Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 48/2021

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. januára 2021 v senáte

zloženom z predsedu senátu Libora Duľu a zo sudcov Miroslava Duriša a Ladislava Duditša

(sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

, vo veci namietaného porušenia

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod

sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

2. Žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred Ústavným súdom

Slovenskej republiky n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Obsah ústavnej sťažnosti, skutkový stav a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. augusta

2020 doručená ústavná sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) postupom Okresného súdu Bratislava I

(ďalej len „okresný súd“) v konaní o upustenie od výkonu trestu povinnej práce vedenom

pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté konanie“). Sťažovateľka bola pri podaní

ústavnej sťažnosti zastúpená advokátskou kanceláriou JUDr. Pavol Kollár, s. r. o.,

Lehotského 4, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Pavol Kollár na

základe plnomocenstva z 11. augusta 2020.

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že okresný súd trestným rozkazom

sp. zn. z 13. septembra 2013 (ďalej len „trestný rozkaz“) uznal sťažovateľku

za vinnú z prečinu krádeže podľa a

Z. z. v znení neskorších predpisov a bol jej uložený trest povinnej práce

vo výmere 40 hodín. Probačný a mediačný úradník navrhol podaním sp. zn.

z 8. októbra 2014 upustiť od výkonu trestu povinnej práce z dôvodu nepriaznivého

zdravotného stavu sťažovateľky. Okresný súd uznesením sp. zn.

z 27. decembra 2019 rozhodol, že upúšťa od výkonu trestu povinnej práce.

3. Sťažovateľka 20. mája 2017 podala na okresnom súde písomné podanie, v ktorom

sa sťažuje na prieťahy a postup okresného súdu v napadnutom konaní. Predseda okresného

súdu listom sp. zn. z 11. decembra 2019 v reakcii na ďalšiu sťažnosť

sťažovateľke oznámil, že jej prvé podanie postúpil do napadnutého konania. Krajský súd

v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) preskúmal dôvody podanej sťažnosti a uznesením

sp. zn. z 1. júna 2020 (ďalej len „rozhodnutie krajského súdu“) rozhodol o jej

zamietnutí. V odôvodnení tohto rozhodnutia krajský súd uviedol, že „v predmetnej trestnej

veci bolo právoplatnej rozhodnuté o upustení od výkonu trestu povinnej práce u odsúdenej

uznesením Okresného súdu Bratislava z 27.12.2019 sp. zn.

, ktoré nadobudlo právoplatnosť 30.01.2020“.

4. Rozhodnutie krajského súdu bolo sťažovateľke doručené 24. júna 2020, ústavnou

sťažnosťou sa preto v zákonom ustanovenej dvojmesačnej lehote domáha vyslovenia

porušenia svojho základného práva na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľka je toho názoru, že okresný súd v napadnutom konaní nepostupoval plynule,

rozhodovanie o upustení od výkonu trestu povinnej práce trvalo viac ako 6 rokov, počas

ktorých bola sťažovateľka v právnej neistote týkajúcej sa jej povinnosti vykonať uložený

trest. Žiada, aby ústavný súd s prihliadnutím na jej vek – 72 rokov, jej priznal aj primerané

finančné zadosťučinenie, ktoré vyčíslila na sumu 15 000 eur.

5. Na základe uvedeného sa sťažovateľka v petite podanej ústavnej sťažnosti domáha

vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa nečinnosťou okresného súdu v konaní vedenom pod

sp. zn. . Zároveň žiada priznať primerané finančné zadosťučinenie vo výške

15 000 eur a nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v rozsahu 100 %.

6. Podaním doručeným ústavnému súdu 30. septembra 2020 písaným rukou

a označeným ako „Žiadosť o zmenu ústavného advokáta“ sťažovateľka oznámila

ústavnému súdu, že ňou zvolený právny zástupca už nepožíva jej dôveru a ústavný súd

požiadala o určenie právneho zástupcu na konanie o podanej ústavnej sťažnosti. K žiadosti

pripojila rozhodnutie Sociálnej poisťovne o zvýšení jej sociálneho dôchodku.

II.

Relevantné ustanovenia právnych prepisov

7. Podľa je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

8. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

10. Podľa o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len

„“) navrhovateľovi, ktorý požiada o ustanovenie právneho zástupcu

v konaní pred ústavným súdom, ústavný súd môže ustanoviť právneho zástupcu, ak to

odôvodňujú majetkové pomery navrhovateľa a nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie

nároku na ochranu ústavnosti.

