Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_20C-200-2006.pdf
PDF · 146.41 KB
Case nature
Area
Subarea
20C/200/2006
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad samosudkyňou JUDr. Monikou Šabľovou v právnej veci žalobcu: Q.. Š. N., Y.. XX.X.XXXX, L. E. I. XXX/XX, I., právne zast. Advokátska kancelária JUDr. Marcel Mašan, s.r.o., so sídlom Školská 257, Veľký Slavkov, IČO: 36 858 935, proti žalovanej: Z. S., Y.. X.X.XXXX, L. E. K. XXXX/ XX, I., v konaní o zaplatenie 8.298,48 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanej nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1.Žalobou doručenou súdu dňa 12.9.2006 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie vtedy 250.000,- Sk s príslušenstvom, t. j. 8.298,40 eur. V žalobe uviedol, že uzatvoril so žalovanou dňa 15.8.2005 Zmluvu o pôžičke, ktorou poskytol žalovanej pôžičku vo výške 250.000,- Sk. Žalovaná sa vyššie uvedenú pôžičku zaviazala uhradiť do 14 dní po tom, ako bude vyzvaná na splatenie pôžičky žalobcom. V zmysle článku III. ods. 1 sa zmluvné strany dohodli, že pôžička je bezúročná a v zmysle článku III. ods. 2 dohodli úrok z omeškania vo výške 0,1 % za každý deň omeškania (t. j. 36,5 % p. a.) v prípade, že si žalovaná nesplní svoju povinnosť vrátiť pôžičku do 14 dní po tom, čo bude na jej vrátenie vyzvaná. Žalobca mal listom z 8.11.2005 vyzvať žalovanú k splateniu pôžičky do 14 dní od prevzatia výzvy, ktorú žalovaná prevzala 8.11.2015, čo potvrdila svojím podpisom na výzve. Svoju povinnosť si však do dňa podania žaloby a ani následne nesplnila.
2.Dňa 12.9.2006 bol zároveň podaný aj návrh na vydanie predbežného opatrenia, ktorým by súd zakázal nakladať žalovanej s nehnuteľnosťou, a to predať, scudziť, prenajať alebo ináč zaťažiť zriadením záložného práva alebo iného vecného bremena byt vo vlastníctve žalovanej, ktorý je špecifikovaný v návrhu, a to až do právoplatného skončenia veci o zaplatenie 250.000,- Sk.
3.Uznesením z 20.11.2006 súd návrh na vydanie predbežného opatrenia zamietol. Voči uzneseniu sa odvolal žalobca, kedy Krajský súd v Prešove potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa uznesením zo 7.2.2007. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 13.3.2007.
4.Podaním doručeným súdu 3.4.2007 vtedajší právny zástupca žalovanej doručil súdu fotokópiu trestného oznámenia z 30.3.2007, ktoré podala Z. S. na Okresnú prokuratúru v Poprade na Q.. Š. N.É..
5.Uznesením z 23.11.2007 súd konanie prerušil do právoplatného skončenia konania proti obžalovanému Ing. Štefanovi Mikulovskému pre trestný čin skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencia vedeného na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 5T/64/2007. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 5.12.2008.
6.Uznesením z 15.3.2011 súd konanie opätovne prerušil do právoplatného skončenia konania proti obžalovanému Q.. Š. N. pre trestný čin podvodu vedeného na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 5T/88/2008. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 9.4.2011.
7.Po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutí v trestnom konaní, súd pokračoval v predmetnom konaní.
8.Právny zástupca žalobcu uviedol, že podľa neho sa žalovaná snaží vyhnúť zodpovednosti za poskytnutú pôžičku a zrejme to súviselo s poskytnutými dotáciami z ÚPSVaR Poprad, s ktorým úradom spolupracovala a s tým súviseli aj trestné konania voči jeho klientovi. Žalovaná bola asi presvedčená, že nebude musieť vrátiť pôžičku. Táto Zmluva o pôžičke však je podpísaná, podpis bol overený a je preukázané, že tento podpis je podpisom žalovanej. Žalovaná podala na žalobcu trestné oznámenie a aj úrad práce podal trestné oznámenie na žalobcu a zrejme celé to súviselo s tým, že žalobca vyzval žalovanú na vrátenie poskytnutej pôžičky. K čestnému prehláseniu, ktoré žalovaná dávala úradu práce uviedol, že to bolo z dôvodu, že následne jej bola priznaná dávka v nezamestnanosti a k opravnému výkazu pre Sociálnu poisťovňu uviedol, že žalobca sa o ňom dozvedel v rámci trestných konaní, avšak žalobcom takýto výkaz nebol podaný, podpis na ňom je sfalšovaný, a preto na takýto dôkaz súd nemôže prihliadať.
9.Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že so žalovanou sa poznal, táto ho mala osloviť, či by jej neposkytol pôžičku, pričom konkrétny účel nevedel, ale malo sa jednať o rekonštrukciu, výmenu alebo kúpu nového bytu. Bolo to v auguste 2005. Na texte zmluvy sa dohodli, keď jej mal telefonovať asi deň pred podpisom zmluvy. Žalovaná povedala, že súhlasí s takýmto textom. Následne sa stretli pred Mestským úradom v Poprade, kde jej predložil text zmluvy v papierovom vyhotovení, tento si mala prečítať, vyjadrila s ním súhlas. Následne jej odovzdal peniaze, ktoré si prepočítala, zobrala a odišli k pultu, kde podpísala zmluvu pred pracovníčkou mestského úradu a podpísala sa aj do overovacej knihy. Peniaze jej odovzdal v 5-tisícových bankovkách, boli to jeho súkromné peniaze, ktoré mal uložené doma. V Zmluve o pôžičke si nedohodli úrok, dohodli si len úrok z omeškania v prípade nesplatenia pôžičky. Pôžičku mala vrátiť do 14 dní po tom, čo ju na jej vrátenie vyzve žalobca. Dňa 8.11.2005 ju mal žalobca vyzvať, predložil jej výzvu v písomnej podobe na splatenie pôžičky, ktorú si prečítala, podpísala a sľúbila pôžičku vrátiť do 14 dní. Peniaze mu však do dnešného dňa nevrátila.
