Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 352/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-56

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. februára 2021

v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Molnára (sudca spravodajca), zo sudkyne Jany

Laššákovej a sudcu Ľuboša Szigetiho o ústavnej sťažnosti ,

, zastúpeného advokátkou JUDr. Monikou Marjanovič, Urbánkova 6,

Košice, vo veci namietaného porušenia jeho základných práv na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 a na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd postupom Okresného súdu Bratislava V

v konaní vedenom pod sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a jeho právo na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava V v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l i .

2. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 500 €

(slovom päťsto eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava V p o v i n n ý zaplatiť mu do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. p r i z n á v a náhradu trov konania v sume 562,86 €

(slovom päťstošesťdesiatdva eur a osemdesiatšesť centov), ktorú j e Okresný súd

Bratislava V p o v i n n ý zaplatiť na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. Moniky

Marjanovič, Urbánkova 6, Košice, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia sťažovateľa

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. júla 2020

doručená ústavná sťažnosť , (ďalej len

„sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr. Monikou Marjanovič, Urbánkova 6, Košice,

vo veci namietaného porušenia jeho základných práv na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

a na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava V (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. (ďalej len „namietané konanie“).

2. Sťažovateľ okresnému súdu podal 31. augusta 2016 žalobu o zaplatenie

špecifikovanej sumy z titulu neuhradenej faktúry za poskytnuté právne služby.

3. Poukazujúc na chronologický priebeh namietaného konania okresného súdu,

v ústavnej sťažnosti sťažovateľ argumentuje, že je toto konanie poznačené zbytočnými

prieťahmi. Podľa sťažovateľa okresný súd pri prejednávaní jeho veci nepostupuje plynule

a svojou nečinnosťou mu spôsobuje stav právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ nachádza

od podania návrhu až do podania ústavnej sťažnosti.

4. Sťažovateľ dôvodí, že v namietanom konaní uskutočnil okresný súd prvé

pojednávanie až s odstupom tridsiatich ôsmich mesiacov od podania návrhu, avšak aj toto

bolo odročené a následne zrušené. Uvádza, že sa ochranu svojich práv pokúšal opakovane

uplatniť prostredníctvom niekoľkých sťažností na prieťahy v konaní adresovaných

predsedovi okresného súdu, avšak bezúspešne. Podľa jeho vyjadrenia sa predmet

namietaného konania nevyznačuje skutkovou či právnou zložitosťou veci a sťažovateľ ako

účastník konania narušenie plynulosti postupu konania nijako nezavinil. Podľa jeho názoru

to bol práve postup okresného súdu a jeho nečinnosť, ktorou dochádza k zbytočným

prieťahom v konaní a porušeniu jeho označených práv.

5. Na základe skutočností uvedených v ústavnej sťažnosti s odvolaním sa na ustálenú

judikatúru ústavného súdu sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd rozhodol o jeho ústavnej

sťažnosti nálezom, ktorým by vyslovil porušenie jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1

a a jeho práva podľa dohovoru postupom okresného súdu

v namietanom konaní, prikázal okresnému súdu konať vo veci sťažovateľa bez zbytočných

prieťahov a priznal mu tiež finančné zadosťučinenie v sume 4 500 €, ako aj náhradu trov

právneho zastúpenia.

6. Ústavný súd uznesením č. k. -14 z 27. augusta 2020 prijal ústavnú

sťažnosť sťažovateľa na ďalšie konanie.

II.

Vyjadrenie okresného súdu a replika sťažovateľa

7. Na základe výzvy ústavného súdu sa k ústavnej sťažnosti sťažovateľa podaním

doručeným ústavnému súdu 25. novembra 2020 vyjadrila predsedníčka okresného súdu,

ktorá okrem prezentovaného prehľadu procesných úkonov namietaného konania

konštatovala, že zákonný sudca postupoval vo veci sťažovateľa podľa jej mienky plynule

a bez zbytočných prieťahov, a to s prihliadnutím na rozsiahlosť ním vybavovanej agendy.

Predsedníčka okresného súdu hodnotila výšku finančného zadosťučinenia požadovaného

sťažovateľom v ústavnej sťažnosti ako neprimeranú. Vo vyjadrení prezentoval okresný súd

súhlas s upustením od ústneho pojednávania vo veci samej.

