Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 68/2021

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. februára 2021 v senáte

zloženom z predsedu senátu Libora Duľu (sudca spravodajca) a zo sudcov Ladislava

Duditša a Miroslava Duriša predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť ,

, , zastúpeného advokátom

Mgr. Jozefom Gáplovským, Centrum II 88, Dubnica nad Váhom, vo veci namietaného

porušenia , základného práva vlastniť majetok

podľa , 3 a 4 a základného práva na súdnu ochranu

podľa uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k.

-247 z 30. septembra 2019 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

18. decembra 2019 doručená ústavná sťažnosť ,

, (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta

porušenie (ďalej len „“), základného práva

vlastniť majetok podľa , 3 a 4 a základného práva na súdnu ochranu

podľa uznesením Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“)

č. k. -247 z 30. septembra 2019 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je stranou sporu

vedeného na Okresnom súde Považská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) v pozícii

žalovaného v 1. rade, v ktorom sa žalobkyňa obec (ďalej len „žalobkyňa“,

v citáciách aj „žalobca“) podanou žalobou proti sťažovateľovi a žalovanej v 2. rade nebohej

domáha zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva

k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území , evidovanej na LV

, a to pozemku parcely KN „E“ (ďalej len „nehnuteľnosť, pozemok na parcele

“).

2.1 Na základe návrhu žalobkyne okresný súd uznesením č. k. -209

z 24. júna 2019 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým sťažovateľovi zakázal previesť, resp.

akýmkoľvek iným spôsobom nakladať s jeho spoluvlastníckym podielom na nehnuteľnosti,

pozemku na parcele , pričom uvedený zákaz vztiahol aj na nakladanie s jeho

spoluvlastníckym podielom k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území

, evidovanej na , a to pozemku parcely KN „E“ (ďalej len

„nehnuteľnosť, pozemok na parcele “), ktorá nebola a ani nie je predmetom súdneho

konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. . Proti predmetnému uzneseniu

okresného súdu podal sťažovateľ odvolanie.

2.2 O podanom odvolaní právoplatne rozhodol krajský súd napadnutým uznesením,

ktorým uznesenie súdu prvej inštancie v časti výroku nariadeného neodkladného opatrenia,

ktorým zakázal sťažovateľovi previesť, resp. akýmkoľvek iným spôsobom nakladať s jeho

podielom na nehnuteľnosti, pozemku na parcele , potvrdil a v časti výroku, ktorým

zakázal sťažovateľovi previesť, resp. akýmkoľvek iným spôsobom nakladať s jeho

podielom na nehnuteľnosti, pozemku na parcele , zmenil tak, že návrh na nariadenie

neodkladného opatrenia v tejto časti zamietol.

3. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti uvádza, že «žalobca v konaní

inicioval súdny spor, v rámci ktorého chce získať môj spoluvlastnícky podiel na parcele KN

E , ktorej som spoluvlastníkom. Ja som žalobcovi výslovne ponúkol môj

spoluvlastnícky podiel na odkúpenie, pričom v súčasnej dobe ma žalobca blokuje pri

prevode vlastníckeho práva. Ja som všetkým spoluvlastníkom parcely KN E k. ú.

v zmysle zákona riadne ponúkol osobitným písomným podaním na

odkúpenie môj podiel na tomto pozemku a to za cenu ponúknutú treťou osobou (§ 605

a ). Skutočnosti, ktoré uvádza Krajský súd Trenčín v svojom

uznesení, teda, že mnou zvoleným postupom by došlo k možnosti vzniku ďalších sporov

medzi spoluvlastníkmi resp. k nutnosti dovolávať sa neplatnosti podľa § 40a Občianskeho

zákonníka, vôbec nie sú na mieste, nemajú v zákone a ani ústave žiadne opodstatnenie.

Takéto tvrdenie krajského súdu by bolo na mieste v prípade, keby som postupoval práve

naopak, teda by som realizoval prevod spoluvlastníckeho práva bez riadnej písomnej

ponuky ostatným podielovým spoluvlastníkom. Teda Krajský súd Trenčín ma de facto

„trestá“ za postup v zmysle . Tvrdenie o dovolávaní sa neplatnosti

takto nemá s predmetnou vecou žiaden súvis. Nevzniká ani riziko vzniku žiadnych ďalších

súdnych sporov. Krajský súd úplne opomína existenciu ustanovenia § 80 Civilného

sporového poriadku...

