Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 98/2021

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-27

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 25. februára 2021

v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Molnára (sudca spravodajca), zo sudkyne Jany

Laššákovej a sudcu Ľuboša Szigetiho predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť Okresní

hospodářské komory Hodonín, Svatoborská 591, Kyjov, Česká republika, zastúpenej

advokátskou kanceláriou URBAN STEINECKER GAŠPEREC BOŠANSKÝ, s. r. o.,

advokátska kancelária, Havlíčkova 16, Bratislava, vo veci namietaného porušenia jej

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a podľa Listiny základných práv a slobôd a práva

na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní

vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

24. novembra 2020 doručená ústavná sťažnosť Okresní hospodářské komory Hodonín,

Svatoborská 591, Kyjov, Česká republika (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej

advokátskou kanceláriou URBAN STEINECKER GAŠPEREC BOŠANSKÝ, s. r. o.,

advokátska kancelária, Havlíčkova 16, Bratislava, doplnená podaním doručeným ústavnému

súdu 18. februára 2021, vo veci namietaného porušenia jej základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej

len „listina“) a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej len „namietané konanie“).

2. V ústavnej sťažnosti sťažovateľka uvádza, že je sporovou stranou namietaného

konania vedeného pred okresným súdom, ktoré podľa jej vyjadrenia ani po viac ako

siedmich rokoch od podania žaloby nie je právoplatne skončené, keďže dosiaľ nebolo

rozhodnuté o trovách konania.

3. Sťažovateľka ďalej uvádza, že na účel uplatnenia ochrany svojich práv využila aj

právny prostriedok poskytovaný jej právnou úpravou, a to sťažnosť na prieťahy v konaní

adresovanú podpredsedovi Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) ako

odvolaciemu súdu, ktorý ju vyhodnotil ako dôvodnú a ospravedlnil sa sťažovateľke

za vzniknuté prieťahy.

4. Sťažovateľka, prezentujúc podrobný chronologický prehľad procesných úkonov

namietaného konania, poukazuje na to, že jej síce bol 5. augusta 2020 doručený rozsudok

krajského súdu z 30. apríla 2020, ktorým bol potvrdený prvostupňový rozsudok okresného

súdu z 20. septembra 2018, avšak dosiaľ nerozhodol okresný súd o trovách konania,

v dôsledku čoho podľa sťažovateľky nie je namietané konanie ukončené.

5. Na základe všetkých uvedených skutočností sťažovateľka žiada, aby ústavný súd

v jej veci rozhodol nálezom, ktorým by vyslovil porušenie jej základného práva zaručeného

a listiny a jej práva zaručeného dohovoru

postupom okresného súdu v namietanom konaní, prikázal okresnému súdu konať vo veci

sťažovateľky bez zbytočných prieťahov a priznal jej tiež primerané finančné zadosťučinenie

v sume 6000 €, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia.

II.

6. Podľa je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

7. Podľa rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním, o postavení jeho sudcov a ich bezúhonnosť ustanoví zákon. Týmto zákonom je

o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

9. Ústavný súd podľa každý návrh na začatie

konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak

tento zákon v ustanovení § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu

ústavný súd zisťuje, či dôvody uvedené v nebránia jeho

prijatiu na ďalšie konanie. Podľa ústavný súd môže

na predbežnom prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh

na začatie konania: a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc, b) ktorý je

podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd nevyhovel

žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37, c) ktorý nemá

náležitosti ustanovené zákonom, d) ktorý je neprípustný, e) ktorý je podaný zjavne

neoprávnenou osobou, f) ktorý je podaný oneskorene, g) podľa § 42 ods. 2 písm. f), g), q),

r), t) alebo písm. v), ktorý je zjavne neopodstatnený.

III.

10. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti namieta porušenie jej základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a podľa

ods. 2 listiny a tiež jej práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

dohovoru postupom okresného súdu v namietanom konaní.

11. Ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej je účelom

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov odstránenie stavu právnej

neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu

(, , ).

12. Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1

je teda požiadavka smerovania sťažnosti proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu

orgánov verejnej moci do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza

z princípu, podľa ktorého sťažnosť zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako

účinný prostriedok slúžiaci na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že

už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní základných práv ďalej nepokračovalo (napr.

, , , , ,

). Ústavný súd preto v rámci svojej rozhodovacej činnosti (napr.