8. Právny zástupca sťažovateľa využil možnosť reagovať na vyjadrenie okresného

súdu, pričom vo svojom stanovisku zotrval na dôvodoch podanej ústavnej sťažnosti. Právny

zástupca zároveň argumentáciu doplnil, keď poukázal na odročenie termínu pojednávania

určeného na 9. september 2020, kde dôvody odročenia na strane žalovaného, ktoré zákonný

sudca uznal, neboli podľa jeho názoru akceptovateľné. Svoje stanovisko podporil poukazom

na judikatúru všeobecných súdov (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

z 20. apríla 2010). Právny zástupca sťažovateľa opätovne zdôraznil, že prvé

pojednávanie vo veci sa uskutočnilo až s odstupom štyroch rokov od podania žaloby.

Taktiež dodal, že rozsudok okresného súdu bol napadnutý odvolaním žalovaného a takisto

uznesenie okresného súdu z 20. novembra 2020 napadol odvolaním samotný sťažovateľ.

Podľa vyjadrenia právneho zástupcu sťažovateľa tak bude úlohou odvolacieho súdu riešenie

množstva procesných otázok, a to aj z dôvodu nesústredenej a neefektívnej činnosti

okresného súdu.

III.

Relevantná právna úprava a judikatúrne východiská ústavného súdu

9. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

10. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

11. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov a ich bezúhonnosť ustanoví zákon. Týmto

o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“).

12. Ústavný súd podľa (berúc do úvahy aj

predchádzajúce stanoviská účastníkov konania podľa právnej úpravy, účinnej

do 31. decembra 2020) vec prejednal a rozhodol bez nariadenia ústneho pojednávania,

keďže na základe obsahu podaní a vyžiadaných spisov dospel k záveru, že od ústneho

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

13. Podľa ustanovenia prvej vety každý má právo, aby sa jeho

vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má

právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná

nezávislým a nestranným súdom.

14. Otázku existencie zbytočných prieťahov v konaní a porušenia základného práva

podľa (ako aj práva podľa dohovoru) ústavný súd skúma

vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu. Preto aj v prípade sťažovateľa vec preskúmal

z hľadiska jej charakteru, skutkovej a právnej zložitosti (1), správania sťažovateľa

v priebehu konania (2) a napokon aj postupu konajúceho súdu (3).

IV.

Posúdenie veci ústavným súdom

IV.1 K obsahu súdneho spisu okresného súdu v napadnutom konaní

15. Ústavný súd preskúmal obsah na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu okresného

súdu, obsah ústavnej sťažnosti, ako aj vyjadrenie odporcu a dospel k týmto pre posúdenie

sťažnosti relevantným zisteniam o priebehu namietaného konania:

Okresnému súdu bola 2. septembra 2016 doručená žaloba sťažovateľa o zaplatenie

špecifikovanej sumy s príslušenstvom z titulu poskytovania právnych služieb žalovanému.

Sťažovateľ 13. decembra 2016 požiadal o oslobodenie od platenia súdnych

poplatkov. Okresný súd reagoval uznesením z 19. júna 2017, ktorým rozhodol o priznaní

oslobodenia od súdnych poplatkov pre sťažovateľa.

Žalovaný predložil 23. novembra 2017 okresnému súdu svoje vyjadrenie k podanej

žalobe, ako aj podnet na preskúmanie rozhodnutia o oslobodení sťažovateľa od súdnych

poplatkov. Okresný súd uznesením zo 4. apríla 2018 vyzval sťažovateľa, aby sa vyjadril

k tomuto stanovisku žalovaného.

Okresný súd uznesením z 23. júla 2018 rozhodol o nariadení sťažovateľom

navrhovaného neodkladného opatrenia. Žalovaný podal proti uvedenému rozhodnutiu

13. augusta 2018 odvolanie. Okresný súd predložil 18. septembra 2018 spisový materiál

s podaným odvolaním Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“). Krajský súd

uznesením z 28. septembra 2018 napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil vec okresnému súdu

na nové konanie.

Okresný súd určil 4. novembra 2019 termín pojednávania na 20. november 2019.

Určený termín bol odročený na základe ospravedlnenia právneho zástupcu žalovaného

na 4. december 2019. Tento nový termín pojednávania bol zrušený z rodinných dôvodov

na strane zákonného sudcu. Nový termín bol určený na 18. marec 2020. Aj tento termín bol

zrušený z dôvodu preventívnych opatrení nariadených v súvislosti s aktuálnou pandémiou.