10.Žalovaná Z. S. na pojednávaní ešte dňa 3.4.2007 uvádzala, že nikdy Zmluvu o pôžičke so žalobcom nepodpísala a od neho žiadne finančné prostriedky neprevzala. Podpísala žalobcovi tri čisté papiere, a to za účelom, že jej žalobca sľúbil vytvorenie pracovného miesta pre znevýhodneného uchádzača o zamestnanie. Ubezpečoval ju, že síce nemá vytvorenú kanceláriu, kde by prácu vykonávala, ale že istý čas bude vykonávať prácu v teréne. Výzvu na splatenie pôžičky zo dňa 8.11.2005 nikdy nepodpísala. Zmluvu o pôžičke neuzatvorila. Potvrdila, že na Mestskom úrade v Poprade bola overiť svoj podpis, avšak nemá žiadnu vedomosť o tom, akým spôsobom sa k jej podpisu na uvedený papier mohlo dostať znenie Zmluvy o pôžičke. Obdobne aj na pojednávaní 13.1.2015 trvala na tom, že podpisovala len čisté papiere. Podpis na Zmluve o pôžičke je jej, ale text zmluvy tam bol dopísaný. O existencii Zmluvy o pôžičke sa dozvedela na základe výzvy právneho zástupcu žalobcu, a to až po podaní žaloby. So žalobcom uzatvárala pracovnú zmluvu, kedy mala vykonávať funkciu riaditeľky a v tejto súvislosti mali byť poskytované aj finančné prostriedky z úradu práce na vytvorenie jej pracovného miesta. Do pracovnej zmluvy napísal žalobca nehoráznu výšku platu, presne sa to dá zistiť z pracovnej zmluvy. Žalovaná tvrdila, že peniaze nepotrebovala, nikdy si nič nepožičiavala. Mzdu jej mal žalobca vyplácať na základe ústnej dohody zálohovo, nie v takej výške ako bolo uvedené v pracovnej zmluve. Bola síce vedená ako riaditeľka, avšak nemali žiadne kancelárie, bolo jej to podozrivé, lebo pracovala doma na kolene a v teréne podľa telefonických inštrukcií žalobcu. Potvrdila, že na žiadosť žalobcu otvorila účet v Ľudovej banke, a.s., kedy žalobca už mal všetko pripravené, ona len podpísala doklady a na tento účet prišli finančné prostriedky, potom to aj bolo vybraté, nevedela uviesť, aké to boli peniaze, či to bola dotácia alebo jej mzda. Pri výbere vždy bola spolu s Q.. N.. Účet bol ku koncu roka zrušený. Už si nepamätá, či to zrušila ona, ale bolo to na pokyn Q.. N.. V ďalšom roku jej mal prísť poštou zostatok finančných prostriedkov z účtu. Počas obdobia, čo pracovala pre Q.. N., dostala výplatu 42.000,- Sk, ktoré jej dával po 5.000,- Sk a 2.000,- Sk, ale bez toho, aby mala k dispozícii výplatnú pásku. V dobe, kedy mala uzatvárať Zmluvu o pôžičke nepotrebovala žiadnu finančnú hotovosť, neprerábala byt ani žiaden byt nekupovala. Keď sa žalobcu pýtala, kde sú peniaze, ktoré súviseli s dotáciami, mal jej odpovedať: „nechaj to na mňa“. V tej dobe mu však plne dôverovala, neverila, že by jej mohol bývalý kolega urobiť
niečo také, keďže ona si na peniazoch nezakladala. Vyjadrila sa, že je z chudobnej, ale čestnej rodiny. Jej najväčšou chybou bolo, že podpísala v minulosti čistý papier žalobcovi, on si tam mohol naskenovať čo chcel.
11.Súd vo veci rozhodol rozsudkom 10.12.2015 tak, že žalobu zamietol a žalovanej nepriznal právo na náhradu trov konania. Proti rozsudku prvoinštančného súdu bolo dňa 7.3.2016 podané odvolanie voči prvému výroku a to žalobcom, ktorý žiadal, aby Krajský súd zmenil rozhodnutie prvoinštančného súdu a zaviazal žalovanú na plnenie v zmysle žaloby. V odvolaní uviedol, že obrana žalovanej o tom, že zmluvu o pôžičke nikdy nepodpísala, ale, že podpísala iba čistý papier má byť vyvrátená svedeckými výpoveďami pracovníkmi Mestského úradu v Poprade, kde bolo realizované úradné overenie podpisu na zmluve a prevzatie pôžičky potvrdila žalovaná priamo na zmluve o pôžičke. Ďalej bolo súdu vyčítané, že ignoroval skutočnosť, že žalovaná podpísala aj prevzatie výzvy na splatenie pôžičky a zároveň poukázal na to, že o dôveryhodnosti svedkyne v tomto konaní žalovanej boli vyslovené už v trestnom konaní pochybnosti, kde mal súd konštatovať vo veci sp. zn. 5T/88/2008, že žalovaná je nedôveryhodnou osobou a jej svedecká výpoveď je nedôveryhodná. Krajský súd uznesením z 2.3.2017 zrušil rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. V zmysle § 391 ods. 2 CSP je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu a súd prvej inštancie má nárok uplatnený žalobou opätovne posúdiť tak, aby rozhodnutie vychádzalo z dôkazov , ktoré k svojim tvrdeniam strany sporu predložili. A súd zhodnotí okrem okolnosti samotnej zmluvy o pôžičke aj jej podpisu aj výzvu na splatenie pôžičky s potvrdením žalovanej o jej prevzatí.
12.Z vykonaného dokazovania, z výsluchu účastníkov konania, z predložených listinných dôkazov, a to Zmluvy o pôžičke z 15.8.2005, výzvy na splatenie pôžičky z 8.11.2005, kópie listu z overovacej knihy Mestského úradu Poprad zo dňa 15.8.2005, rozsudku OS Poprad č. k. 5T/64/2007-301 z 13.11.2008, rozsudku KS Prešov č. k. 5T/64/2007-422 z 9.12.2010, rozsudkom NS SR z 22.9.2011, rozsudku OS PP č. k. 5T/64/2007-547 z 8.1.2012, rozsudku KS Prešov č. k. 5T/64/2007-604 z 27.9.2012, z obžaloby Okresnej prokuratúry Poprad na obvineného Q.. Š. N. pre trestný čin podvodu zo dňa 9.7.2008, rozsudku OS Poprad č. k. 5T/88/2008-230 z 9.1.2013, uznesenia KS Prešov č. k. 5T/88/2008-252 z 11.12.2013, výpisov z účtu žalovanej v Ľudovej banke, a.s., pokladničných dokladov Ľudovej banky, a.s., čestného vyhlásenia žalovanej voči Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo 4.1.2006, pracovnej zmluvy z 10.8.2005, fotokópií z trestného spisu OS Poprad sp. zn. 5T/64/2007 - a to zo zápisníc z hlavného pojednávania, odvolania ÚPSVaR proti rozsudku OS PP, oznámenia Soc. poisťovne pre ÚPSVaR zo 6.3.2009, písomného vyjadrenia Z. S. v trestnom konaní, dovolania Q.. N., na základe čoho zistil nasledovný skutkový stav: Dňa 10.8.2005 uzatvárajú žalobca ako zamestnávateľ a žalovaná ako zamestnanec pracovnú zmluvu s dňom nástupu do práce 11.8.2005 na pozícii obchodný riaditeľ, kedy podľa pracovnej zmluvy stručnou charakteristikou práce žalovanej malo byť riadenie procesov, získavanie a aplikácia informácií pri prieskume trhu. Miestom výkonu práce bola adresa trvalého bydliska žalobcu. Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu určitú od 10.8.2007 so skúšobnou dobou 3 mesiace. V bode 5 pracovnej zmluvy sa uvádzajú mzdové podmienky 310.000,- Sk/mesiac ( 10 290,10 eur). Mzda za bežný mesiac mala byť splatná do konca nasledujúceho mesiaca. Dňa 15.8.2005 mala byť podpísaná Zmluva o pôžičke medzi Q.. Š. N. ako veriteľom a Z. S. ako dlžníkom. Na základe tejto zmluvy si žalovaná mala požičať sumu 250.000,- Sk bezúročne, ktorú sa zaviazala vrátiť do 14 dní po tom, ako ju veriteľ vyzve na vrátenie. V zmluve boli zároveň dohodnuté úroky z omeškania pre prípad nevrátenia pôžičky. Zmluva je podpísaná Q.. N. a nachádza sa na nej aj podpis Z. S., kedy sa mala podpísať pred pracovníčkou Mestského úradu Poprad dňa 15.8.2005. Žalobca trval na tom, že došlo k uzavretiu Zmluvy o pôžičke tak ako tvrdí v žalobe a žalovaná svoj podpis na Zmluve o pôžičke aj úradne overila. Naopak žalovaná tvrdí, že Zmluvu o pôžičke nikdy so žalobcom neuzatvárala, nepožičala si od neho sumu 250.000,- Sk, hoci podpis na zmluve uznala za svoj vlastný. Nevie si vysvetliť, akým spôsobom sa jej podpis na Zmluvu o pôžičke dostal. Taktiež uviedla, že jedenkrát bola overovať svoj podpis na Mestskom úrade v Poprade, avšak nejednalo sa o Zmluvu o pôžičke. Dňom 8.11.2005 je datovaná písomná výzva pre žalovanú na splatenie pôžičky 250.000,- Sk do 14 dní odo dňa prevzatia výzvy, kedy na výzve sa zároveň nachádza potvrdenie dlžníka o prevzatí tejto výzvy dňa 8.11.2005. Žalovaná tvrdí, že takúto výzvu nikdy neprečítala, ani žalobcovi nepodpísala. O existencii Zmluvy o pôžičke sa dozvedela až v čase, keď bola vyzvaná právnym zástupcom žalobcu na jej zaplatenie a po podaní žaloby na súd. Vtedy po prvýkrát videla písomnú zmluvu o pôžičke ako aj výzvu na splatenie pôžičky a potvrdenie o jej prevzatí.
