Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 591/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-31

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. februára 2021

v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Molnára (sudca spravodajca), zo sudkyne Jany

Laššákovej a sudcu Ľuboša Szigetiho prerokoval ústavnú sťažnosť ,

, zastúpeného

advokátom prof. JUDr. Jánom Klučkom, CSc., Ku Potoku 4, Košice, vo veci namietaného

porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Spišská Nová Ves v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Spišská Nová Ves v konaní vedenom pod

sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Spišská Nová Ves p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod

sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 500 €

(slovom päťsto eur), ktoré j e Okresný súd Spišská Nová Ves p o v i n n ý zaplatiť mu do

dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. p r i z n á v a náhradu trov konania v sume 375,24 €

(slovom tristosedemdesiatpäť eur a dvadsaťštyri centov), ktorú j e Okresný súd Spišská

Nová Ves p o v i n n ý zaplatiť na účet jeho právneho zástupcu prof. JUDr. Jána Klučku,

CSc., Ku Potoku 4, Košice, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -11 zo 17. decembra 2020 prijal podľa

Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) na ďalšie konanie

ústavnú sťažnosť , ,

(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal

porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Spišská Nová Ves (ďalej len

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté konanie“).

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ v procesnom postavení

žalobcu sa žalobou z 8. júna 2017 v konaní vedenom okresným súd pod sp. zn.

domáhal náhrady nemajetkovej ujmy v sume 5 308,85 € spolu s príslušenstvom. Sťažovateľ

uvádza, že bezprostredne po podaní žaloby realizoval okresný súd procesné úkony

doručovania žaloby žalovanému a žalobcovi poučenie o jeho procesných právach

a povinnostiach. Následne okresný súd 5. októbra 2017 postúpil vec Okresnému súdu

Bratislava III, ktorý bol podľa jeho názoru kauzálne príslušný, a postúpenie veci

sťažovateľovi oznámil. Okresný súd Bratislava III nesúhlasil s postúpením veci, preto

následne Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) rozhodoval v spore

o príslušnosť, a to tak, že uznesením sp. zn. z 31. januára 2020 uznal

dôvodnosť nesúhlasu Okresného súdu Bratislava III s postúpením veci a rozhodol, že

miestne príslušným súdom v právnej veci sťažovateľa je okresný súd. Opravným uznesením

sp. zn. z 28. mája 2020 krajský súd doplnil záhlavie uznesenia sp. zn.

z 31. januára 2020 odstránením zrejmej nesprávnosti v písaní. Po vrátení

veci okresnému súdu bola právnej veci sťažovateľa pridelená nová spisová značka

, ide však o totožné konanie.

3. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti namieta, že v napadnutom konaní, od začatia

ktorého uplynulo už tri a pol roka, dochádza k zbytočným prieťahom spôsobeným

nesprávnym postupom okresného súdu a jeho nečinnosťou po vrátení veci krajským súdom.

4. Sťažovateľ nepokladá napadnuté konanie za skutkovo či právne zložité a napriek

tomu, že predmet konania je do istej miery špecifický, keďže ide o nárok uplatnený z titulu

porušenia úniového práva, túto skutočnosť v danom štádiu konania nemožno brať do úvahy,

pretože konajúci sudca sa otázkou uplatneného nároku dosiaľ nezaoberal. Sťažovateľ

zastáva názor, že on sám svojím správaním nijako neprispel k vzniku prieťahov

v napadnutom konaní, ktoré sú výlučne dôsledkom nesústredenej činnosti okresného súdu,

ako i jeho nečinnosti.

5. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti navrhol, aby ústavný súd rozhodol nálezom,

ktorým vysloví, že jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru v konaní na okresnom súde pod sp. zn. porušené boli,

prikáže okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov a prizná sťažovateľovi náhradu

trov konania. Sťažovateľ zároveň požaduje finančné zadosťučinenie vo výške 3 500 €, ktoré

odôvodňuje pocitom pretrvávajúcej právnej neistoty a uvádza, že „pociťuje nespravodlivosť

a frustráciu, pričom zdĺhavým postupom konajúceho súdu, ktorý sa doposiaľ nevedel

vysporiadať ani len s otázkou kauzálnej príslušnosti, sa oslabuje viera sťažovateľa

v spravodlivé rozhodnutie...“.

II.

