Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 48/2021

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. februára 2021

v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Molnára, zo sudkyne Jany Laššákovej a sudcu

Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

, , t. č. v Ústave na výkon väzby , bytom

, zastúpeného advokátom JUDr. Daliborom Motyčkom,

Štefánikova trieda 52, Nitra, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 17

ods. 2 a 5 , práv podľa , 2 a 5 Listiny základných

práv a slobôd a práv podľa čl. 5 ods. 4 a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn.

z 10. septembra 2020 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého rozhodnutia a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

20. novembra 2020 doručená ústavná sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“),

ktorou namietal porušenie základných práv zaručených v a 5

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 8 ods. 1, 2 a 5 Listiny základných

práv a slobôd (ďalej len „listina“) a podľa čl. 5 ods. 4 a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu

v Žiline (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 10. septembra 2020 (ďalej len

„napadnuté uznesenie“).

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľovi bola uznesením

Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. zo 4. septembra 2020

ako obvinenému predĺžená lehota trvania väzby do 18. apríla 2021 pre (i) pokračovací

zločin neoprávneného zaobchádzania s látkami s anabolickým alebo iným hormonálnym

účinkom podľa , (ii) pre pokračovací obzvlášť závažný zločin

legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa a (iii) pre pokračovací

prečin ohrozovania zdravia závadnými potravinami a inými predmetmi. Sudca okresného

súdu v odôvodnení uznesenia uviedol, že sa stotožňuje s návrhom prokurátora, čo sa týka

dôvodov útekovej väzby podľa a preventívnej

väzby podľa .

3. Proti uzneseniu priamo po jeho vyhlásení podal sťažovateľ sťažnosť podľa § 185

a nasl. , ktorú prostredníctvom svojho obhajcu podaním z 9. septembra

2020 riadne odôvodnil, ale krajský súd napadnutým uznesením jeho sťažnosť zamietol.

Zároveň zamietol aj jeho návrh na nahradenie väzby písomným sľubom, písomnou zárukou

dôveryhodných osôb alebo nahradenie väzby dohľadom probačného a mediačného

úradníka.

4. Podľa sťažovateľa krajský súd rozhodol v rozpore s

o posúdení dôveryhodnosti osôb, ktoré poskytli za neho ako obvineného písomnú záruku,

ako aj v rozpore s o predĺžení trvania lehoty väzby v nadväznosti

na o dôvodoch väzby a v rozpore s princípmi hodnotenia

vykonaných dôkazov vo vzťahu k zaistenému skutkovému stavu, na základe čoho dospel

k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci.

5. Krajský súd ani predtým okresný súd sa v celom rozsahu nezaoberali skutkovými

tvrdeniami a logickou argumentáciou obhajcu sťažovateľa, ktorá vychádzala

zo zabezpečeného skutkového (dôkazného) stavu veci. Väzba nemá slúžiť na nezákonné

obmedzovanie osobnej slobody jednotlivca zabezpečenej základným ústavným právom ani

nemá predstavovať „predbežný“ trest za skutok, ktorý je iba v štádiu vyšetrovania, a to

všetko pri zachovaní princípu prezumpcie neviny.

6. Už len skutočnosť, že prvostupňový súd vo veci rozhodol doslova po 45 minútach

výsluchu a odvolací súd rozhodol v deň doručenia písomného vyhotovenia odôvodnenia

sťažnosti proti uzneseniu súdu prvého stupňa na súd, vzbudzuje podľa sťažovateľa

prinajmenšom pochybnosti o nestrannosti, spravodlivostí, náležitom objasnení a posúdení

skutkového a právneho stavu vecí pri zachovaní jeho základných ústavných práv

a principiálnych zásad trestného konania.

7. Súd je povinný skúmať všetky okolnosti daného prípadu, a práve z dôvodu

obmedzenia osobnej slobody ako najdôležitejšieho garantovaného práva

postupovať s výnimočnou odbornou starostlivosťou. Takéto rozhodovanie by nemalo

v rámci výkonu súdnej moci nadobudnúť iba charakter „formálneho rozhodnutia“ bez

zohľadnenia konkrétnych skutočností, tak ako sa to javí práve v tomto prípade. Týmto

v celom rozsahu zotrváva sťažovateľ na argumentácii svojho obhajcu.