Nakladanie s vecou počas súdneho sporu nie je bez ďalšieho zákonom zakázané.

Prevody vlastníctva a prípadné ďalšie úkony môžu byť realizované právnym predpisom

určeným spôsobom. Analogicky by napríklad podľa výkladu Krajského súdu Trenčín nebolo

možné nakladať so zmenkou nachádzajúcou sa v úschove súdu konajúceho v zmenkovej

veci, čo však právna teória ako aj prax jednoznačne pripúšťa, keď realizácii rubopisu na

zmenke nie je a nemôže byť prekážkou to, že sa táto nachádza v trezore súdu. Naviac rozsah

neodkladného opatrenia voči mne určeného tak okresným ako aj krajským súdom vôbec nie

je namieste. Takéto obmedzenie mojich vlastníckych práv je v celom rozsahu protiústavné

a nemá žiadne opodstatnenie vzhľadom na predmet súdneho sporu, ktorým je zrušenie

a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Oba konajúce súdy ma v danej veci

nariadeným neodkladným opatrením dostali do situácie, keď mi zostalo len tzv. holé

vlastníctvo spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti. Krajský súd mi zakázal prenajať

môj spoluvlastnícky podiel, ručiť týmto podielom, vypožičať, založiť ho a podobne, čím

neprípustné zasiahol do mojich vlastníckych práv.».

4. Na podklade uvedených skutočností sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí

ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie o nej rozhodol nálezom tak, že vysloví porušenie

sťažovateľom označených článkov a základných práv zaručených , napadnuté

uznesenie krajského súdu zruší, vec mu vráti na ďalšie konanie a sťažovateľovi prizná

náhradu trov konania.

II.

Právomoc ústavného súdu a relevantná právna úprava

5. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

6. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou

od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“).

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Podľa návrhom na začatie konania je

sťažnosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa .

9. Podľa ústavný súd každý návrh na začatie

konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd

zisťuje, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie.

9.1 Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) podľa § 42 ods. 2 písm. f), g), q) r), t) alebo písm. v), ktorý je zjavne

neopodstatnený.

10. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú

ústavnú sťažnosť ide vtedy, ak namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím

príslušného orgánu verejnej moci (súdu) nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci (súdu)

a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných

dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú ústavnú sťažnosť preto možno považovať takú,

pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia

označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí

na ďalšie konanie (m. m. ).

11. Podľa povinnosti možno ukladať a) zákonom alebo

na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd,

b) medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 4, ktorá priamo zakladá práva a povinnosti

fyzických osôb alebo právnických osôb, alebo c) nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2.

11.1 Podľa každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo

všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore

s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

11.2 Podľa vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu

práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Výkon

vlastníckeho práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky

a životné prostredie nad mieru ustanovenú zákonom.

11.3 Podľa vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho

práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona

a za primeranú náhradu.

11.4 Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

12. Predmetom ústavnej sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa o porušení ním označených

článkov a práv garantovaných napadnutým uznesením krajského súdu, ktorému

v podstate vytýka nesprávne právne posúdenie veci pri rozhodovaní o odvolaní proti

uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým tento nariadil neodkladné opatrenie, čím

neoprávnene zasiahol do jeho vlastníckeho práva.

K namietanému porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 napadnutým uznesením krajského súdu

13. Neodkladné opatrenie podľa je jedným

zo zabezpečovacích inštitútov civilného procesu, ktorého zabezpečovacia funkcia má

za cieľ dočasnou úpravou eliminovať nepriaznivé následky, ktoré by mohli v jeho priebehu

nastať. Dočasnosť tohto opatrenia ako jeho základný znak znamená, že nejde o konečnú

a definitívnu úpravu vzťahov medzi subjektmi. Nariadením nezískava jeden z účastníkov

práva, o ktorých sa má rozhodovať v budúcnosti, ale sa ním len dočasne upravuje určitý

okruh vzťahov. Navyše, umožňuje v prípade zmeny pomerov

jednak zrušiť z tohto dôvodu už nariadené neodkladné opatrenie alebo, naopak, napriek

skoršiemu zamietnutiu návrhu na jeho vydanie dovoľuje ho v prípade zmeny skutkových

okolností významných pre rozhodnutie vydať, pretože takéto skoršie právoplatné

rozhodnutie nezakladá prekážku rozhodnutej veci (§ 329 ods. 3 Civilného sporového

poriadku). Nie je teda vylúčené, aby v prípade zmeny skutkových okolností významných

pre rozhodnutie sťažovateľ znova o zrušenie neodkladného opatrenia požiadal

().

