Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 591/2020
PDF · 238.25 KB
No categories available
II. ÚS 591/2020
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. februára 2021
v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Molnára (sudca spravodajca), zo sudkyne Jany
Laššákovej a sudcu Ľuboša Szigetiho prerokoval ústavnú sťažnosť ,
, zastúpeného
advokátom prof. JUDr. Jánom Klučkom, CSc., Ku Potoku 4, Košice, vo veci namietaného
porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Spišská Nová Ves v konaní vedenom pod sp. zn.
1 C 50/2020 a takto
rozhodol:
1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Spišská Nová Ves v konaní vedenom pod
sp. zn. 1 C 50/2020 p o r u š e n é b o l i .
2. Okresnému súdu Spišská Nová Ves p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod
sp. zn. 1 C 50/2020 konal bez zbytočných prieťahov.
3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 500 €
(slovom päťsto eur), ktoré j e Okresný súd Spišská Nová Ves p o v i n n ý zaplatiť mu do
dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. p r i z n á v a náhradu trov konania v sume 375,24 €
(slovom tristosedemdesiatpäť eur a dvadsaťštyri centov), ktorú j e Okresný súd Spišská
Nová Ves p o v i n n ý zaplatiť na účet jeho právneho zástupcu prof. JUDr. Jána Klučku,
CSc., Ku Potoku 4, Košice, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Vymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením
č. k. II. ÚS 591/2020-11 zo 17. decembra 2020 prijal podľa § 56 ods. 5 zákona č. 314/2018
Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie
ústavnú sťažnosť , ,
(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal
porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Spišská Nová Ves (ďalej len
„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1 C 50/2020 (ďalej len „napadnuté konanie“).
2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ v procesnom postavení
žalobcu sa žalobou z 8. júna 2017 v konaní vedenom okresným súd pod sp. zn. 8 C 40/2017
domáhal náhrady nemajetkovej ujmy v sume 5 308,85 € spolu s príslušenstvom. Sťažovateľ
uvádza, že bezprostredne po podaní žaloby realizoval okresný súd procesné úkony
doručovania žaloby žalovanému a žalobcovi poučenie o jeho procesných právach
a povinnostiach. Následne okresný súd 5. októbra 2017 postúpil vec Okresnému súdu
Bratislava III, ktorý bol podľa jeho názoru kauzálne príslušný, a postúpenie veci
sťažovateľovi oznámil. Okresný súd Bratislava III nesúhlasil s postúpením veci, preto
následne Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) rozhodoval v spore
o príslušnosť, a to tak, že uznesením sp. zn. 14 NcC 1/2020 z 31. januára 2020 uznal
dôvodnosť nesúhlasu Okresného súdu Bratislava III s postúpením veci a rozhodol, že
miestne príslušným súdom v právnej veci sťažovateľa je okresný súd. Opravným uznesením
sp. zn. 14 NcC 1/2020 z 28. mája 2020 krajský súd doplnil záhlavie uznesenia sp. zn.
14 NcC 1/2020 z 31. januára 2020 odstránením zrejmej nesprávnosti v písaní. Po vrátení
veci okresnému súdu bola právnej veci sťažovateľa pridelená nová spisová značka
1 C 50/2020, ide však o totožné konanie.
3. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti namieta, že v napadnutom konaní, od začatia
ktorého uplynulo už tri a pol roka, dochádza k zbytočným prieťahom spôsobeným
nesprávnym postupom okresného súdu a jeho nečinnosťou po vrátení veci krajským súdom.
4. Sťažovateľ nepokladá napadnuté konanie za skutkovo či právne zložité a napriek
tomu, že predmet konania je do istej miery špecifický, keďže ide o nárok uplatnený z titulu
porušenia úniového práva, túto skutočnosť v danom štádiu konania nemožno brať do úvahy,
pretože konajúci sudca sa otázkou uplatneného nároku dosiaľ nezaoberal. Sťažovateľ
zastáva názor, že on sám svojím správaním nijako neprispel k vzniku prieťahov
v napadnutom konaní, ktoré sú výlučne dôsledkom nesústredenej činnosti okresného súdu,
ako i jeho nečinnosti.
5. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti navrhol, aby ústavný súd rozhodol nálezom,
ktorým vysloví, že jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa
čl. 6 ods. 1 dohovoru v konaní na okresnom súde pod sp. zn. 1 C 50/2020 porušené boli,
prikáže okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov a prizná sťažovateľovi náhradu
trov konania. Sťažovateľ zároveň požaduje finančné zadosťučinenie vo výške 3 500 €, ktoré
odôvodňuje pocitom pretrvávajúcej právnej neistoty a uvádza, že „pociťuje nespravodlivosť
a frustráciu, pričom zdĺhavým postupom konajúceho súdu, ktorý sa doposiaľ nevedel
vysporiadať ani len s otázkou kauzálnej príslušnosti, sa oslabuje viera sťažovateľa
v spravodlivé rozhodnutie...“.
