Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/66/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a sudkýň JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Jany Burešovej, v spore žalobcu Q.. Š. N., Y.. XX.X.XXXX, L. E. I. XXX/ XX, XXX XX I., štátneho občana SR, zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Marcel Mašan s.r.o., so sídlom Školská 257, 059 91 Veľký Slavkov, IČO: 36 858 935, proti žalovanej Z. S., Y.. X.X.XXXX, L. E. K. XXXX/XX, XXX XX I., štátnej občianke Slovenskej republiky, o zaplatenie 8.298,48 s príslušenstvom, takto o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 20C/200/2006-331 zo dňa 16.1.2018

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

Nepriznáva žalovanej voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Poprad (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že žalovanej nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal. V dôvodoch svojho rozhodnutia, ktoré bolo v poradí druhým rozhodnutím v predmetnej právnej veci, uviedol, že žalobca sa žalobou súdu doručenou 12.9.2006 domáhal toho, aby súd uložil žalovanej zaplatiť mu sumu 250.000 Sk s príslušenstvom, t.j. 8.298,40 eura tvrdiac, že so žalovanou uzatvoril dňa 15.8.2005 zmluvu o pôžičke, ktorou jej poskytol 250.000 Sk, žalovaná sa zaviazala pôžičku uhradiť do 14-tich dní po tom ako bude na jej splatenie žalobcom vyzvaná. Žalovaná výzvu na splatenie pôžičky prevzala 8.11.2015, čo potvrdila svojím podpisom na výzve. Pôžičku však nezaplatila. Súd konštatoval, že žalovaná so žalobou nesúhlasila, zmluvu o pôžičke so žalobcom nikdy nepodpísala a žiadne finančné prostriedky od neho neprevzala. Z dokazovania vykonaného v priebehu celého konania súd prvej inštancie zistil, že dňa 10.8.2005 uzatvoril žalobca ako zamestnávateľ a žalovaná ako zamestnanec pracovnú zmluvu s dňom nástupu do práce 11.8.2005, podľa ktorej žalovaná mala byť zamestnaná na pozícii obchodný riaditeľ. Jej práca mala spočívať v riadení procesov, získavanie informácií a aplikácia informácií pri prieskume trhu. Za vykonanú prácu mal jej zamestnávateľ poskytovať mesačnú mzdu vo výšku 310.000 slovenských korún (10.290,10 eura) Dňa 15.8.2005 mala byť podpísaná zmluva o pôžičke medzi Q.. Š. N. ako veriteľom A. Z. S. ako dlžníkom. Na základe tejto zmluvy si žalovaná mala požičať sumu 250.000 Sk bezúročne, ktorú sa zaviazala vrátiť do 14-tich dní po tom ako ju veriteľ vyzve na vrátenie. V zmluve boli zároveň dohodnuté úroky z omeškania pre prípad nevrátenia pôžičky. Zmluva je podpísaná Q.. N. a nachádza sa na nej aj podpis Z. S., kedy sa mala podpísať pred pracovníčkou Mestského úradu Poprad dňa 15.8.2005. Ku dňu 8.11.2005 je datovaná písomná výzva pre žalovanú na splatenie pôžičky 250.000 Sk do 14-tich dní odo dňa prevzatia výzvy, na výzve sa zároveň nachádza potvrdenie dlžníka o prevzatí tejto výzvy dňa 8.11.2005. K okolnostiam zmluvy o pôžičke žalobca uviedol, že sa so žalovanou poznal, táto ho mala osloviť či by