13.Súd konštatuje, že v prejednávanej veci žalobca a žalovaná prezentujú rozličné tvrdenia vo vzťahu k existencii a uzatvoreniu Zmluvy o pôžičke, kedy síce existencia Zmluvy o pôžičke je preukazovaná jej listinnou podobou s overeným podpisom žalovanej, avšak súd nemá dôvod nezaoberať sa tvrdeniami žalovanej, že k uzatvoreniu Zmluvy o pôžičke nedošlo a že od žalobcu nikdy žiadne peniaze na základe pôžičky neprevzala. Svoje dokazovanie súd preto zameral aj na skutočnosti, ktoré vyvstali v súvislosti s obvinením žalobcu a ktoré Okresný súd Poprad riešil v trestných konaniach ako aj tie, ktoré súvisia s pracovno-právnym pomerom medzi žalobcom a žalovanou, ktoré s touto vecou majú bezprostredný súvis.
14.Na Okresnom súde v Poprade sa viedlo konanie sp. zn. 5T/64/2007 na základe obžaloby podanej voči Q.. Š. N., kedy v tejto veci súd rozsudkom z 13.11.2008 uznal Q.. N. vinným z trestného činu subvenčného podvodu podľa § 250b ods. 1 a 3 Trestného zákona sčasti v štádiu pokusu. Proti predmetnému rozhodnutiu bolo podané odvolanie Q.. N., kedy Krajský súd v Prešove rozhodol 9.12.2010 tak, že zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a uznal Q.. N. za vinného z trestného činu skresľovania údajov, hospodárskej a obchodnej evidencie podľa § 125 ods. 1 písm. c) Trestného zákona. Voči predmetnému rozhodnutiu odvolacieho súdu bolo podané dovolanie Q.. N. na Najvyšší súd SR, ktorý rozsudkom z 22.9.2011 rozhodol, že rozsudkom KS Prešov z 9.12.2010 bol porušený zákon v neprospech Q.. N. a rozsudok odvolacieho súdu zrušil v celom rozsahu ako aj rozsudok OS Poprad a vec prikázal znovu prerokovať a rozhodnúť. Prvostupňový súd rozsudkom zo dňa 8.1.2012 opätovne rozhodol o vine Q.. N. z pokračovacieho trestného činu subvenčného podvodu podľa § 250b ods. 1 a 3 Trestného zákona sčasti v štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1 Trestného zákona. O odvolaní proti tomuto rozhodnutiu opätovne rozhodoval Krajský súd v Prešove, ktorý dňa 27.9.2012 zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Poprad a Q.. Š. N. oslobodil spod obžaloby okresného prokurátora v Poprade. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 27.9.2012.
15.Dňa 30.3.2007 žalovaná podala na Okresnej prokuratúre v Poprade trestné oznámenie pre podozrenie z trestného činu podvodu, ktorý mal spáchať Q.. Š. N. tým, že ju mal zneužiť na vytvorenie pracovného miesta pre znevýhodneného uchádzača o zamestnanie, vymyslel si pôžičku v hodnote 250.000,- Sk, ktorú jej nikdy neposkytol. Uviedla, že mal zneužiť jej podpis tým, že mu podpísala čisté papiere. V novembri 2005 jej mal vyplatiť posledné peniaze, a to 5.000,- Sk ako mzdu a vyhováral sa, že ju už ďalej nemôže zamestnávať, lebo mu úrad práce zamietol ďalšie peniaze na zamestnancov a bude lepšie, keď ukončí pracovný pomer dohodou k 31.12.2005. Jej bývalý zamestnávateľ ju nepravdivo obvinil a urobil z nej dlžníka peňazí, ktoré v živote nevidela.
16.Dňa 10.7.2008 bola podaná na Okresnom súde Poprad obžaloba na obvineného Q.. Š. N. pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 (vec vedená pod sp. zn. 5T/88/2008), kedy podľa obžaloby mal najneskôr dňa 15.8.2005 vyhotoviť fingovanú Zmluvu o pôžičke, ktoré mala byť uzavretá 15.8.2005 vo výške 250.000,- Sk s príslušenstvom, ktorá peňažná suma mala byť odovzdaná v deň podpisu zmluvy, pričom k overeniu podpisu Z. S. došlo 15.8.2005 na Mestskom úrade v Poprade, avšak Z. S. deklarovanú čiastku 250.000,- Sk neprevzala. Pri overení podpisu na Mestskom úrade v Poprade nemala vedomosť o tom, akú listinu podpísala, pričom v minulosti na žiadosť obvineného podpísala čisté hárky a plnenie z takto podvodne uzavretej Zmluvy o pôžičke si obvinený v súčasnosti vymáha v občianskoprávnom konaní na OS Poprad ku škode Z. S..