, , , , , ,

, ) prezentuje už ustálený záver, že základnému právu

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa sa poskytuje

ochrana len vtedy, ak bola sťažnosť ústavnému súdu predložená v čase, keď k namietanému

porušeniu označeného základného práva došlo alebo porušenie v tomto čase ešte trvalo.

13. Samotná sťažovateľka v ústavnej sťažnosti ústavný súd oboznamuje, že

meritórna otázka jej právnej veci bola právoplatne rozhodnutá ešte pred podaním tejto

ústavnej sťažnosti, a to vydaním potvrdzujúceho rozsudku krajského súdu z 30. apríla 2020.

Ústavný súd je tak toho názoru, že si okresný súd z hľadiska požiadavky odstránenia stavu

právnej neistoty svoju úlohu v rámci prvostupňového konania splnil vydaním meritórneho

rozhodnutia, ktoré sa stalo právoplatným. Sťažovateľka, ktorá sa domáha ochrany svojich

označených práv vo vzťahu k namietanému konaniu okresného súdu, sa so svojou ústavnou

sťažnosťou na ústavný súd obrátila v čase, keď už tento prostriedok nápravy vo vzťahu

k označenému konaniu okresného súdu nebol objektívne spôsobilý splniť svoj účel

(obdobne pozri , ). Na tejto skutočnosti nič nemení ani

argumentácia sťažovateľky, že okresný súd dosiaľ nerozhodol o trovách namietaného

konania. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosti, ktoré zistil na základe

súčinnosti poskytnutej zo strany okresného súdu. Prvostupňovým rozsudkom okresného

súdu z 30. apríla 2020 bola žaloba sťažovateľky zamietnutá a náhrada trov konania v 100 %

rozsahu priznaná žalovanému. Druhostupňovým rozsudkom krajský súd rozhodol tak, že

napadnutý prvostupňový rozsudok ako vecne správny potvrdil, náhradu trov konania však

žalovanému nepriznal. Sťažovateľka napadla 2. októbra 2020 druhostupňový rozsudok

krajského súdu dovolaním, pričom okresný súd ju 15. októbra 2020 vyzval k úhrade

súdneho poplatku za podané dovolanie. Keďže na základe údajov súdneho registra bolo

zistené, že predmetný súdny poplatok zaplatený nebol, okresný súd uznesením

z 27. novembra 2020 toto konanie zastavil. Sťažovateľka napadla uvedené uznesenie

sťažnosťou, pričom okresný súd zistil, že zaplatená platba súdneho poplatku sa vrátila

sťažovateľke ako „nespárovaná“. Podľa vyjadrenia okresného súdu bude potrebné

rozhodnúť o podanej sťažnosti, ktorej ak bude vyhovené, bude okresný súd pokračovať

v úkonoch pred predložením spisu Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, pokiaľ jej

vyhovené nebude, rozhodne okresný súd následne aj o trovách namietaného konania.

Okresný súd zároveň upozornil, že síce bola priznaná náhrada trov konania žalovanému,

žalovaným je však „ministerstvo“, ktoré neuhrádzalo súdny poplatok a ani nebolo zastúpené

advokátom, a teda prípadná výška trov by v zmysle spisového materiálu predstavovala 0 €.

Ústavný súd je tak toho názoru, že rozhodovanie o trovách namietaného konania oddialila aj

samotná sťažovateľka realizáciou svojich procesných práv, pričom za uvedených okolností

oddialenie vyčíslenia trov namietaného konania nemožno pričítať na vrub okresnému súdu.

Ďalej je tiež ústavný súd toho názoru, že za okolností, keď aj bolo rozhodnuté o priznaní

nároku na náhradu trov namietaného konania v 100 % rozsahu žalovanému, avšak z obsahu

spisového materiálu je zrejmé a nespochybniteľné, že vyčíslenie trov konania

pre žalovaného bude predstavovať 0 €, nemožno u sťažovateľky hovoriť o pocite právnej

neistoty v otázke trov namietaného konania.

14. Na základe uvedeného námietku porušenia základného práva sťažovateľky podľa

a podľa listiny a jej práva podľa dohovoru

postupom okresného súdu v namietanom konaní ústavný súd kvalifikuje ako zjavne

neopodstatnenú. Vzhľadom na to ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľky v celom

rozsahu odmietol podľa ako zjavne

neopodstatnenú a ďalšími sťažovateľkou uplatnenými návrhmi sa už ďalej nezaoberal.

15. Ústavný súd vzhľadom na všetky svoje závery rozhodol tak, ako to je uvedené

vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. februára 2021

Peter Molnár

predseda senátu