8. Samotné odôvodnenie napádaného uznesenia vychádza z neurčitých

a vyfabulovaných tvrdení, resp. domnienok, ktoré môžu fiktívne nastať, avšak žiadna

z takýchto domnienok nemá podklad už vo vykonanom dokazovaní, a preto je jeho väzba

nezákonná. Každé väzobné stíhanie obvineného musí obligatórne počas celého svojho

trvania spĺňať okrem iného aj materiálnu podmienku, ktorou je existencia kvalifikovaného

podozrenia zo spáchania skutku, za ktorý je vznesené obvinenie, podporované vykonaným

dokazovaním. Po dlhoročnom vyšetrovaní za súčinnosti zahraničných orgánov nebolo

zistené, či vôbec mal sťažovateľ vykonávať trestnú činnosť, ktorá sa mu kladie za vinu, a ak

áno, akým spôsobom, v akom období, v akom rozsahu, a taktiež nie je známa otázka výšky

údajne vzniknutej škody, resp. príjmu z trestnej činnosti. Závery o spáchaní trestného činu

vo forme organizovanej skupiny boli zisteným skutkovým stavom, ako aj výpoveďami

svedkov a spoluobvinených v celom rozsahu popreté a vyvrátené.

9. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom vyslovil, že

jeho v bode 1 označené práva napadnutým uznesením porušené boli. Súčasne požaduje, aby

napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec krajskému súdu na ďalšie konanie s tým, aby

prikázal krajskému súdu následne sťažovateľa neodkladne prepustiť z väzby na slobodu.

Požaduje aj náhradu trov právneho zastúpenia v sume 450,29 €.

II.

Relevantná právna úprava

10. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

11. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

12. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov a o ich bezúhonnosti ustanoví zákon. Týmto

o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“).

13. Podľa ústavný súd návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak.

14. Podľa ústavný súd môže na

predbežnom prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie

konania, ktorý je zjavne neopodstatnený.

15. Predmetom ústavnej sťažnosti je namietané porušenie základných práv

zaručených v čl. 17 ods. 2 a 5 a práv zaručených v čl. 8 ods. 1, 2 a 5 listiny a v čl. 5 ods. 4

a čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením krajského súdu z dôvodov uvedených

v bodoch 4 až 8.

16. Podľa ( listiny) osobná sloboda sa zaručuje.

Podľa ( listiny) nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť

slobody inak, ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť

slobody len pre neschopnosť dodržať zmluvný záväzok.

Podľa ( listiny) do väzby možno vziať iba z dôvodov

a na čas ustanovený zákonom a na základe rozhodnutia súdu.

17. Podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru každý, kto bol pozbavený slobody zatknutím alebo

iným spôsobom, má právo podať návrh na konanie, v ktorom by súd urýchlene rozhodol

o zákonnosti jeho pozbavenia slobody a nariadil prepustenie, ak je pozbavenie slobody

nezákonné.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

18. Podľa obvinený môže byť vzatý do väzby len

vtedy, ak doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté

trestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky trestného činu, sú dôvody na podozrenie, že tento

skutok spáchal obvinený a z jeho konania alebo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva

dôvodná obava, že

a) ujde alebo sa bude skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu, najmä

ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, ak nemá stále bydlisko alebo ak mu hrozí vysoký

trest,...

c) bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil, alebo

vykoná trestný čin, ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil.

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

III.A K namietanému porušeniu základného práva na osobnú slobodu

zaručeného v , 2 a 5 (, 2 a 5 listiny) a práva na slobodu

a bezpečnosť zaručeného v čl. 5 ods. 4 dohovoru

19. Sťažovateľ namieta porušenie jemu a dohovorom garantovaného

základného práva na osobnú slobodu, ktorého sa mal dopustiť krajský súd napadnutým

uznesením tak, že napriek neexistencii priameho dôkazu o sťažovateľovej účasti na páchaní

stíhanej trestnej činnosti, a teda absencii dôvodnosti jeho trestného stíhania ako materiálnej

podmienky väzby, sťažnostný súd zamietol jeho opravný prostriedok proti uzneseniu

okresného súdu sp. zn. zo 4. septembra 2020, ktorým mu ako obvinenému

bola predĺžená lehota trvania väzby do 18. apríla 2021. Nereagoval na všetky námietky

sťažovateľa uvedené v jeho opravnom prostriedku, čo malo spôsobiť nedostatočnú

odôvodnenosť a arbitrárnosť napadnutého uznesenia krajského súdu.

20. Ústavný súd vo svojej judikatúre k viackrát uviedol, že

vo vzťahu k väzbe obsahuje také práva, akými sú napríklad právo byť vo väzbe len

zo zákonného dôvodu a na základe rozhodnutia sudcu alebo súdu; právo podať návrh

na konanie, v ktorom by súd neodkladne alebo urýchlene rozhodol o zákonnosti väzby

a nariadil prepustenie, ak je táto nezákonná; právo nebyť vo väzbe dlhšie ako po dobu

nevyhnutnú, resp. primeranú dobu alebo byť prepustený počas konania, pričom prepustenie

môže byť podmienené zárukou (, ). Z vyplýva

neodmysliteľná súvislosť medzi väzobným dôvodom uvedeným v zákone a rozhodnutím

sudcu alebo súdu, a to nielen pri rozhodnutiach o vzatí do väzby, ale aj počas ďalšieho

trvania väzby. Zákonnosť väzby je zároveň determinovaná aj skutkovými okolnosťami,

ktoré by svojou podstatou mali dať ratio decidendi (nosné dôvody) na uplatnenie vhodného

zákonného ustanovenia. S touto konštatáciou úzko súvisí aj obsah základného práva podľa

, z ktorého vyplýva oprávnenie konkrétnej osoby na preskúmanie

okolností svedčiacich pre a proti väzbe, ale zároveň aj povinnosť súdu rozhodnúť na

základe konkrétnych skutočností, a nie na základe abstraktnej úvahy (obdobne III. ÚS

271/07).

