Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 144/2021

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-24

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. februára 2021

v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla (sudca spravodajca) a zo sudcov

Petra Straku a Martina Vernarského predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

, , , zastúpenej

advokátom JUDr. Petrom Konvičným, Rázusova 1, Košice, vo veci namietaného porušenia

jej základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa Slovenskej

republiky, základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 38

ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, základného práva na ochranu rodičovských práv

podľa , práva na rovnosť medzi rodičmi

podľa čl. 5 protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

a základného práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života podľa čl. 19

ods. 2 a podľa a 2 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom

pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“)

bola 27. novembra 2020 doručená ústavná sťažnosť ,

, (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom

JUDr. Petrom Konvičným, Rázusova 1, Košice, vo veci namietaného porušenia

jej základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“),

základného práva na ochranu rodičovských práv podľa , práva

na rovnosť medzi rodičmi podľa čl. 5 protokolu č. 7 k dohovoru a základného práva

na rešpektovanie súkromného a rodinného života podľa a podľa

ods. 1 a 2 dohovoru postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté konanie“).

2. Návrhom podaným na okresnom súde 13. marca 2017 sa otec maloletého

(maloletý sa narodil v roku domáhal úpravy práv a povinností k maloletému,

pričom účastníčkou tohto konania je i sťažovateľka, ktorá je jeho matkou. Rodičia

maloletého prestali žiť v spoločnej domácnosti a matka spolu s maloletým odišla

z do domácnosti svojich rodičov neďaleko . Nezhody týkajúce

sa maloletého riešili v priebehu konania návrhmi na nariadenie neodkladných opatrení.

Ich prvé protichodné návrhy boli zamietnuté. Až uznesením z 13. septembra 2017 v spojení

s uznesením krajského súdu z 20. decembra 2017 bol maloletý dočasne zverený

do starostlivosti otca. Následne bol zamietnutý návrh matky z apríla 2018 na zmenu

tohto rozhodnutia. V októbri 2018 bol na návrh matky upravený styk matky s maloletým.

Okrem toho súd vydal ďalšie neodkladné opatrenia, ktoré sa týkali umiestnenia maloletého

v predškolskom zariadení a vykonania operačných zákrokov. V priebehu konania došlo

medzi rodičmi za prítomnosti maloletého ku konfliktu, pričom tento konflikt

každý z rodičov interpretoval svojím spôsobom, no u maloletého to viedlo k narušeniu

jeho vzťahu s matkou. Maloletý začal sťažovateľku ako svoju matku odmietať.

V auguste 2018 bolo nariadené znalecké dokazovanie, pričom znalec posudok podal

vo februári 2019. Znalec reprodukoval vyjadrenia maloletého o tom, že maloletý na matku

reaguje odmietavo a nechce sa s ňou stretávať bez prítomnosti otca, u ktorého sa cíti

bezpečne s tým, že vzťah s matkou sa môže zlepšiť. Okresný súd rozhodol rozsudkom

zo 4. júla 2019 tak, že maloletého zveril do osobnej starostlivosti otca a upravil styk matky

s maloletým.

3. Proti rozsudku okresného súdu podali obaja rodiča odvolanie,

o ktorom bolo rozhodnuté tak, že rozsudok okresného súdu bol uznesením krajského súdu

zo 6. mája 2020 zrušený. Odvolací súd zásadne nespochybnil správnosť rozhodnutia

okresného súdu, no dospel k záveru, že ďalší postup súdu vrátane dokazovania

treba zamerať na možnosť obnovenia vzťahu matky s maloletým. Na ten účel má okresný

súd nariadiť psychologickú intervenciu v rodine prostredníctvom výchovného opatrenia

v špecializovanom zariadení s cieľom sfunkčnenia komunikácie rodičov. Na podklade

sledovania výsledkov výchovného opatrenia má okresný súd znova rozhodnúť.

Okrem toho krajský súd apeloval na matku, aby upustila od riešenia konfliktu medializáciou

a korigovala svoje správanie podľa odporúčaní odborníkov tak, aby došlo k obnoveniu

jej vzťahu s maloletým.

4. Po vrátení veci z krajského súdu sa na okresnom súde uskutočnilo

10. decembra 2020 pojednávanie, na ktorom súd nariadil neodkladné opatrenie,

z ktorého je zrejmé, že matka maloletého sa má stretávať s maloletým bez prítomnosti otca

v Centre pre deti a rodiny v kde aktuálne žije. Obaja rodičia sa vzdali práva

podať odvolanie proti uzneseniu o nariadení neodkladného opatrenia.

