Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 109/2021

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-73

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. februára 2021

v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla (sudca spravodajca) a zo sudcov

Petra Straku a Martina Vernarského predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť spoločnosti

, , a ,

, , zastúpených advokátom

, , vo veci namietaného porušenia

ich základného práva na súdnu ochranu podľa

a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a základného práva vlastniť majetok

podľa postupom Krajského súdu v Žiline v konaní

vedenom pod sp. zn. a uznesením Krajského súdu v Žiline

č. k. 112 z 27. februára 2019 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť spoločnosti , a

o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“)

bola 12. júna 2019 doručená ústavná sťažnosť spoločnosti ,

, a ,

, (ďalej len ,,sťažovateľky“),

ktorou namietajú porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 (ďalej len „“) a podľa Listiny

základných práv a slobôd (ďalej len ,,listina“) a základného práva vlastniť majetok

podľa postupom Krajského súdu v Žiline v konaní vedenom

pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté konanie“) a uznesením Krajského súdu

v Žiline (ďalej len „krajský súd“) č. k. -112 z 27. februára 2019

(ďalej len „napadnuté uznesenie“).

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľky sú žalovanými v konaní

o zriadenie práva prechodu vedenom na Okresnom súde Námestovo (ďalej len „okresný

súd“). V tomto konaní navrhol žalobca nariadiť neodkladné opatrenie. Žalobca vo svojom

návrhu tvrdil, že žalované mu znemožnili prístup ku jeho rekreačnej chate a že ho nútili

k uzatvoreniu nájomnej zmluvy pod hrozbou uzatvorenia železnej rampy,

ktorou by mu znemožnili jediný prístup k jeho chate. Sťažovateľky zdôraznili, že žalobca

má k svojej rekreačnej chate inú prístupovú cestu, ktorá vedie súvisle od cestnej

komunikácie až k jeho chate, žalobca ju aktívne využíva a túto skutočnosť podložili

aj dôkazmi, s ktorými oboznámili krajský súd. Návrh žalobcu bol okresným súdom

zamietnutý. Krajský súd však o odvolaní žalobcu rozhodol napadnutým uznesením tak,

že uznesenie okresného súdu zmenil a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia

vyhovel.

3. Sťažovateľky namietajú, že uznesenie krajského súdu je arbitrárne,

nepreskúmateľné, nedôvodné a vôbec nenachádza oporu v skutočnostiach prezentovaných

žalobcom v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a v odvolaní žalobcu.

Sťažovateľky sú toho názoru, že okresný súd vyvodil správny právny záver, že návrh

žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný, keďže nie sú splnené

podmienky osvedčujúce dôvodnosť jeho nariadenia. Sťažovateľky uvádzajú, že tvrdenia

žalobcu sú nepravdivé, zavádzajúce a účelové. Podľa sťažovateliek krajský súd

vôbec nezohľadnil ich skutkové a právne tvrdenia a poukázali na to, že nariadenie

neodkladného opatrenia je v značnom nepomere s výkonom ich vlastníckeho práva

a neprimerane obmedzuje jeho výkon.

4. Sťažovateľky navrhujú, aby ústavný súd vydal nález, ktorým vysloví porušenie

ich základného práva na súdnu ochranu podľa a podľa

ods. 1 listiny a základného práva vlastniť majetok podľa postupom

krajského súdu v napadnutom konaní, zruší napadnuté uznesenie krajského súdu, vec vráti

na ďalšie konanie a prizná im náhradu trov konania.

II.

5. Krajský súd okrem odvolacích dôvodov stručne opísal skutkový stav

a v záverečných bodoch napadnutého uznesenia uviedol dôvod, prečo zmenil uznesenie

okresného súdu tak, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel. Krajský súd

vyhodnotil, že záver okresného súdu, ktorý dospel k záveru, že neboli splnené podmienky

pre nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu, že žalobca neosvedčil okolnosti

opodstatnenosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na základe ním predložených

dôkazov a tvrdení tak, ako boli vyhodnotené v bodoch 16 ‒19 uznesenia okresného súdu,

nie je správny. Krajský súd dospel k záveru, že vhodnosť a účelnosť nariadenia

neodkladného opatrenia je potrebné posudzovať vzhľadom na existenciu sporného právneho

vzťahu, v rámci ktorého sa žalobca domáha ochrany práv na základe podanej žaloby vo veci

samej. Krajský súd svoje rozhodnutie odôvodnil tak, že už na základe podanej žaloby

a legitímneho očakávania žalobcu, že má uvedené právo prechodu a prejazdu, je možné

odvodzovať aj dočasné priznanie týchto práv až do času rozhodnutia vo veci samej.

Do času, kým o tomto práve nebude súdom rozhodnuté, nie je v rozpore s čl. 20

ods. 1 , aby takéto právo do právoplatného skončenia konania bolo priznané.

Z predloženého potvrdenia obce Oravský Biely Potok tiež vyplýva, že pozemky

vo vlastníctve žalovaných slúžili ako prístupová komunikácia k rekreačným chatám.

Znamená to, že nariadenie neodkladného opatrenia nie je taký zásah do vlastníckeho práva,

ktorý by žalovaných neprimerane obmedzil. Žalované neuviedli žiadne relevantné

skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné vyvodiť, že vykonávanie práva na základe

neodkladného opatrenia v spôsobe dočasného prechodu a prejazdu cez pozemky žalovaných

by bolo v značnom nepomere s ich výkonom vlastníckeho práva.