II.
Vyjadrenie okresného súdu a replika sťažovateľa
6. Po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd 18. decembra 2020
vyzval predsedu okresného súdu na vyjadrenie k ústavnej sťažnosti.
7. Na výzvu ústavného súdu reagoval predseda okresného súdu podaním sp. zn.
1 SprV 474/2020 z 28. decembra 2020, súčasťou ktorého bol chronologický prehľad úkonov
v napadnutom konaní:
„- dňa 12. 6. 2017 súd vyzval žalobcu k úhrade súdneho poplatku, ktorý bol
uhradený dňa 26. 6. 2017,
- dňa 30. 6. 2017 súd doručoval žalobu žalobcu na vyjadrenie žalovanej, ktorú
žalovaná prevzala dňa 24. 7. 2017,
- dňa 15. 8. 2017 súd stranám sporu oznámil súhlas s predĺžením lehoty žalovanej na
vyjadrenie k žalobe na dobu 30 dní a to na základe žiadosti žalovanej zo dňa 7. 8. 2017,
v ktorej žalovaná zároveň žiadala, aby súd zastavil konanie pre nedostatok právomoci
a namietala tiež miestnu príslušnosť Okresného súdu Spišská Nová Ves.
- dňa 4. 10. 2017 súd postúpil v zmysle § 40 a § 43 ods. 1 Civilného sporového
poriadku vec Okresnému súdu Bratislava III ako súdu miestne príslušnému na konanie
v pracovnoprávnych sporoch podľa § 23 písm. a/ Civilného sporového poriadku z dôvodu,
že predmetom konania je nárok žalobcu vyplývajúci mu zo štátnej služby príslušníka
Hasičského a záchranného zboru, ktorý je upravený v zákone č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom
a záchrannom zbore, pri primeranom použití ustanovení Zákonníka práce v zmysle § 193
ods. 1 z. č. 315/2001 Z. z.
Okresný súd Bratislava III, ktorému vec napadla dňa 3. 11. 2017 a bola vedená pod
sp. zn. 15 Cpr/19/2017, dňa 13. 1. 2020 vec predložil Krajskému súdu v Bratislave s dôvodu
nesúhlasu s postúpením veci. Krajský súd v Bratislave uznesením sp. zn. 14 NcC/1/2020-50
zo dňa 31. 1. 2020 v spojení s opravným uznesením sp. zn. 14 NcC/1/2020-55 zo dňa 28. 5.
2020 rozhodol, že nesúhlas Okresnému súdu Bratislava III s postúpením veci je dôvodný
a na konanie je miestne príslušný Okresný súd Spišská Nová Ves.
Spis bol doručený tunajšiemu súdu dňa 24. 8. 2020 a vec bola zapísaná pod sp. zn.
1 C/50/2020. V súlade s § 51 ods. 8 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a § 152 ods. 8
vyhlášky MS SR č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné
súdy, krajské súdy. Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy, bola vec dňa 3. 9. 2020
zapísaná do senátu sudkyne, ktorá vyslovila nepríslušnosť vo veci. Následne boli vykonané
vo veci tieto úkony:
- dňa 4. 9. 2020 súd vyzval žalobcu, aby v lehote 20 doplnil podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia a uviedol či sa domáha svojho nároku na základe skutkových tvrdení zo
dňa 25. 9. 2017 alebo na základe žaloby zo dňa 8. 6. 2017, podanie žalobcu bolo doručené
súdu dňa 7. 10. 2020.
- dňa 7. 10. 2020 súd doručil vyjadrenie žalobcu žalovanej na vyjadrenie, podanie
žalovanej bolo doručené súdu dňa 21. 10. 2020
- dňa 22. 10. 2020 súd pripustil zmenu žalobného návrhu v tom zmysle, že žalovaný
je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu škody titulom nemajetkovej ujmy vo výške 5.308,85
Eur pre poručenie práva únie Slovenskou republikou, a to do 3 dni od právoplatnosti
rozsudku
- dňa 19. 11. 2020 bolo žalobcovi doručené vyjadrenie žalovanej zo dňa 29. 10.