Vyjadrenie okresného súdu a replika sťažovateľa

6. Po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd 18. decembra 2020

vyzval predsedu okresného súdu na vyjadrenie k ústavnej sťažnosti.

7. Na výzvu ústavného súdu reagoval predseda okresného súdu podaním sp. zn.

z 28. decembra 2020, súčasťou ktorého bol chronologický prehľad úkonov

v napadnutom konaní:

„- dňa 12. 6. 2017 súd vyzval žalobcu k úhrade súdneho poplatku, ktorý bol

uhradený dňa 26. 6. 2017,

- dňa 30. 6. 2017 súd doručoval žalobu žalobcu na vyjadrenie žalovanej, ktorú

žalovaná prevzala dňa 24. 7. 2017,

- dňa 15. 8. 2017 súd stranám sporu oznámil súhlas s predĺžením lehoty žalovanej na

vyjadrenie k žalobe na dobu 30 dní a to na základe žiadosti žalovanej zo dňa 7. 8. 2017,

v ktorej žalovaná zároveň žiadala, aby súd zastavil konanie pre nedostatok právomoci

a namietala tiež miestnu príslušnosť Okresného súdu Spišská Nová Ves.

- dňa 4. 10. 2017 súd postúpil v zmysle § 40 a § 43 ods. 1 Civilného sporového

poriadku vec Okresnému súdu Bratislava III ako súdu miestne príslušnému na konanie

v pracovnoprávnych sporoch podľa z dôvodu,

že predmetom konania je nárok žalobcu vyplývajúci mu zo štátnej služby príslušníka

Hasičského a záchranného zboru, ktorý je upravený v o Hasičskom

a záchrannom zbore, pri primeranom použití ustanovení v zmysle

ods. 1 z. č.

Okresný súd Bratislava III, ktorému vec napadla dňa 3. 11. 2017 a bola vedená pod

sp. zn. , dňa 13. 1. 2020 vec predložil Krajskému súdu v Bratislave s dôvodu

nesúhlasu s postúpením veci. Krajský súd v Bratislave uznesením sp. zn. -50

zo dňa 31. 1. 2020 v spojení s opravným uznesením sp. zn. -55 zo dňa 28. 5.

2020 rozhodol, že nesúhlas Okresnému súdu Bratislava III s postúpením veci je dôvodný

a na konanie je miestne príslušný Okresný súd Spišská Nová Ves.

Spis bol doručený tunajšiemu súdu dňa 24. 8. 2020 a vec bola zapísaná pod sp. zn.

. V súlade s o súdoch a

vyhlášky MS SR č. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné

súdy, krajské súdy. Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy, bola vec dňa 3. 9. 2020

zapísaná do senátu sudkyne, ktorá vyslovila nepríslušnosť vo veci. Následne boli vykonané

vo veci tieto úkony:

- dňa 4. 9. 2020 súd vyzval žalobcu, aby v lehote 20 doplnil podstatné a rozhodujúce

skutkové tvrdenia a uviedol či sa domáha svojho nároku na základe skutkových tvrdení zo

dňa 25. 9. 2017 alebo na základe žaloby zo dňa 8. 6. 2017, podanie žalobcu bolo doručené

súdu dňa 7. 10. 2020.

- dňa 7. 10. 2020 súd doručil vyjadrenie žalobcu žalovanej na vyjadrenie, podanie

žalovanej bolo doručené súdu dňa 21. 10. 2020

- dňa 22. 10. 2020 súd pripustil zmenu žalobného návrhu v tom zmysle, že žalovaný

je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu škody titulom nemajetkovej ujmy vo výške 5.308,85

Eur pre poručenie práva únie Slovenskou republikou, a to do 3 dni od právoplatnosti

rozsudku

- dňa 19. 11. 2020 bolo žalobcovi doručené vyjadrenie žalovanej zo dňa 29. 10.

2020, v ktorom uplatnila námietku premlčania

- dňa 21. 12. 2020 bol vo veci určený termín pojednávania na 3. 2. 2021.“

8. Zo zapožičaného spisu okresného súdu sp. zn. bolo naviac zistené a

upresnené:

- dňa 4. septembra 2020 zákonný sudca prevzal spis a až následne 23. septembra

2020 vyzval žalobcu, aby v lehote 20 dní doplnil podstatné a rozhodujúce skutkové

tvrdenia,

- uznesenie okresného súdu, ktorým bola pripustená zmena petitu č. k. 1 C 50/2020-

89, bolo vydané 23. októbra 2020,

- žalobcovi bolo doručené vyjadrenie žalovanej z 29. októbra 2020, v ktorom

uplatnila námietku premlčania 5. decembra 2020, žalobca k nemu zaujal stanovisko

16. decembra 2020.

9. Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení k ústavnej sťažnosti uviedol, že

v súvislosti s posudzovaním podmienok konania je potrebné zohľadniť skutkovú a právnu

zložitosť veci a že i sám sťažovateľ (žalobca) menil, resp. dopĺňal rozhodujúce skutkové

tvrdenia, ktoré majú vplyv na posúdenie právnej kvalifikácie jeho uplatneného nároku,

o čom svedčí pripustenie zmeny žaloby, a tiež poukázal na uznesenie ústavného súdu sp. zn.

zo 17. mája 2016, ktorým v obdobnej právnej veci vyhodnotil nárok

žalobcu ako nárok vyplývajúci zo štátnej služby príslušníka Hasičského a záchranného

zboru.

10. Predseda okresného súdu konštatoval, že sťažovateľ nevyužil možnosť podať

sťažnosť na prieťahy v napadnutom konaní predsedovi okresného súdu, čím by mu umožnil

odstrániť prieťahy, a nemá vedomosť o tom, či využil túto možnosť vo vzťahu k predsedovi

Okresného súdu Bratislava III.

11. Na výzvu ústavného súdu zaslal právny zástupca sťažovateľa k vyjadreniu

predsedu okresného súdu stanovisko, ktoré bolo ústavnému súdu doručené 20. januára 2021.

12. Právny zástupca sťažovateľa uviedol, že okresný súd žiadnym relevantným

spôsobom nevyvrátil skutočnosti, ktoré tvorili ťažisko argumentácie obsiahnutej v ústavnej

sťažnosti. Sťažovateľ poukazuje na to, že prieťahom nie je len nečinnosť, ale aj

nesústredená (nesprávna) činnosť súdu a nesprávne posúdenie kauzálnej príslušnosti

okresným súdom (napriek námietke sťažovateľa z 25. septembra 2017) v konečnom

dôsledku viedlo k objektívnemu predĺženiu dĺžky napadnutého konania a de facto

nemožnosti vec prejednať na okresnom súde čo i len na jedinom pojednávaní. Takýto

postup okresného súdu nie je možné pričítať na ťarchu sťažovateľa, ako to uvádza okresný

súd, ale výlučne len konajúcemu súdu, ktorý sa podľa názoru sťažovateľa predmetom

konania zaoberal relevantným spôsobom až po vrátení na vec sa vzťahujúceho súdneho

spisu v septembri 2020.

13. V súvislosti s námietkou okresného súdu týkajúcou sa kauzálnej príslušnosti súdu

poukazuje aj na to, že identické veci (rovnaký predmet sporu, formulácia žalobného návrhu,

časový rámec podania žaloby jún 2017) boli okresným súdom prejednané a rozhodnuté

v prospech žalobcov (napr. č. k. -151 z 15. októbra 2019 v spojení

s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. ; rozsudok

okresného súdu č. k. -147 zo 17. októbra 2019).

14. Vo vzťahu k argumentácii okresného súdu o nevyužitej možnosti podať sťažnosť

na prieťahy v konaní v zmysle o súdoch a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov predsedovi súdu sťažovateľ

odkazuje na bod IV ústavnej sťažnosti a tiež uvádza, že sa viacnásobne telefonicky

prostredníctvom informačnej kancelárie okresného súdu zaujímal o stav veci (keďže bol

presvedčený, že na prejednanie veci je príslušným okresný súd), pričom bol opakovane

informovaný, že súdny spis sa na okresnom súde nenachádza z dôvodu jeho postúpenia.

Z uvedeného dôvodu podľa sťažovateľa nebolo efektívne a účelné podávať sťažnosť

na prieťahy v konaní, ktorej spôsob vybavenia sa za daných konkrétnych okolností dal

ľahko prezumovať.

15. Ústavný súd podľa (berúc do úvahy aj

predchádzajúce stanoviská účastníkov konania podľa právnej úpravy, účinnej

do 31. decembra 2020) vec prejednal a rozhodol bez nariadenia ústneho pojednávania,

keďže na základe obsahu podaní a vyžiadaných spisov dospel k záveru, že od ústneho

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

III.

