Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 95/2021

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. februára 2021

predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť ,

, , zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Marcel

Mašan, s. r. o., Školská 257, Veľký Slavkov, v mene ktorej koná konateľ a advokát

JUDr. Marcel Mašan, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu

podľa a práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom

Okresného súdu Poprad sp. zn. zo 16. januára 2018, rozsudkom Krajského

súdu v Prešove sp. zn. z 27. septembra 2018 a uznesením Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. z 29. septembra 2020, a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Skutkový stav a argumentácia v ústavnej sťažnosti

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

28. decembra 2020 doručená ústavná sťažnosť ,

, (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie

základného práva na súdnu ochranu podľa (ďalej

len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Okresného súdu

Poprad (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. zo 16. januára 2018 (ďalej len

„rozsudok okresného súdu“), rozsudkom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský

súd“) sp. zn. z 27. septembra 2018 (ďalej len „rozsudok krajského súdu“)

a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.

z 29. septembra 2020 (ďalej aj „uznesenie najvyššieho súdu“).

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že žalobou z 12. septembra 2006 sa

sťažovateľ domáhal na okresnom súde zaplatenia sumy 250 000 Sk (8 298,48 €)

s príslušenstvom od žalovanej z titulu vrátenia pôžičky. Okresný súd

prvým rozsudkom z 10. decembra 2015 žalobu zamietol. Na základe odvolania sťažovateľa

krajský súd uznesením sp. zn. z 2. marca 2017 zrušil predmetný rozsudok

súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.

3. V poradí druhým rozsudkom okresného súdu bola žaloba sťažovateľa opätovne

zamietnutá. Proti rozsudku okresného súdu podal sťažovateľ odvolanie, o ktorom bolo

rozhodnuté rozsudkom krajského súdu, ktorým súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie.

Proti rozsudku krajského súdu podal sťažovateľ dovolanie, ktoré najvyšší súd uznesením

sp. zn. z 29. septembra 2020, ktoré nadobudlo právoplatnosť 4. novembra

2020, odmietol.

4. K porušeniu základného práva sťažovateľa na spravodlivý proces podľa čl. 46

ods. 1 došlo podľa jeho názoru tým, že konajúce všeobecné súdy spochybnili obsah

zmluvy o pôžičke, na ktorej bol podpis žalovanej úradne overený. Je zrejmé, že súdy zásadu

vigilantibus iura scripta sunt nerešpektovali, keď spochybnili obsah zmluvy o pôžičke

s úradne overeným podpisom. Zároveň sa nevysporiadali so skutočnosťou, že okrem

uvedenej listiny existuje aj ďalšia listina podpísaná žalovanou, a to podpísaná výzva

na zaplatenie pôžičky, ktorú žalovaná nespochybnila. Konajúce súdy z neznámych dôvodov

uverili tvrdeniu žalovanej, že spornú sumu od sťažovateľa neprevzala, dokonca, že nikdy

nepodpísala zmluvu o pôžičke, resp. podpísala čistý papier. Je nesporné, že súdy zaťažili

sťažovateľa neprimeraným dôkazným bremenom, keď od neho vyžadovali ďalšie listiny

a ďalšie dôkazy na preukázanie obsahu alebo skutočností tvrdených v zmluve o pôžičke

s overeným podpisom žalovanej.

5. Sťažovateľ na základe uvedeného žiadal, aby ústavný súd vydal toto rozhodnutie:

„Základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa SK

a právo na spravodlivé súdne konanie zaručené čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd v znení Protokolu č. 11 rozsudkom Okresného súdu Poprad

č. -331 zo dňa 16. 1. 2018, rozsudkom Krajského súdu v Prešove

č. -353 zo dňa 27. 9. 2018 a uznesením Najvyššieho súdu SK č.

zo dňa 29. 9. 2020 porušené bolo.

Rozsudok Okresného súdu Poprad č. -331 zo dňa 16. 1. 2018 sa

zrušuje a vec vracia Okresnému súdu v Poprade na ďalšie konanie.

Rozsudok Krajského súdu v Prešove č. -353 zo dňa 27. 9. 2018 sa

zrušuje a vec vracia Krajskému súdu SK na ďalšie konanie.

Uznesenie Najvyššieho súdu SR č. zo dňa 29. 9. 2020 sa zrušuje.

Okresný súd v Poprade, Krajský súd v Prešove a Najvyšší súd SR sú povinní

spoločne a nerozdielne uhradiť sťažovateľovi trovy konania v sume 450,29 € na účet

právneho zástupcu

do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia.“

II.

Právomoc ústavného súdu a relevantná právna úprava

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

8. Podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje

na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje

inak.

9. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) podľa § 42 ods. 2 písm. f), g), q), r), t) alebo písm. v), ktorý je zjavne

neopodstatnený.

10. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným

zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek

trestnom čine, z ktorého je obvinený.

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

III.A K namietanému porušeniu označených práv rozsudkom okresného súdu

a rozsudkom krajského súdu

11. Z vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv

a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných

súdov je založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný

súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne, t. j. na princípe subsidiarity.

12. Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu

základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd pri uplatňovaní svojej právomoci vychádza

zo zásady, že ukladá všeobecným súdom chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť,

a preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná

právomoc všeobecných súdov (m. m. ). Ak ústavný súd pri predbežnom

prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv alebo slobôd

môže domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným

(všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci

na jej prerokovanie (m. m. , , , ,

, ).

13. Zmyslom a účelom uvedeného princípu subsidiarity je to, že ochrana ústavnosti

nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale je úlohou

všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Všeobecné súdy, ktoré

sú povinné vykladať a aplikovať príslušné zákony na konkrétny prípad v súlade s

alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou podľa , sú primárne

zodpovedné aj za dodržiavanie tých práv a základných slobôd, ktoré alebo

medzinárodná zmluva dotknutým fyzickým osobám zaručuje. Ústavný súd predstavuje

v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade

nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti

podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného

súdu podľa zásad uvedených v (m. m. ,

).

14. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh je zrejmé, že rozsudok okresného súdu

bol predmetom súdneho prieskumu realizovaného krajským súdom, pretože sťažovateľ mal

možnosť proti nemu podať odvolanie, čo aj urobil. Proti rozsudku krajského súdu, ktorým

krajský súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie, bolo prípustné dovolanie, ktoré

sťažovateľ tiež využil. Z toho vyplýva, že námietky sťažovateľa preskúmal najvyšší súd ako

súd dovolací, pričom sťažovateľ netvrdí, že by rozsudku krajského súdu v určitej časti jeho

námietok nemohol vzdorovať dovolaním. Pre rozhodnutie ústavného súdu v časti

namietaného porušenia označených práv rozsudkom okresného súdu a rozsudkom krajského

súdu je teda podstatné, že v oboch prípadoch existoval „iný súd“, na ktorý poukazuje čl. 127

ods. 1 . To vylučuje právomoc ústavného súdu na prieskum ústavnou sťažnosťou

prezentovaného porušenia označených práv sťažovateľa rozsudkom okresného súdu

a rozsudkom krajského súdu. Na prerokovanie tejto časti ústavnej sťažnosti nemá ústavný

súd danú právomoc, preto ju bolo potrebné v tejto časti odmietnuť pre nedostatok

právomoci ústavného súdu [ ].

III.B K namietanému porušeniu označených práv uznesením najvyššieho súdu

15. Ústavný súd konštatuje, že vo vzťahu k uzneseniu najvyššieho súdu sťažovateľ

v ústavnej sťažnosti neuviedol žiadnu konkrétnu argumentáciu spochybňujúcu závery

najvyššieho súdu, na základe ktorých dospel k rozhodnutiu o odmietnutí dovolania

sťažovateľa ako neprípustného podľa .

Sťažovateľ žiadnym spôsobom nespochybňuje posúdenie dovolacích dôvodov uplatnených

v zmysle a najvyšším

súdom okrem samotného všeobecného tvrdenia vo vzťahu k všetkým označeným

porušovateľom, že nesprávne posúdili obsah zmluvy o pôžičke opatrenej úradne

osvedčeným podpisom žalovanej, nerešpektujúc právnu zásadu vigilantibus iura scripta

sunt.

16. Ústavný súd konštatuje, že obligatórnou náležitosťou ústavnej sťažnosti podľa

je povinnosť sťažovateľa uviesť konkrétne

skutkové a právne dôvody, pre ktoré malo podľa sťažovateľa dôjsť k porušeniu jeho

základných práv a slobôd. Keďže ústavná sťažnosť v tejto časti neobsahuje kvalifikované

odôvodnenie, nespĺňa ani podstatnú zákonom predpísanú náležitosť ustanovenú v § 123

ods. 1 písm. d) .

17. Podľa názoru ústavného súdu za danej situácie neprichádzala do úvahy výzva

na odstránenie tohto nedostatku návrhu podľa

vzhľadom na jeho kľúčovú povahu. Označené ustanovenie zákona slúži na odstraňovanie

najmä formálnych nedostatkov návrhu, nie však samotnej podstaty návrhu (m. m.

). Najmä nemožno nedostatok zákonných náležitostí návrhu odstraňovať

po uplynutí zákonnej lehoty na podanie ústavnej sťažnosti.

18. Ústavný súd v tejto súvislosti pripomína, že označený nedostatok zákonom

predpísaných náležitostí nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na perfektnosť

základných náležitostí návrhu slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred

ústavným súdom.

19. Podľa o advokácii a o zmene a doplnení

o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení

neskorších predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie dôsledne využívať všetky

právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti

advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný

vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie

konania, ale aj prijatie ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom

ustanovené predpoklady.

20. V prípade ústavnej sťažnosti sťažovateľa absencia argumentácie smerujúcej proti

uzneseniu najvyššieho súdu má za dôsledok to, že ústavná sťažnosť neobsahuje náležitosti,

ktoré na uplatnenie právomoci ústavného súdu ustanovuje a ,

a to kvalifikované odôvodnenie, a preto ústavný súd aj so zreteľom na kvalifikované právne

zastúpenie sťažovateľa ústavnú sťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. c)

pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

21. Pretože ústavná sťažnosť sťažovateľa bola ako celok odmietnutá, bolo

bez právneho významu zaoberať sa ďalšími jeho požiadavkami uvedenými v petite ústavnej

sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. februára 2021

Libor DUĽA

predseda senátu