Dňa 24. júna 2020 bol určený nový termín pojednávania na 9. september 2020. Žalovaný

požiadal 8. septembra 2020 o odročenie označeného termínu z dôvodu výpovede

plnomocenstva jeho pôvodnému právnemu zástupcovi a udelenie nového plnomocenstva

inému advokátovi. Okresný súd vykonal pojednávanie 9. septembra 2020, na ktorom

sťažovateľ vyjadril nesúhlas so žiadosťou žalovaného o odročenie pojednávania,

pojednávanie bolo odročené na 7. október 2020.

Okresný súd vykonal 7. októbra 2020 pojednávanie, na ktorom sa vyjadrili právny

zástupca sťažovateľa a sťažovateľ, okresný súd vyhlásil dokazovanie za skončené a vyhlásil

rozsudok, ktorým žalobe sťažovateľa vyhovel.

Predmetný rozsudok bol 15. decembra 2020 napadnutý odvolaním a spisový materiál

bol pre účely rozhodnutia o uplatnenom opravnom prostriedku predložený odvolaciemu

súdu.

IV.2 Vyhodnotenie postupu okresného súdu

16. Predmetom konania v posudzovanej veci je žaloba o zaplatenie špecifikovanej

sumy z titulu poskytovania právnych služieb. Pokiaľ ide o právnu zložitosť veci, ide

o štandardný typ sporu. Rovnako nemožno vec sťažovateľa kvalifikovať ako skutkovo

zložitú, keďže si dokazovanie nevyžiadalo ani znalecké skúmanie, ani vypočutie väčšieho

množstva svedkov, prípadne preskúmanie širšej kategórie listinných dôkazov.

17. V rámci posúdenia druhého kritéria používaného pre hodnotenie prípadných

zbytočných prieťahov v súdnom konaní ústavný súd nezistil žiadnu relevantnú okolnosť,

ktorá by signalizovala nedostatočnú súčinnosť zo strany sťažovateľa ako strany sporu.

18. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľa zaručeného a jeho práva

zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru, bol postup okresného súdu.

Ústavný súd konštatuje, že už v prvotnom období konania zaznamenal pasivitu

okresného súdu, keď okresný súd nekonal bez toho, aby mu v tom bránila zákonná

prekážka. Ide o nečinnosť v rozsahu približne piatich mesiacov, konkrétne v období

od 13. decembra 2016, keď požiadal sťažovateľ o oslobodenie od platenia súdnych

poplatkov, do 19. júna 2017, keď mu okresný súd uznesením oslobodenie priznal. Ďalej

ústavný súd poukazuje na kratšie obdobie nečinnosti okresného súdu (v rozsahu približne

štyroch mesiacov), ktorá nie je takisto ospravedlnená žiadnou zákonnou prekážkou. Ide

o etapu konania od 23. novembra 2017, keď bolo okresnému súdu predložené vyjadrenie

žalovaného k podanej žalobe, do 4. apríla 2018, keď okresný súd vyzval sťažovateľa, aby sa

k predmetnému stanovisku žalovaného vyjadril.

Ústavný súd tiež pripomína svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej nielen nečinnosť,

ale aj nesústredená a neefektívna činnosť štátneho orgánu (všeobecného súdu) môže

zapríčiniť porušenie zaručeného základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej

neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby

o jeho veci rozhodol (napr. , , ). V tejto súvislosti

poukazuje ústavný súd na niektoré momenty namietaného konania, signalizujúce

neefektívnosť postupu okresného súdu. V prvom rade ide o zrušenie uznesenia okresného

súdu z 23. júla 2018 rozhodnutím odvolacieho súdu, ktorý rozhodnutie prvostupňového

súdu o nariadení neodkladného opatrenia zrušil a vec mu vrátil na opätovné prejednanie.

V dôsledku uvedeného pochybenia okresného súdu bola plynulosť postupu v konaní

narušená, keď sa v dôsledku potreby nového posúdenia návrhu sťažovateľa konanie

predĺžilo. Za nesústredený považuje ústavný súd aj postup okresného súdu, ktorý v situácii,

keď došlo k niekoľkonásobnému odročeniu určeného termínu pojednávania, akceptoval

žiadosť žalovanej strany o odročenie pojednávania z dôvodov, ktoré nenapĺňali v zmysle

ustálenej judikatúry všeobecných súdov podmienky stanovené príslušným ustanovením

v znení neskorších predpisov.