17.Rozsudkom Okresného súdu Poprad č. k. 5T/88/2008-230 zo dňa 9.1.2013 bol obžalovaný Q.. Š. N. oslobodený spod obžaloby, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný, keďže súd konštatoval, že žalovaná skutková podstata trestného činu si vyžaduje, aby súd v konaní obžalovanej osobe nad všetku pochybnosť preukázal úmyselné konanie buď vo forme priameho či nepriameho úmyslu, ako aj podvodný úmysel spočívajúci v uvedení iného do omylu, teda konanie, ktorým by obžalovaná osoba predstierala poškodenej osobe okolnosti, ktoré nie sú v súlade so skutočným stavom vecí a objektívnou realitou. V rozsudku súd konštatoval, že bude vecou občianskoprávneho konania zistiť, či obžalovaný len predstieral Zmluvu o pôžičke ako nepravdivý právny úkon, a to v konaní pod sp. zn. 20C/200/2006. Rozsudok bol právoplatný a vykonateľný v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Prešove dňom 11.12.2013. Krajský súd v Prešove uznesením z 11.12.2013 zamietol odvolanie okresného prokurátora.
18.Žalovaná na pojednávaní dňa 3.7.2007 doručila súdu písomné vyjadrenie v ktorom uvádza, že trvá na tom, že Zmluvu o údajnej pôžičke videla prvýkrát po roku. Neosvedčovala svoj podpis na úrade
pre nejakú pôžičku, ale za úplne iným účelom. Žalobca ju mal oklamať. Domnieva sa, že to mal vopred premyslené a zneužil jej dôveru. Žalobca jej tvrdil, že podpis do overovacej knihy je nevyhnutný pre promptné vybavovanie vecí pred úradmi, aby sa nemuseli za každým keď je potrebný jej podpis stretávať. Dňa 11.8.2005 uzatvoril s ňou pracovnú zmluvu a 15.8.2005 išli overiť podpis. Pracovníčka matriky jej predložila knihu, do kolónky „podpis klienta“ sa vlastnoručne podpísala a hneď na to ju poslal žalobca posadiť sa do kresla a počkať. Keď tak urobila, dal pracovníčke nejaké listiny a odstupom času sa domnieva, že dal pracovníčke údajnú zmluvu, ktorú si sám pripravil, keďže mal jej podpis na bianko papieri. Ak by vedela, že podpisuje Zmluvu o pôžičke, nikdy by nepodpísala to, čo nie je pravda. Opätovne na pojednávaní 17.10.2017 žalovaná vypovedala rovnako o existencii Zmluvy o pôžičke sa dozvedela v septembri 2006 , keď jej bola doručená žaloba na vyjadrenie. Uviedla, že sa celý život snažila byť čestná a keď volala žalobcovi čo má znamenať tá zmluva o pôžičke, povedal jej do telefónu, že keď bude spolupracovať s úradom práce tak ešte uvidí. Zdôraznila, že zmluvu o pôžičke neuzatvárala , peniaze nepotrebovala a pokiaľ si požičala bolo to od rodičov a od banky. Žalobca ju vedel spracovať, podpísala mu čisté papiere, opísala situáciu ako sa tak stalo. Uviedla, že sa tak malo stať niekedy na jeseň 2005, avšak vo svojich skorších výpovediach uvádzala, že to mohlo byť ešte v januári 2005, prípadne tak ako uviedla na pojednávaní 3.4.2007, bolo to v čase keď jej žalobca sľúbil vytvorenie pracovného miesta pre znevýhodneného uchádzača o zamestnanie.
19.V rámci trestného konania boli vypočuté zamestnankyne Mestského úradu Poprad, kedy svedkyňa K. P., ktorá osobne podpis poškodenej overovala uviedla, že na podrobnosti overenia podpisu na predmetnej Zmluve o pôžičke zo dňa 15.8.2005 pod por. č. 7034 si nepamätá. Trvala však na tom, že postup pri overení podpisu Z. S. zodpovedal Zákonu o osvedčovaním listín a podpisov okresnými úradmi a obcami a na tom, že Z. S. musela pred ňou podpísať Zmluvu o pôžičke a je vylúčené, aby sa overoval podpis Z. S. na prázdnej listine. Svedkyne sa nevedeli vyjadriť k skutkovým okolnostiam, vypovedali vo všeobecnosti k plneniu pracovných úloh, ktoré súvisia s ich pracovným zaradením a overovaním podpisov. Žiadna rozhodná skutočnosť, ktorá by spochybňovala výpoveď žalovanej, nebola nimi uvedená. Tvrdenie žalovanej, že v čase jej podpísania sa do osvedčovacej knihy označenie- dotknuté listiny v tejto knihe vypísané nebolo , mali spochybniť pracovníčky Mestského úradu Poprad avšak tak ako je vyššie uvedené tieto si na konkrétne okolnosti nepamätali a vyjadrili sa len vo všeobecnosti. Je preto možné a mohlo dôjsť k takej situácii, že žalovaná sa podpísala len do osvedčovacej knihy, kde ešte neboli vypísané údaje o tom, kto podpisuje a akú listinu a žiadnu ďalšiu listinu na Mestskom úrade nemusela nepodpísať. Je prirodzené, že svedkyne, ktoré v rozhodnej dobe boli pracovníčkami na Mestskom úrade a overovali podpisy nebudú vypovedať tak, že nejakým spôsobom zanedbali svoju povinnosť, ktorá im vyplýva zo Zákona o osvedčovaní listín a podpisov Okresnými úradmi a obcami. Za osvedčenie podpisu mal zaplatiť žalobcu, ktorý túto skutočnosť nepoprel, čo je dá sa povedať nezvyčajné, aby ten, koho podpis overovaný nebol a nejedná sa o rodinného príslušníka žalovanej, platil správny poplatok vtedy 30,- Sk. V rozhodnutí Krajského súdu sp. zn. 10To/14/2013-252 na strane 4 (5T/88/08- OS Poprad), ktorým bolo zamietnuté odvolanie Okresného prokurátora súd konštatoval, že hoci pracovníčky Mestského úradu si na predmetné osvedčovanie podpisu nepamätajú čo samozrejme za prekvapujúce považovať nemožno. Skutočnosti nimi uvádzané sú natoľko významné, že v spojení s predloženou zmluvou o pôžičke a kópiou osvedčovacej knihy vyvolávajú vážne pochybnosti o dôvodnosti obžaloby. Vzhľadom na zásadu prezumpcie neviny obžalovaný nie je tým, kto je povinný dokazovať svoju nevinu, ale naopak vina mu musí byť preukázaná. Tým sa trestné konanie významne odlišuje od občianskeho súdneho konania v ktorom môže byť obžalovaný (žalobca) úspešný len v tom prípade ak preukáže svoje tvrdenia a unesie dôkazné bremeno.
