Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 384/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-33

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. decembra 2020

v senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho, zo sudkyne Jany Laššákovej

(sudkyňa spravodajkyňa) a sudcu Petra Molnára prerokoval prijatú ústavnú

sťažnosť obchodnej spoločnosti

, právne zastúpenej advokátskou kanceláriou

, vo veci

namietaného porušenia základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

uznesením Okresného súdu Bratislava V č. k. -112 z 18. júna 2020 a takto

rozhodol:

1. Základné právo podľa a právo

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

obchodnej spoločnosti uznesením Okresného súdu Bratislava V

č. k. -112 z 18. júna 2020 p o r u š e n é b o l i .

2. Uznesenie Okresného súdu Bratislava V č. k. -112 z 18. júna 2020

z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

3. Obchodnej spoločnosti p r i z n á v a náhradu trov

konania v sume 675,43 € (slovom šesťstosedemdesiatpäť eur a štyridsaťtri centov), ktorú j e

Okresný súd Bratislava V p o v i n n ý vyplatiť na účet advokátskej kancelárie

, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavná sťažnosť a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. júla 2020

doručená ústavná sťažnosť obchodnej spoločnosti

(ďalej len „sťažovateľka“, v citáciách „sťažovateľ“), ktorou

namietala porušenie základného práva podľa

(ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Bratislava V (ďalej

len „okresný súd“) č. k. -99 zo 6. mája 2019 (ďalej len „uznesenie vyššej

súdnej úradníčky“) a uznesením okresného súdu č. k. -112 z 18. júna 2020

(ďalej len „napadnuté uznesenie“).

2. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka podala na okresnom súde žalobu

o náhradu škody. Po podaní žaloby bola sťažovateľke 4. apríla 2019 doručená výzva

na zaplatenie súdneho poplatku. Sťažovateľka uviedla, že úhradu súdneho poplatku

vykonala 9. apríla 2019, no s uvedením nesprávneho variabilného symbolu. Preto okresný

súd nedokázal platbu sťažovateľky „spárovať“.

Sťažovateľka sa o uvedenom pochybení dozvedela 23. apríla 2019, keď jej okresný

súd súdny poplatok vrátil. Sťažovateľka 24. apríla 2019 vykonala platbu súdneho poplatku

už s uvedením správneho variabilného symbolu.

3. Okresný súd uznesením vyššej súdnej úradníčky konanie zastavil z dôvodu

nezaplatenia súdneho poplatku. Proti uzneseniu vyššej súdnej úradníčky podala

sťažovateľka sťažnosť, ku ktorej doložila komunikáciu so zamestnankyňou, ktorá platbu

realizovala, a zároveň tiež poukázala na rozhodnutia ústavného súdu a Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky, podľa ktorých uvedenie nesprávneho variabilného symbolu pri

úhrade súdneho poplatku nemôže spôsobiť zastavenie konania.

Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti uviedla, že okresný súd rozhodol o jej sťažnosti

proti uzneseniu vyššej súdnej úradníčky „po viac ako roku“ tak, že sťažnosť zamietol.

4. Sťažovateľka napadnuté uznesenie kritizuje tým, že okresný súd sa žiadnym

spôsobom nevysporiadal s predloženými dôkazmi o včasnom zaplatení súdneho poplatku

(výpisy z účtu) ani s judikatúrou, na ktorú sťažovateľka v odvolaní odkazovala, čím

podľa jej názoru došlo k „faktickému odňatiu práva Sťažovateľa na spravodlivý súdny

proces a k porušeniu práva Sťažovateľa na súdnu ochranu a práva na preskúmateľné

odôvodnenie súdneho rozhodnutia, keďže došlo k faktickému ukončeniu súdneho

konania...“.

Napokon sťažovateľka poukázala aj na to, že „Ak by súd vrátil Sťažovateľovi

poplatok pre nesprávne uvedenie variabilného symbolu ihneď a nie až po lehote

na zaplatenie súdneho poplatku, Sťažovateľ by stále poplatok uhradil včas.“.

