Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 49/2021

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. januára 2021 v senáte

zloženom z predsedu senátu Libora Duľu a zo sudcov Miroslava Duriša a Ladislava Duditša

(sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

,

vo veci namietaného porušenia rovnosti pred zákonom uznesením Okresného súdu

Bratislava IV sp. zn. z 23. júna 2020 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného

súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Obsah ústavnej sťažnosti, skutkový stav a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. októbra

2020 doručená ústavná sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľ“),

ktorou namieta porušenie rovnosti pred zákonom zo strany Okresného súdu Bratislava IV

(ďalej len „okresný súd“), ktorý rozhodol o zamietnutí jeho návrhu na povolenie obnovy

konania.

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn.

uložil sťažovateľovi spoločný trest vo výmere 4 roky a 8 mesiacov za

spáchanie zločinu krádeže podľa § 212 ods. 4 s poukazom na § 138 písm. e) zákona

č. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“),

pričom o niekoľko mesiacov došlo k zmene právnej kvalifikácie a označené zločiny

„padali“. Sťažovateľ z dôvodu zmeny právnej kvalifikácie podal návrh na obnovu konania.

Okresný súd mu obnovu zamietol, rovnako aj Krajský súd v Bratislave [ďalej len „krajský

súd“ (sp. zn. )] s odôvodnením, že zmena právnej kvalifikácie nie je dôvodom

na obnovu konania.

3. Zmiernenie trestnej sadzby za trestný čin krádeže vlámaním podľa § 212 ods. 1

novelou účinnou od 1. augusta 2019 je podľa sťažovateľa novou

skutočnosťou zakladajúcou dôvod na povolenie obnovy konania. Pre sťažovateľa táto

zmena znamená miernejší trest v dôsledku možnosti aplikovania absorpčnej namiesto

asperačnej zásady. Ak by bol skutok kladený za vinu sťažovateľovi posudzovaný

v pôvodnom konaní ako prečin, konanie mohlo procesne skončiť úplne inak, mohol by

využiť procesné inštitúty použiteľné pri prečinoch. Priaznivejší výsledok novej úpravy by sa

tak prejavil v hmotnoprávnej i procesnoprávnej rovine trestného konania. Iný obvinený,

ktorý spáchal skutok pred účinnosťou predmetnej právnej úpravy, avšak posudzovaný bol

súdom až po jej účinnosti, takto mal možnosť využiť priaznivejšiu právnu úpravu.

Sťažovateľ, hoci oba skutky by boli spáchané pred účinnosťou predmetnej novely, nemal

takúto možnosť. Preto najmä vo vzťahu k páchateľom, ktorí spáchali rovnaký trestný čin

ešte pred novelou zákona, o ktorom skutku rozhodoval súd až po účinnosti novely, došlo

podľa sťažovateľa nepovolením obnovy k porušeniu rovnosti pred zákonom.

II.

Právomoc ústavného súdu a relevantná právna úprava

4. Ústavný súd podľa (ďalej len „“)

rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie

svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd.

5. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví

Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

6. Podľa ústavný súd návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

6.1 Podľa ústavný súd môže na

predbežnom prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie

konania, na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc.

7. Podľa navrhovateľ musí byť v celom konaní

zastúpený advokátom, ak odsek 2 alebo § 35 neustanovuje inak.

7.1 Podľa ak tento zákon na podanie nevyžaduje

osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,

a podpis.

7.2 Podľa návrh na začatie konania okrem

všeobecných náležitostí podania podľa § 39 musí obsahovať aj dátum narodenia

navrhovateľa, ak ide o fyzickú osobu, identifikačné číslo navrhovateľa, ak ide o právnickú

osobu, bydlisko alebo sídlo navrhovateľa, označenie subjektu, proti ktorému návrh smeruje,

akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy.

7.3 Podľa ústavná sťažnosť musí okrem

všeobecných náležitostí návrhu na začatie konania podľa § 43 obsahovať

a) označenie toho, kto podľa sťažovateľa porušil jeho základné práva a slobody,

b) označenie právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým podľa

sťažovateľa boli porušené jeho základné práva a slobody,

c) označenie základných práv a slobôd, ktorých porušenie sťažovateľ tvrdí,

d) konkrétne skutkové a právne dôvody, pre ktoré malo podľa sťažovateľa dôjsť

k porušeniu jeho základných práv a slobôd.

8. Podľa ak o ochrane základných práv

a slobôd sťažovateľa vo veci, ktorej sa ústavná sťažnosť týka, je príslušný rozhodovať iný

súd, ústavný súd uznesením ústavnú sťažnosť odmietne pre nedostatok právomoci na jej

prerokovanie.