Relevantná právna úprava a judikatúrne východiská ústavného súdu

16. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

17. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

18. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

19. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

20. Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide

o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahu

týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (, , ).

21. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

(i práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote) je podľa ustálenej judikatúry

ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca

sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota

osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne

až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý

znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu

(, ).

22. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa strana

obrátila na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

23. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z Civilný

sporový poriadok v znení neskorších predpisov, ktorý súdom prikazuje, aby postupovali

v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádzali

zbytočným prieťahom, konali hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania

strán sporu a iných osôb.

IV.

Posúdenie veci ústavným súdom

24. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom

v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru, v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú

právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho

konania a postup samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje aj

povahu prerokúvanej veci.

25. Predmetom napadnutého konania je náhrada nemajetkovej ujmy, ktorú si

sťažovateľ uplatňuje v napadnutom konaní proti Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej

republiky z titulu náhrady za ujmu spôsobenú porušením práva Európskej únie.

Rozhodovanie v obdobných konaniach pred všeobecnými súdmi môže vykazovať znaky

právnej či skutkovej zložitosti, avšak vychádzajúc z vyžiadaného spisu okresného súdu,

ústavný súd konštatuje, že v posudzovanom konaní sa právna vec sťažovateľa nachádza

v štádiu konania, keď bolo nadriadeným súdom rozhodnuté o neopodstatnenosti postúpenia

veci okresným súdom na iný súd, pričom okresný súd dosiaľ vec meritórne neposudzoval,

teda právna či skutková zložitosť veci sa neprejavila. V tejto súvislosti však ústavný súd už

judikoval, že ani faktická či právna zložitosť sporu nezbavuje sudcu ústavnej zodpovednosti

za prieťahy v konaní zapríčinené nesprávnou organizáciou práce alebo inými nedostatkami

v činnosti súdu vrátane jeho nečinnosti (m. m. , ).

26. V konaní o ústavnej sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov ústavný súd okrem zložitosti veci skúma aj to,

akým spôsobom sa na prieťahoch konania podieľa osoba, ktorá podala ústavnú sťažnosť

vo veci porušenia jej základného práva podľa a práva podľa

dohovoru. V danom prípade možno konštatovať, že sťažovateľ svojím správaním

v napadnutom konaní pred okresným súdom žiadnym spôsobom jeho dĺžku neovplyvnil.

27. Napokon sa ústavný súd zaoberal hodnotením postupu okresného súdu

v namietanom konaní, pričom vychádzal zo svojej ustálenej judikatúry, v zmysle ktorej

zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou

všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie

efektívne k odstráneniu právnej neistoty (, , ).

28. Z doterajšieho priebehu konania popísaného predovšetkým v bode 7 odôvodnenia

tohto nálezu vyplýva, že postup okresného súdu v napadnutom konaní je poznamenaný

predovšetkým neefektívnou činnosťou, spočívajúcou v nesústredenom postupe

pri posudzovaní podmienok konania. Ústavný súd zistil, že k prieťahom v napadnutom

konaní došlo v súvislosti s postúpením veci Okresnému súdu Bratislava III, ktorý ju až

po viac ako dvoch rokoch predložil 13. januára 2020 krajskému súdu z dôvodu nesúhlasu

s postúpením. Krajský súd uznesením sp. zn. z 31. januára 2020 (v spojení

s opravným uznesením sp. zn. z 28. mája 2020) rozhodol, že nesúhlas

Okresného súdu Bratislava III je dôvodný a na konanie je príslušný okresný súd. Podľa

názoru ústavného súdu došlo k prieťahom v napadnutom konaní v súvislosti s nesprávnym

posúdením kauzálnej príslušnosti okresným súdom.

29. V súvislosti s argumentáciou predsedu okresného súdu, ktorý tvrdí, že sťažovateľ

nevyužil účinný prostriedok nápravy, keďže nepodal sťažnosť na prieťahy predsedovi

okresného súdu, ústavný súd poukazuje na ustálenú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské

práva, ktorý opakovane vyslovil názor, že sťažnosť predsedovi súdu nemožno považovať

za účinný prostriedok nápravy (pozri napr. rozsudok Ištván a Ištvánová proti Slovenskej

republike z 12. 6. 2012, rozsudok Bednár proti Slovenskej republike z 8. 10. 2013 a iné).