20.Žalobca v trestnom konaní na hlavnom pojednávaní dňa 15.10.2007 okrem iného vypovedal, že na základe dohody s ÚPSVaR Poprad mu v septembri 2005 vyplatil za mesiac august 2005 sumu 120.614,- Sk. Žalobca Z. S. vyplatil v septembri 2005 za mesiac august 2005 sumu 161.002,- Sk na jej osobný účet resp. sumu okolo tejto výšky, presne si už nepamätal. Pani Gubekovej ju mal vyplatiť na účet v dvoch splátkach, pričom raz išlo o zálohu a druhýkrát vyúčtovanie mzdy. Ďalšia platba z úradu práce mu poskytnutá nebola, hoci o ňu žiadal. Po uzatvorení pracovného pomeru s Z. S. uzatvoril s ňou ako fyzická osoba Zmluvu o pôžičke na sumu 250.000,- Sk. Peniaze jej mali slúžiť na kúpu bytu resp. v súvislosti s bývaním. Vo vzťahu k pôžičke pani S. uviedol, že sa nebál túto pôžičku poskytnúť, ústne s ňou bol dohodnutý, že pôžičku mu vrátiť, resp. bude v prípade nevrátenia kompenzovaná jej mzdou, ktorá predstavovala približne rovnakú sumu. Ako sám uviedol, pôžička bola krytá jej mzdou. V dohode s ÚPSVaR podľa neho nemal uvedené, akým spôsobom jej má mzdu vyplácať, preto časť mzdy išla na účet a časť mzdy cez príjmový pokladničný doklad, keďže ho o to požiadala pani S.. Pokiaľ pani S.
tvrdila, že jej vyplatil len 42.000,- Sk a nie 161.000,- Sk, tak uviedol, že to bolo zrejme preto, že mu nechcela vrátiť požičané peniaze.
21.Žalovaná v trestnom konaní okrem iného uviedla, že u Q.. N. bola zamestnaná ako obchodná riaditeľka v dobe od 11.8.2005 do konca roku 2005, pričom v novembri 2005 jej mal naznačovať, že chce s ňou pracovný pomer ukončiť, pretože mu Úrad práce v Poprade pozastavil čerpanie financií na jej pracovné miesto. Mzdu mala vyplácanú asi na dvakrát v mesiaci a prijatie peňazí podpisovala na obyčajný papier, kde bola uvedená suma a dátum, kedy mzdu prijala. Q.. N. to mal nazývať zálohovým preddavkom. Spolu takto prevzala sumu vo výške 42.000,- Sk. Po ústnej dohode C. Q.. N. mala mesačná mzda predstavovať 12.000,- až 13.000,- Sk, hoci v pracovnej zmluve bola uvedená jej mzda v státisícoch korunách. Q.. N. jej mal povedať, aby sa nestarala, prečo je uvedená na pracovnej zmluve suma 310.000,- Sk, že on koná v súlade s pokynmi úradu práce a žalovaná sa domnievala, že táto suma predstavuje celkové náklady na vytvorenie jej pracovného miesta. Potvrdila, že si zriadila účet v banke, ktorý sa zrušil a neskôr zriadila druhý účet. Bolo to však na požiadanie Q.. N., aby mohli rýchlejšie prichádzať finančné prostriedky z úradu práce. S účtom disponoval Q.. N., do banky pre výber peňazí chodili vždy obaja, kedy jej mal povedať, kde má čo podpísať a či mal aj on dispozičné právo sa vyjadriť nevedela. V banke však vždy bola spolu s ním a nevedela uviesť, odkiaľ prišli peniaze na jej účet. Pracovný pomer mal byť ukončený tak, že jej Q.. N. telefonicky zavolal, že pracovný pomer jej končí dohodou k 31.12.2005, mal už pripravené všetky podklady a papiere, ktoré len podpísala a v januári 2006 sa zaevidovala na úrade práce. Žalovaná v pozícii svedkyni vypovedala na hlavnom pojednávaní 12.11.2008 vo veci číslo konania 5T/64/2007, kde okrem iného uviedla, že obžalovaný jej vyplatil za obdobie od augusta do novembra 2005 celkovú čiastku vo výške 42 000 Sk a hoci účty v Ľudovej banke boli zriadené na jej meno bolo to za účasti obžalovaného a pri zriadení účtu a pri akýchkoľvek ďalších bankových operáciách bola prítomná len fyzicky. Vyjadrila sa aj k tomu, že v septembri 2005 na požiadanie obžalovaného došlo k zmene podmienok pracovnej zmluvy, keď jej kázal podpísať papiere s tým, že výplata jej nebude chodiť na účet, ale že ju bude preberať osobne s čím súhlasila, keď sa domnievala, že takú podmienku stanovil Úrad práce. Pri výpovedi na hlavnom pojednávaní 12.11.2007 v totožnej trestnej veci vypovedala Z. S. rovnako ako v tomto konaní. Vyjadrila sa tak uzavretiu pracovnej zmluvy, k jej pracovnej náplni ako aj k odmene, ktorú za túto prácu dostala, ktorej výška sa jej nevidela. Pri tejto výpovedi sa opätovne vyjadrila, že nikdy si od obžalovaného nepožičala sumu 250 000 Sk, nikdy takúto sumu od obžalovaného neprevzala, na matrike overovala len svoj podpis, pričom nevie na akej listine. Opätovne zdôraznila, že podpísala obžalovanému čistý papier, ktorý pravdepodobne obžalovaný následne zneužil, keď si naskenoval na tento papier zmluvu o pôžičke. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu v trestnej veci číslo konania 5T/64/2007 (viď čl. 286,287 spisu) sa vyjadrila, že nie je pravdou, že sa pokúsila zmariť vrátenie pôžičky vo výške 250 000 Sk Q.. N., pretože žiadnu pôžičku jej Q.. N. neposkytol. Naskenoval si zmluvu o pôžičke a podvodným spôsobom jej podstrčil podpísať prázdnu kolónku - overenie podpisu, kde využil pracovníčku Mestského úradu a dopísal si potom čo ju poslal sadnúť si a čakať do prázdneho riadku slová zmluva o pôžičke. Podľa jej slov si nikdy nepožičiavala peniaze, takéto praktiky nie sú jej vlastné.
22.Súd aj naďalej trvá na tom, že nemá dôvod neveriť výpovedi žalovanej, pretože počas celého konania pred súdom, tak v trestnom konaní ako aj v občianskoprávnom konaní, nebol produkovaný ani jediný dôkaz, ktorý by hodnoverne preukazoval tvrdenie žalobcu, že jej výpoveď smeruje proti nemu s úmyslom ho poškodiť, či obviniť a aj v trestnom konaní bolo konštatované, že nebol získaný dôkaz svedčiaci o tom, že žalovaná sa vyviňuje z vrátenia údajnej pôžičky, ktorú jej mal žalobca poskytnúť. Z. S. ako žalovaná v tejto veci a taktiež aj v trestnom konaní ako svedkyňa popiera uzatvorenie Zmluvy o pôžičke medzi ňou a žalobcom. Je nanajvýš zvláštne, že Zmluva o pôžičke bola uzavretá dňa 15.8.2005, teda päť dní po uzatvorení pracovnej zmluvy medzi žalobcom a žalovanou a taktiež je zvláštne, že žalovaný požiadal o vrátenie pôžičky dňa 8.11.2005, teda v čase, keď Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad ako poskytovateľ príspevku na zamestnávanie už konal vo veci odstúpenia od dohody so žalobcom a mal záujem vykonať finančnú kontrolu u žalobcu. Splatnosť požičanej sumy bola dohodnutá tak, že pôžička mala byť vrátená do 14 dní po výzve, čo sa súdu zdá nepravdepodobné, aby takáto dohoda ohľadom splatenia pôžičky bola vyhovovala žalovanej, ktorá podľa tvrdení žalobcu tieto finančné prostriedky mala použiť na rekonštrukciu bytu, či kúpu nového bytu. Uzavretie Zmluvy o pôžičke je nepravdepodobné aj s ohľadom na skutočnosť, že 5 dní predtým uzatvorila žalovaná so žalobcom pracovnú zmluvu, na základe ktorej jej každý mesiac mala byť vyplácaná mzda 310.000,- Sk. Účel pôžičky uvádzaný žalobcom sa vykonaným dokazovaním nepotvrdil. Žalovaná v tej dobe nekupovala nový byt, ani jej byt neprechádzal rekonštrukciou. Na pojednávaní 16.1.2018 žalovaná uviedla, že pokiaľ potrebovala kúpiť
práčku, chladničku, zobrala si spotrebný úver, ktorý aj zaplatila. Neskôr odišla pracovať do Nemecka, aby sa mohla uživiť. Pôžičky mala len od svojich rodičov a ako spotrebný úver. Aj výmenu okien na byte v ktorom doposiaľ býva realizovala postupne za pomoci dcéry a rodičov. Dcéra žalovanej G. J., ktorá vypovedala v trestnom konaní, o pôžičke na sumu 250.000,- Sk sa dozvedela až od svojej matky, ktorá by si však podľa nej žiadne peniaze v auguste 2005 ani inokedy od Q.. N. nepožičala a neprevzala. Ich finančná situácia v tej dobe nebola dobrá a ani následne sa nejako nezlepšila. Vtedy ako študentka vysokej školy požiadala o sociálne štipendium v októbri 2005. V ich domácnosti nezaregistrovala v tom období vyšší príjem a matka v prípade potreby zabezpečovala domácnosť jej vybavením cez nákup prostredníctvom splátok, nikdy nie v hotovosti.