Porušenie práv sťažovateľka odôvodnila aj tým, že okresný súd sa v odôvodnení

napadnutého uznesenia nevysporiadal „s právnou otázkou, či je právna skutočnosť

neuvedenia správneho variabilného symbolu z pohľadu právnych dôsledkov totožná

s právnou skutočnosťou nezaplatenia súdneho poplatku.“.

5. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd rozhodol o jej ústavnej sťažnosti nálezom:

„1. Základné právo Sťažovateľa, spoločnosti .. na súdnu ochranu

zaručené a právo na spravodlivé súdne konanie

zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd Uznesením

Okresného súdu Bratislava V zo dňa 18.06.2020, sp. zn. -112 a súvisiacim

Uznesením Okresného súdu Bratislava V zo dňa 06.05.2019, sp. zn. -99

porušené boli.

2. Uznesenie Okresného súdu Bratislava V zo dňa 18.06.2020, sp. zn.

112 a Uznesenie Okresného súdu Bratislava V zo dňa 06.05.2019, sp. zn. -99

sa zrušujú a vec sa vracia Okresnému súdu Bratislava V na ďalšie konanie.

3. Okresný súd Bratislava V je povinný zaplatiť Sťažovateľovi vyčíslenú náhradu trov

konania...“

6. Ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľky predbežne prerokoval a uznesením

č. k. -14 z 10. septembra 2020 prijal podľa § 56 ods. 5 zákona

č. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých

(ďalej len „“) na ďalšie

konanie v časti námietok smerujúcich proti napadnutému uzneseniu okresného súdu.

Vo zvyšnej časti (uznesenie vyššej súdnej úradníčky) ústavnú sťažnosť odmietol

z dôvodu nedostatku právomoci.

II.

Vyjadrenie zúčastnenej osoby, odporcu a replika sťažovateľky

7. Ústavný súd podľa predložil prijatú ústavnú

sťažnosť účastníkom konania na vyjadrenie a podľa ich

vyzval na oznámenie, či v prejednávanej veci súhlasia s upustením od ústneho

pojednávania.

8. Účastníci konania pred ústavným súdom vo svojich vyjadreniach doručených

ústavnému súdu súhlasili s prerokovaním podanej ústavnej sťažnosti bez nariadenia ústneho

pojednávania.

II.1 Vyjadrenie odporcu

9. Okresný súd ako odporca v konaní prostredníctvom svojej predsedníčky doručil

ústavnému súdu vyjadrenie 21. októbra 2020. K tomuto vyjadreniu predsedníčka okresného

súdu priložila aj vyjadrenie vec prejednávajúcej sudkyne.

Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení zdôraznila, že § 10 ods. 3 zákona

Slovenskej národnej rady č. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis

z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“)

bol novelizovaný, a teda, že uvedené ustanovenie má kogentný charakter, pričom

za splnenia zákonných predpokladov súd konanie obligatórne zastaví. Z vyjadrenia vyplýva,

že sťažovateľka uvedením nesprávneho variabilného symbolu nezaplatila súdny poplatok

riadne a včas, a preto bolo zastavenie konania opodstatnené.

Predsedníčka okresného súdu sa vyjadrila aj k tvrdeniu sťažovateľky o značne dlhom

čase rozhodovania okresného súdu o sťažnosti proti uzneseniu vyššej súdnej úradníčky, a to

aj napriek tomu, že sťažovateľka prieťahy v konaní nenamietala. V tejto súvislosti

predsedníčka okresného súdu poukázala na personálne poddimenzovanie okresného súdu,

ako aj vyťaženie zamestnancov súdu.

II.2 Replika sťažovateľky

10. Sťažovateľka doručila vyjadrenie ústavnému súdu 22. novembra 2020.

Prostredníctvom právneho zástupcu svoju repliku koncipovala do dvoch častí. V prvej časti

reagovala na samotné vyjadrenie okresného súdu a v druhej časti reagovala na vyjadrenie

vec prejednávajúcej sudkyne.