jej neposkytol pôžičku. Konkrétny účel nevedel, ale malo sa jednať o rekonštrukciu, výmenu alebo kúpu nového bytu, bolo to v auguste 2005. Na texte zmluvy sa dohodli, keď jej mal telefonovať asi deň pred podpisom zmluvy žalovaná povedala, že súhlasí s takýmto textom. Následne sa stretli pred Mestským úradom v Poprade kde je predložil text zmluvy v papierovom vyhotovení, tento si mala prečítať a vyjadrila s ním súhlas. Následne jej odovzdal peniaze, ktoré si prepočítala, zobrala, a odišli k pultu kde podpísala zmluvu pred pracovníčkou mestského úradu a podpísala sa aj do overovacej knihy. Peniaze jej odovzdal v päťtisícových bankovkách, boli to jeho súkromné peniaze, ktoré mal uložené doma. 8.11.2005 žalovanú vyzval k vráteniu peňazí, predložil jej výzvu v písomnej podobe, túto si prečítala, podpísala a sľúbila pôžičku vrátiť do 14-tich dní, čo však neurobila. Žalovaná pred súdom uviedla, že nikdy zmluvu o pôžičke so žalobcom nepodpísala a žiadne finančné prostriedky od neho neprevzala. Žalobcovi podpísala tri čisté papiere za účelom, že jej žalobca sľúbil vytvorenie pracovného miesta pre znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie. Uviedla, že výzvu na splatenie pôžičky 18.11.2005 nepodpísala. Na Mestskom úrade v Poprade bola overiť svoj podpis, avšak nemá žiadnu vedomosť o tom akým spôsobom sa k jej podpisu na uvedený papier mohlo dostať znenie zmluvy o pôžičke. So žalobcom uzatvárala pracovnú zmluvu, mala vykonávať funkciu riaditeľky, v tejto súvislosti mali byť poskytované aj finančné prostriedky z úradu práce na vytvorenie jej pracovného miesta. Žalobca do pracovnej zmluvy napísal nehoráznu výšku platu. Na žiadosť žalobcu otvorila v Ľudovej banke a.s. účet, žalobca mal všetko pripravené, ona len podpísala doklady. Na účet prišli finančné prostriedky, nevie aké to boli peniaze, či to bola dotácia alebo jej mzda. Pri výbere bola vždy spolu so žalobcom. V čase kedy mala byť uzatváraná zmluva o pôžičke nepotrebovala žiadnu finančnú hotovosť, neprerábala byt ani žiaden byt nekupovala. Voči žalobcovi bolo vedené trestné konanie pre trestný čin subvenčného podvodu z časti v štádiu pokusu a na základe oznámenia žalovanej aj trestné konanie pre trestný čin podvodu z dôvodu, že žalobca mal vyhotoviť fingovanú zmluvu o pôžičke, ktorá mala byť uzavretá 15.8.2005 vo výške 250.000 Sk so žalovanou. V oboch trestných konaniach bol žalobca spod obžaloby oslobodený. V konaní vedenom pre trestný čin podvodu bolo konštatované, že nebolo preukázané, že sa stal skutok, pre ktorý bol žalobca ako obžalovaný stíhaný, keďže skutková podstata trestného činu si vyžaduje, aby súd v konaní obžalovanej osobe nad všetku pochybnosť preukázal úmyselné konanie. V rozsudku, ktorým bol žalobca spod obžaloby oslobodený bolo konštatované, že bude vecou občianskoprávneho konania zistiť, či obžalovaný len predstieral zmluvu o pôžičke ako nepravdivý právny úkon. Súd prvej inštancie uviedol, že v rámci trestného konania boli vypočuté zamestnankyne Mestského úradu v Poprade, ktoré uviedli, že na podrobnosti overenia podpisu na zmluve o pôžičke si nepamätajú, nevedeli sa vyjadriť k skutkovým okolnostiam, vypovedali vo všeobecnosti k plneniu pracovných úloh. Súd uviedol, že osvedčenie podpisu mal zaplatiť žalobca, ktorý túto skutočnosť nepoprel. V trestnom konaní žalobca vypovedal, že na základe dohody s ÚPSVaR Poprad v septembri 2005 bola vyplatená za mesiac august suma 120.614 Sk. Žalovanej vyplatil v septembri 2005 za august 2005 sumu 161.002 Sk na jej osobný účet. Ďalšia platba z úradu práce mu poskytnutá nebola hoci o ňu žiadal. Žalovanej sa nebál poskytnúť pôžičku, pretože pôžička bola krytá jej mzdou. Žalovaná potvrdenie o prevzatí sumy 161.002 Sk poprela, od žalobcu prevzala sumu 42.000 Sk. Na základe ústnej dohody so žalobcom jej mesačná mzda mala predstavovať 12.000 až 13.000 Sk hoci v pracovnej zmluve bola uvedená suma 310.000 Sk. Žalobca jej mal povedať aby sa nestarala prečo je na pracovnej zmluve uvedená suma 310.000 Sk. Jej pracovný pomer so žalobcom bol ukončený k 31.decembru 2005. Súd prvej inštancie hodnotiac všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov vyšli v konaní najavo dospel k záveru o tom, že nemá dôvod neveriť výpovedi žalovanej, pretože počas celého konania pred súdom tak trestnom konaní ako aj občianskoprávnom konaní nebol produkovaný ani jediný dôkaz, ktorý by hodnoverne preukazoval tvrdenie žalobcu. Podľa súdu prvej inštancie je zvláštne, že zmluva o pôžičke bola uzavretá 5 dní po uzatvorení pracovnej zmluvy medzi žalobcom a žalovanou. Tiež je zvláštne, že žalovaný požiadal o vrátenie 8.11.2005, teda v čase keď Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Poprad ako poskytovateľ príspevku na zamestnávanie už konal vo veci odstúpenia od dohody so žalobcom a mal záujem vykonať u neho finančnú kontrolu. Uzavretie zmluvy o pôžičke je nepravdepodobné aj s ohľadom na skutočnosť, že 5 dní predtým žalovaná so žalobcom uzavrela pracovnú zmluvu, na základe ktorej jej každý mesiac mala byť vyplácaná mzda 310.000 Sk. Účel pôžičky uvádzaný žalobcom sa vykonaným dokazovaním nepotvrdil, žalovaná v tej dobe nekupovala nový byt, ani jej byt neprechádzal rekonštrukciou. Žalobca nepristupoval poctivo ku vzťahu so žalovanou, ktorý mali na základe uzatvorenia pracovnej zmluvy. V rámci celého konania nebolo preukázané, aby jej vyplatil dohodnutú mzdu, čo i len za jeden mesiac. Tvrdenia žalovanej, že v minulosti podpísala na žiadosť žalobcu čisté papiere, ktoré mohol neskôr použiť v jej neprospech ako aj využiť nezáujem žalovanej o to, čo presne podpisuje, či jej nevšímavosť a prehnanú dôveru pri overovaní podpisu sa zdali

