČVS: ORP-184/LV-2012 zo dňa 22. 02. 2012 sa začalo v pokračovaní

v trestnom stíhaní a to už povereným príslušníkom PZ Okresného riaditeľstva policajného

zboru Odboru poriadkovej polície Obvodného oddelenia Policajného zboru v Leviciach a to

takmer po štyroch rokoch nečinnosti orgánov činných v trestnom konaní. V tomto štádiu

skráteného vyšetrovania bolo vykonaných množstvo procesných úkonov ako opakované

výsluchy a konfrontácie. Tomuto poverenému orgánu v skrátenom vyšetrovaní som

mnohokrát apeloval na to, že za tento skutok som už bol právoplatne potrestaný

v priestupkovom konaní a že rozhodnutie Okresného úradu - odboru všeobecnej vnútornej

správy v Leviciach č. j. 2002/01513 zo dňa 17. 7. 2003 nadobudlo právoplatnosť a toto

nebolo v predpísanom konaní zrušené - mimoriadnym opravným prostriedkom, a že trestné

stíhanie proti mne je neprípustné...

Dňa 26. 06. 2012 som bol oboznámený s výsledkami vyšetrovania, kde som navrhol,

aby trestné stíhanie proti mne bolo zastavené v zmysle ustanovenia § 215 odsek 1 písm. d/

s poukazom na , pretože je

trestné stíhanie neprípustnej ak tak ustanovuje medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská

republika viazaná. Neviem posúdiť, ako tento policajný orgán skráteného vyšetrovania

s právnickým vzdelaním ukončil trestný spis, ale som si istý, že s návrhom na obžalobu.

Uznesením č. -160 zo dňa 04. 07. 2012 dozorujúci prokurátor Okresnej

prokuratúry v Leviciach zastavil v tejto veci trestné stíhanie proti mne podľa § 215 odsek 2

písm. b/ , pretože o skutku obvineného bolo už právoplatne rozhodnuté

orgánom príslušným na konanie o priestupku a toto rozhodnutie možno považovať za

dostačujúce. Proti tomuto uzneseniu som v zákonnej lehote podal sťažnosť, kde som

poukazoval na medzinárodný dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 4

protokolu 7 a z neho vyplývajúcu zásadu „ne bis in idem“ už vyššie citované ustanovenie o

neprípustnosti trestného stíhania v zmysle a domáhal som sa, aby mnou

napádané uznesenie bolo zrušené ako nezákonné. Krajská prokuratúra v Nitre, ako

odvolací - nadriadený orgán, uznesením č. -3 zo dňa 09. 08. 2012 mojej

sťažnosti vyhovela, zrušila uvedené uznesenie Okresnej prokuratúry v Leviciach ako

nezákonné a dala pokyn na zastavenie trestného stíhania v zmysle môjho domáhania sa v

sťažnosti zo dňa 11. 07. 2012. Následne dozorujúci prokurátor Okresnej prokuratúry v

Leviciach uznesením č. -165 zo dňa 07. 09. 2012 zastavil trestné stíhanie podľa §

215 odsek 1 písm. d/ s poukazom na ! 9 odsek 1 písm. g/ Trestného

poriadku, pretože je trestné stíhanie neprípustné, ak tak ustanovuje medzinárodná zmluva...

Podľa môjho názoru bolo trestné stíhanie proti mne protizákonné a neprípustné,

pretože orgány činné v trestnom konaní porušili moje právo nebyť dvakrát súdený a

trestaný za ten istý skutok v zmysle medzinárodných zmlúv čl. 14 odsek 7 Medzinárodného

paktu o občianskych a politických právach a predovšetkým čl. 4 Protokolu č. 7 zásady „ne

bis in idem“ k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý bol vyhlásený

pod. č. a Slovenská republika je nimi viazaná.»

Na základe argumentácie obsiahnutej v sťažnosti sťažovateľ navrhuje, aby ústavný

súd takto rozhodol:

«1/ Základné právo sťažovateľa M. K. podľa ,

že medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobôd, medzinárodné zmluvy,

na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon, ktoré priamo zakladajú práva, alebo povinnosti

fyzických osôb, alebo právnických osôb a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom

ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonmi a v zmysle Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd čl. 4 protokolu č. 7 právo nebyť opätovne súdený a

trestaný za ten istý skutok podľa zásady „ne bis in idem“ bolo postupom policajného

orgánu OR-PZ Úrad justičnej a kriminálnej polície Odbor skráteného vyšetrovania v

Leviciach ČVS: OPR-388/l-OSV^LV-2004, ČVS: OPR-388/1-OSV-LV-2005 a Okresnej

prokuratúry v Leviciach č. porušené bolo.

2/ Sťažovateľovi M. K. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 25 000, ktoré je

Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Úrad justičnej a kriminálnej polície Odbor

skráteného vyšetrovania a Okresná prokuratúra v Leviciach ako porušovatelia povinní

zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3/ Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Úrad justičnej a kriminálnej polície

Odbor skráteného vyšetrovania Levice a Okresná prokuratúra Levice povinní sťažovateľovi

M. K. zaplatiť trovy právneho zastúpenia za dva úkony právnej pomoci a režijný paušál,

spolu 269,50 EUR jeho právnej zástupkyni Mgr. A. I. na účet č..., do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.»

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o

ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ešte predtým, ako sa ústavný súd začne zaoberať samotnou materiálnou stránku veci,

je vždy povinný preskúmať procesné náležitosti sťažnosti. Z toho vyplýva, že iba v prípade,

ak sťažnosť spĺňa všetky zákonom ustanovené formálne náležitosti a zároveň neexistujú

dôvody na jej odmietnutie podľa , sa ňou môže ústavný

súd zaoberať aj z hľadiska jej vecnej stránky. Jednou zo základných podmienok sťažnosti

podľa , resp. podľa ako prostriedku

ochrany základných práv alebo slobôd, je využitie všetkých riadnych opravných

prostriedkov dostupných sťažovateľovi na ochranu namietaného porušenia ním označených

práv (subsidiarita) a až po ich využití má možnosť obrátiť sa so sťažnosťou na ústavný súd.