23.Žalobca nepristupoval poctivo ku vzťahu so žalovanou, ktorý mali na základe uzatvorenej pracovnej zmluvy. Žalovaná je osobou bez vysokoškolského vzdelania a u pracovníka s takýmto príjmom sa predpokladá isté vzdelanie, istá odborná zdatnosť a tak ako sama žalovaná uvádzala, pre výkon práce nebola zriadená ani len kancelária, neboli jej poskytnuté žiadne pracovné pomôcky, pracovala v teréne na základe telefonických inštrukcií od žalobcu. Náklady, ktoré súviseli s jej prácou, si podľa jej tvrdení hradila sama z príjmu, ktorý jej žalobca zálohovo vyplatil, nikdy však nie vo výške ako mala uvedené v pracovnej zmluve. V rámci celého konania nebolo preukázané, aby jej žalobca vyplatil dohodnutú mzdu čo i len za jeden mesiac. Výsledky jej práce, podľa tvrdení žalovanej, žalobcu nezaujímali. Ako sama uviedla v trestnom konaní, nedošlo z jej strany k odovzdaniu získaných poznatkov z prieskumu trhu, žalobca ju sklamal, keď od nej tieto poznámky nechcel. Prieskum vykonávala v hoteloch, reštauráciách, obchodoch, pričom si sama mohla vyberať ako to bude robiť, čo bude robiť a ako bude cestovať.
24.Tvrdenia žalovanej Z. S., že podpísala v minulosti na žiadosť žalobcu čisté papiere, ktoré mohol neskôr použiť v jej neprospech, ako aj využiť nezáujem žalovanej o to, čo presne podpisuje, či jej nevšímavosť a prehnanú dôveru v žalobcu v tom čase pri overovaní podpisu na Mestskom úrade Poprad, sa zdajú byť z pohľadu súdu logické, keď ako sama žalovaná uvádzala, žalobcovi v tom čase plne dôverovala ako zamestnanec svojmu zamestnávateľovi, ktorý jej ponúkol prácu, keďže v minulosti bola evidovaná na úrade práce a zároveň išlo o osobu s ktorou v minulosti pracovali na jednom pracovisku a mala k nemu plnú dôveru. Overenie podpisu na matrike sa udialo keď bola na Mestskom úrade v Poprade spolu s N., ktorý jej mal povedať, že je potrebné overiť jej podpis , pričom na jej otázku na čo je to potrebné ju odbil tým, že sa nemá starať. Opýtal sa jej, len či mu dôveruje. Nikdy jej nič poriadne nevysvetlil. Žalovaná uznáva, že sa podpísala do knihy overení podpisov, ale zotrvala na svojom tvrdení, že žiadnu ďalšiu listinu ani čistý papier v ten deň na Mestskom úrade nepodpisovala. Zopakovala svoju výpoveď, že po podpise do kolónky v knihe ju N. poslal sadnúť, že on to dorieši. Mal tam vyťahovať nejaké papiere, ale ju už k pracovníčke pri pulte nepustil, nechcel, aby tam bola prítomná. Čo vtedy tam presne robil sa vyjadriť nevedela. Žalobca ako živnostník zamestnával v tom období iba žalovanú, aj to na základe dohody s ÚPSVaR Poprad. Celková cena práce žalovanej predstavovala sumu 327.982,- Sk z čoho 310.000,- Sk pripadalo na mzdu žalovanej a 17.982,- Sk tvorilo poistné. Je nepravdepodobné, aby sa takáto mzda vyplácala v hotovosti. Žalovaná v Ľudovej banke, a.s. si zriadila účet. Podľa jej tvrdení to bolo na žiadosť Q.. N., kedy súd mal z výpisu z účtu č. 3310593618 preukázané, že tento účet patril S. Z. a z výpisu č. 1 ku dňu 31.12.2005 bolo možné zistiť transakcie uskutočnené na tomto účte od 24.10.2005 do konca roka 2005. Súd zistil, že dňa 24.10.2005 z účtu Q.. Š. N. prišla na účet Z. S. suma 148.341,- Sk a v ten istý deň bol učinený aj výber v hotovosti, a to sumy 148.000,- Sk. Obdobne dňa 28.10.2005 z účtu Q.. Š. N. prišla na účet Z. S. suma 100.000,- Sk a v ten istý deň v ranných hodinách bola suma 100.000,- Sk aj vybraná z účtu. Dňa 2.11.2005 bola pripísaná na účet Z. S. suma 148.341,- Sk, a to z účtu Q.. N. a v ten istý deň bola suma 148.300,- Sk aj z účtu Z. S. v hotovosti vybraná. Uvedený listinný dôkaz predložila súdu žalovaná, ako aj potvrdenie zostatku na účte ku koncu roku 2005 a výpis z účtu ku dňu 2.1.2006, z ktorého je zrejmé, že zostatok na účte ku koncu roka 2005 bol 405,67 Sk, poplatok za vedenie účtu predstavoval 200,- Sk a 2.1.2006 bola z účtu vybraná suma 205,- Sk a účet bol zrušený. Žalovaná predložila súdu aj pokladničné doklady o výbere hotovosti z Ľudovej banky, a.s. tak ako je vyššie uvedené v mesiacoch október a november 2005.