14. Ústavný súd konštatuje, že realizácia inštitútu neodkladného opatrenia ako

zabezpečovacieho prostriedku v civilnom procese nemôže sama osebe opodstatniť záver

o porušení práva fyzickej osoby alebo právnickej osoby vyplývajúceho z alebo

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, pretože zákon poskytuje

účastníkovi, proti ktorému smeruje výrok rozhodnutia o neodkladnom opatrení, primeranú

a efektívnu ochranu pred prípadným neopodstatneným a nezákonným obsahom takéhoto

rozhodnutia aj počas konania vo veci samej. Keďže teda túto ochranu považuje ústavný súd

jednak za účinnú a jednak za dostupnú, účastník súdneho konania sa jej preto nemôže

súčasne dovolávať aj prostredníctvom sťažnosti pred ústavným súdom (mutatis mutandis

, , , , , ).

15. Na druhej strane však treba pripustiť, že ústavný súd už v rámci svojej

rozhodovacej činnosti pristúpil k preskúmaniu niektorých rozhodnutí o predbežných

opatreniach, zásadne však išlo o ojedinelé prípady charakterizované výnimočnými

okolnosťami veci. V tejto súvislosti ústavný súd judikoval, že zasiahnuť do rozhodnutí

všeobecných súdov o predbežných opatreniach môže iba za predpokladu, že by takýmto

rozhodnutím všeobecného súdu došlo k procesnému excesu, ktorý by zakladal zjavný

rozpor s princípmi spravodlivého procesu majúci charakter svojvôle (obdobne

, ).

16. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia krajského súdu (body 21 až 25

odôvodnenia uznesenia krajského súdu) v podstatnom vyplýva, že „odvolací súd sa

oboznámil a posúdil skutočnosti, ktorými žalovaný 1/ odôvodňoval odvolanie proti

uzneseniu súdu prvej inštancie a za viazanosti stavom sporu v čase vydania uznesenia

súdom prvej inštancie podľa , rozsahom odvolania podľa

a odvolacími dôvodmi podľa , konštatuje, že žiadne skutočnosti

a odvolacie dôvody uplatnené žalovaným 1/ v časti týkajúcej sa nariadenia neodkladného

opatrenia s predmetom dočasnej úpravy pomerov k nehnuteľnosti - pozemku parc. KN E

k. ú. zapísanej na LV k. ú. nesmerujú proti

neodkladnému opatreniu, ktorého sa žalobca domáhal podaným návrhom a ktorému súd

prvej inštancie v tejto časti vyhovel. Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie mal

osvedčený právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným 1/ vyplývajúcim zo zapísaného stavu

podielového spoluvlastníctva k predmetnému pozemku. Žalobca osvedčil, že v priebehu

konania o zrušenie a o vyporiadanie spoluvlastníctva k tomuto pozemku žalovaný 1/

realizoval voči žalobcovi a žalovanej 2/ zákonnú ponuku predkupného práva okrem iného aj

vo vzťahu k nehnuteľnosti - pozemku parc. KN E k. ú. zapísanej na

LV k. ú. . Písomná ponuka na odkúpenie podielu k nehnuteľnosti je

v danom prípade prejavom vôle spoluvlastníka spoločnej veci realizovať prevod podielu na

tretiu osobu a vykonať tak so svojim spoluvlastníkom podielom dispozičné vlastnícke

oprávnenie napriek tomu, že sa proti nemu vedie konanie podľa § 142 Občianskeho

zákonníka začaté žalobcom podanou žalobou po tom, čo medzi spoluvlastníkmi nedošlo

k dohode. V prípade, že žalobca ako spoluvlastník predkupné právo nevyužije, môže