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

9. Ústavný súd v úvode konštatuje, že podanie sťažovateľa je ústavnou sťažnosťou

v zmysle v spojení s a a nasl. zákona o ústavnom

súde. Ústavný súd v rámci prípravy na predbežné prerokovanie zameranej na splnenie

zákonom ustanovených podmienok konania pred ústavným súdom zistil, že ústavnú

sťažnosť podala oprávnená osoba ‒ strana trestného konania (§ 122) v zákonnej lehote

(§ 124) a návrh je prípustný (§ 55). Sťažovateľ nie je v tomto konaní zastúpený advokátom

(§ 34 ods. 1) ani sám nie je advokátom (§ 34 ods. 2). Ústavný súd zistil, že ústavná sťažnosť

sťažovateľa obsahuje všetky náležitosti podania (§ 39), neobsahuje však všetky všeobecné

náležitosti návrhu na začatie konania (§ 43) a všetky osobitné náležitosti ústavnej sťažnosti

(§ 123).

10. Chýbajúcimi všeobecnými náležitosťami návrhu sú bydlisko navrhovateľa,

uvedenie, akého rozhodnutia sa sťažovateľ domáha. Ďalej neboli k návrhu pripojené žiadne

dôkazy ani plnomocenstvo. Spomedzi osobitných náležitostí návrhu chýba označenie

právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým podľa sťažovateľa boli

porušené jeho základné práva alebo slobody, dostatočné označenie základných práv

a slobôd a konkrétne právne a skutkové dôvody, pre ktoré malo dôjsť k porušeniu.

11. Keďže sťažovateľ nie je zastúpený advokátom, nemožno od neho očakávať

podanie formálne bezchybného podania. Ústavný súd nemôže rozumne vyžadovať, aby

sťažovatelia ‒ právni laici, ktorý sa naň obracajú, namietali v podaniach konkrétne označené

články alebo medzinárodných dohovorov spolu so zodpovedajúcou ústavnoprávnou

argumentáciou. Minimálnou požiadavkou však musí byť ucelený opis skutkového stavu,

prípadne vyjadrenie nespokojnosti s postupom alebo rozhodnutím orgánu verejnej moci,

ktoré podľa sťažovateľa odôvodňuje nutnosť zásahu ústavného súdu. Ústavný súd musí mať

možnosť z obsahu podania prinajmenšom posúdiť predostreté okolnosti so zameraním sa na

existenciu možných porušení základného práva alebo slobody, aby mohol zvoliť ďalší

postup. Pritom má možnosť podľa vyzvať sťažovateľa

na doplnenie odstrániteľných nedostatkov podania. V konkrétnom prípade ale môžu

prevážiť hľadiská procesnej efektívnosti a rýchlosti konania a ústavný súd rozhodne

o podanej sťažnosti aj bez pokusu o odstránenie nedostatkov podania. Je to tak v prípade,

keď ústavný súd dospeje k záveru, že ani doplnenie sťažnosti by za žiadnych okolností

nebolo spôsobilé privodiť sťažovateľovi úspech pri predbežnom prerokovaní jeho sťažnosti.

12. Ústavný súd mal v tejto veci predmet konania ustálený tak, že sa sťažovateľ

domáha prešetrenia pochybenia okresného súdu spočívajúceho v porušení rovnosti pred

zákonom zamietnutím jeho návrhu na povolenie obnovy konania. Ústavný súd v súčinnosti

s okresným súdom zistil, že okresný súd uznesením sp. zn. z 23. júna 2020

zamietol návrh sťažovateľa na povolenie obnovy konania proti rozsudku okresného súdu

sp. zn. z 15. apríla 2019 právoplatného 15. mája 2019. Krajský súd uznesením

sp. zn. zo 17. septembra 2020 sťažnosť odsúdeného (sťažovateľa) zamietol.

Toto uznesenie krajského súdu bolo sťažovateľovi doručené 5. októbra 2020. Ústavný súd

takto ustálený predmet konania označil aj v záhlaví uznesenia.

13. Z už citovaného vyplýva, že systém ústavnej ochrany

základných práv a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom

právomoc všeobecných súdov je založená primárne („... ak o ochrane týchto práv

a slobôd nerozhoduje iný súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne, t. j. na princípe

subsidiarity.

13.1 Z podstaty princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu

poskytnúť ochranu základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto

práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd pri uplatňovaní svojej právomoci

vychádza zo zásady, že ukladá všeobecným súdom chrániť nielen zákonnosť, ale aj

ústavnosť. Preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je

daná právomoc všeobecných súdov (m. m. ).

13.2 Súčasťou ustálenej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktorého

princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú osobu.