2020, v ktorom uplatnila námietku premlčania
- dňa 21. 12. 2020 bol vo veci určený termín pojednávania na 3. 2. 2021.“
8. Zo zapožičaného spisu okresného súdu sp. zn. 1 C 50/2020 bolo naviac zistené a
upresnené:
- dňa 4. septembra 2020 zákonný sudca prevzal spis a až následne 23. septembra
2020 vyzval žalobcu, aby v lehote 20 dní doplnil podstatné a rozhodujúce skutkové
tvrdenia,
- uznesenie okresného súdu, ktorým bola pripustená zmena petitu č. k. 1 C 50/2020-
89, bolo vydané 23. októbra 2020,
- žalobcovi bolo doručené vyjadrenie žalovanej z 29. októbra 2020, v ktorom
uplatnila námietku premlčania 5. decembra 2020, žalobca k nemu zaujal stanovisko
16. decembra 2020.
9. Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení k ústavnej sťažnosti uviedol, že
v súvislosti s posudzovaním podmienok konania je potrebné zohľadniť skutkovú a právnu
zložitosť veci a že i sám sťažovateľ (žalobca) menil, resp. dopĺňal rozhodujúce skutkové
tvrdenia, ktoré majú vplyv na posúdenie právnej kvalifikácie jeho uplatneného nároku,
o čom svedčí pripustenie zmeny žaloby, a tiež poukázal na uznesenie ústavného súdu sp. zn.
III. ÚS 319/2016 zo 17. mája 2016, ktorým v obdobnej právnej veci vyhodnotil nárok
žalobcu ako nárok vyplývajúci zo štátnej služby príslušníka Hasičského a záchranného
zboru.
10. Predseda okresného súdu konštatoval, že sťažovateľ nevyužil možnosť podať
sťažnosť na prieťahy v napadnutom konaní predsedovi okresného súdu, čím by mu umožnil
odstrániť prieťahy, a nemá vedomosť o tom, či využil túto možnosť vo vzťahu k predsedovi
Okresného súdu Bratislava III.
11. Na výzvu ústavného súdu zaslal právny zástupca sťažovateľa k vyjadreniu
predsedu okresného súdu stanovisko, ktoré bolo ústavnému súdu doručené 20. januára 2021.
12. Právny zástupca sťažovateľa uviedol, že okresný súd žiadnym relevantným
spôsobom nevyvrátil skutočnosti, ktoré tvorili ťažisko argumentácie obsiahnutej v ústavnej
sťažnosti. Sťažovateľ poukazuje na to, že prieťahom nie je len nečinnosť, ale aj
nesústredená (nesprávna) činnosť súdu a nesprávne posúdenie kauzálnej príslušnosti
okresným súdom (napriek námietke sťažovateľa z 25. septembra 2017) v konečnom
dôsledku viedlo k objektívnemu predĺženiu dĺžky napadnutého konania a de facto
nemožnosti vec prejednať na okresnom súde čo i len na jedinom pojednávaní. Takýto
postup okresného súdu nie je možné pričítať na ťarchu sťažovateľa, ako to uvádza okresný
súd, ale výlučne len konajúcemu súdu, ktorý sa podľa názoru sťažovateľa predmetom
konania zaoberal relevantným spôsobom až po vrátení na vec sa vzťahujúceho súdneho
spisu v septembri 2020.
13. V súvislosti s námietkou okresného súdu týkajúcou sa kauzálnej príslušnosti súdu
poukazuje aj na to, že identické veci (rovnaký predmet sporu, formulácia žalobného návrhu,
časový rámec podania žaloby jún 2017) boli okresným súdom prejednané a rozhodnuté
v prospech žalobcov (napr. č. k. 5 C 49/2018-151 z 15. októbra 2019 v spojení
s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2 Co 1/2020; rozsudok
okresného súdu č. k. 2 Csp 4/2016-147 zo 17. októbra 2019).
14. Vo vzťahu k argumentácii okresného súdu o nevyužitej možnosti podať sťažnosť
na prieťahy v konaní v zmysle § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov predsedovi súdu sťažovateľ
odkazuje na bod IV ústavnej sťažnosti a tiež uvádza, že sa viacnásobne telefonicky
prostredníctvom informačnej kancelárie okresného súdu zaujímal o stav veci (keďže bol
presvedčený, že na prejednanie veci je príslušným okresný súd), pričom bol opakovane
informovaný, že súdny spis sa na okresnom súde nenachádza z dôvodu jeho postúpenia.
Z uvedeného dôvodu podľa sťažovateľa nebolo efektívne a účelné podávať sťažnosť
na prieťahy v konaní, ktorej spôsob vybavenia sa za daných konkrétnych okolností dal
ľahko prezumovať.