6. Krajský súd vo svojom uznesení ďalej uvádza, že žalobca tvrdí,

že prístup k jeho chate je možný len cez pozemky žalovaných, avšak žalované namietajú,

že prístup k rekreačnej chate žalobcu je dobre možný cez iné pozemky. Vo vzťahu

k uvedenému odvolací súd dodal, že v štádiu rozhodovania o nariadení neodkladného

opatrenia, ktorého účelom je rýchla a účinná ochrana dotknutých práv strán sporu,

nie je daná možnosť posúdiť reálnosť možnej prístupovej cesty žalobcu cez tvrdené parcely

a tieto tvrdené skutočnosti sa stanú predmetom dokazovania súdu vo veci samej.

III.

7. Posudzovanie podmienok na vydanie neodkladného opatrenia je predovšetkým

vecou všeobecných súdov ( ). Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany

ústavnosti pristupuje k preskúmavaniu sťažností, v ktorých sťažovatelia namietajú porušenie

svojich práv neodkladným opatrením, zdržanlivo, vychádzajúc z názoru,

podľa ktorého zásadne nie je oprávnený zasahovať do rozhodnutí všeobecných súdov,

ktorými nariaďujú neodkladné opatrenia, a to nielen preto, že nie je opravnou inštanciou

v rámci sústavy všeobecných súdov, ale aj preto, že ide o také súdne rozhodnutia,

ktorými sa do práv a povinností účastníkov konania nezasahuje konečným spôsobom

(). Ústavný súd meritórne posudzuje neodkladné opatrenia zásadne

iba v ojedinelých prípadoch a k zrušeniu napadnutého rozhodnutia o nariadení

neodkladného opatrenia alebo o zamietnutí návrhu na jeho vydanie pristupuje len za celkom

výnimočných okolností. Ústavný súd môže zasiahnuť do rozhodnutí všeobecných súdov

o neodkladných opatreniach iba za predpokladu, že by rozhodnutím všeobecného súdu

došlo k procesnému excesu, ktorý by zakladal zjavný rozpor s princípmi spravodlivého

procesu.

8. V konaní o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia musia byť rešpektované

minimálne požiadavky, ktoré tvoria podstatu základného práva na súdnu ochranu,

resp. práva na spravodlivé súdne konanie. Rozhodnutie o návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia musí mať predovšetkým rovnako ako iné rozhodnutia zákonný

podklad, musí byť vydané príslušným orgánom a nemôže byť prejavom svojvôle,

teda musí byť primeraným spôsobom odôvodnené ().

9. Po oboznámení sa s obsahom napadnutého rozhodnutia krajského súdu ústavný

súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je náležite zdôvodnené, keďže obsahuje

jasné skutkové a právne závery. Závery napadnutého rozhodnutia nie sú svojvoľné

alebo zjavne neodôvodnené a nevyplýva z nich ani taká aplikácia príslušných ustanovení

všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich podstaty a zmyslu.

10. Skutočnosť, že sťažovateľky sa s právnym názorom krajského súdu nestotožňujú,

nepostačuje sama osebe na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti

napadnutého rozhodnutia. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu

(, ) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu

stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať

v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov

a námietok. Za protiústavné možno považovať len tie rozhodnutia, ktorých odôvodnenie

je úplne odchylné od veci samej alebo aj extrémne nelogické so zreteľom na preukázané

skutkové a právne skutočnosti (, ).

11. Ústavný súd už v minulosti judikoval, že zasiahnuť do rozhodnutí všeobecných

súdov o neodkladných opatreniach môže iba za predpokladu, že by takýmto rozhodnutím

všeobecného súdu došlo k procesnému excesu, ktorý by zakladal zjavný rozpor s princípmi

spravodlivého procesu majúci charakter svojvôle (obdobne ,

). Ústavný súd je toho názoru, že sťažovateľkami namietané rozhodnutie

krajského súdu takéto známky zjavnej svojvôle nejaví, pretože jeho závery vychádzajú

z logickej úvahy opierajúcej sa o dostatočne náležité odôvodnenie, čo opodstatňuje

odmietnutie sťažnosti pre zjavnú neopodstatnenosť.

12. Na základe citovaného ústavný súd konštatuje, že krajský súd sa v napadnutom

uznesení zaoberal a ústavne akceptovateľným spôsobom aj vysporiadal s relevantnými

námietkami sťažovateliek, s ktorými sa nestotožnil, a preto zmenil uznesenie súdu prvej

inštancie s tým, že povinnosť ním uložená bude trvať do právoplatnosti skončenia konania

vo veci samej vedenej na okresnom súde. Napadnuté rozhodnutie krajského súdu nemožno

podľa názoru ústavného súdu považovať za zjavne neodôvodnené a ani za arbitrárne,

t. j. také, ktoré by bolo založené na právnych záveroch, ktoré nemajú oporu v zákone,

resp. popierajú podstatu, zmysel a účel v napadnutom konaní aplikovaných ustanovení

právnych predpisov.

13. Na základe uvedených skutočností ústavný súd pri predbežnom prerokovaní

dospel k záveru, že medzi postupom krajského súdu v napadnutom konaní a obsahom práva

na súdnu ochranu podľa a podľa listiny a základného práva

vlastniť majetok podľa , ktorého vyslovenia porušenia sa sťažovateľky

domáhajú, neexistuje taká príčinná súvislosť, na základe ktorej by po prípadnom prijatí

relevantnej časti ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie reálne mohol dospieť

k záveru o jeho porušení. Ústavný súd preto ústavnú sťažnosť odmietol

podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ako zjavne

neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. februára 2021

Robert Šorl

predseda senátu