byť z pohľadu súdu logické. Žalovaná ako zamestnanec žalobcovi, ktorý jej ponúkol prácu, keďže bola evidovaná na úrade práce, úplne dôverovala. Podľa súdu nebolo zrejmé z akého dôvodu bol žalobca vždy prítomný v Ľudovej banke a.s. spolu so žalovanou, keďže išlo o jej osobný účet. Jej podpis na potvrdení dlžníka o prevzatí výzvy na splatenie pôžičky si súd vysvetlil tou okolnosťou, že žalovaná v minulosti na žiadosť žalobcu opatrila čisté papiere svojím podpisom a odovzdala ich žalobcovi. Nie je následne problémom vytvoriť a dopísať text za pomoci rôznych technických prostriedkov. Súd prvej inštancie uzavrel, že v súvislosti s odovzdaním peňažných prostriedkov neboli produkované žiadne dôkazy okrem tvrdenia žalobcu, že ich odovzdal žalovanej na mestskom úrade v igelitovej taške. Žalobca nevedel preukázať, že finančné prostriedky, ktoré mal poskytnúť ako pôžičku žalovanej mal uložené na svojom osobnom účte a v deň uzavretia zmluvy alebo tesne pred ním ich z tohto účtu vybral, čo by súd mohol vyhodnotiť ako dôkaz, ktorý by bol jemu na prospech. Skutočnosť, že reálne došlo k odovzdaniu finančných prostriedkov bola podľa názoru súdu nie nepochybne preukázaná, pričom odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom je základným predpokladom uzavretia zmluvy o pôžičke. Za unesenie dôkazného bremena nebolo možné považovať obsah zmluvy o pôžičke, jej článku II. bod 1 o tom, že veriteľ v deň podpísania zmluvy požičiava dlžníkovi 250.000 Sk. Podľa súdu absentuje moment faktického odovzdania predmetu pôžičky žalovanej, ktorý v konaní žalobca nepreukázal. Preto súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú zamietol, pri právnom posúdení vychádzajúc z ust. § 657 Občianskeho zákonníka. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 CSP, žalovanej náhradu trov konania nepriznal, nakoľko žiadne trovy nežiadala napriek tomu, že v konaní bola úspešnou.

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca majúc za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa žalobcu podpis žalovanej ako dlžníčky bol na zmluve úradne overený, ide o nespochybniteľnú listinu, bolo preto na žalobkyni aký spôsob obrany zvolí, bolo na nej dôkazné bremeno o tom, že podpísala čistý papier. Toto dôkazné bremeno neuniesla. Všetky ostatné dôkazy, ktoré súd vykonal boli podľa žalobcu právne irelevantné. Súdu ušla podstata sporu, nie je možné pripustiť, aby súdy neposkytli ochranu osobe, ktorá by v podobe listín ktorá ma všetky náležitosti zmluvy je úradne overená. V danom prípade platí zásada pacta sunt servanda, je nerozporné, že každý svojprávny občan je povinný konať s primeranou mierou obozretnosti a za svoje konanie niesť aj následnú zodpovednosť, vrátane zodpovednosti právnej. Ak by bol pripustený právny názor vyslovený v rozsudku, došlo by k absolútnej strate právnej istoty v bežných zmluvných vzťahoch keď ani písomná zmluva nie je súdom považovaná za dostatočnú záruku vymáhateľnosti záväzku, čo by úplne spochybnilo akúkoľvek istotu v slovenský právny systém. Žalobca preto žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalovanú zaviazal na plnenie v zmysle žaloby.

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej aj len „odvolací súd“), príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce, súc viazaný dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario). Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku zverejnil na úradnej tabuli ako aj na webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 14.9.2018 (§ 219 ods. 3 a dospel k záveru o nedôvodnosti odvolania žalobcu.

