Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 98/2021
PDF · 119.82 KB
No categories available
II. ÚS 98/2021
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 25. februára 2021
v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Molnára (sudca spravodajca), zo sudkyne Jany
Laššákovej a sudcu Ľuboša Szigetiho predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť Okresní
hospodářské komory Hodonín, Svatoborská 591, Kyjov, Česká republika, zastúpenej
advokátskou kanceláriou URBAN STEINECKER GAŠPEREC BOŠANSKÝ, s. r. o.,
advokátska kancelária, Havlíčkova 16, Bratislava, vo veci namietaného porušenia jej
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a práva
na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní
vedenom pod sp. zn. 26 Cb 17/2013 a takto
rozhodol:
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
24. novembra 2020 doručená ústavná sťažnosť Okresní hospodářské komory Hodonín,
Svatoborská 591, Kyjov, Česká republika (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej
advokátskou kanceláriou URBAN STEINECKER GAŠPEREC BOŠANSKÝ, s. r. o.,
advokátska kancelária, Havlíčkova 16, Bratislava, doplnená podaním doručeným ústavnému
súdu 18. februára 2021, vo veci namietaného porušenia jej základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej
len „listina“) a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom
Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.
26Cb/17/2013 (ďalej len „namietané konanie“).
2. V ústavnej sťažnosti sťažovateľka uvádza, že je sporovou stranou namietaného
konania vedeného pred okresným súdom, ktoré podľa jej vyjadrenia ani po viac ako
siedmich rokoch od podania žaloby nie je právoplatne skončené, keďže dosiaľ nebolo
rozhodnuté o trovách konania.
3. Sťažovateľka ďalej uvádza, že na účel uplatnenia ochrany svojich práv využila aj
právny prostriedok poskytovaný jej právnou úpravou, a to sťažnosť na prieťahy v konaní
adresovanú podpredsedovi Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) ako
odvolaciemu súdu, ktorý ju vyhodnotil ako dôvodnú a ospravedlnil sa sťažovateľke
za vzniknuté prieťahy.
4. Sťažovateľka, prezentujúc podrobný chronologický prehľad procesných úkonov
namietaného konania, poukazuje na to, že jej síce bol 5. augusta 2020 doručený rozsudok
krajského súdu z 30. apríla 2020, ktorým bol potvrdený prvostupňový rozsudok okresného
súdu z 20. septembra 2018, avšak dosiaľ nerozhodol okresný súd o trovách konania,
v dôsledku čoho podľa sťažovateľky nie je namietané konanie ukončené.
5. Na základe všetkých uvedených skutočností sťažovateľka žiada, aby ústavný súd
v jej veci rozhodol nálezom, ktorým by vyslovil porušenie jej základného práva zaručeného
čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny a jej práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru
postupom okresného súdu v namietanom konaní, prikázal okresnému súdu konať vo veci
sťažovateľky bez zbytočných prieťahov a priznal jej tiež primerané finančné zadosťučinenie
v sume 6000 €, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia.
II.
6. Podľa čl. 124 ústavy je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
8. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním, o postavení jeho sudcov a ich bezúhonnosť ustanoví zákon. Týmto zákonom je
zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).
9. Ústavný súd podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh na začatie
konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak
tento zákon v ustanovení § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu
ústavný súd zisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho
prijatiu na ďalšie konanie. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže
na predbežnom prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh
na začatie konania: a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc, b) ktorý je
podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd nevyhovel
žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37, c) ktorý nemá
náležitosti ustanovené zákonom, d) ktorý je neprípustný, e) ktorý je podaný zjavne
neoprávnenou osobou, f) ktorý je podaný oneskorene, g) podľa § 42 ods. 2 písm. f), g), q),
r), t) alebo písm. v), ktorý je zjavne neopodstatnený.
III.
10. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti namieta porušenie jej základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 38
ods. 2 listiny a tiež jej práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru postupom okresného súdu v namietanom konaní.
11. Ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej je účelom
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov odstránenie stavu právnej
neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu
(III. ÚS 154/06, I. ÚS 76/03, II. ÚS 245/2019).
12. Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1
ústavy je teda požiadavka smerovania sťažnosti proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu
orgánov verejnej moci do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza
z princípu, podľa ktorého sťažnosť zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako
účinný prostriedok slúžiaci na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že
už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní základných práv ďalej nepokračovalo (napr.