Vo vzťahu k argumentom o novelizovanom znení § 10 ods. 3 zákona o súdnych

poplatkoch sťažovateľka uviedla, že postup okresného súdu nebol v súlade s podstatou

a účelom bez ohľadu na znenie zákona pred novelizáciou

a po nej. Sťažovateľka opäť odôvodnila, prečo nie je možné stotožňovať uvedenie

nesprávneho variabilného symbolu s nezaplatením súdneho poplatku.

V súvislosti s argumentáciou okresného súdu o možnosti podať novú žalobu

sťažovateľka uviedla, že „... v žiadnom prípade nemožno možnosť podania novej žaloby

považovať za opravný prostriedok voči nezákonnému rozhodnutiu“. Odhliadnuc

od uvedeného, sťažovateľka v tejto súvislosti poukázala aj na plynutie premlčacej doby

a tiež na skutočnosť, že na judikatúru, na ktorú odkazovala už v sťažnosti proti uzneseniu

vyššej súdnej úradníčky, reagoval, i keď nie právne relevantne, okresný súd prvýkrát až

vo svojom vyjadrení k ústavnej sťažnosti.

Z repliky sťažovateľky zároveň vyplynulo, že sťažovateľka „z procesnej opatrnosti“

podala novú žalobu a zároveň uviedla, že „Existencia a využitie možnosti uvedeného

procesného postupu zároveň nemá vplyv na nezákonnosť rozhodnutia Orgánu verejnej

moci.“.

11. V druhej časti repliky sťažovateľka reagovala na vyjadrenie zákonnej sudkyne

a zotrvala na tvrdení, že súdny poplatok zaplatila včas – 9. apríla 2019 (so zlým

variabilným symbolom), a nie až 3. mája (pripísanie opakovanej platby na účet súdu), ako

tvrdí sudkyňa okresného súdu. V tejto súvislosti sťažovateľka striktne odmietla tvrdenia o

„platobnej nedisciplíne“. K argumentom o platení prostredníctvom Slovenskej pošty, a. s.,

sťažovateľka uviedla: „... uvedeným spôsobom platili súdne poplatky aj pred účinnosťou

novely č. Uvedené tvrdenie konajúcej sudkyne je teda bezpredmetné.“

Zároveň konštatovala, že účet Slovenskej pošty, a. s., je len platobným miestom súdu.

Vo vzťahu k možnosti vedenia dvoch identických konaní na okresnom súde

(v prípade zrušenia a vrátenia veci ústavným súdom) sťažovateľka uviedla, že po prijatí

ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie žiadala opakovane konanie o novej žalobe prerušiť

do rozhodnutia ústavného súdu. Sťažovateľka tiež uviedla, že «... existuje jednoduchý

procesný postup súdu ako odstrániť prekážku dvoch súčasne prebiehajúcich konaní a to

postup podľa : „Začatie konania bráni tomu, aby o tom

istom spore prebiehalo na súde iné konanie. Ak na súde prebieha o tom istom spore iné

konanie, súd zastaví konanie, ktoré sa začalo neskôr.“».

III.

Relevantná právna úprava

12. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických

osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 127 ods. 2 prvej vety

ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody

podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

13. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

14. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

15. Ústavný súd vo vzťahu k a dohovoru už uviedol,

že formuláciou uvedenou v ústavodarca v základnom právnom predpise

Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu ochranu s právnym

režimom súdnej ochrany podľa dohovoru (). Z uvedeného dôvodu preto

v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť ().

IV.

Ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu a samotné posúdenie veci

ústavným súdom

16. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti namieta porušenie základného práva na súdnu

ochranu ( ) a práva na spravodlivý proces ( dohovoru)

napadnutým uznesením okresného súdu, ktorým bola jej sťažnosť proti uzneseniu vyššej

súdnej úradníčky zamietnutá, čo pre ňu fakticky znamená zastavenie konania o zaplatenie

z titulu náhrady škody, v ktorom vystupovala ako žalobkyňa. Sťažovateľka namieta

tvrdenie, že uvedenie nesprávneho variabilného symbolu pri úhrade súdneho poplatku je

možné stotožniť s nezaplatením súdneho poplatku, ako aj nedostatočné odôvodnenie

napadnutého uznesenia.

17. Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa spočíva

v tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu

zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého

porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktoré tento článok

o základnom práve na súdnu ochranu vykonávajú ( v spojení s

). Do obsahu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu patrí aj právo každého

na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať

základ v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných

zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý

predpisuje zákon (). Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal

ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy, ktorý predpokladá použitie

ústavne súladne interpretovanej platnej a účinnej normy na zistený stav veci

(m. m. ).

18. Okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia po rekapitulácii časovej osi

konštatoval, že sťažovateľka bola poučená o následkoch nezaplatenia súdneho poplatku, ako

aj upozornená na potrebu správneho uvedenia identifikačných znakov platby. Ďalej okresný

súd uviedol: „Z komunikácie so zodpovednou zamestnankyňou žalobcu a súvisiaceho výpisu

z účtu, ktorá je prílohou sťažnosti vyplýva, že žalobca dňa 09.04.2019 vykonal platbu

na bankový účet podľa platobného príkazu, avšak platba sa žalobcovi vrátila naspäť,

nakoľko identifikačný údaj platby – variabilný symbol, ktorý žalobca k platbe uviedol,

bol nesprávny. Z priloženého dôkazu tiež vyplýva, že žalobca vykonal druhú platbu za súdny

poplatok riadne – podľa platobného predpisu, ale nakoľko túto platbu vykonal

dňa 24.09.2019, teda v čase, keď na platenie súdneho poplatku nebol povinný, súd

postupoval správne keď konanie postupom podľa § 10 ods. 1 ZSuP zastavil.“

19. Ústavný súd preskúmal aj sťažnosť podanú sťažovateľkou proti uzneseniu vyššej

súdnej úradníčky a konštatuje, že sťažovateľka v nej ako nosný argument uviedla,

že nesprávne uvedenie variabilného symbolu pri včasnom (v zmysle výzvy súdu, pozn.)

zaplatení súdneho poplatku nemôže znamenať nezaplatenie poplatku, odvolávajúc sa

na konkrétne rozhodnutia ústavného súdu a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

20. Podľa poplatky vyberajú súdy.

21. Podľa poplatky vyberané súdmi,

orgánmi štátnej správy súdov a orgánmi prokuratúry sa platia v hotovosti, platobnou kartou,

poštovým poukazom alebo prevodom z účtu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky.

Prostredníctvom technického vybavenia právnickej osoby so 100-percentnou majetkovou

účasťou štátu, ktorá je prevádzkovateľom systému (ďalej len „prevádzkovateľ systému“), sa

poplatky platia v hotovosti, platobnou kartou alebo prevodom z účtu v banke alebo

v pobočke zahraničnej banky, ak má na to príslušný orgán vytvorené podmienky.

V hotovosti sa môžu platiť poplatky, ak súdy, orgány štátnej správy súdov a orgány

prokuratúry majú pre tento spôsob platby poplatku vytvorené podmienky a ak v jednotlivom

prípade poplatok neprevyšuje sumu 300 €, okrem poplatku podľa položky 17, ktorý je

možné platiť v hotovosti, aj keď prevyšuje sumu 300 €.

Ak je súd, orgán štátnej správy súdov a orgán prokuratúry zapojený do centrálneho

systému evidencie poplatkov, poplatky platené poštovým poukazom, platobnou kartou,

prevodom z účtu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky sa platia na účet

prevádzkovateľa systému; ak sa poplatok platí prostredníctvom platobnej brány Štátnej

pokladnice, platí sa na príjmový účet vedený v Štátnej pokladnici.

22. Podľa poplatky možno platiť

prostredníctvom jednotného kontaktného miesta, platobnej brány Štátnej pokladnice,

integrovaného obslužného miesta alebo prevádzkovateľa systému. Ak sa vo veci

spoplatneného úkonu alebo konania komunikuje elektronicky prostredníctvom ústredného

portálu verejnej správy, špecializovaného portálu alebo integrovaného obslužného miesta,

súdy, orgány štátnej správy súdov a orgány prokuratúry, ktoré sú zapojené do centrálneho

systému evidencie poplatkov, okrem § 9 ods. 10

a) umožnia poplatníkovi zaplatiť poplatok prostredníctvom prevádzkovateľa systému

a b) na účely identifikácie poplatku používajú číselník poplatkov orgánom verejnej moci.