21. Z ustálenej judikatúry ústavného súdu ďalej vyplýva, že právomoc ústavného

súdu vo vzťahu k rozhodovaniu všeobecných súdov vo väzobných veciach je daná len

na preskúmanie dôvodu a spôsobu obmedzenia osobnej slobody, t. j. či proti osobe, ktorá sa

berie do väzby, bolo vznesené obvinenie, rozhodnutie o väzbe sa odôvodnilo aj skutkovými

okolnosťami, o väzbe rozhodoval súd, obvinený bol vzatý a držaný vo väzbe len na čas

dovolený zákonom, resp. konkrétnym rozhodnutím väzobného súdu o predĺžení väzby.

22. Ústavný súd pripomína, že v prípadoch namietajúcich porušenie základného

práva na osobnú slobodu je obzvlášť zdržanlivý. Ústavný súd musí uplatniť určitú revíznu

právomoc, avšak bez toho, aby sám hodnotil skutočnosti, ktoré viedli všeobecný súd

k tomu, že uprednostnil určité rozhodnutie pred iným. Jeho úlohou ako nezávislého súdneho

orgánu ochrany ústavnosti ( ) je preskúmať zlučiteľnosť opatrenia, ktorým je

jednotlivec pozbavený slobody, s alebo príslušnou medzinárodnou zmluvou

o ľudských právach a základných slobodách, nie však konať ako všeobecný súd tretej alebo

štvrtej inštancie; takéto konanie by bolo porušením obmedzenia, ktoré vyplýva z rozdelenia

ústavnej ochrany základných práv alebo slobôd medzi všeobecné súdy a ústavný súd

v (). Do obsahu právomoci ústavného súdu teda v zásade

nepatrí preskúmať postup (hodnotenie) všeobecných súdov, ktorý viedol k záveru

o existencii zákonného dôvodu na vzatie do väzby, resp. na predĺženie lehoty trvania väzby.

Tento postup môže preskúmať len opravný súd v riadnom inštančnom postupe, ktorý je

uspôsobený na preskúmanie obsahu trestného spisu, súvisiacich listín, podaní obvineného

a prípadne aj ďalších dôkazov (), čo sa aj v danej veci stalo.

23. Základné právo podľa vo svojom znení odkazuje na zákon,

a preto pri posudzovaní otázky jeho rešpektovania alebo porušenia musí brať ústavný súd

do úvahy zákonnú úpravu a jej aplikáciu príslušným orgánom, pričom v prípade zistenia

závažného porušenia zákonnosti ide aj o porušenie ústavnosti (). Rovnako aj

z vyplýva, že do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený

zákonom. Príslušná zákonná úprava obsiahnutá predovšetkým v je tak

integrálnou súčasťou ústavného rámca zaručenej osobnej slobody ().

24. Z hľadiska uvedených téz ústavný súd pristúpil k preskúmaniu napadnutého

uznesenia krajského súdu (ako aj priložených príloh k ústavnej sťažnosti), ktorý vo vzťahu

k osobe sťažovateľa okrem iného v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že z pohľadu

zisťovania existencie materiálnych podmienok väzby nedošlo od ostatného rozhodovania

o osobnej slobode sťažovateľa (uznesením krajského súdu sp. zn. z 9. júna

2020) k žiadnej takej zmene skutočností týkajúcich sa väzby, ktoré by mali za následok jeho

prepustenie na slobodu. Krajský súd konštatoval, že dosiaľ vykonané dôkazy nasvedčujú

existencii dôvodnosti podozrenia, že žalovaného skutku sa mohol dopustiť sťažovateľ,

ktorého činnosť presahovala aj do zahraničia, kde si vybudoval obchodné vzťahy, preto

nebolo vylúčené v prípade jeho prepustenia z väzby na slobodu, že by mohol opustiť

územie Slovenskej republiky, a tak sa stať pre trestné konanie nezastihnuteľným a následne

aj nepostihnuteľným.