žalovaný 1/ realizovať predaj spoluvlastníckeho podielu tretej osobe. Za daného procesného

stavu v konaní o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva by nakladanie so

spoluvlastníckym podielom jedného zo spoluvlastníkov predstavovalo v konaní zmenu

v osobách strán sporu, prípadne i nutnosť dovolávať sa neplatnosti podľa § 40a

žalobcom proti žalovanému 1/, čo nepochybne predstavuje možnosť

vzniku ďalších sporov medzi spoluvlastníkmi, pretože žalobca podaním žaloby prejavil

nezáujem zotrvať v spoluvlastníctve k spoločnej veci, žiada zrušenie tohto spoluvlastníctva

a jeho vyporiadanie.

22. Vzhľadom na prejav vôle žalovaného 1/ spočívajúci v ponuke na odkúpenie

podielu je odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie, toho názoru, že existujú

skutočnosti zakladajúce dôvod bezodkladne upraviť pomery medzi spoluvlastníkmi na strane

žalovaného 1/ tak, aby žalovaný 1/ počas tohto súdneho konania a následne do 30 dní od

vykonateľnosti rozhodnutia vo veci samej, nenakladal so svojím spoluvlastníckym podielom

a zdržal sa konania vo vymedzenom rozsahu.

23. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd v predmetnej časti uznesenie súdu prvej

inštancie vo výroku ako vecne správne podľa ods. I potvrdil.

24. Vo vzťahu k nariadenému neodkladnému opatreniu s predmetom dočasnej úpravy

pomerov k nehnuteľnosti - pozemku parc. KN E k. ú. zapísanej na LV

k. ú. dospel odvolací súd k názoru, že v tejto časti je odvolanie

žalovaného 1/ dôvodné a preto uznesenie súdu prvej inštancie podľa zmenil tak,

že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia v tejto časti zamietol.

25. Podanou žalobou sa žalobca domáha proti ostatným spoluvlastníkom zrušenia

spoluvlastníctva k nehnuteľnosti - pozemku parc. KN E k. ú.

zapísanej na LV k. ú. . Bezodkladná úprava pomerov medzi

konkrétnymi stranami tohto sporu bola žalobcom navrhovaná nad rámec predmetu konania

vo veci samej. Konanie o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva k spoločnej veci

a konanie o určenie vlastníctva vedené na Okresnom súde Považská Bystrica pod sp. zn.

, o ktoré oprel žalobca aj dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia

k vyššie uvedenej nehnuteľnosti, sú z procesného hľadiska samostatnými konaniami,

v ktorých je realizácia práv a povinností daná predmetom konania vo veci samej. Na

procesnú samostatnosť týchto konaní nemá vplyv ani žalobcom tvrdená skutočnosť, že obe

konania začali na Okresnom súde Považská Bystrica. Z procesného hľadiska predmet

konania vo veci samej určuje po začatí konania v tejto veci predmet využitej možnosti

uplatnenia ochrany poskytovanej v rámci procesného inštitútu neodkladného opatrenia.

Žalobca navrhoval neodkladné opatrenia nad rámec predmetu konania o zrušenie

a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a preto v časti k nehnuteľnosti - pozemku parc.

KN E k. ú. zapísanej na LV k. ú. nie je

návrh na nariadenie neodkladného opatrenia dôvodný.“.

17. Prihliadajúc na relevantné časti napadnutého uznesenia, ústavný súd konštatuje,

že nezistil žiadnu skutočnosť, ktorá by signalizovala svojvoľný postup krajského súdu,

ktorý by nemal oporu v procesných kódexoch, ktoré bol krajský súd v čase svojho

rozhodovania povinný na daný prípad aplikovať. Krajský súd rozhodol o podanom odvolaní

zákonom predpokladaným spôsobom, rešpektujúc pritom citovanú relevantnú právnu

úpravu aplikovateľnú na danú vec, ako aj judikatúru ústavného súdu. Napadnuté uznesenie

krajského súdu tak nevykazuje znaky arbitrárnosti a zjavnej nezlučiteľnosti jeho účinkov

s obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa , porušenie

ktorého sťažovateľ namieta, a jeho právne závery považuje ústavný súd za ústavne

udržateľné.