23. Podľa orgány uvedené v sú povinné

na základe zmluvy uzatvorenej medzi prevádzkovateľom systému a orgánmi uvedenými

v § 3 umožniť umiestnenie a prevádzkovanie technického vybavenia na vykonanie

a spracovanie platieb poplatkov; v tomto prípade sa všeobecný predpis o správe majetku

štátu nepoužije. Podmienky umiestnenia a prevádzkovania technického vybavenia

na vykonanie a spracovanie platieb poplatkov upraví zmluva medzi prevádzkovateľom

systému a orgánmi uvedenými v § 3; prevádzkovateľ systému a orgány uvedené v § 3

sú povinní uzavrieť takúto zmluvu podľa vzoru schváleného Ministerstvom financií

Slovenskej republiky. Vzor zmluvy podľa druhej vety sa zverejní na webovom sídle

Ministerstva financií Slovenskej republiky.

24. Podľa poplatok sa platí súdu, ktorý

viedol konanie na prvej inštancii alebo za ktorého úkon sa poplatok vyberá.

25. Podľa ak je poplatok platený

prostredníctvom integrovaného obslužného miesta, považuje sa za uhradený dňom

doručenia zaručenej informácie o úhrade podľa osobitného predpisu.

Podľa druhého odseku citovaného ustanovenia pri platbe vykonanej prostredníctvom

integrovaného obslužného miesta je lehota na zaplatenie poplatku zachovaná, ak je zaručená

informácia o úhrade podľa osobitného predpisu doručená najneskôr v posledný deň lehoty.

26. Vymedzenie integrovaného obslužného miesta je predmetom úpravy zákona

č. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci

a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších

predpisov. V piatej časti tohto zákona sú upravené úhrady orgánom verejnej moci

a súčasťou tejto časti citovaného zákona je aj § 41, podľa ktorého ustanovenia tejto časti sa

použijú na vykonanie úhrady, ak osobitný predpis (napr. ,

pozn.) ustanoví, že sa úhrada vykonáva na integrovanom obslužnom mieste.

27. Podľa prevádzkovateľ systému je

povinný

a) zabezpečiť technické vybavenie a podmienky na vykonanie a spracovanie platieb

poplatkov,

b) zabezpečiť evidenciu platieb poplatkov a na účel identifikácie úkonu alebo

konania používať hodnoty z číselníka poplatkov orgánom verejnej moci,

c) zabezpečiť zúčtovanie a prevod peňažných prostriedkov do štátneho rozpočtu,

d) umožniť poplatníkovi kontrolu vykonanej platby a použitie danej platby

na požadovaný úkon alebo konanie,

e) zabezpečiť sprístupnenie technického vybavenia a podmienok na vykonanie platby

poplatkov podľa osobitného predpisu,

f) zabezpečiť sprístupnenie informácie o uskutočnení platby súdneho poplatku

orgánu podľa § 3 bezodkladne, najneskôr do 24 hodín od momentu uskutočnenia platby

súdneho poplatku, a ak ide o platbu prevodom z účtu v banke alebo pobočke zahraničnej

banky bezodkladne, najneskôr do 24 hodín od momentu pripísania prostriedkov na účet

prevádzkovateľa systému,

g) plniť ďalšie úlohy vyplývajúce zo zmluvy uzatvorenej podľa odseku 2.