15. Ústavný súd podľa § 58 ods. 3 zákona o ústavnom súde (berúc do úvahy aj
predchádzajúce stanoviská účastníkov konania podľa právnej úpravy, účinnej
do 31. decembra 2020) vec prejednal a rozhodol bez nariadenia ústneho pojednávania,
keďže na základe obsahu podaní a vyžiadaných spisov dospel k záveru, že od ústneho
pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
III.
Relevantná právna úprava a judikatúrne východiská ústavného súdu
16. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
17. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
18. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.
19. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.
20. Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide
o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahu
týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 28/01, I. ÚS 20/02).
21. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
(i práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote) je podľa ustálenej judikatúry
ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca
sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota
osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne
až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý
znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu
(IV. ÚS 220/04, IV. ÚS 365/04).
22. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa strana
obrátila na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
23. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z čl. 17 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok v znení neskorších predpisov, ktorý súdom prikazuje, aby postupovali
v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádzali
zbytočným prieťahom, konali hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania
strán sporu a iných osôb.
IV.
Posúdenie veci ústavným súdom
24. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom
v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa
čl. 6 ods. 1 dohovoru, v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (IV. ÚS 74/02,
III. ÚS 247/03, IV. ÚS 272/04) ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú
právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho
konania a postup samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje aj
povahu prerokúvanej veci.
25. Predmetom napadnutého konania je náhrada nemajetkovej ujmy, ktorú si
sťažovateľ uplatňuje v napadnutom konaní proti Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej
republiky z titulu náhrady za ujmu spôsobenú porušením práva Európskej únie.
Rozhodovanie v obdobných konaniach pred všeobecnými súdmi môže vykazovať znaky
právnej či skutkovej zložitosti, avšak vychádzajúc z vyžiadaného spisu okresného súdu,
ústavný súd konštatuje, že v posudzovanom konaní sa právna vec sťažovateľa nachádza
v štádiu konania, keď bolo nadriadeným súdom rozhodnuté o neopodstatnenosti postúpenia
veci okresným súdom na iný súd, pričom okresný súd dosiaľ vec meritórne neposudzoval,
teda právna či skutková zložitosť veci sa neprejavila. V tejto súvislosti však ústavný súd už
judikoval, že ani faktická či právna zložitosť sporu nezbavuje sudcu ústavnej zodpovednosti
za prieťahy v konaní zapríčinené nesprávnou organizáciou práce alebo inými nedostatkami
v činnosti súdu vrátane jeho nečinnosti (m. m. I. ÚS 47/96, I. ÚS 173/2017).
26. V konaní o ústavnej sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov ústavný súd okrem zložitosti veci skúma aj to,
akým spôsobom sa na prieťahoch konania podieľa osoba, ktorá podala ústavnú sťažnosť
vo veci porušenia jej základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru. V danom prípade možno konštatovať, že sťažovateľ svojím správaním
v napadnutom konaní pred okresným súdom žiadnym spôsobom jeho dĺžku neovplyvnil.
27. Napokon sa ústavný súd zaoberal hodnotením postupu okresného súdu
v namietanom konaní, pričom vychádzal zo svojej ustálenej judikatúry, v zmysle ktorej
zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou
všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie
efektívne k odstráneniu právnej neistoty (II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).
28. Z doterajšieho priebehu konania popísaného predovšetkým v bode 7 odôvodnenia
tohto nálezu vyplýva, že postup okresného súdu v napadnutom konaní je poznamenaný
predovšetkým neefektívnou činnosťou, spočívajúcou v nesústredenom postupe
pri posudzovaní podmienok konania. Ústavný súd zistil, že k prieťahom v napadnutom
konaní došlo v súvislosti s postúpením veci Okresnému súdu Bratislava III, ktorý ju až
po viac ako dvoch rokoch predložil 13. januára 2020 krajskému súdu z dôvodu nesúhlasu
s postúpením. Krajský súd uznesením sp. zn. 14 NcC 1/2020 z 31. januára 2020 (v spojení
s opravným uznesením sp. zn. 14 NcC 1/2020 z 28. mája 2020) rozhodol, že nesúhlas
Okresného súdu Bratislava III je dôvodný a na konanie je príslušný okresný súd. Podľa
názoru ústavného súdu došlo k prieťahom v napadnutom konaní v súvislosti s nesprávnym
posúdením kauzálnej príslušnosti okresným súdom.