Sťažovateľ namieta porušenie svojho práva podľa čl. 4 ods. 1 protokolu č. 7

k dohovoru «nebyť opätovne súdený a trestaný za ten istý skutok podľa zásady „ne bis in

idem“» postupom vyšetrovateľa v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: OPR-388/1-OSV-LV-

2004, ČVS: OPR-388/1-OSV-LV-2005 a okresnej prokuratúry v konaní vedenom

pod sp. zn. , ktorá uznesením sp. zn. zo 7. septembra 2012 zastavila

trestné stíhanie proti sťažovateľovi podľa

v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) s poukazom

na , pretože trestné stíhanie sťažovateľa

je neprípustné.

1. K namietanému porušeniu označeného práva sťažovateľa postupom

okresného riaditeľstva v konaniach vedených pod sp. zn. ČVS: OPR-388/1-OSV-LV-

2004, ČVS: OPR-388/1-OSV-LV-2005

Sťažnosť sťažovateľa smeruje aj proti postupu vyšetrovateľa, ktorý uzneseniami

zo 16. januára 2004 a 15. novembra 2005 začal proti sťažovateľovi trestné stíhanie pre

trestný čin výtržníctva a trestný čin pokusu ublíženia na zdraví napriek tomu, že mu bola

v priestupkovom konaní za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu uložená

právoplatne pokuta v sume 1 000 Sk za to, že fyzicky napadol svoju manželku v auguste

2002.

Ústavný súd ako nezávislý orgán ochrany ústavnosti rozhoduje v rámci právomoci

taxatívne vymedzenej . Obsahom právomoci ústavného súdu nie je nahradzovanie

iných štátnych orgánov vo veciach, ktoré sú im a zákonmi Slovenskej republiky

dané do ich rozhodovacej právomoci. Nie je v právomoci ústavného súdu preskúmavať

zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov vyšetrovateľa v priebehu trestného stíhania. Táto

právomoc prináleží na to zákonom určeným štátnym orgánom, najmä však orgánom

prokuratúry Slovenskej republiky [ a nasl. o prokuratúre

v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“)], ktorá vykonáva dozor

nad zachovaním zákonnosti v prípravnom konaní [ a nasl. a

ods. 2 písm. a) zákona o prokuratúre].

V danom prípade preskúmala uvedený postup a uznesenia vyšetrovateľa okresná

prokuratúra ako nadriadený orgán tak, že uznesením zo 4. júla 2012 zastavila v tejto veci

trestné stíhanie proti sťažovateľovi „podľa “.

Vzhľadom na princíp subsidiarity, ktorý vyplýva z citovaného ,

ústavný súd preto nemá právomoc preskúmavať postup a uznesenie okresného riaditeľstva,

pretože jeho postup a rozhodnutie preskúmala okresná prokuratúra.

Z tohto dôvodu bolo potrebné sťažnosť v tejto časti (teda vo vzťahu k okresnému

riaditeľstvu) odmietnuť pre nedostatok právomoci ústavného súdu.

2. K namietanému porušeniu označeného práva sťažovateľa postupom okresnej

prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn.

Podľa sťažnosť podľa nie je

prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré

mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie

je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Zmyslom a účelom tejto zásady je to, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy

veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej

moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima

ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých

ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by

znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad

uvedených v (, ).

To znamená, že sťažnosť podľa možno ústavnému súdu podať

spravidla iba vtedy, ak sťažovateľ ešte pred jej podaním vyčerpal všetky právne prostriedky,

ktoré mu zákon na ochranu jeho práva poskytuje. V opačnom prípade je sťažnosť

neprípustná.

Ústavný súd konštatuje, že okresná prokuratúra, ako to už bolo uvedené, uznesením

sp. zn. zo 4. júla 2012 zastavila v tejto veci trestné stíhanie proti sťažovateľovi

„ podľa “.

Následne Krajská prokuratúra v Nitre uznesením sp. zn. z 9. augusta

2012 po podaní sťažnosti sťažovateľa proti uzneseniu okresnej prokuratúry zrušila

predmetné uznesenie okresnej prokuratúry zo 4. júla 2012 a v zmysle jej pokynu prokurátor

okresnej prokuratúry uznesením sp. zn. zo 7. septembra 2012 zastavil trestné

stíhanie sťažovateľa podľa § 215 ods. 1 písm. d) s poukazom na § 9 ods. 1 písm. g)

, pretože trestné stíhanie proti nemu je neprípustné.

Proti uzneseniu okresnej prokuratúry sp. zn. zo 7. septembra 2012

sťažnosť sťažovateľ však nepodal, a tým uznesenie okresnej prokuratúry nadobudlo

právoplatnosť 24. septembra 2012.

Keďže vyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré

zákon o prokuratúre sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne

poskytuje a na ktorých použitie je oprávnený podľa osobitných predpisov, je jedným

z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa , a teda podmienkou konania

vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom a sťažovateľ

riadny opravný prostriedok (sťažnosť) proti uzneseniu okresnej prokuratúry

sp. zn. zo 7. septembra 2012 nepodal (nedomáhal sa preskúmania zákonnosti

napadnutého rozhodnutia okresnej prokuratúry), ale obrátil sa priamo na ústavný súd, jeho

sťažnosť pri predbežnom prerokovaní ústavný súd odmietol pre neprípustnosť (§ 53 ods. 1

v spojení s ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. decembra 2012