28. Podľa Ministerstvo financií

Slovenskej republiky a prevádzkovateľ systému uzatvoria zmluvu, v ktorej dohodnú

podrobnosti o povinnostiach podľa odseku 1, ktorých plnenie je službou vo verejnom

záujme podľa osobitného predpisu. Zmluva podľa prvej vety musí obsahovať podmienky

a náležitosti ustanovené osobitným predpisom, a to najmä obsah a trvanie záväzkov služby

vo verejnom záujme, spôsob výpočtu výšky náhrady za službu vo verejnom záujme,

kontrolu a prehodnocovanie výšky poskytnutej náhrady za službu vo verejnom záujme

a opatrenia na predchádzanie vzniku nadmernej náhrady za službu vo verejnom záujme

a na jej vrátenie. Zmluvu podľa prvej vety zverejňuje Ministerstvo financií Slovenskej

republiky v Centrálnom registri zmlúv.

29. Ústavný súd konštatuje, že z napadnutého uznesenia okresného súdu nie je

zrejmé, na základe akej právnej úpravy a akou aplikáciou vzťahujúcej sa právnej úpravy

dospel k záveru, že nepriradenie (nespárovanie) platby sťažovateľky (zjavne došlej na účet

označený v platobnom predpise) Slovenskou poštou, a. s., je dostačujúce pre záver

o nezaplatení súdneho poplatku za návrh v zmysle . Absenciou

akéhokoľvek relevantného a dostačujúceho odôvodnenia v uznesení okresného súdu je

napadnuté uznesenie nepreskúmateľné (m. m. ). Ústavný súd tiež konštatuje,

že napriek tomu, že danom prípade ide o rozhodnutie procesnej povahy, i takéto

rozhodnutie musí reflektovať na nosné odvolacie argumenty, a zároveň, že okresný súd

v napadnutom uznesení žiadnym spôsobom nereagoval na judikatúru, o ktorú sťažovateľka

opierala svoje tvrdenia uplatnené v sťažnosti proti uzneseniu vyššej súdnej úradníčky.

Ústavný súd považuje prístup okresného súdu vo veci zastavenia konania pre nesprávne

uvedený variabilný symbol za príliš formalistický.

30. Na základe uvedeného a s prihliadnutím na charakter sporu a možnosť

premlčania je ústavný súd toho názoru, že okresný súd napadnutým uznesením porušil

základné právo sťažovateľky podľa a právo podľa dohovoru

(výrok 1), a podľa a jemu zodpovedajúceho a

zrušil napadnuté uznesenie a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie

konanie (výrok 2).

31. Podľa ak ústavný súd zruší právoplatné

rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah a vec vráti na ďalšie konanie, ten, kto vo veci vydal

rozhodnutie, rozhodol o opatrení alebo vykonal iný zásah, je povinný vec znova prerokovať

a rozhodnúť. V tomto konaní alebo postupe je viazaný právnym názorom ústavného súdu.

32. Podľa ten, kto vo veci vydal rozhodnutie,

rozhodol o opatrení alebo vykonal iný zásah, je viazaný rozhodnutím ústavného súdu

podľa § 133 ods. 3 písm. a) až d); toto rozhodnutie ústavného súdu je vykonateľné

doručením.

V.

Náhrada trov konania

33. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti požiadala ústavný súd o priznanie náhrady trov

konania, ktoré vyčíslila celkovou sumou 675,43 €.

34. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.

35. Ústavný súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z obsahu súdneho

spisu. Pri troch úkonoch právnej služby (t. j. prevzatie a príprava zastupovania, podanie

ústavnej sťažnosti a replika sťažovateľky) vychádzal z priemernej mesačnej mzdy

zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok 2019, ktorá bola

v sume 1 062 € (keďže išlo o úkony právnej služby vykonané v roku 2020). Odmena

za jeden úkon právnych služieb za rok 2020 v zmysle § 11 ods. 3 vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“)

predstavuje sumu 177 €. Takto stanovená odmena spolu s režijným paušálom

v sume 10,62 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje sumu 187,62 € za jeden úkon

uskutočnený v roku 2020, t. j. za tri úkony sumu 562,86 €. Táto suma bola zvýšená o daň

z pridanej hodnoty (20 %) podľa vyhlášky a podľa

o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

Ústavný súd teda priznal úspešnej sťažovateľke náhradu trov konania v sume

675,43 € (výrok 3).

36. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. decembra 2020

Ľuboš Szigeti

predseda senátu