Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 68/2021

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. februára 2021

predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

, zastúpeného advokátkou JUDr. Melániou Knopovou,

MBA, Štúrova 20, Košice, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 46

ods. 1 a a práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Nitre

sp. zn. z 19. októbra 2020 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Skutkový stav a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

15. januára 2021 doručená ústavná sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie

základných práv podľa a (ďalej len

„ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd rozsudkom Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

z 19. októbra 2020 (ďalej len „napadnutý rozsudok“).

2. Z ústavnej sťažnosti a príloh k nej pripojených vyplýva, že sťažovateľ podal

na krajskom súde správnu žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Sociálnej

poisťovne – ústredia č. 24663-2/2017-BA z 29. mája 2017 (ďalej len „rozhodnutie sociálnej

poisťovne“). Rozhodnutím sociálnej poisťovne bolo zamietnuté odvolanie sťažovateľa proti

rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočky Levice č. 700-1310976516-GC04/16

zo 16. augusta 2016, ktorým bolo sťažovateľovi predpísané povinné poistné v celkovej

sume 5 817,98 € za obdobie od augusta 2014 do júna 2016.

3. Sťažovateľ v správnom konaní namietal, že ukončil živnosť ako samostatne

zárobkovo činná osoba, podal odhlášku 4. augusta 2014 a k tomuto dňu bolo zrušené aj jeho

povolenie prevádzkovať zdravotnícke zariadenie v odbore všeobecného lekárstva, a preto

k uvedenému dátumu zaniklo povinné dôchodkové a nemocenské poistenie. Sťažovateľ

zároveň uviedol, že ako držiteľ licencie na výkon odborného zástupcu v odbore

všeobecného lekárstva mal od 1. mája 2014 uzatvorenú pracovnú zmluvu s poskytovateľom

zdravotnej starostlivosti.

4. Krajský súd napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) sťažovateľovu žalobu

zamietol. Podstata zamietnutia žaloby bola v tom, že „správny orgán žalovaného rozhodol

o zániku povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia k 08. 08. 2016

vzhľadom na zánik oprávnenia na vykonávanie činnosti - licencie na výkon samostatnej

zdravotníckej praxe č. LI A/NR/1304/06 k 08. 08. 2016. Žalobcovi ako SZČO vyplývala táto

povinnosť priamo zo zákona odvádzať poistné a príspevky v lehote splatnosti a v správnej

výške a spôsobom ustanoveným zákonom, v znení neskorších predpisov, a tieto príspevky

neodvádzal vôbec.“.

5. Sťažovateľ sa s argumentmi krajského súdu nestotožnil a v ústavnej sťažnosti

predostrel vlastné posúdenie skutkového a právneho stavu. Napadnutý rozsudok považuje

za nezákonný a nepreskúmateľný.

6. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho ústavnej sťažnosti rozhodol nálezom:

„Základné právo... podľa a podľa článku č. 6 ods. 1 vety prvej

Dohovoru... rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. zo dňa 19.10.2020

porušené bolo.

Základné právo...podľa rozsudkom

Krajského súdu v Nitre... porušené bolo.

Rozsudok Krajského súdu v Nitre... sa zrušuje a vec sa vracia...“

II.

Relevantná právna úprava

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním, o postavení jeho sudcov a ich bezúhonnosť ustanoví zákon. Týmto zákonom je

o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

9. Podľa ústavný súd každý návrh na začatie

konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd

zisťuje, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie.

10. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) podľa § 42 ods. 2 písm. f), g), q), r), t) alebo písm. v), ktorý je zjavne

neopodstatnený.

11. Podľa ak o ochrane základných práv

a slobôd sťažovateľa vo veci, ktorej sa ústavná sťažnosť týka, je príslušný rozhodovať iný

súd, ústavný súd uznesením ústavnú sťažnosť odmietne pre nedostatok právomoci na jej

prerokovanie.

III.

Ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu a posúdenie veci

ústavným súdom

12. Sťažovateľ ako jednu z príloh k ústavnej sťažnosti priložil aj kasačnú sťažnosť

proti napadnutému rozsudku. Ústavný súd dopytom overil, že sťažovateľ doručil krajskému

súdu kasačnú sťažnosť 15. decembra 2020.

13. Bez potreby bližších doktrinálnych záverov k označeným ústavným právam

sťažovateľa alebo citovania právnych záverov krajského súdu je potrebné konštatovať,

že ústavnú sťažnosť je potrebné odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci ústavného súdu

na jej prerokovanie.

14. Z vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv

a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných

súdov je založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný

súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne, t. j. na princípe subsidiarity.

Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu

základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd pri uplatňovaní svojej právomoci vychádza

zo zásady, že ukladá všeobecným súdom chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť,

a preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a uplatní sa až vtedy, ak nie je daná

právomoc všeobecných súdov (m. m. ). Ústavný súd v systéme ochrany

základných práv a slobôd predstavuje ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý sa

uplatní až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa

na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu

subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 132 ods. 1 zákona

o ústavnom súde (, , ). Zásada subsidiarity

reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie zásahov ústavného súdu do právomoci

všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní o sťažnosti preskúmavané

().

15. Sťažovateľ podal proti napadnutému rozsudku krajského súdu kasačnú sťažnosť,

o ktorej bude v rámci odvolacieho konania rozhodovať Najvyšší súd Slovenskej republiky

(ďalej len „najvyšší súd“).

16. Súčasťou doterajšej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktorého

vyčerpanie všetkých opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov,

ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje

a na použitie ktorých je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných právnych predpisov,

neznamená samotné podanie oprávnenou osobou, ale až rozhodnutie o ňom príslušným

orgánom (, ).

17. V zmysle už popísaných východísk možno hodnotiť, že právny poriadok

Slovenskej republiky poskytuje sťažovateľovi účinný právny prostriedok ochrany

základných práv a slobôd, ktorý sťažovateľ aj využil (t. j. podal kasačnú sťažnosť).

Inak povedané, v tejto chvíli sa ústavná sťažnosť podaná ústavnému súdu javí byť

predčasne podanou, keďže existuje iný orgán verejnej moci (najvyšší súd) oprávnený

poskytnúť ochranu základným právam a slobodám sťažovateľa.

18. Ústavný súd uzatvára, že prijatím ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie by došlo

k vzniku ústavne neakceptovateľného stavu, keď by v zásade o rovnakej veci rozhodovali

paralelne viaceré orgány súdneho typu – najvyšší súd a ústavný súd ( m. m. ,

, ). Išlo by o taký stav, ktorý je v právnom štáte

neaprobovateľný, pretože by mohol viesť k rozdielnym rozhodnutiam v rovnakej veci, čo by

malo negatívne (a len ťažko odstrániteľné) dôsledky na právnu istotu, ktorá tvorí integrálnu

súčasť princípov právneho štátu (m. m. ).

19. Ústavný súd sa v daných okolnostiach musel zaoberať aj úvahou, aké dôsledky

bude mať pre sťažovateľa prípadné posúdenie kasačnej sťažnosti s negatívnym výsledkom.

Pre tento prípad ústavný súd, majúc na zreteli účel základného práva na súdnu ochranu

zaručeného , konštatuje, že v prípade procesného rozhodnutia

najvyššieho súdu o dovolaní bude lehota na podanie ústavnej sťažnosti ústavnému súdu

považovaná za zachovanú aj vo vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu

krajského súdu ( in fine ).

20. Vzhľadom na už uvedené skutočnosti sa ústavný súd ústavnou sťažnosťou proti

napadnutému rozsudku krajského súdu meritórne nezaoberal, ale podľa zásady

ratio temporis ju odmietol podľa § 132 ods. 1 v spojení s § 56 ods. 2 písm. a) zákona

o ústavnom súde.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. februára 2021

Peter Molnár

predseda senátu