Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 429/2020
PDF · 304.28 KB
No categories available
III. ÚS 429/2020
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. februára 2021
v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla (sudca spravodajca) a zo sudcov
Petra Straku a Martina Vernarského v konaní o ústavnej sťažnosti obchodnej spoločnosti
Baucona, s. r. o., Hliny 1412, Považská Bystrica, IČO 47 599 162, zastúpenej advokátom
Mgr. Tomášom Dragulom, advokát, Centrum 23, Považská Bystrica, vo veci namietaného
porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Banská Bystrica v konaní
vedenom pod sp. zn. 11 Ek 77/2020 o návrhu na zastavenie exekúcie takto
rozhodol:
Ústavnej sťažnosti obchodnej spoločnosti Baucona, s. r. o., n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením
č. k. III. ÚS 429/2020-8 z 12. novembra 2020 prijal podľa § 56 ods. 5 zákona
č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie
konanie ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti Baucona, s. r. o., Hliny 1412,
Považská Bystrica, IČO 47 599 162 (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom
Mgr. Tomášom Dragulom, advokát, Centrum 23, Považská Bystrica, vo veci namietaného
porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Banská
Bystrica (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 11 Ek 77/2020 (ďalej len
„napadnuté konanie“).
2. Proti sťažovateľke ako povinnej bolo začaté exekučné konanie. Sťažovateľka
27. januára 2020 podala návrh na zastavenie exekúcie. Keďže jej bol exekútorom
zablokovaný podnikateľský účet v banke, rozhodnutie priebežne telefonicky urgovala.
To však k rozhodnutiu neviedlo, preto 14. augusta 2020 podala sťažnosť predsedovi súdu.
Vyšší súdny úradník o návrhu sťažovateľky rozhodol uznesením z 19. augusta 2020 tak,
že sčasti o zaplatenie istiny 1 000 eur bola exekúcia zastavená a vo zvyšku bol návrh
sťažovateľky na zastavenie zamietnutý. Proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka podala
sťažovateľka 25. augusta 2020 sťažnosť, o ktorej sudca rozhodol 24. novembra 2020.
II.
3. Podľa sťažovateľky prieťahmi v napadnutom konaní došlo k porušeniu
jej základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, k čomu došlo nečinnosťou okresného súdu,
ktorý bol od podania návrhu sťažovateľky na zastavenie exekúcie 6 mesiacov nečinný
až do podania sťažnosti predsedovi súdu.
4. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd vydal nález, v ktorom vysloví, že postupom
okresného súdu bolo porušené jej základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, prikáže okresnému súdu konať bez zbytočných
prieťahov, prizná jej finančné zadosťučinenie 1 000 eur a trovy konania.
5. K ústavnej sťažnosti sa po jej prijatí na ďalšie konanie vyjadril okresný súd tak,
že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania. Súčasťou stanoviska bolo vyjadrenie
zákonnej sudkyne, ktorá uviedla, že v danej veci nešlo o právne ani skutkovo zložitú vec,
ktorá by mala vplyv na doterajší priebeh konania, a ani sťažovateľka neprispela
významnejšou mierou k prieťahom v konaní. Zároveň však uviedla, že sťažovateľka mohla
uplatniť svoju obranu už v pôvodnom súdnom konaní. Ďalej uviedla, že konajúci súd bol
počas doby 6 mesiacov nečinný až do doby podania sťažnosti sťažovateľky predsedovi
súdu, avšak následne súd rozhodoval plynule, čo viedlo k odstráneniu právnej neistoty
účastníkov konania. V čase podania ústavnej sťažnosti už nedochádzalo k porušovaniu
základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. V závere
uviedla, že všetky veci konajúci súd vybavuje priebežne bez ohľadu na urgencie účastníkov
konania, pričom nemá lehotu na vydanie rozhodnutia. Zároveň poukázala aj na to,
že z dôvodu pandémie došlo k výraznému pracovnému zaťaženiu exekučného súdu.
6. Sťažovateľka k stanovisku okresného súdu uviedla, že okresný súd v ňom priznal,
že vo veci bol nečinný 6 mesiacov. Poukázala na to, že od podania sťažnosti
proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka až do dňa rozhodnutia sudcu uplynuli
tri mesiace, pričom odo dňa posledného úkonu súdu až do dňa rozhodnutia veci sudcom
uplynuli viac ako dva mesiace. Uviedla tiež, že samotné vedenie exekučného konania je
pre ňu neúnosné, pretože má blokovaný podnikateľský účet v banke.
III.
7. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného
súdu v napadnutom konaní došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 48
ods. 2 ústavy.
8. Otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené základné právo
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy
s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto
troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníkov a postup súdu
(napr. I. ÚS 41/02). Ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci)
v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (II. ÚS 32/02).
9. Dĺžka posudzovaného konania nebola závislá od skutkovej zložitosti veci.
Po právnej stránke možno danú vec, rozhodovanie súdu v exekučnom konaní, považovať
za štandardnú. O spore účastníkov exekučného konania bolo už právoplatne rozhodnuté
vo veci samej exekučným titulom, ktorý je podkladom pre nariadenie exekúcie.
Medzi účastníkmi exekučného konania už preto nemôže byť sporné, aké práva prináležia
oprávnenému a aké záväzky má voči oprávnenému povinný. Zmyslom exekučného
konania je nútená realizácia práv oprávneného, keďže povinný dobrovoľne nesplnil,
resp. čiastočne nesplnil povinnosti uložené v exekučnom titule (I. ÚS 78/02). Sťažovateľka
žiadnym spôsobom neprispela k predĺženiu konania.
10. Konanie sa na okresnom súde začalo 20. januára 2020, keď bolo vydané
poverenie na vykonanie exekúcie proti povinnému sťažovateľovi. Po vydaní poverenia
na vykonanie exekúcie sťažovateľka 27. januára 2020 podala návrh na zastavenie exekúcie.
Vyšší súdny úradník o návrhu sťažovateľky rozhodol uznesením z 19. augusta 2020 tak,
že sčasti o zaplatenie istiny 1 000 eur bola exekúcia zastavená a vo zvyšku bol návrh
sťažovateľky na zastavenie zamietnutý. Proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka podala
sťažovateľka 25. augusta 2020 sťažnosť, o ktorej sudca rozhodol 24. novembra 2020.
11. Postup okresného súdu vo veci nebol optimálny, keďže medzi jeho jednotlivými
rozhodnutiami ubehla doba niekoľkých mesiacov. Z hľadiska komplexného
posúdenia dotknutého konania s dôrazom na obsahovú stránku exekučného konania postup
okresného súdu neviedol k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov. Nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne
za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (III. ÚS 59/05). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48
ods. 2 ústavy je pojem autonómny, ktorý treba vykladať a aplikovať predovšetkým
materiálne. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž postup dotknutého štátneho
orgánu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné
kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 63/00).
Tak to bolo aj v tomto prípade, keďže o návrhu sťažovateľky na zastavenie exekúcie bolo
rozhodnuté do jedného roka. Skutočnosť, že exekúcia viedla k obmedzeniu práv
sťažovateľky, však nebola primárne následkom nečinnosti okresného súdu, ale toho, že si
sťažovateľka svoje povinnosti podľa exekučného titulu nesplnila riadne a včas. Intenzita
zásahu do práv sťažovateľky nečinnosťou okresného súdu pri zohľadnení ich prvotnej
príčiny nie je taká, aby bolo možné vysloviť porušenie základného práva sťažovateľky,
preto ústavný súd ústavnej sťažnosti sťažovateľky nevyhovel.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 16. februára 2021
Robert Šorl
predseda senátu