II.

5. Podľa sťažovateľky súd postupuje neefektívne, keď vo veci uskutočnil len pár

pojednávaní s veľkým časovým odstupom. Sťažovateľka namieta aj samotný postup súdu

v konaní, konkrétne, že súd počas konania nedoručoval jej právnemu zástupcovi všetky

podania, neakceptoval žiadne jej dôkazy, odmietol doplniť dokazovanie, nesnažil

sa ani o nápravu údajne narušeného vzťahu medzi ňou a maloletým. Okrem toho namietla,

že rozsudok okresného súdu jej bol doručený až po troch mesiacoch od jeho vyhlásenia.

Sťažovateľka tvrdí, že takéto konanie súdu vyvoláva dôvodnú obavu, že súd nekonal

nestranne, nezávisle a predovšetkým nie v najlepšom záujme maloletého dieťaťa,

ale svojimi postupmi a rozhodnutiami cielene zvýhodňoval otca.

6. K styku s maloletým sťažovateľka uvádza, že aj napriek jej maximálnej snahe

nie je jej umožnená realizácia styku s maloletým. Prostredníctvom viacerých návrhov

na nariadenie neodkladného opatrenia sa snažila o zmenu dočasnej osobnej starostlivosti.

Tým, že do dnešného dňa nie je právoplatne rozhodnuté, resp. sťažovateľka nemá možnosť

osobného kontaktu s maloletým, sa vytvára faktický predpoklad pre cielené zverenie

maloletého do osobnej starostlivosti otca. Sťažovateľka je toho názoru, že týmto postupom

súdu dochádza tiež k priamemu zásahu do jej súkromného a rodinného života.

7. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd vydal nález, ktorým vysloví porušenie

označených práv, prizná jej finančné zadosťučinenie 30 000 eur a náhradu trov konania.

III.

8. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa ( listiny), ktoré je svojím obsahom zhodné s právom

na prerokovanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. K odstráneniu tohto stavu dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu

(). Porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov sa skúma s ohľadom na okolnosti prípadu z pohľadu (i) právnej a faktickej

zložitosti veci, (ii) správania účastníka a (iii) postupu súdu ().

Okrem toho sa prihliada aj na význam sporu pre sťažovateľa (). Samotná dĺžka

konania, ktorá je dôsledkom úkonov účastníkov alebo ich nečinnosti, nie je dôvod

na vyslovenie zbytočných prieťahov v prípade, keď súd o procesných návrhoch sťažovateľa

konal a rozhodoval bez zbytočných prieťahov (napr. ).

9. Čo sa týka faktickej zložitosti veci a postupu súdu, treba uviesť, že okresný súd

opakovane rozhodoval o návrhoch oboch rodičov na nariadenie neodkladných opatrení,

či už v otázke zverenia maloletého do starostlivosti toho-ktorého rodiča, zmene

predškolského zariadenia, zdravotnej starostlivosti alebo o úprave styku s maloletým.

Okresný súd nebol nečinný, naopak, bol zaťažený návrhmi oboch rodičov, ktorí neboli

schopní riešiť dohodou ani základné otázky starostlivosti o maloletého. Skutková zložitosť

veci bola určená i tým, že stav veci sa menil, keďže maloletý bol na začiatku konania

vo faktickej starostlivosti matky, následne v starostlivosti otca a napokon maloletý odmietal

stretávanie sa so sťažovateľkou. Konanie si vyžiadalo rozsiahle dokazovanie vrátane

nariadenia znaleckého dokazovania.

10. Čo sa týka konania sťažovateľky, je zrejmé, že v priebehu konania boli rodičia

smerovaní k odbornej spolupráci (mediácia, psychologická intervencia)

a k tomu, aby sa na tejto intervencii zúčastňovali dobrovoľne, uvedomujúc si jej ciele

a prínos pre zlepšenie ich vzťahov v prospech maloletého. Tieto opatrenia však neviedli

k náprave a odporúčané opatrenia neboli úspešné. K tomu prispelo i to, že rodičia

postupovali bez nadväznosti na celkovú situáciu a spoluprácu s druhým rodičom.

Z jednotlivých navrhovaných procesných úkonov oboch strán je zrejmé, že svojím

kontradiktórnym ponímaním konania o úpravu práv a povinností k maloletému,

v ktorom zdôrazňovali svoj pohľad na vzájomné konflikty, prispeli k predĺženiu konania.