29. V súvislosti s argumentáciou predsedu okresného súdu, ktorý tvrdí, že sťažovateľ
nevyužil účinný prostriedok nápravy, keďže nepodal sťažnosť na prieťahy predsedovi
okresného súdu, ústavný súd poukazuje na ustálenú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské
práva, ktorý opakovane vyslovil názor, že sťažnosť predsedovi súdu nemožno považovať
za účinný prostriedok nápravy (pozri napr. rozsudok Ištván a Ištvánová proti Slovenskej
republike z 12. 6. 2012, rozsudok Bednár proti Slovenskej republike z 8. 10. 2013 a iné).
Uvedený právny názor si pod vplyvom štrasburgskej judikatúry osvojil i ústavný súd (napr.
nález I. ÚS 103/2019 z 11. júna 2019).
30. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd dospel k názoru, že dĺžka napadnutého
konania okresného súdu je zjavne neprimeraná a že predovšetkým jeho nesústredeným
postupom v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu
základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru (bod 1 výroku rozhodnutia).
V.
Prikázanie vo veci konať a priznanie finančného zadosťučinenia
31. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklo
nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,
vo veci konal.
32. Podľa § 133 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej
sťažnosti vyhovie môže prikázať, aby ten, kto porušil základné práva a slobody sťažovateľa
svojou nečinnosťou vo veci konal.
33. V záujme efektívnosti poskytnutej ochrany sťažovateľovi ústavný súd prikázal
okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 133 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde
konať v predmetnej veci bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku rozhodnutia).
34. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým
vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané
finančné zadosťučinenie.
35. Podľa § 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej
sťažnosti vyhovie, môže priznať sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie, ak o to
požiadal.
36. Podľa § 123 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha
primeraného finančného zadosťučinenia, v ústavnej sťažnosti uvedie rozsah, ktorý
požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.
37. Podľa § 135 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd prizná
sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil
základné práva alebo slobody sťažovateľa, je povinný sťažovateľovi priznané finančné
zadosťučinenie zaplatiť do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu. Ak ten, komu bolo uložené zaplatiť sťažovateľovi finančné zadosťučinenie,
v lehote ustanovenej v odseku 1 priznané finančné zadosťučinenie sťažovateľovi nezaplatí,
zvyšuje sa finančné zadosťučinenie priznané ústavným súdom o 5 % za každý aj začatý rok
omeškania až do jeho zaplatenia.
38. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti žiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie
v sume 3 500 €, ktoré odôvodnil pocitom pretrvávajúcej právnej neistoty, nespravodlivosti
a frustrácie.
39. Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal
zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý
spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na
konkrétne okolnosti prípadu.
40. Vzhľadom na konštatované zbytočné prieťahy, nesústredený a neefektívny
postup okresného súdu a neprimeranú dĺžku rozhodovania okresného súdu v napadnutom
konaní, berúc do úvahy predmet konania na okresnom súde, správanie sťažovateľa a všetky
okolnosti daného prípadu, ústavný súd (majúc na pamäti to, že cieľom priznania
primeraného finančného zadosťučinenia je len zmiernenie ujmy pociťovanej z porušenia
základných práv alebo slobôd zaručených ústavou, resp. záväznou medzinárodnou
zmluvou), považoval priznanie sumy 500 € za primerané finančné zadosťučinenie (bod 3
výroku rozhodnutia).
VI.
Trovy konania
41. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby
úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.
42. Sťažovateľ si uplatnil náhradu trov konania pred ústavným súdom, ktoré mu
vznikli v súvislosti s jeho právnym zastupovaním právnym zástupcom.
43. Ústavný súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z obsahu súdneho
spisu. Za prvé dva úkony právnej služby, t. j. prevzatie a prípravu zastupovania a podanie
ústavnej sťažnosti, vychádzal z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva
Slovenskej republiky za prvý polrok 2019, ktorá bola 1062 €, keďže išlo o úkony právnej
služby vykonané v roku 2020. Odmena za jeden úkon právnych služieb za rok 2020
v zmysle § 11 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004
Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení
neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) predstavovala sumu 177 €. Takto stanovená
odmena spolu s režijným paušálom 10,62 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje sumu
187,62 € za jeden úkon uskutočnený v roku 2020, t. j. za dva úkony 375,24 €. Pokiaľ ide
o ďalší úkon právnej služby – vyjadrenie k stanovisku okresného súdu z 15. januára 2021,
ústavný súd konštatuje, že neobsahuje nové, resp. ústavnoprávne relevantné skutočnosti,
ktoré nie sú obsiahnuté v samotnej ústavnej sťažnosti, preto mu odmenu za uvedený úkon
nepriznal (bod 4 výroku nálezu).
44. Toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia poslednému
z účastníkov konania (§ 70 ods. 1 zákona o ústavnom súde).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 11. februára 2021
Peter Molnár
predseda senátu