25.Žalovaná tvrdila, že v Ľudovej banke, a.s. bola vždy spolu s Q.. N., ktorému vybratú finančnú hotovosť odovzdala. Nie je zrejmé, z akého dôvodu bol žalobca vždy prítomný v Ľudovej banke, a.s. spolu so žalovanou, keď išlo o jej osobný účet. Na pojednávaní dňa 12.11.2015 žalobca uviedol, že si nepamätá, aby bol prítomný v banke pri výbere a určite finančné prostriedky neprevzal. V trestnom konaní však vypovedal, že pre výber peňazí z banky chodil spoločne s pani S., pretože ho o to požiadala, nespomínal si, že peniaze pri výbere preberal pri okienku priamo on. Podotkol, že v dohode s úradom práce nebolo
uvedené ako má vyplácať mzdu pracovníčke, preto časť mzdy vyplácal na účet a časť cez príjmový pokladničný doklad. Z. S. tvrdila v trestnom konaní, že nežiadala Q.. N.É., aby s ňou chodil do banky, nežiadala o doprovod a do banky išla na jeho výzvu resp. pokyn spolu s ním. Nikdy jej nebola vyplatená suma vyššia než 5.000,- Sk a nie je pravdou, aby jej Q.. N. vyplatil 148.341,- Sk ako mzdu na osobný účet. Je veľmi nepravdepodobné, pokiaľ by sa malo jednať o mzdu žalovanej, aby v ten istý deň ako bol urobený vklad na účet, dá sa povedať pomerne vysokej sumy, bol učinený aj výber takejto vysokej sumy. Za akým účelom by mala takéto sumy žalovaná vyberať, pokiaľ mali predstavovať jej mzdu? Preto súd uveril tvrdeniu žalovanej, že tieto vybrané sumy od nej prevzal hneď v banke Q.. N. a jej v skutočnosti bola vyplácaná mzda tak ako to bolo uvedené aj v čestnom prehlásení, teda za celé obdobie približne vo výške 42.000,- Sk, a to v hotovosti, nie na účet v banke. V rozsudku Krajského súdu Prešov vo veci 5T/64/07-422 tento súd uviedol, že na rozdiel od súdu prvého stupňa nezhodnotil výpoveď svedkyne Z. S. ako absolútne presvedčivú a to z dôvodu rozporov a zmien v jej viacerých výpovediach v priebehu celého konania, ktoré nebolo podľa názoru Krajského súdu možné ignorovať, a nezohľadniť v prospech obžalovaného. Nejasnosti sa týkali povahy bankového účtu na ktorý jej prichádzali prevod peniaze z účtu obžalovaného v sumách ďaleko prevyšujúcich 42 000 Sk a ktoré podľa jej vyjadrení mali vyberať spoločne tak, že obžalovaný mal pri vyberaní peňazí v banke preberať takmer výlučne aktivitu pri tom zo zmluvy o bežnom osobnom účte je evidentné, že jedinou osobou oprávnenou disponovať účtami číslo 3310583807 a č. 3310593618 v Ľudovej banke, a. s. bola svedkyňa , ona napriek tomu na hlavnom pojednávaní uviedla, že k zriadenému účtu mal dispozičné právo obžalovaný. Aj zmena vo vyjadrení svedkyne o celkovo prevzatej mzde vo výške 42 000 Sk, resp. 13 000 Sk pri doplnení dokazovania zmenšuje jej dôveryhodnosť. Rovnako tvrdenia v súvislosti s údajnou pôžičkou, o ktorej svedkyňa tvrdí, že ju od obžalovaného neprevzala v sume 250 000 Sk, ale obžalovaný jej len predložil bianko papiere a zmluvu na počítači naskenoval, žiadny podpis na zmluve na mestskom úrade overovať nebola, pričom neskôr na hlavnom pojednávaní zmenila, že čistý papier podpísala doma a na matrike len overovala podpis. Zo zmluvy o pôžičke na čl. 181, konkrétne z odtlačku pečiatky povereného pracovníčka mesta je totiž zrejmé, že podpis na listine urobila, nie uznala za vlastný, Darina Gubeková. V súvislosti s tým čo je vyššie uvedené súd konštatuje, že nevidí žiadne nejasnosti ohľadne účtu vedeného v Ľudovej banke, a. s. vo výpovediach žalovanej v tomto konaní, alebo ako svedkyne v trestnom konaní keď jej výpovede sú v tomto smere po celý čas obsahovo rovnaké, jednoznačné a nedochádza k ich zmene. Pokiaľ ide o účty v Ľudovej banke pri všetkých svojich výpovediach Z. S. sa vyjadrovala rovnako. Výber peňazí z banky realizovali spoločne podľa jej tvrdení na žiadosť N., ktorý potom ako ona výber podpísala finančné prostriedky prevzal. K týmto skutočnostiam sa súd vyjadril už v bode 24 tohto rozsudku. Pokiaľ ide o jej tvrdenie, že mala prevziať mzdu vo výške 13 000 Sk hneď po prečítaní tejto výpovede vtedy svedkyňa S. uviedla, že táto suma má byť v správnej výške 42 000 Sk. Obdobne je tomu s tvrdeniami o údajnej pôžičke, kedy žalovaná po celý čas vypovedá rovnako, pokiaľ sa isté slovné výrazy nezhodujú, samozrejme, je to spôsobené tým, že preverovanie celej veci tak v trestnom konaní a následne predmetné občianskoprávne konanie trvá už niekoľko rokov. Jej výpovede sa v podstatných a základných veciach nelíšia, hoci uplynul značný časový úsek od doby kedy mala byť uzavretá žalobcom tvrdená zmluva o pôžičke.
26.Dňa 2.1.2009 mal žalobca doručiť Sociálnej poisťovni opravný výkaz vymeriavacích základov za obdobie, kedy bola u neho zamestnaná Z. S., a to za mesiace august až október 2005, kde bol znížený vymeriavací základ a bolo aj konštatované, že táto mala byť zamestnaná u Q.. N. do konca roku 2005 od 11.8.2005, avšak v čase od 1.11.2005 do 31.12.2005 mala mať prerušený pracovný pomer z dôvodu čerpania pracovného alebo služobného voľna. Tento výkaz však spochybnil právny zástupca žalobcu ešte v trestnom konaní, i keď nie je zrejmé s akým výsledkom. Súd preto tento dôkaz nebude vyhodnocovať.
27.Čo sa týka výzvy na splatenie pôžičky na ktorej sa nachádza aj potvrdenie žalovanej o prevzatí tejto výzvy 8.11.2005, žalovaná sa od počiatku k tomu vyjadrovala v tom zmysle, že tento papier videla po prvýkrát keď jej bola doručená žaloba, takéto tvrdenie nepodpísala, pretože žiadnu zmluvu o pôžičke neuzatvárala a preto nemala čo vracať. Zdôrazňovala, že podpisovala v minulosti žalobcovi čisté papiere a ako si to zmenežoval žalobca k tomu sa vyjadriť nevedela, ale určite to mal všetko pripravené. V podobnom duchu sa žalovaná vyjadrovala k tejto výzve na splatenie pôžičky, aj na minulých pojednávaniach aj pri výpovedi svedkyne v trestnom konaní To, že sa ocitol jej podpis na potvrdení dlžníka o prevzatí výzvy na splatenie pôžičky si súd taktiež vysvetľuje len tou okolnosťou, že žalovaná v minulosti na žiadosť žalobcu opatrila čisté papiere tak ako uvádzala v počte pravdepodobne
3 ks svojim podpisom, odovzdala ich žalobcovi a následne vytvoriť a dopísať text na takomto papieri za pomoci rôznych technických prostriedkov nie je problém.
Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
28.Zmluva o pôžičke predstavuje jeden z najbežnejších občianskoprávnych vzťahov, ktorý vzniká na základe zmluvy, ktorou veriteľ prenecháva dlžníkovi určité množstvo druhovo určených (zastupiteľných) vecí na voľné nakladanie, príp. spotrebovanie a dlžník sa zaväzuje vrátiť vec rovnakého druhu (teda nie identickú vec). Zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou, pretože na vznik záväzkového vzťahu sa vyžaduje aj reálne odovzdanie veci dlžníkovi, a to buď bezhotovostným spôsobom na účet dlžníka (pri peňažnej pôžičke), alebo odovzdaním z „ruky do ruky“ (pri nepeňažnej pôžičke). Nie je vylúčená ani predbežná dohoda o (budúcej) pôžičke (pactum de mutuo dando). Podstatnými náležitosťami zmluvy o pôžičke je dohoda o prenechaní druhovo určených veci, vrátení veci rovnakého druhu, dočasnosť prenechania a faktické odovzdanie veci dlžníkovi. Hoci dohoda o prenechaní veci je podstatnou náležitosťou zmluvy, neznamená to, že je potrebné dohodnúť aj presnú dobu vrátenia. Čas vrátenia nemusí byť pritom určený konkrétnym dňom, ale stačí, ak je dohodnutý tak, že čas vrátenia možno určiť. Dokonca stačí aj dohoda v takom zmysle, že čas vrátenia veriteľ ponechá na vôľu dlžníka. Vtedy, ak si zmluvné strany nedojednajú odplatu, čo pri peňažnej pôžičke predstavuje úrok, má sa za to, že zmluva je bezodplatná. Bezodplatnosť neznamená, že v prípade omeškania nemožno uplatňovať úroky z omeškania. Keďže zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou, čoho dôsledkom je, že k jej vzniku sa nevyžaduje iba plnenie definovaných podstatných náležitostí, ale jej vznik je daný až okamihom reálneho plnenia veriteľa
- spravidla poskytnutím pôžičky. Zákon reálne ako predpoklad vzniku záväzkového vzťahu plnenie vyjadruje pod pojmom „prenechanie veci“. Pod prenechaním veci je treba rozumieť odovzdanie veci. Za prenechanie veci (odovzdanie) je treba považovať aj bezhotovostný prevod peňažných prostriedkov. 29.Súd poukazuje na ustanovenie § 191 CSP, podľa ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti pri tom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená ak zákon neustanovuje inak. Hodnotenie dôkazov je činnosť súdu pri ktorej vykonané procesné dôkazy súd hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzený právnymi predpismi v tom ako má z hľadiska pravdivosti ten, ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa zásada voľného hodnotenia dôkazov a každý vykonaný dôkaz môže byť prostriedkami procesného úkonu a prostriedkami procesnej obrany spochybnený tým, že sa pripúšťa dôkaz opaku dokazovanej skutočnosti. Žiaden dôkaz nedisponuje predpísanou legálnou silou, ktorá by nepripúšťala dôkaz svojho opaku. Cieľom dôkaznej povinnosti vychádzajúc z citovaného ustanovenia je unesenie dôkazného bremena v rozsahu v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane sporu bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou sporu v opačnom procesnom postavení než je strana sporu, ktorá nesplnila, alebo nedostatočne splnila svoju dôkaznú povinnosť. 30.Súd má vážne pochybnosti o záväzkovom vzťahu medzi žalobcom a žalovanou tak ako ho na základne Zmluvy o pôžičke uplatňuje žalobca v tomto konaní, a to aj napriek existencii písomnej Zmluvy o pôžičke, kde podpis dlžníka, teda žalovanej je úradne overený. Súd nemá vysvetlenie preto, ako sa ocitol podpis žalovanej na Zmluve o pôžičke, ale podľa názoru súdu veci sa nediali tak, ako to uvádzal žalobca. Úmyslom žalovanej nebolo uzatvárať Zmluvu o pôžičke a overiť podpis na dokumente Zmluva o pôžičke. Žalovaná žalobcovi podpísala v minulosti čisté papiere a za týchto okolností mohlo dôjsť k tomu, že jej naivitu žalobca zneužil. V súvislosti s odovzdaním peňažných prostriedkov neboli produkované žiadne dôkazy okrem tvrdenia žalobcu, že ich odovzdal žalovanej na mestskom úrade v igelitovej taške bez prítomnosti akýchkoľvek svedkov a na druhej strane žalovaná tvrdí, že nikdy od žalobcu finančné prostriedky vo výške 250.000,- Sk ako pôžičku neprevzala. Žalobca nevedel preukázať, aby finančné prostriedky, ktoré mal poskytnúť ako pôžičku žalovanej mal uložené na svojom osobnom účte a v deň uzavretia Zmluvy o pôžičke alebo tesne pred ním ich z tohto účtu vybral, čo by súd mohol vyhodnotiť ako dôkaz, ktorý je jemu na prospech pri tvrdení, že uzavrel Zmluvu o pôžičke so žalovanou. Finančné prostriedky však žalobca, podľa jeho tvrdenia, mal mať uložené doma ako vlastné úspory. Skutočnosť, že reálne došlo k odovzdaniu finančných prostriedkov, podľa názoru súdu, nie je nepochybne preukázaná, pričom odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom je základným predpokladom uzavretia zmluvy o pôžičke. Za unesenie dôkazného bremena v tejto časti žalobcom nebolo možné považovať samotný obsah časti článku II. bod 1 Zmluvy o pôžičke zo dňa 15.8.2005 o tom, že veriteľ dňom podpísania tejto zmluvy požičiava dlžníkovi sumu 250 000 Sk čo mala žalovaná potvrdiť podpisom
zmluvy o pôžičke, pretože tu absentuje moment faktického odovzdania predmetu pôžičky žalovanej, ktorý v konaní žalobca nepreukázal. Súd konštatuje, že nebolo zistené, aby žalovaná v tej dobe bola väčšiu sumu finančných prostriedkov použila za tým, či oným účelom, z ktorého konania by bolo možné usudzovať, že obdŕžala finančnú čiastku tak, ako to tvrdí žalobca. 31.Z dôvodov vyššie uvedených, keďže po vykonanom dokazovaní a aj po jeho doplnení po zrušení rozhodnutia prvoinštančného súdu Krajským súdom Prešov vážne pochybnosti o existencii Zmluvy o pôžičke medzi sporovými stranami a o reálnom odovzdaní finančných prostriedkov žalovanej pretrvávajú, súd nemohol žalobe vyhovieť a túto ako nedôvodnú zamietol.
32.O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP podľa ktorého, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný súd náhradu trov konania pomerne rozdelí prípadne vysloví , že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
33.Súd rozhodol o trovách tak, že nepriznal žalovanej nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi, keďže si žalovaná žiadne trovy konania priznať nežiadala, napriek tomu, že bola v konaní úspešná.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) Občianskeho súdneho poriadku uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.