11. Čo sa týka významu sporu pre sťažovateľku, je zrejmé, že tento vyplýva

z možnosti realizácie jej vzťahu s maloletým synom, či už v rovine osobnej starostlivosti,

striedavej osobnej starostlivosti alebo pravidelného styku v prípade zverenia maloletého

do starostlivosti inej osoby. V tomto prípade však primárne nejde o záujem

na tom, aby bola vec čo najskôr právoplatne skončená, ale predovšetkým na tom, aby počas

celého štádia rodičovského konfliktu, ktorý môže presahovať rámec viacerých konaní,

orgány súdnej moci konali tak, aby sa vzťah rodiča s maloletým realizoval v súlade

so záujmom dieťaťa. K tomu v namietanom konaní došlo, keďže okresný súd priebežne

rozhodoval o návrhoch rodičov na nariadenie rôznych neodkladných opatrení,

ktorými upravoval ich práva a povinnosti v závislosti od konkrétnych pomerov a postojov

maloletého.

12. Vychádzajúc z týchto zistení, treba dospieť k záveru, že v napadnutom konaní

nedošlo k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa

(čl. 38 ods. 2 listiny) a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Rovnako z týchto zistení nemožno

dospieť k záveru, že by došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na súdnu ochranu

podľa , keďže o právach sťažovateľky sa ďalej koná.

13. Sťažovateľka sa ďalej domáhala porušenia svojho práva na rovnosť

medzi rodičmi podľa čl. 5 protokolu č. 7 k dohovoru, podľa ktorého pri uzavieraní

manželstva, za jeho trvania a pri rozvode majú manželia rovnaké práva a povinnosti

občianskoprávnej povahy medzi sebou a vo vzťahu ku svojim deťom,

pričom toto ustanovenie nebráni štátom prijať opatrenia, ktoré sú nevyhnutné v záujme detí.

Už z textu článku vyplýva, že ochrana podľa tohto článku sa vzťahuje iba na vzťahy

manželov, a preto sa ho nemôžu dovolávať osoby, ktoré v manželskom zväzku neboli

(Kaijalainen proti Fínsku, rozhodnutie ESĽP z 12. apríla 1996 č. 24671/94),

tak ako to je v tomto prípade.

14. Sťažovateľka ďalej namietala porušenie svojho základného práva podľa čl. 41

ods. 4 , podľa ktorého starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú

právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť s tým, že práva rodičov možno obmedziť

a maloleté od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona;

základného práva podľa , podľa ktorého každý má právo na ochranu

pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života a práva podľa čl. 8

ods. 1 a 2 dohovoru, podľa ktorého každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného

a rodinného života, obydlia a korešpondencie a štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva

zasahovať okrem vymedzených prípadov.

15. Porušenie týchto práv sťažovateľka osobitne nediferencovala a v podstate

ich zdôvodňovala doterajším priebehom právoplatne neskončeného konania na okresnom

súde s tým, že podstata porušenia spočíva v tom, že jej nie je maloletý syn zverený

do osobnej starostlivosti, respektíve nie je jej umožnený styk s ním. Tento stav

však nie je výsledkom doterajších súdnych rozhodnutí a postupov, ale tým, že maloletý

v priebehu konania začal žiť v domácnosti otca a následne sťažovateľku začal odmietať.

Napriek tomu okresný súd styk matky s maloletým upravil nielen neodkladným opatrením,

ale aj rozsudkom, pričom sťažovateľku nabádal, aby zvažovala intenzitu a formu realizácie

kontaktu s maloletým bez toho, aby ho vystavovala nepríjemným a stresujúcim situáciám.

Takisto krajský súd v rozhodnutí apeluje na matku, aby korigovala svoje správanie

a rešpektovala odporúčania odborníkov s cieľom obnovenia jej vzťahu s maloletým.

Okrem toho je zrejmé, že aj rozhodnutie krajského súdu, ktorým bolo zrušené rozhodnutie

okresného súdu, primárne sleduje vytvorenie podmienok na to, aby došlo k obnoveniu

vzťahu sťažovateľky s jej maloletým synom. To následne viedlo k poslednému rozhodnutiu

okresného súdu o neodkladnom opatrení, ktorým bol konsenzuálne (vzdanie sa odvolania

proti uzneseniu) upravený styk sťažovateľky s maloletým.

16. Z uvedeného je preto zrejmé, že v doterajších postupoch okresného súdu zjavne

nedošlo k porušeniu sťažovateľkou označených základných práv. Preto je ústavná sťažnosť

sťažovateľky zjavne neopodstatnená a ústavný súd ju podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona

č. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov na predbežnom prerokovaní odmietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. februára 2021

Robert Šorl

predseda senátu