19. Ústavný súd tak dospel k záveru, že postupom okresného súdu v namietanom

konaní (zistenou nečinnosťou a tiež neefektívnym postupom okresného súdu) došlo

k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa .

20. Z petitu podanej ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ žiada ústavný súd aj

o vyslovenie porušenia práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote zaručeného

v čl. 6 ods. 1 dohovoru v predmetnom konaní pred okresným súdom. Ústavný súd si už

pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote, z tohto

dôvodu v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. ,

).

21. Ústavný súd tak uzatvára, že základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a právo na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v namietanom

konaní porušené boli (bod 1 výroku nálezu).

22. Pokiaľ ide o sťažovateľom uplatnenú námietku porušenia jeho základného práva

na súdnu ochranu zaručeného , ústavný súd konštatuje, že nezistil takú

intenzitu zbytočných prieťahov v namietanom konaní, ktorá by mala za následok zásah až

do samotnej podstaty označeného základného práva a teda by mu umožnila urobiť záver

o porušení označeného práva sťažovateľa. V uvedenej časti preto ústavný súd ústavnej

sťažnosti sťažovateľa nevyhovel (bod 4 výroku nálezu).

V.

Prikázanie vo veci konať a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia

23. Podľa ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo nečinnosťou,

ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Vychádzajúc zo skutočnosti, že v čase rozhodovania ústavného súdu o ústavnej sťažnosti

sťažovateľa bolo namietané konanie pred okresným súdom meritórne ukončené (pozri

bod 15 odôvodnenia tohto nálezu), ústavný súd pre okresný súd osobitný príkaz konať vo

veci sťažovateľa bez zbytočných prieťahov neformuloval. Tu ústavný súd pripomína, že aj

v prípade potenciálneho vrátenia veci okresnému súdu na ďalšie konanie, na základe

výsledku odvolacieho konania, pre okresný súd povinnosť konať bez prieťahov vyplýva

priamo z a dohovoru, garantujúcich sťažovateľovi rýchly

a plynulý priebeh konania.

24. Podľa môže ústavný súd svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 citovaného článku boli

porušené, primerané finančné zadosťučinenie. Žiadosť o priznanie primeraného finančného

zadosťučinenia odôvodnil sťažovateľ osobnou frustráciou prameniacou z neprimeranej

dĺžky namietaného konania a s tým spojeným pocitom právnej neistoty. Za primeranú výšku

finančného zadosťučinenia považoval sumu 4 500 €. Pri určení primeraného finančného

zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym

súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru

priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu a chápe ho ako kompenzačný

prostriedok nemajetkovej ujmy. Vychádzajúc zo zisteného rozsahu nečinnosti a neefektívnej

činnosti v postupe okresného súdu, ktoré sú dôvodom zbytočných prieťahov a porušenia

dotknutých práv sťažovateľa, ústavný súd považoval za primerané priznať sťažovateľovi

finančné zadosťučinenie v sume 500 € tak, ako to je uvedené v bode 2 výroku nálezu.

VI.

Trovy konania

25. Sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadal priznať aj náhradu

trov konania pred ústavným súdom. Ústavný súd v zmysle § 73 ods. 3 zákona o ústavnom

súde rozhodol o náhrade trov konania sťažovateľa, ktoré im vznikli v súvislosti s jeho

právnym zastupovaním v konaní pred ústavným súdom, a priznal mu náhradu v sume

562,86 € (bod 3 výroku tohto nálezu). Ústavným súdom priznaná suma náhrady trov

konania pozostáva z odmeny za tri úkony právnej služby vykonané v roku 2020 (prevzatie

a príprava zastúpenia, podanie sťažnosti a stanovisko k vyjadreniu okresného súdu) podľa

§ 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), pri tarifnej odmene za úkon právnej

služby vykonaný v roku 2020 v sume 177 € (§ 11 ods. 3 vyhlášky) a režijnom paušále

ku každému z nich po 10,62 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky). Priznanú náhradu trov konania je

okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu ( v spojení s Civilného

sporového poriadku).

26. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. februára 2021

Peter Molnár

predseda senátu