Uvedený právny názor si pod vplyvom štrasburgskej judikatúry osvojil i ústavný súd (napr.

nález z 11. júna 2019).

30. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd dospel k názoru, že dĺžka napadnutého

konania okresného súdu je zjavne neprimeraná a že predovšetkým jeho nesústredeným

postupom v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu

základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa

dohovoru (bod 1 výroku rozhodnutia).

V.

Prikázanie vo veci konať a priznanie finančného zadosťučinenia

31. Podľa ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklo

nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,

vo veci konal.

32. Podľa ak ústavný súd ústavnej

sťažnosti vyhovie môže prikázať, aby ten, kto porušil základné práva a slobody sťažovateľa

svojou nečinnosťou vo veci konal.

33. V záujme efektívnosti poskytnutej ochrany sťažovateľovi ústavný súd prikázal

okresnému súdu podľa a

konať v predmetnej veci bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku rozhodnutia).

34. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

35. Podľa ak ústavný súd ústavnej

sťažnosti vyhovie, môže priznať sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie, ak o to

požiadal.

36. Podľa ak sa sťažovateľ domáha

primeraného finančného zadosťučinenia, v ústavnej sťažnosti uvedie rozsah, ktorý

požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.

37. Podľa a ak ústavný súd prizná

sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil

základné práva alebo slobody sťažovateľa, je povinný sťažovateľovi priznané finančné

zadosťučinenie zaplatiť do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu. Ak ten, komu bolo uložené zaplatiť sťažovateľovi finančné zadosťučinenie,

v lehote ustanovenej v odseku 1 priznané finančné zadosťučinenie sťažovateľovi nezaplatí,

zvyšuje sa finančné zadosťučinenie priznané ústavným súdom o 5 % za každý aj začatý rok

omeškania až do jeho zaplatenia.

38. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti žiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie

v sume 3 500 €, ktoré odôvodnil pocitom pretrvávajúcej právnej neistoty, nespravodlivosti

a frustrácie.

39. Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal

zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý

spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na

konkrétne okolnosti prípadu.

40. Vzhľadom na konštatované zbytočné prieťahy, nesústredený a neefektívny

postup okresného súdu a neprimeranú dĺžku rozhodovania okresného súdu v napadnutom

konaní, berúc do úvahy predmet konania na okresnom súde, správanie sťažovateľa a všetky

okolnosti daného prípadu, ústavný súd (majúc na pamäti to, že cieľom priznania

primeraného finančného zadosťučinenia je len zmiernenie ujmy pociťovanej z porušenia

základných práv alebo slobôd zaručených , resp. záväznou medzinárodnou

zmluvou), považoval priznanie sumy 500 € za primerané finančné zadosťučinenie (bod 3

výroku rozhodnutia).

VI.

Trovy konania

41. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.

42. Sťažovateľ si uplatnil náhradu trov konania pred ústavným súdom, ktoré mu

vznikli v súvislosti s jeho právnym zastupovaním právnym zástupcom.

43. Ústavný súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z obsahu súdneho

spisu. Za prvé dva úkony právnej služby, t. j. prevzatie a prípravu zastupovania a podanie

ústavnej sťažnosti, vychádzal z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva

Slovenskej republiky za prvý polrok 2019, ktorá bola 1062 €, keďže išlo o úkony právnej

služby vykonané v roku 2020. Odmena za jeden úkon právnych služieb za rok 2020

v zmysle § 11 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004

Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení

neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) predstavovala sumu 177 €. Takto stanovená

odmena spolu s režijným paušálom 10,62 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje sumu

187,62 € za jeden úkon uskutočnený v roku 2020, t. j. za dva úkony 375,24 €. Pokiaľ ide

o ďalší úkon právnej služby – vyjadrenie k stanovisku okresného súdu z 15. januára 2021,

ústavný súd konštatuje, že neobsahuje nové, resp. ústavnoprávne relevantné skutočnosti,

ktoré nie sú obsiahnuté v samotnej ústavnej sťažnosti, preto mu odmenu za uvedený úkon

nepriznal (bod 4 výroku nálezu).

44. Toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia poslednému

z účastníkov konania ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. februára 2021

Peter Molnár

predseda senátu