Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9CoPr/1/2021

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členiek senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci žalobcu: DUVENBECK LOGISTIK s. r. o., so sídlom Volduchy 398, IČO: 25 202 201, Česká republika, zast. JUDr. Václav Zeman, advokát, so sídlom Plzeň, Nám. republiky 97/9, Česká republika, proti žalovanému: I. X., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom K., o zaplatenie 30.000 CZK s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany zo dňa 13. októbra 2020 č. k. -46 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil a o trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi nepriznal náhradu trov konania. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami , o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len ako „“) a z. č. (ďalej aj len ako „CSP“). Súd prvej inštancie uviedol, že žalobcu vyzval, aby v lehote 10 dní od doručenia výzvy zaplatil súdny poplatok v sume 65,50 eura, pričom bol súčasne poučený, že ak v stanovenej lehote uvedený súdny poplatok nezaplatí, súd konanie zastaví. Uvedenú výzvu súdu prevzal právny zástupca žalobcu dňa 14. 09. 2020, avšak súdny poplatok z návrhu na začatie konania nezaplatil, preto súd prvej inštancie rozhodol o zastavení konania. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalobcovi nepriznal právo na náhradu trov konania.

2. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca (ďalej aj len ako „odvolateľ“) v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie. Odvolateľ uviedol, že požadovaný súdny poplatok uhradil v súdom stanovenej lehote bankovým prevodom podľa pokynov obsiahnutých vo výzve na zaplatenie súdneho poplatku. Ako dôkaz na podporu svojich argumentov priložil potvrdenie o prevode platby zo strany právneho zástupcu žalobcu. S poukazom na vyššie uvedené odvolateľ navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil.

3. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací podľa z. č. (ďalej aj len ako „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (, 362 ods. 1 ) a zistení, že spĺňa náležitosti , viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (, ), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie ( ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) vec prejednal a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa potvrdil.

4. Z obsahu spisu vyplýva, že návrh žalobcu na vydanie európskeho platobného rozkazu proti žalovanému o zaplatenie 30.000 CZK bol doručený súdu prvej inštancie dňa 03. 02. 2020. Žalobca so žalovaným dňa 16. 11. 2017 uzavreli pracovnú zmluvu a zmluvu o poskytnutí náborového príspevku, na

základe ktorého bol žalovanému vyplatený náborový príspevok vo výške 30.000 CZK. Pracovný pomer žalovaného skončil dňa 02. 05. 2019 uzatvorením dohody o rozviazaní pracovného pomeru, pričom splatnosť náborového príspevku bola dňa 02. 06. 2019 a žalovaný uznal svoj dlh dňa 02. 05. 2019, ktorý doposiaľ aj napriek výzve neuhradil. Súd prvej inštancie vyzval žalobcu na zaplatenie súdneho poplatku za návrh vo výške 65,50 eura. Následne súd prvej inštancie rozhodol uznesením zo dňa 29. 05. 2020 č. k. -23 a konanie zastavil s poukazom na pre nezaplatenie súdneho poplatku za návrh. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. Odvolací súd rozhodnutím zo dňa 23. 07. 2020 č. k. -35 uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 29. 05. 2020 č. k. -23 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že v konkrétnom prípade bola poplatková povinnosť splnená de facto. V konkrétnosti daného prípadu bolo zistené, že žalobca svoju poplatkovú povinnosť splnil, čomu nasvedčovala skutočnosť, že fakticky došlo k odpísaniu peňažných prostriedkov z účtu platiteľa a na druhej strane došlo k faktickému pripísaniu peňažných prostriedkov na účet príjemcu. Odvolací súd v danom prípade skonštatoval, že vada v rozsahu nemožnosti spárovania platby nemôže byť na ťarchu žalobcu, ak bolo preukázané aspoň de facto zaplatenie súdneho poplatku v aspekte deklarovania nesplnenia poplatkovej povinnosti. V opačnom prípade by išlo o čisto formálny, resp. formalistický dôvod zakladajúci odňatie práva na súdnu ochranu, čo viackrát judikoval aj Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý posudzovanie úhrady súdneho poplatku založeného na formálnom princípe explicitne odmietol (-35). Žalobcovi bola dňa 14. 09. 2020 doručená zo strany súdu prvej inštancie výzva, aby v lehote 10 dní odo dňa doručenia tejto výzvy zaplatil súdny poplatok za podanie žaloby podľa priloženého platobného predpisu vo výške 65,50 eura. Súd prvej inštancie lustráciou zistil, že žalobca ku dňu 12. 10. 2020 predmetný súdny poplatok nezaplatil. Na základe tejto skutočnosti súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie. Súd prvej inštancie si elektronicky dňa 02. 11. 2020 vyžiadal od Slovenskej pošty, a. s. potvrdenie o spárovaní platby (súdneho poplatku) podľa potvrdenia žalobcu priloženého k odvolaniu. Dňa 23. 11. 2020 bolo súdu prvej inštancie oznámené, že podľa výsledku lustrácie sa platbu nepodarilo dohľadať. Súd prvej inštancie v zmysle vyššie zistených skutočností žalobcu prípisom zo dňa 24. 11. 2020 dodatočne vyzval, aby v lehote 10 dní predložil súdu potvrdené potvrdenie o prevode, resp. zaplatení súdneho poplatku za žalobu vo výške 65,50 eura, pretože podľa oznámenia Slovenskej pošty, a. s. platbu nie je možné dohľadať a je potrebné, aby si poplatník preveril prevodný príkaz a predložil potvrdené potvrdenie o prevode.

5. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

6. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Podľa odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní. 8. Podľa súdne poplatky (ďalej len "") sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry (ďalej len "poplatkový úkon") uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len "sadzobník"), ktorý tvorí prílohu tohto zákona.

9. Podľa poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu.

10. Podľa poplatková povinnosť vzniká podaním žaloby, návrhu, odvolania, žaloby na obnovu konania, dovolania, kasačnej sťažnosti alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom žalobca alebo navrhovateľ, odvolateľ, ten, kto podal žalobu na obnovu konania, dovolateľ a ten, kto podal kasačnú sťažnosť.

11. Podľa vyberané súdmi, orgánmi štátnej správy súdov a orgánmi prokuratúry sa platia v hotovosti, platobnou kartou, poštovým poukazom alebo

prevodom z účtu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky. Prostredníctvom technického vybavenia právnickej osoby so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu, ktorá je prevádzkovateľom systému (ďalej len „prevádzkovateľ systému“) sa platia v hotovosti, platobnou kartou alebo prevodom z účtu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, ak má na to príslušný orgán vytvorené podmienky. V hotovosti sa môžu platiť , ak súdy, orgány štátnej správy súdov a orgány prokuratúry majú pre tento spôsob platby poplatku vytvorené podmienky a ak v jednotlivom prípade poplatok neprevyšuje 300 eur, okrem poplatku podľa položky 17, ktorý je možné platiť v hotovosti, aj keď prevyšuje 300 eur. Ak je súd, orgán štátnej správy súdov a orgán prokuratúry zapojený do centrálneho systému evidencie poplatkov, platené poštovým poukazom, platobnou kartou, prevodom z účtu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky sa platia na účet prevádzkovateľa systému; ak sa poplatok platí prostredníctvom platobnej brány Štátnej pokladnice, platí sa na príjmový účet vedený v Štátnej pokladnici.

12. Podľa možno platiť prostredníctvom jednotného kontaktného miesta, platobnej brány Štátnej pokladnice, integrovaného obslužného miesta alebo prevádzkovateľa systému. Ak sa vo veci spoplatneného úkonu alebo konania komunikuje elektronicky prostredníctvom ústredného portálu verejnej správy, špecializovaného portálu alebo integrovaného obslužného miesta, súdy, orgány štátnej správy súdov a orgány prokuratúry, ktoré sú zapojené do centrálneho systému evidencie poplatkov, a) umožnia poplatníkovi zaplatiť poplatok prostredníctvom prevádzkovateľa systému.

13. Podľa orgány uvedené sú povinné na základe zmluvy uzatvorenej medzi prevádzkovateľom systému a orgánmi uvedenými v umožniť umiestnenie a prevádzkovanie technického vybavenia na vykonanie a spracovanie platieb poplatkov; v tomto prípade sa všeobecný predpis o správe majetku štátu5ad) nepoužije. Podmienky umiestnenia a prevádzkovania technického vybavenia na vykonanie a spracovanie platieb poplatkov upraví zmluva medzi prevádzkovateľom systému a orgánmi uvedenými v ; prevádzkovateľ systému a orgány uvedené v sú povinní uzavrieť takúto zmluvu podľa vzoru schváleného Ministerstvom financií Slovenskej republiky. Vzor zmluvy podľa druhej vety sa zverejní na webovom sídle Ministerstva financií Slovenskej republiky.

14. Podľa , ak nebol zaplatený poplatok splatný podaním žaloby, návrhu na začatie konania, dovolania alebo kasačnej sťažnosti, súd podľa vyzve poplatníka, aby poplatok zaplatil v lehote, ktorú určí, spravidla v lehote desiatich dní od doručenia výzvy; ak aj napriek výzve poplatok nebol zaplatený v lehote, súd konanie zastaví. O následkoch nezaplatenia poplatku musí byť poplatník vo výzve poučený.

15. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu dospel k jednoznačnému záveru, že súd prvej inštancie vec po právnej stránke správne posúdil a svoje rozhodnutie aj správne a v dostatočnom rozsahu odôvodnil, nakoľko bola jeho argumentácia vecne správna, objektívna a presvedčivá. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto s poukazom na ustanovenie sa v odôvodnení tohto rozhodnutia primerane obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval. Odvolací súd preto konštatuje, že súd prvej inštancie v zmysle správne rozhodol o zastavení konania.

16. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti považuje za potrebné uviesť, že v intenciách skúmania podmienok zaplatenia súdneho poplatku zastáva aplikačná prax názor, ktorý odmieta formálny, resp. formalistický prieskum splnenia poplatkovej povinnosti v intencií a kladie dôraz, aby súdy v rámci skúmania predmetnej otázky vychádzali z osobitostí každého prípadu, najmä tak, aby bola poskytnutá stranám adekvátna súdna ochrana. (Mutatis mutandis -35, -33, ESĽP z 19. 06. 2001 vo veci Kreuz v. Poľsko).

17. Skutočnosti uvedené v dôkaze (potvrdenie o prevode platby), na ktoré žalobca v odvolaní poukazuje, boli zo strany súdu prvej inštancie podrobené dohľadaniu, resp. preverovaniu, či došlo aspoň de facto k zaplateniu súdneho poplatku. Prvoinštančný súd v zmysle toho zistil, že ku dňu 23. 11. 2020 sa žiadna platba podľa údajov uvedených v potvrdení o prevode platby, na ktoré žalobca odkazoval v odvolaní, nenachádza na bankovom výpise, resp. takáto platba nie je zistiteľná. Prvoinštančný súd tak pristúpil k

postupu, ktorým na základe prípisu zo dňa 24. 11. 2020 vyzval žalobcu, aby súdu v stanovenej lehote predložil verifikovaný doklad preukazujúci zaplatenie súdneho poplatku, resp. potvrdené potvrdenie o prevode. Odvolaciemu súdu však k dnešnému dňu nie je známa žiadna skutočnosť, ktorá by preukazovala splnenie predmetnej výzvy alebo inej formy súčinnosti žalobcu v aspekte preukázania zaplatenia súdneho poplatku.

18. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie sa dostačujúcim spôsobom zaoberal otázkou zistenia, či došlo aspoň k faktickej úhrade súdneho poplatku. Žalobcovi bol v konaní poskytnutý dostatočný priestor na preukázanie tvrdených skutočností, pričom pasivitu žalobcu v danej veci nemožno chápať inak, ako v zmysle zásady „vigilantibus iura scripta sunt“ (práva patria len bdelým), podľa ktorej nie je možné vysloviť názor, že by sa súd prvej inštancie zaoberal otázkou zaplatenia súdneho poplatku formálnym, resp. formalistickým spôsobom z dôvodu, že samotná pasivita žalobcu v danej veci založila dostatočný skutkový základ, ktorý neumožňoval súdu prvej inštancie prípadné zistené nedostatky odstrániť inštitútom autoremendúry, čo v konečnom dôsledku umocnilo zákonnosť napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie.

19. V ustanovení je obsiahnuté pravidlo, ktoré určuje, že súd rozhoduje na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov alebo na základe nesporných skutočností tvrdených účastníkmi konania, ak o ich pravdivosti nemá súd dôvodné a závažné pochybnosti v čase vyhlásenia jeho rozhodnutia. To znamená, že súd pri rozhodovaní veci nemôže brať do úvahy skutočnosti, ktoré nastali v minulosti, avšak v čase vyhlásenia rozhodnutia už netrvajú, ako ani predvídať skutočnosti, ktoré v čase vyhlásenia ešte nenastali (s výnimkou pravidla obsiahnutého v ods. 2 tohto ustanovenia). Skutkový stav v čase vyhlásenia rozhodnutia je pre súd záväzný a rozhodujúci v sporových i nesporových konaniach v prípadoch, keď sa rozhoduje konštitutívne alebo deklaratórne. Pravda, odvolací súd preskúmava zákonnosť rozhodnutí súdu prvej inštancie podľa stavu, ktorý tu bol v čase rozhodovania súdu prvej inštancie. Aj odvolací súd však musí rešpektovať zásadu viazanosti súdu stavom v čase vyhlásenia rozsudku ( ). Musí teda zohľadniť všetky skutočnosti významné pre rozhodnutie, ku ktorým došlo od vyhlásenia rozhodnutia súdu prvej inštancie (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 25. 10. 2017 sp. zn. ).

20. V zmysle vyššie uvedeného by odvolaciemu súdu ani v zmysle viazanosti skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie ( ), nič nebránilo, aby v prípade, ak by došlo k relevantnému verifikovaniu skutočnosti dokazujúcich splnenie poplatkovej povinnosti do času vydania predmetného uznesenia rozhodol v prospech žalobcu. Odvolací súd tak s poukazom na vyššie uvedené konštatuje, že skutkový stav zistený súdom prvej inštancie poskytuje zákonom udržateľné závery o vecnej správnosti napadnutého uznesenia a tiež záver o negácii formalistického prístupu v otázke splnenia poplatkovej povinnosti v intenciách .

21. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd námietky žalobcu uvedené v odvolaní považoval za neopodstatnené a zhodne so súdom prvej inštancie má za to, že žalobca nezaplatil súdny poplatok. S poukazom na uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle ako vecne správne potvrdil.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).