25. Pri skúmaní väzobných dôvodov krajský súd dospel k záveru, že u sťažovateľa

pretrvávali až dva dôvody väzby podľa a ,

a v tomto smere si aj osvojil odôvodnenia predchádzajúcich rozhodnutí sťažnostného súdu

v danej veci (okrem uvádzaného uznesenia sp. zn. z 9. júna 2020, predtým

ešte sp. zn. z 12. marca 2020), ktorých závery týkajúce sa existencie

dôvodov útekovej a preventívnej väzby sťažovateľa sa podľa krajského súdu nezoslabili

a nedošlo k ich pominutiu.

26. Krajský súd tiež poznamenal, že v prípade prepustenia sťažovateľa z väzby

na slobodu reálne hrozí, že by sa mohol správať tak, ako to predpokladá ustanovenie § 71

ods. 1 [písm. a) a c)] a zaisťovacím inštitútom väzby sa mu zabránilo

v takomto konaní.

27. Krajský súd neopomenul pripomenúť, že doteraz vykonaná väzba od 18. februára

2020 s poukazom na skutkové a právne okolnosti v trestnej veci v súčasnom štádiu konania

v prípade sťažovateľa nepresiahla nevyhnutnú dobu jej trvania z hľadiska jej dĺžky (s. 20).

28. Z hľadiska sťažovateľom požadovanej ústavnoprávnej ochrany v danej veci je

podstatným, že aj ďalšie výroky rozhodnutia krajského súdu (zamietnutie návrhov

na nahradenie väzby prevzatím záruky dôveryhodnými osobami, nahradenie väzby

písomným sľubom alebo nahradenie väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka)

majú tiež primeranú oporu v jeho odôvodnení na s. 21 až s. 22. Ústavný súd poznamenáva,

že pre vyslovenie namietaného porušenia označených práv nestačí subjektívny názor

sťažovateľa o ich porušení, ale k takémuto porušeniu práv aj reálne musí dôjsť. Pri svojej

rozhodovacej činnosti ústavný súd opakovane vyslovil, že skutočnosť, že sťažovateľ sa

s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej

neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti tohto názoru a nezakladá ani oprávnenie ústavného

súdu nahradiť jeho právny názor svojím vlastným ().

29. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu verejnej moci (všeobecného súdu) nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho

základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to pre nedostatok vzájomnej

príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu verejnej moci a základným právom

alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne

neopodstatnenú možno preto považovať ústavnú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní

ktorej ústavný súd nezistil možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie (napr.

rozhodnutia , , , , ,

).

30. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia krajského súdu z uvedených hľadísk

ústavný súd konštatuje, že v danom prípade sa pred ústavným súdom nepreukázala

neoprávnenosť rozhodnutia o predlžení väzby sťažovateľa. Námietky sťažovateľa

v ústavnej sťažnosti v žiadnom prípade nedosahujú ústavný rozmer, ktorý by si prípadne

zasluhoval ingerenciu ústavného súdu.

31. Preto ústavný súd považoval ústavnú sťažnosť v tejto časti za zjavne

neopodstatnenú, na základe čoho ju podľa psím. g)

odmietol.

III.B K namietanému porušeniu práva na spravodlivé súdne konanie

zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru

32. K namietanému porušeniu práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6

ods. 1 dohovoru ústavný súd poznamenáva, že rozhodovacia činnosť Európskeho súdu

pre ľudské práva jednoznačne vymedzila záver, že záruky čl. 6 dohovoru sa v „trestných“

veciach týkajú len konaní, v ktorých sa rozhoduje o „oprávnenosti“ obvinenia („bien-

fondé“), a nevzťahujú sa na mnohé konania súvisiace s trestným stíhaním, ktorých

predmetom nie je rozhodovanie o oprávnenosti obvinenia, t. j. rozhodovanie o vine a treste.

Režimu čl. 6 dohovoru teda nepodlieha (okrem iného) rozhodovanie o väzbe (Neumeister

c. Rakúsko z 26. 6. 1968 a Matznetter c. Rakúsko z 10. 11. 1969). Procesné garancie

pri súdnej kontrole väzby poskytuje čl. 5 ods. 3 a 4 dohovoru.

33. V rámci konania o väzbe preto nemôže dôjsť k porušeniu čl. 6 ods. 1 dohovoru,

keďže túto oblasť ochrany práv upravuje vo svojich ustanoveniach , ako aj

dohovoru (napr. , ).

34. S prihliadnutím na uvedené ústavný súd rozhodol podľa § 56 ods. 2 písm. g)

o odmietnutí ústavnej sťažnosti sťažovateľa aj v časti namietaného

porušenia práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti,

pretože tento článok nemá príčinné uplatnenie v okolnostiach doterajšieho sťažovateľovho

väzobného stíhania, ktoré boli predmetom rozhodovania krajského súdu v napadnutom

uznesení, ktorého ústavnú udržateľnosť podrobil ústavný súd len vo vzťahu k namietanému

porušeniu , resp. listiny a dohovoru.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. februára 2021

Peter Molnár

predseda senátu