17.1 Ústavný súd reflektuje argument sťažovateľa týkajúci sa ponuky výkonu

predkupného práva podľa , stojaci oproti úvahe krajského

súdu o prípadnej nutnosti dovolávať sa žalobkyňou neplatnosti podľa § 40a Občianskeho

zákonníka proti sťažovateľovi v prípade prevodu spoluvlastníckeho podielu na tretiu osobu.

Súčasťou odôvodnenia napadnutého uznesenia sú však aj okolnosti uvedené v jeho bode 5,

a to v nadväznosti na obsah odôvodnenia odvolacím súdom preskúmavaného uznesenia

súdu prvej inštancie, konkrétne podanie aj ďalšej žaloby žalobkyňou o určenie vlastníckeho

práva (aj) k pozemku, ktorého sa týka nariadené neodkladné opatrenie (konanie vedené

na okresnom súde pod sp. zn. , ktoré sa týka aj určenia vlastníckeho práva

k ďalšiemu pozemku označenému v citácii bodu 25 napadnutého uznesenia v bode 16 tohto

odôvodnenia). V tomto kontexte je zrejmé, že nejde o exces charakterizovaný v bode 15

tohto odôvodnenia, z ktorého by rezultovala ústavná neudržateľnosť napadnutého

uznesenia.

18. Skutočnosť, že sa sťažovateľ s názorom krajského súdu nestotožňuje, nie je

postačujúca sama osebe na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti

napadnutého rozhodnutia. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu rešpektuje

názor, podľa ktorého obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka

konania. Podstatou je, aby postup všeobecného súdu bol v súlade so zákonom, aby bol

ústavne akceptovateľný a aby jeho rozhodnutie bolo možné kvalifikovať ako zákonné,

preskúmateľné a nearbitrárne. V takom prípade nemá ústavný súd dôvod zasahovať

do postupu a rozhodnutí súdov, a tak vyslovovať porušenie základných práv (obdobne napr.

, ).

19. Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že ústavná sťažnosť je v tejto

časti zjavne neopodstatnená a ako takú ju v tejto časti odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g)

.

K namietanému porušeniu a základných práv podľa

ods. 1, 3 a 4 napadnutým uznesením krajského súdu

20. Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ porušenie základných práv

podľa , 3 a 4 uznesením krajského súdu odvíja od negatívneho

rozhodnutia všeobecných súdov konajúcich v jeho právnej veci.

21. V súvislosti s už uvedeným ústavný súd uvádza, že o prípadnom porušení

základných práv podľa , 3 a 4 by bolo možné uvažovať zásadne len

vtedy, ak by zo strany všeobecného súdu primárne došlo k porušeniu niektorého

zo základných práv, resp. ústavnoprocesných princípov vyjadrených v čl. 46 až čl. 48

, resp. v spojení s ich porušením. Táto súvzťažnosť vyplýva z previazanosti

posúdenia ústavnej udržateľnosti napadnutého rozhodnutia všeobecného súdu s predmetom

jeho rozhodovania, ktorým bolo majetkové právo.

22. Pretože ústavný súd nezistil príčinnú súvislosť medzi napadnutým uznesením

krajského súdu a porušením základného práva sťažovateľa upraveného v čl. 46 ods. 1

, neprichádzala do úvahy ani príčinná súvislosť s namietaným porušením základných

práv sťažovateľa zaručených v a vzhľadom na to ústavný súd aj túto časť

ústavnej sťažnosti odmietol pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

23. Vo vzťahu k sťažovateľom označenému čl. 13 ods. 1 (pramene práva

na ukladanie povinností) ústavný súd v nadväznosti na bod 11 tohto odôvodnenia

konštatuje, že neodkladné opatrenie bolo nariadené na základe zákona pri označení

dotknutých zákonných ustanovení v bode 3 odôvodnenia napadnutého uznesenia a ich

citácii v bodoch 13 až 23 odvolacím súdom preskúmavaného uznesenia okresného súdu.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd podľa

odmieta sťažovateľom podanú ústavnú sťažnosť aj v tejto jej časti ako zjavne

neopodstatnenú.

24. Pretože ústavná sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších

procesných návrhoch sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi

ústavný súd už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. februára 2021

Libor DUĽA

predseda senátu