IV. ÚS 104/03, IV. ÚS 73/05, III. ÚS 355/2012, III. ÚS 154/2018, I. ÚS 390/2019,
II. ÚS 245/2019). Ústavný súd preto v rámci svojej rozhodovacej činnosti (napr.
IV. ÚS 61/03, IV. ÚS 26/07, III. ÚS 41/07, II. ÚS 46/07, I. ÚS 96/07, II. ÚS 214/08,
III. ÚS 154/2018, II. ÚS 245/2019) prezentuje už ustálený záver, že základnému právu
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy sa poskytuje
ochrana len vtedy, ak bola sťažnosť ústavnému súdu predložená v čase, keď k namietanému
porušeniu označeného základného práva došlo alebo porušenie v tomto čase ešte trvalo.
13. Samotná sťažovateľka v ústavnej sťažnosti ústavný súd oboznamuje, že
meritórna otázka jej právnej veci bola právoplatne rozhodnutá ešte pred podaním tejto
ústavnej sťažnosti, a to vydaním potvrdzujúceho rozsudku krajského súdu z 30. apríla 2020.
Ústavný súd je tak toho názoru, že si okresný súd z hľadiska požiadavky odstránenia stavu
právnej neistoty svoju úlohu v rámci prvostupňového konania splnil vydaním meritórneho
rozhodnutia, ktoré sa stalo právoplatným. Sťažovateľka, ktorá sa domáha ochrany svojich
označených práv vo vzťahu k namietanému konaniu okresného súdu, sa so svojou ústavnou
sťažnosťou na ústavný súd obrátila v čase, keď už tento prostriedok nápravy vo vzťahu
k označenému konaniu okresného súdu nebol objektívne spôsobilý splniť svoj účel
(obdobne pozri III. ÚS 154/2018, I. ÚS 390/2019). Na tejto skutočnosti nič nemení ani
argumentácia sťažovateľky, že okresný súd dosiaľ nerozhodol o trovách namietaného
konania. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosti, ktoré zistil na základe
súčinnosti poskytnutej zo strany okresného súdu. Prvostupňovým rozsudkom okresného
súdu z 30. apríla 2020 bola žaloba sťažovateľky zamietnutá a náhrada trov konania v 100 %
rozsahu priznaná žalovanému. Druhostupňovým rozsudkom krajský súd rozhodol tak, že
napadnutý prvostupňový rozsudok ako vecne správny potvrdil, náhradu trov konania však
žalovanému nepriznal. Sťažovateľka napadla 2. októbra 2020 druhostupňový rozsudok
krajského súdu dovolaním, pričom okresný súd ju 15. októbra 2020 vyzval k úhrade
súdneho poplatku za podané dovolanie. Keďže na základe údajov súdneho registra bolo
zistené, že predmetný súdny poplatok zaplatený nebol, okresný súd uznesením
z 27. novembra 2020 toto konanie zastavil. Sťažovateľka napadla uvedené uznesenie
sťažnosťou, pričom okresný súd zistil, že zaplatená platba súdneho poplatku sa vrátila
sťažovateľke ako „nespárovaná“. Podľa vyjadrenia okresného súdu bude potrebné
rozhodnúť o podanej sťažnosti, ktorej ak bude vyhovené, bude okresný súd pokračovať
v úkonoch pred predložením spisu Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, pokiaľ jej
vyhovené nebude, rozhodne okresný súd následne aj o trovách namietaného konania.
Okresný súd zároveň upozornil, že síce bola priznaná náhrada trov konania žalovanému,
žalovaným je však „ministerstvo“, ktoré neuhrádzalo súdny poplatok a ani nebolo zastúpené
advokátom, a teda prípadná výška trov by v zmysle spisového materiálu predstavovala 0 €.
Ústavný súd je tak toho názoru, že rozhodovanie o trovách namietaného konania oddialila aj
samotná sťažovateľka realizáciou svojich procesných práv, pričom za uvedených okolností
oddialenie vyčíslenia trov namietaného konania nemožno pričítať na vrub okresnému súdu.
Ďalej je tiež ústavný súd toho názoru, že za okolností, keď aj bolo rozhodnuté o priznaní
nároku na náhradu trov namietaného konania v 100 % rozsahu žalovanému, avšak z obsahu
spisového materiálu je zrejmé a nespochybniteľné, že vyčíslenie trov konania
pre žalovaného bude predstavovať 0 €, nemožno u sťažovateľky hovoriť o pocite právnej
neistoty v otázke trov namietaného konania.
14. Na základe uvedeného námietku porušenia základného práva sťažovateľky podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 38 ods. 2 listiny a jej práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
postupom okresného súdu v namietanom konaní ústavný súd kvalifikuje ako zjavne
neopodstatnenú. Vzhľadom na to ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľky v celom
rozsahu odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne
neopodstatnenú a ďalšími sťažovateľkou uplatnenými návrhmi sa už ďalej nezaoberal.
15. Ústavný súd vzhľadom na všetky svoje závery rozhodol tak, ako to je uvedené
vo výroku tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 25. februára 2021
Peter Molnár
predseda senátu