Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 319/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. mája 2016

predbežne prerokoval sťažnosť , ,

zastúpeného advokátom prof. JUDr. Jánom Klučkom, CSc., advokátska kancelária,

Ku potoku 4, Košice, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 46

ods. 1 uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn.

z 30. júna 2015 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. januára

2016 doručená sťažnosť , (ďalej len

„sťažovateľ“), zastúpeného advokátom prof. JUDr. Jánom Klučkom, CSc., advokátska

kancelária, Ku potoku 4, Košice, ktorou namieta porušenie svojho základného práva

na súdnu ochranu podľa (ďalej len „“)

uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

z 30. júna 2015 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“).

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že 16. júla 2014 podal na Okresnom súde Košice II

ako na súde miestne príslušnom žalobu o náhradu škody spôsobenej v dôsledku porušenia

úniového práva Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky. Vec bola vedená na Okresnom

súde Košice II pod sp. zn. . Na základe námietky miestnej nepríslušnosti

Okresného súdu Košice II vznesenej odporcom bola vec 1. apríla 2015 postúpená

Okresnému súdu Bratislava I ako miestne príslušnému podľa § 84 Občianskeho súdneho

poriadku (ďalej len „OSP“) a . Proti postúpeniu podal 22. apríla 2015

sťažovateľ námietku, v ktorej tvrdil, že na prejednanie jeho návrhu na začatie konania je

príslušný Okresný súd Košice II. S poukazom na túto námietku Okresný súd Bratislava I

v zmysle predložil vec na rozhodnutie o miestnej príslušnosti krajskému

súdu, tento svojím uznesením sp. zn. z 30. júna 2015 rozhodol, že

na prejednanie a rozhodnutie vo veci je miestne príslušný Okresný súd Bratislava I.

Pri zdôvodnení svojho uznesenia krajský súd vychádzal z právnej kvalifikácie skutkových

okolností prípadu spočívajúcej vtom, že žiadosť sťažovateľa o náhradu škody je potrebné

posudzovať v zmysle právneho poriadku Slovenskej republiky (

o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov), ktoré (posúdenie)

považoval za rozhodujúce aj pre určenie miestne príslušného súdu.

Sťažovateľ v sťažnosti ústavnému súdu namieta:

«Krajský súd v Bratislave vo svojom uznesení o určení miestne príslušného súdu

vychádzal z nesprávnej právnej základne slovenského právneho poriadku nakoľko obsah

žaloby navrhovateľa vyhodnotil ako „nárok vyplývajúci mu zo štátnej služby príslušníka

Hasičského a záchranného zboru... pri primeranom použití ustanovení “.

Dôvodom vzniku sporu medzi žalobcom a Ministerstvom vnútra je však nesprávna

transpozícia Smernice 2003/88/ES do slovenského právneho poriadku vo vzťahu

k príslušníkom hasičského zboru a na ich ujmu. Takýto stav zakladá zodpovednosť

verejného orgánu Slovenskej republiky a pre postihnuté osoby zakladá právo na náhradu

škody podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Miestne

príslušným na riešenie takýchto sporov je „aj súd v obvode ktorého došlo ku skutočnosti

zakladajúcej právo na náhradu škody“ ( písmeno b) ), na ktorý sa žalobca aj

obrátil (Okresný súd Košice II). Pokiaľ ide o odporcovi námietku podľa ktorej ako

tak aj Zákon o hasičskom zbore transponujú smernicu 2003/88/ES do

slovenského právneho poriadku tak, že sa vzťahuje aj na príslušníkov hasičského zboru

treba uviesť, že Zákon o hasičskom zbore (ako lex specialis) sa líši od

ktorý zohľadňuje uvedenú Smernicu ES a na ňu nadväzujúcu judikatúru ESD (a túto

skutočnosť výslovne potvrdzuje vo svojom odseku 2). sa však v otázke

právnej kvalifikácie pohotovosti na príslušníkov hasičského zboru nevzťahuje a takisto §

193 Zákona o hasičskom zbore (ktorý vymenúva ustanovenia ktoré sa

primerane použijú na služobný pomer príslušníkov hasičského zboru) medzi nimi neuvádza

.»

Sťažovateľ je toho názoru, že výber a použitie neadekvátnej právnej základne

v konaní a rozhodovaní krajského súdu predstavuje porušenie základného práva na súdnu

ochranu podľa , proti ktorému neexistuje v systéme všeobecného súdnictva

účinný právny prostriedok nápravy.

Poukazujúc na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd o jeho sťažnosti

rozhodol týmto nálezom:

„1. Základné právo sťažovateľa , podľa Slovenskej

republiky Uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. z 30.júna 2015

porušené bolo.

2. Uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. z 30.júna 2015

zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

3. Krajský súd v Bratislave je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy konania

pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 303,16 €... a to do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Právomoc ústavného súdu v konaní o ústavnej sťažnosti fyzickej osoby podľa čl. 127

voči rozhodnutiu či zásahom „všeobecných súdov“ (vrátane krajského súdu) je

výlučne založená na jeho prieskume z hľadiska dodržania ústavnoprávnych princípov, t. j. či

v konaní a rozhodnutí v ňom vydanom (ne)boli dotknuté predpismi ústavného poriadku

chránené práva alebo slobody fyzickej (právnickej) osoby. To v danom kontexte znamená,

že ani prípadná vecná nesprávnosť rozhodnutia všeobecného súdu nie je sama osebe

významná, lebo konanie o sťažnosti nie je pokračovaním konania, v ďalšej inštancii mimo

rámec všeobecného súdu a ústavnému súdu v ňom zásadne neprislúcha, aby v jeho rámci

prehodnocoval skutkové a právne závery všeobecného súdu alebo zjednocoval ich

judikatúru ().

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Sťažovateľ v sťažnosti ústavnému súdu vyjadruje nesúhlas s právnym názorom

odvolacieho súdu vysloveným v uznesení č. k. -31 z 30. júna 2015. Ústavný

súd konštatuje, že námietke sťažovateľa vo vzťahu k rozhodnutiu krajského súdu chýba

ústavnoprávna dimenzia.

Predmetom konania na krajskom súde bolo rozhodovanie o námietke navrhovateľa

(a nesúhlase Okresného súdu Bratislava I) s postúpením veci Okresnému súdu Bratislava I.

Krajský súd v namietanom uznesením č. k. -31 z 30. júna 2015

rozhodol, že námietka navrhovateľa a nesúhlas Okresného súdu Bratislava I s postúpením

veci nie sú dôvodné a na prejednanie a rozhodnutie vo veci je mieste príslušný Okresný súd

Bratislava I.

V odôvodnení uviedol najmä:

«Dňa 16.07.2014 bol Okresnému súdu Košice II doručený návrh navrhovateľa

na začatie konania, ktorým požadoval, aby súd zaviazal odporcu poskytnúť navrhovateľovi

1095 hodín náhradného voľna do jedného roka od právoplatnosti rozsudku, a in eventum

zaviazať odporcu povinnosťou zaplatiť peňažnú náhradu vo výške 35% zo sumy, ktorou je

príslušná časť navrhovateľovho služobného platu za každú hodinu nad zákonom povolený

limit do 3 dni od právoplatnosti rozsudku, ako aj náhradu trov konania vzniknutých mu

uplatnením návrhu cestou súdu.

Dňa 01.04.2015 Okresný súd Košice II v zmysle ust. § 105 ods. 1, 2, § 84 zákona

č. v platnom znení (ďalej „“) postúpil vec

Okresnému súdu Bratislava I ako súdu miestne príslušnému vzhľadom na odporcom

vznesenú námietku, ktorou namietol miestnu príslušnosť Okresného súdu Košice II, lebo

v zmysle ust. § 84 O. s. p je na konanie v danej veci miestne príslušným Okresný súd

Bratislava I.

Okresnému súdu Košice II bolo dňa 11.03.2015, ešte predtým, než tento súd postúpil

vec Okresnému súdu Bratislava I doručené odporcovo vyjadrenie k návrh na začatie

konania, v ktorom odporca namieta nielen príslušnosť súdu, ale i právomoc súdu konať

v danej veci. Podľa názoru odporcu v danom prípade sa jedná o špecifický

štátnozamestnanecký prípad, ktorý je typickým vzťahom verejnoprávnym a ktorý nespadá

do právomoci civilných súdov. Z daného dôvodu odporca žiadal, aby sa konajúci súd

v súlade so zásadou hospodárnosti konania s uvedeným návrhom odporcu na zastavenie

konania vysporiadal ešte pred ďalším postupom v konaní a aby konanie zastavil pre

nedostatok právomoci.

Navrhovateľ v písomnom podaní doručenom súdu dňa 22.04.2015 vyjadril svoj

nesúhlas s postúpením veci na Okresný súd Bratislava I ako na miestne príslušný súd, a to

z dôvodu, že navrhovateľ si uplatňuje voči odporcovi nárok na náhradu škody, ku ktorej

došlo pri výkone štátnej služby v Košiciach a v zmysle ust. je popri

všeobecnom súde odporcu na konanie príslušný aj súd v obvode ktorého došlo

ku skutočnosti, ktorá zakladá práva na náhradu škody, v danom prípade je preto miestne

príslušný Okresný súd Košice II. ...

Krajský súd v Bratislave podľa prejednal nesúhlas a námietku

proti postúpeniu veci a dospel k záveru, že nesúhlas Okresného súdu Bratislava I

a námietku navrhovateľa s postúpením veci treba považovať za nedôvodné. ...