Preto každý, kto namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť

tejto ochrany a predtým, než podá sťažnosť ústavnému súdu, požiadať o ochranu ten orgán

verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza právomoci ústavného súdu

().

14. Podľa súdy rozhodujú okrem iného v trestnoprávnych

veciach, teda prejednávajú a rozhodujú trestné veci podľa predpisov o trestnom konaní [§ 2

ods. 1 písm. b) o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“)]. Okresné súdy konajú

a rozhodujú ako súdy prvého stupňa v trestnoprávnych veciach, ak predpisy o konaní pred

súdmi neustanovujú inak ( zákona o súdoch). Podľa

v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) Trestný

poriadok upravuje postup orgánov činných v trestnom konaní a súdov tak, aby trestné činy

boli náležite zistené a ich páchatelia podľa zákona spravodlivo potrestaní, pričom treba

rešpektovať základné práva a slobody fyzických osôb a právnických osôb.

14.1 Podľa ak sa skončilo trestné stíhanie vedené

proti určitej osobe právoplatným rozsudkom, právoplatným trestným rozkazom alebo

právoplatným uznesením, možno v trestnom stíhaní tej istej osoby pre ten istý skutok

pokračovať, len ak bola povolená obnova konania.

14.2 Podľa o návrhu na povolenie obnovy konania,

ktoré sa skončilo právoplatným rozhodnutím súdu, rozhoduje iný samosudca alebo iný senát

súdu, ktorý vo veci rozhodol v prvom stupni.

14.3 Podľa proti uzneseniu o návrhu na povolenie

obnovy konania je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

14.4 Podľa v znení účinnom do

31. decembra 2020 ak lehota na podanie sťažnosti už všetkým oprávneným osobám

uplynula a sťažnosti sa nevyhovelo podľa odseku 1, predloží vec na rozhodnutie, prokurátor

alebo súd nadriadenému prokurátorovi alebo súdu.

15. Zhrnúc už uvedené východiská a obsah citovaných právnych predpisov, ústavný

súd nie je tým štátnym orgánom, ktorému je zverené rozhodovať vec vymedzenú

sťažovateľom v jeho sťažnosti, keďže obsah sťažnosti smeruje proti okresnému súdu (na

tomto mieste nie je rozhodujúce, či proti jeho postupu alebo rozhodnutiu, ktorým bol jeho

postup zavŕšený). Je to totiž krajský súd, ktorý mal právomoc preskúmať námietky

sťažovateľa ako nadriadený, sťažnostný súd vo vzťahu k okresnému súdu, rozhodujúcemu

o návrhu na povolenie obnovy konania. Krajský súd vskutku rozhodoval o sťažnosti

sťažovateľa a zamietol ju. Právomoc všeobecného súdu predchádza právomoci ústavného

súdu a v zmysle zásady subsidiarity musí ústavný súd odmietnuť v takom prípade návrh na

začatie konania podľa v spojení s .

Na tomto závere ústavného súdu, ku ktorému spoľahlivo a bez pochybností došiel na

predbežnom prerokovaní, nemôže nič zmeniť ani výzva sťažovateľovi na odstránenie

nedostatkov ani ich prípadné doplnenie právnym zástupcom z radov advokátov.

16. Pre úplnosť ústavný súd dáva do pozornosti sťažovateľa nález z 26. júla 2019

v konaní vedenom pod sp. zn. (bod 17), v zmysle ktorého „za skutočnosť

súdu skôr neznámu nemožno považovať prípadné zmeny hmotného práva… v zmysle § 394

ods. 1 , keďže táto v čase vyhlásenia pôvodného rozhodnutia objektívne

neexistovala“, a teda nemohla byť zohľadňovaná, príp. aplikovaná pri procese

rozhodovania.

16.1 V uznesení sp. zn. z 28. apríla 2020 ústavný súd preskúmaval

rozhodnutie sťažnostného súdu na základe obdobných argumentov iného sťažovateľa

poukazujúcich na preňho priaznivejšiu úpravu účinnú od 1. augusta

2019, ku ktorej došlo po jeho právoplatnom odsúdení, a poznamenal, že „Novelizáciu

ustanovenia nemožno subsumovať pod legálny pojem „skutočnosť súdu

skôr neznáma“, jednak preto, že nie je vymenovaná v , ale

najmä s poukazom na citované znenie .“.

17. Teda ani v prípade, ak by ústavný súd vychádzal z predpokladu, že sťažnosť

smerovala proti uzneseniu krajského súdu sp. zn. zo 17. septembra 2020, by

sťažovateľove námietky neboli spôsobilé z ústavnoprávneho hľadiska spochybniť závery,

na ktorom je založené jeho právne posúdenie.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. januára 2021

Libor DUĽA

predseda senátu