11. Podľa ústavný súd každý návrh na začatie

konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak

tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd

zisťuje, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na

ďalšie konanie.

12. Podľa ústavný súd môže na

predbežnom prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie

konania podľa § 42 ods. 2 písm. f), g), q), r), t) alebo písm. v), ktorý je zjavne

neopodstatnený.

13. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

14. Predmetom ústavnej sťažnosti je namietané porušenie základného práva

sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

postupom okresného súdu vo vykonávacom konaní pri rozhodovaní o upustení od výkonu

trestu povinnej práce.

15. Z rozhodnutia krajského súdu, ktorým bola sťažnosť pre nečinnosť okresného

súdu v napadnutom konaní okresného súdu zamietnutá, ústavný súd ustálil, že probačný

a mediačný úradník navrhol upustiť od výkonu trestu povinnej práce podaním z 8. októbra

2014. Napadnuté konanie bolo ukončené vydaním rozhodnutia okresného súdu, ktorým

rozhodol o upustení od výkonu trestu povinnej práce. Uvedené rozhodnutie bolo vydané

27. decembra 2019 a nadobudlo právoplatnosť 30. januára 2020. Okrem toho z rozhodnutia

krajského súdu vyplynulo, že okresný súd opakovane vo veci nariaďoval verejné zasadnutie,

ktoré sa napokon z dôvodov na strane sťažovateľky neuskutočnilo.

16. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu

právnej neistoty. Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy,

ak bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie tohto práva ešte

mohlo trvať (napr. , ). Ak v čase doručenia ústavnej sťažnosti

ústavnému súdu už nemôže dochádzať k namietanému porušovaniu označeného práva,

ústavný súd ústavnú sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 56 ods. 2 zákona

o ústavnom súde), pretože konanie o takej ústavnej sťažnosti pred ústavným súdom už nie je

spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k základnému právu

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a právu podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (m. m. ).

17. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú

ústavnú sťažnosť ide vtedy, ak ústavný súd pri jej predbežnom prerokovaní nezistí žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie. Dôvodom na odmietnutie ústavnej sťažnosti pre jej

zjavnú neopodstatnenosť je aj absencia priamej súvislosti medzi označeným základným

právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom do

takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Ak teda ústavný súd nezistí relevantnú

súvislosť medzi namietaným postupom súdu a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť ústavnej sťažnosti

a túto odmietne (, , ). Za dôvody zjavnej

neopodstatnenosti ústavnej sťažnosti treba v zmysle judikatúry (napr. ,

, ) považovať aj konkrétne okolnosti prípadu, predovšetkým

intenzitu pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní dotknutého súdu a ich

ústavnoprávny rozmer a únosnosť z hľadiska požiadaviek na ochranu práv, ktorých

porušenie sa namieta, vrátane posúdenia, či tieto pochybenia, resp. nedostatky reálne

spôsobili alebo mohli spôsobiť sťažovateľovi ujmu na jeho zaručených právach.

18. Z dôvodu, že napadnuté konanie bolo v čase podania ústavnej sťažnosti

právoplatne ukončené, ústavný súd, prihliadajúc na svoju konštantnú judikatúru, týkajúcu sa

účelu ochrany základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, podanú

ústavnú sťažnosť pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona

o ústavnom súde pre zjavnú neopodstatnenosť.

19. Podanie doručené ústavnému súdu 30. septembra 2020 označené ako „Žiadosť

o zmenu ústavného advokáta“ ústavný súd vyhodnotil ako žiadosť o ustanovenie právneho

zástupcu v konaní pred ústavným súdom v zmysle . Na

ustanovenie právneho zástupcu na konanie pred ústavným súdom je potrebné splniť

kumulatívne tri podmienky, resp. predpoklady: (i) žiadosť o ustanovenie právneho

zástupcu, (ii) majetkové pomery odôvodňujúce takúto žiadosť, (iii) nejde o zrejme

bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti. Záver ústavného súdu formulovaný

v bode 18 tohto rozhodnutia svedčí o nesplnení podmienky, že nejde o zrejmé bezúspešné

uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti (m. m. , ), čo

viedlo k nevyhoveniu žiadosti sťažovateľky o ustanovenie právneho zástupcu na konanie

pred ústavným súdom v súlade s výrokom 2 tohto uznesenia.

20. Keďže ústavná sťažnosť sťažovateľky bola odmietnutá ako celok už pri jej

predbežnom prerokovaní, rozhodovanie o ďalších jej návrhoch v uvedenej veci stratilo

opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. januára 2021

Libor DUĽA

predseda senátu