Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
IV. ÚS 48/2021
PDF · 358.22 KB
No categories available
IV. ÚS 48/2021
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. januára 2021 v senáte
zloženom z predsedu senátu Libora Duľu a zo sudcov Miroslava Duriša a Ladislava Duditša
(sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť
, vo veci namietaného porušenia
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod
sp. zn. 0 T 141/2013 a takto
rozhodol:
1. Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
2. Žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred Ústavným súdom
Slovenskej republiky n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Obsah ústavnej sťažnosti, skutkový stav a sťažnostná argumentácia
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. augusta
2020 doručená ústavná sťažnosť
(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava I
(ďalej len „okresný súd“) v konaní o upustenie od výkonu trestu povinnej práce vedenom
pod sp. zn. 0 T 141/2013 (ďalej len „napadnuté konanie“). Sťažovateľka bola pri podaní
ústavnej sťažnosti zastúpená advokátskou kanceláriou JUDr. Pavol Kollár, s. r. o.,
Lehotského 4, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Pavol Kollár na
základe plnomocenstva z 11. augusta 2020.
2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že okresný súd trestným rozkazom
sp. zn. 0 T 141/2013 z 13. septembra 2013 (ďalej len „trestný rozkaz“) uznal sťažovateľku
za vinnú z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f) a ods. 3 písm. b) zákona č. 300/2005
Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a bol jej uložený trest povinnej práce
vo výmere 40 hodín. Probačný a mediačný úradník navrhol podaním sp. zn. 2 Pr 32/2014
z 8. októbra 2014 upustiť od výkonu trestu povinnej práce z dôvodu nepriaznivého
zdravotného stavu sťažovateľky. Okresný súd uznesením sp. zn. 0 T 141/2013
z 27. decembra 2019 rozhodol, že upúšťa od výkonu trestu povinnej práce.
3. Sťažovateľka 20. mája 2017 podala na okresnom súde písomné podanie, v ktorom
sa sťažuje na prieťahy a postup okresného súdu v napadnutom konaní. Predseda okresného
súdu listom sp. zn. 1 SprV/576/2019 z 11. decembra 2019 v reakcii na ďalšiu sťažnosť
sťažovateľke oznámil, že jej prvé podanie postúpil do napadnutého konania. Krajský súd
v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) preskúmal dôvody podanej sťažnosti a uznesením
sp. zn. 2 Ntro 1/2020 z 1. júna 2020 (ďalej len „rozhodnutie krajského súdu“) rozhodol o jej
zamietnutí. V odôvodnení tohto rozhodnutia krajský súd uviedol, že „v predmetnej trestnej
veci bolo právoplatnej rozhodnuté o upustení od výkonu trestu povinnej práce u odsúdenej
uznesením Okresného súdu Bratislava z 27.12.2019 sp. zn.
OT/141/2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť 30.01.2020“.
4. Rozhodnutie krajského súdu bolo sťažovateľke doručené 24. júna 2020, ústavnou
sťažnosťou sa preto v zákonom ustanovenej dvojmesačnej lehote domáha vyslovenia
porušenia svojho základného práva na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov.
Sťažovateľka je toho názoru, že okresný súd v napadnutom konaní nepostupoval plynule,
rozhodovanie o upustení od výkonu trestu povinnej práce trvalo viac ako 6 rokov, počas
ktorých bola sťažovateľka v právnej neistote týkajúcej sa jej povinnosti vykonať uložený
trest. Žiada, aby ústavný súd s prihliadnutím na jej vek – 72 rokov, jej priznal aj primerané
finančné zadosťučinenie, ktoré vyčíslila na sumu 15 000 eur.
5. Na základe uvedeného sa sťažovateľka v petite podanej ústavnej sťažnosti domáha
vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nečinnosťou okresného súdu v konaní vedenom pod
sp. zn. 0 T 141/2013. Zároveň žiada priznať primerané finančné zadosťučinenie vo výške
15 000 eur a nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v rozsahu 100 %.
6. Podaním doručeným ústavnému súdu 30. septembra 2020 písaným rukou
a označeným ako „Žiadosť o zmenu ústavného advokáta“ sťažovateľka oznámila
ústavnému súdu, že ňou zvolený právny zástupca už nepožíva jej dôveru a ústavný súd
požiadala o určenie právneho zástupcu na konanie o podanej ústavnej sťažnosti. K žiadosti
pripojila rozhodnutie Sociálnej poisťovne o zvýšení jej sociálneho dôchodku.
II.
Relevantné ustanovenia právnych prepisov
7. Podľa čl. 124 ústavy je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
8. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
9. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
10. Podľa § 37 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej
republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon o ústavnom súde“) navrhovateľovi, ktorý požiada o ustanovenie právneho zástupcu
v konaní pred ústavným súdom, ústavný súd môže ustanoviť právneho zástupcu, ak to
odôvodňujú majetkové pomery navrhovateľa a nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie
nároku na ochranu ústavnosti.
11. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh na začatie
konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak
tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd
zisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na
ďalšie konanie.
12. Podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na
predbežnom prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie
konania podľa § 42 ods. 2 písm. f), g), q), r), t) alebo písm. v), ktorý je zjavne
neopodstatnený.
13. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala
bez zbytočných prieťahov.
III.
Posúdenie veci ústavným súdom
14. Predmetom ústavnej sťažnosti je namietané porušenie základného práva
sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
postupom okresného súdu vo vykonávacom konaní pri rozhodovaní o upustení od výkonu
trestu povinnej práce.
15. Z rozhodnutia krajského súdu, ktorým bola sťažnosť pre nečinnosť okresného
súdu v napadnutom konaní okresného súdu zamietnutá, ústavný súd ustálil, že probačný
a mediačný úradník navrhol upustiť od výkonu trestu povinnej práce podaním z 8. októbra
2014. Napadnuté konanie bolo ukončené vydaním rozhodnutia okresného súdu, ktorým
rozhodol o upustení od výkonu trestu povinnej práce. Uvedené rozhodnutie bolo vydané
27. decembra 2019 a nadobudlo právoplatnosť 30. januára 2020. Okrem toho z rozhodnutia
krajského súdu vyplynulo, že okresný súd opakovane vo veci nariaďoval verejné zasadnutie,
ktoré sa napokon z dôvodov na strane sťažovateľky neuskutočnilo.
16. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu
právnej neistoty. Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy,
ak bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie tohto práva ešte
mohlo trvať (napr. I. ÚS 116/02, IV. ÚS 637/2013). Ak v čase doručenia ústavnej sťažnosti
ústavnému súdu už nemôže dochádzať k namietanému porušovaniu označeného práva,
ústavný súd ústavnú sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 56 ods. 2 zákona
o ústavnom súde), pretože konanie o takej ústavnej sťažnosti pred ústavným súdom už nie je
spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k základnému právu
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právu podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (m. m. I. ÚS 6/03).
17. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú
ústavnú sťažnosť ide vtedy, ak ústavný súd pri jej predbežnom prerokovaní nezistí žiadnu
možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol
posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie. Dôvodom na odmietnutie ústavnej sťažnosti pre jej
zjavnú neopodstatnenosť je aj absencia priamej súvislosti medzi označeným základným
právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom do
takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Ak teda ústavný súd nezistí relevantnú
súvislosť medzi namietaným postupom súdu a základným právom alebo slobodou,
porušenie ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť ústavnej sťažnosti
a túto odmietne (III. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06, III. ÚS 300/06). Za dôvody zjavnej
neopodstatnenosti ústavnej sťažnosti treba v zmysle judikatúry (napr. IV. ÚS 62/08,
IV. ÚS 211/08, II. ÚS 640/2016) považovať aj konkrétne okolnosti prípadu, predovšetkým
intenzitu pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní dotknutého súdu a ich
ústavnoprávny rozmer a únosnosť z hľadiska požiadaviek na ochranu práv, ktorých
porušenie sa namieta, vrátane posúdenia, či tieto pochybenia, resp. nedostatky reálne
spôsobili alebo mohli spôsobiť sťažovateľovi ujmu na jeho ústavou zaručených právach.
18. Z dôvodu, že napadnuté konanie bolo v čase podania ústavnej sťažnosti
právoplatne ukončené, ústavný súd, prihliadajúc na svoju konštantnú judikatúru, týkajúcu sa
účelu ochrany základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, podanú
ústavnú sťažnosť pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona
o ústavnom súde pre zjavnú neopodstatnenosť.
19. Podanie doručené ústavnému súdu 30. septembra 2020 označené ako „Žiadosť
o zmenu ústavného advokáta“ ústavný súd vyhodnotil ako žiadosť o ustanovenie právneho
zástupcu v konaní pred ústavným súdom v zmysle § 37 ods. 1 zákona o ústavnom súde. Na
ustanovenie právneho zástupcu na konanie pred ústavným súdom je potrebné splniť
kumulatívne tri podmienky, resp. predpoklady: (i) žiadosť o ustanovenie právneho
zástupcu, (ii) majetkové pomery odôvodňujúce takúto žiadosť, (iii) nejde o zrejme
bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti. Záver ústavného súdu formulovaný
v bode 18 tohto rozhodnutia svedčí o nesplnení podmienky, že nejde o zrejmé bezúspešné
uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti (m. m. III. ÚS 265/2014, I. ÚS 210/2019), čo
viedlo k nevyhoveniu žiadosti sťažovateľky o ustanovenie právneho zástupcu na konanie
pred ústavným súdom v súlade s výrokom 2 tohto uznesenia.
20. Keďže ústavná sťažnosť sťažovateľky bola odmietnutá ako celok už pri jej
predbežnom prerokovaní, rozhodovanie o ďalších jej návrhoch v uvedenej veci stratilo
opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 26. januára 2021
Libor DUĽA
predseda senátu