5. Podstata odvolacích argumentov žalobcu bola koncentrovaná na tvrdenie o nesprávnom právnom posúdení a nesprávnom zistení skutkového stavu veci.

6. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav, dochádza k nemu vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

7. Nesprávne skutkové zistenia sú také zistenia, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej stránke a ktoré v podstatnej časti nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Dochádza k tomu vtedy, ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov alebo vyjadrení strán nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania

najavov alebo rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli dôkazmi preukázané alebo vyšli najavo, opomenul. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov.

8. Oboznámením sa s obsahom spisu, odôvodnením napadnutého rozsudku, zisteným skutkovým stavom, právnym posúdením uplatneného nároku súdom prvej inštancie, odvolací súd konštatuje postačujúco z vykonaného dokazovania zistený skutkový stav potrebný pre rozhodnutie vo veci ako aj správne právne posúdenie. Z uvedeného rozsudku je zrejmý vzťah medzi skutkovými zisteniami, úvahami pri hodnotení dôkazov a právnym záverom. Odvolací súd sa preto stotožňuje s odôvodnením rozsudku a k odvolacím námietkam žalobcu dodáva:

9. Sporové konanie je konaním kontradiktórnym, čo znamená, že tá strana sporu, ktorá z určitej skutočnosti vyvodzuje právne následky musí rozhodné skutočnosti tvrdiť a k tvrdeným skutočnostiam predložiť alebo označiť dôkazné prostriedky, inak úspešnou byť nemôže. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktoré sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán sporu. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena ako aj jeho nositeľa. V prípade sporu o vrátenie pôžičky je na veriteľovi aby preukázal, že k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke došlo, že dlžníkovi predmet pôžičky odovzdal a že dlžník predmet pôžičky riadne a včas nevrátil. Platnosť zmluvy o pôžičke nie je podmienená písomnou formou, podstatným predpokladom uzatvorenia pôžičky je odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Dôkazom o odovzdaní predmetu pôžičky nie je podpísanie zmluvy o pôžičke s textom, ktorým dlžník podpísaním potvrdzuje prevzatie sumy, ktorá mala byť predmetom požičania. Pokiaľ táto skutočnosť je za stavu spochybnenia nepreukázaná inými skutkovými okolnosťami, nie je možné vyčítať súdu prvej inštancie, ako mienil žalobca, že hodnotenie dôkazov realizoval v širokom rozsahu, ktorý sa žalobcovi javil s predmetom sporu nesúvisiaci. Takýto postup, t.j. hodnotenie dôkazov, ktoré sú dôkazmi len nepriamymi, si vyžadovali špecifiká danej kauzy, vzájomné vzťahy jednotlivých do úvahy pripadajúcich argumentov. Podľa odvolacieho súdu bol správny záver súdu prvej inštancie pokiaľ uzavrel, že zo strany žalobcu nebol produkovaný žiadny dôkaz o tom, že žalovanej aj reálne peniaze o ktorých tvrdil, že jej ich mal požičať, odovzdal. Pri realizácii tohto úkonu - odovzdaní peňazí, ho nikto nevidel, ani to netvrdil, ani žiadna tretia osoba prítomnou nebola, taktiež, ako súd prvej inštancie uviedol, nepreukázal aby finančné prostriedky, ktoré mal poskytnúť ako pôžičku, mal pred tvrdeným poskytnutím pôžičky vo svojej dispozičnej sfére, t.j. nepreukázal podstatnú skutkovú okolnosť, že reálne došlo k odovzdaniu finančných prostriedkov. Za týchto okolností bolo možné bez rozumných pochybností nadobudnúť presvedčenie o tom, že nie je pravdivým tvrdenie žalobcu, že žalovanej peňažné prostriedky požičal, ale naopak, ako relevantné je možné hodnotiť tvrdenie žalovanej, že k požičaniu peňazí tak ako žalobca tvrdil, nedošlo.

10. Keďže žalobca v odvolaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktorými by bola preukázaná nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny, a to čo sa týka rozhodnutia vo veci samej, ako aj rozhodnutia o trovách konania, podľa § 387 ods. 1 a 2 potvrdil.

11. Žalobca nebol úspešný, naopak plne úspešná bola žalovaná, ktorej vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v zmysle § 255 ods. 1 v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaná bola v odvolacom konaní pasívna, k odvolaniu sa nevyjadrila, náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila a podľa obsahu spisu jej ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. Odvolací súd pri rozhodovaní o trovách vychádzal z článku 17 základných princípov zakotvujúceho procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 v spojení s § 396 ods. 1 o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania v situácii keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli by bolo zjavne nielen nelogické, ale i v rozpore zo zásadou hospodárnosti civilného súdneho konania. Preto žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.