Navrhovateľ v návrhu na začatie konania svoj uplatnený nárok kvalifikoval ako

nárok na náhradu škody, ktorá mu mala byť spôsobená tým, že ako hasič v štátnej službe

odpracuje každý týždeň 7 hodín nad zákonom stanovený a povolený rozsah pracovného

času. V zmysle zásady iura novit curia je pritom povinnosťou súdu uplatnený nárok

po právnej stránke správne posúdiť bez ohľadu na právny názor účastníka konania.

Krajský súd v Bratislave sa po oboznámení s obsahom spisu nestotožnil s názorom

navrhovateľa a Okresného súdu Bratislava I, že v danom prípad sa jedná o prípad náhrady

škody, pri ktorom môže účastník uplatniť svoje právo vybrať si medzi všeobecným súdom

odporcu ( Zák. práce) a súdom uvedeným v , prípadne aj medzi súdmi,

ktorých príslušnosť vyplýva z niektorého z dôvodov uvedených v .

V posudzovanom prípade je predmetom konania nárok navrhovateľa na uloženie

povinnosti odporcu poskytnúť navrhovateľovi 1095 hodín náhradného voľna do jedného

roka od právoplatnosti rozsudku, a in eventum zaviazať odporcu povinnosťou zaplatiť

navrhovateľovi peňažnú náhradu vo výške 35% zo sumy, ktorou je príslušná časť

navrhovateľovho služobného platu... Nárok navrhovateľa je nutné skutkovo a právne

posudzovať ako nárok vyplývajúci mu zo štátnej služby príslušníka Hasičského

a záchranného zboru , ktorý je (vrátane právnych vzťahov súvisiacich so vznikom, zmenami

a so skončením štátnej služby) upravenej v o Hasičskom

a záchrannom zbore v znení jeho zmien a doplnkov pri primeranom použití ustanovení

citovaných v prechodnom ustanovení Z.

z. (do znenia ktorého boli prebrané právne záväzné akty Európskej únie , vrátane Smernice

Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES zo 4. novembra 2003 o niektorých aspektoch

organizácie pracovného času).

Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že nárok navrhovateľa je nárokom

z trvajúcej štátnej služby príslušníka Hasičského a záchranného zboru, pri ktorom je

podstatným posúdenie, či bol odporca v období troch rokov pred podaním návrhu povinný

navrhovateľovi poskytnúť 1.095 hodín náhradného voľna, eventuálne, či mu je za rovnaké

obdobie povinný doplatiť peňažnú náhradu v doposiaľ riadne neurčenej výške (v návrhu

uvedenej vo výške 35% zo sumy, ktorou je príslušná časť navrhovateľovho služobného platu

za každú hodinu nad zákonom povolený limit), ktorý nie je možné právne kvalifikovať ako

nárok na náhradu škody vzniknutej v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním odporcu.»

Ústavný súd po dôslednom preskúmaní napadnutého uznesenia krajského súdu

konštatuje, že v ňom nie sú žiadne znaky arbitrárnosti, ktoré by nasvedčovali nesprávnosti

právnych záverov. Ak krajský súd uzavrel, že predmetom konania je nárok navrhovateľa na

uloženie povinnosti odporcu poskytnúť navrhovateľovi 1095 hodín náhradného voľna

do jedného roka od právoplatnosti rozsudku a vec nie je možné právne kvalifikovať ako

nárok na náhradu škody vzniknutej v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním odporcu,

a preto postúpenie veci Okresnému súdu Bratislava I ako miestne príslušnému podľa § 84

Okresným súdom Košice II bolo namieste, pričom svoje rozhodnutie náležite

odôvodnil a vysporiadal sa so všetkými námietkami sťažovateľa, postupoval ústavne

konformne.

Skutočnosť, že sťažovateľka sa s názorom krajského súdu nestotožňuje, nepostačuje

na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti napadnutého rozhodnutia majúceho

za následok porušenie základného práva podľa .

Ústavný súd pripomína, že jeho úlohou je ochraňovať ústavnosť (nie „obyčajnú“

zákonnosť) konania pred všeobecnými súdmi. Preto je povinnosťou ústavného súdu

rozlišovať medzi prípadmi, keď procesný postup priečiaci sa zákonu zároveň vyústi

do protiústavnosti a nespravodlivosti konania ako celku, a prípady, keď určitý procesný

postup – hoci by ho aj bolo možné osamotene (inkontextuálne) hodnotiť, a to výlučne

z formálneho pohľadu, ako postup contra legem – protiústavnosť konania nezaloží, tak ako

to je v danom prípade (m. m. ).

Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľa už po jej predbežnom

prejednaní odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa .

Na rámec uvedeného dáva ústavný súd do pozornosti okresného súdu, že je jeho

povinnosťou podrobne sa vysporiadať aj s námietkou vecnej príslušnosti vznesenou

žalovaným.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. mája 2016