Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 103/2021

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-24

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla a sudcov Petra Straku (sudca spravodajca) a Martina Vernarského v konaní podľa o ústavnej sťažnosti sťažovateľky , , zastúpenej advokátom , , proti postupu Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. takto

rozhodol:

1. Postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. b o l o p o r u š e n é základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Krajskému súdu v Bratislave p r i k a z u j e v konaní vedenom pod sp. zn. konať bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľke p r i z n á v a finančné zadosťučinenie 2 000 eur, ktoré j e jej Krajský súd v Bratislave p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Krajský súd v Bratislave j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľke trovy konania 375,24 eur a zaplatiť ich právnemu zástupcovi sťažovateľky do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5 . Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd uznesením č. k. zo 4. februára 2021 prijal na ďalšie konanie v celom rozsahu ústavnú sťažnosť sťažovateľky doručenú ústavnému súdu 18. novembra 2020, ktorou sa domáha vyslovenia porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa dohovoru napadnutým postupom všeobecného súdu. Sťažovateľka navrhla vysloviť porušenie označených práv, prikázať konať bez zbytočných prieťahov, priznať primerané finančné zadosťučinenie 5 000 eur a náhradu trov konania.

2. Sťažovateľka uplatnila 9. augusta 2004 na bývalom Obvodnom pozemkovom úrade Bratislava reštitučný nárok, o ktorom nebolo 16 rokov rozhodnuté. Žalobou z 22. augusta 2016 proti nečinnosti orgánu verejnej správy sťažovateľka navrhla „uložiť správnemu orgánu konať a rozhodnúť“ a uvedené konanie je predmetom ústavnoprávneho prieskumu.

3. Od podania žaloby (8/2016) vykonal krajský súd prvý procesný úkon 17. januára 2017, ktorým zaslal žalobu žalovanému na vyjadrenie. Dňa 6. marca 2017 zaslal krajský súd sťažovateľke vyjadrenie žalovaného k žalobe. Od 6. marca 2017 krajský súd nevykonal žiadny procesný úkon, ostal úplne nečinný (spolu 3 roky a 8 mesiacov). Podľa názoru sťažovateľky konanie tvorí bežnú až rutinnú časť rozhodovacej činnosti správnych súdov a nevyznačuje sa osobitnou náročnosťou po skutkovej a právnej stránke a svojím správaním k zbytočným prieťahom v konaní neprispela.

4. Krajský súd k sťažnosti podaním z 15. marca 2021 uviedol, že vec nebola prejednaná a rozhodnutá z objektívnych dôvodov, ktoré ospravedlňoval neprimeraným zaťažením súdu, problémami v jeho personálnom obsadení a dôležitým uprednostňovaním sociálnych vecí, starších právnych vecí a inej prednostnej agendy.

5. Sťažovateľka vo svojej replike z 22. marca 2021 uviedla, že súdy sú povinné organizovať svoju prácu tak, aby dĺžka konania bola primeraná. Systémové nedostatky v oblasti výkonu spravodlivosti ako nadmerné množstvo vecí, nedostatočné personálne obsadenie súdu spojil s argumentáciou ústavného súdu, podľa ktorého takéto okolnosti nesmú byť na ťarchu účastníkom konania pri uplatňovaní práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (sp. zn. , ).

II.

6. Podstata námietok sťažovateľky v súvislosti s namietaným porušením jej práv je založená na jej tvrdeniach o viac ako štvorročnej nečinnosti správneho súdu.

7. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. K odstráneniu tohto stavu dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu (). Porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa skúma s ohľadom na okolnosti prípadu z pohľadu (i) právnej a faktickej zložitosti veci, (ii) správania účastníka a (iii) postupu súdu (). Okrem toho sa prihliada aj na význam sporu pre sťažovateľku ().

8. Vec sťažovateľky nebola z právneho hľadiska zložitá na posúdenie, pretože išlo o posúdenie nečinnosti orgánu verejnej správy, a teda nemusel posudzovať zložité meritórne administratívnoprávne otázky. Správny orgán nerozhodol ani po 16 rokoch, a aj keď napadnuté súdne konanie nie je preskúmavacím konaním správnosti rozhodnutia administratívneho orgánu, uvedená doba nemôže byť nezohľadnená na účely rozhodovania ústavného súdu (rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 31. 8. 2018 vo veci Balogh v Slovenská republika, sťažnosť č. 35142/15: ,,oddeľovanie administratívnej a súdnej fázy konania nie je v súlade s prístupom Súdu, ktorý konania na účely hodnotenia ich dĺžky posudzuje ako celok“). V správaní sťažovateľky neboli zistené také skutočnosti, ktoré by významne vplývali na dĺžku konania. Vedenie konania, v ktorom sa nepristúpilo k pojednávaniu a nebol vykonaný žiaden úkon smerujúci k rozhodnutiu vo veci samej od 6. marca 2017, zostalo z hľadiska prieťahových faktorov osamotené.

9. Krajský súd ospravedlňuje svoj postup nepriaznivou personálnou situáciou na súde a najmä nadmernou záťažou v sociálnej a inej privilegovanej agende. Je až notorietne známe, že samotný sudca sa ocitá vo veľmi nepríjemnej pracovnej atmosfére poznačenej stresmi pod náporom veci. Je evidentné, že ide o systémový problém. Ústavnému súdu však neostáva iné ako zotrvať na svojej judikatúre, podľa ktorej takéto okolnosti nemôžu byť dôvodom neuznania základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a nezbavujú Slovenskú republiku zodpovednosti za prieťahy (). Zmyslom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nie je pomenovanie príčin prieťahov v konaní alebo vyvodenie zodpovednosti vo vzťahu k stranám, ich advokátom, sudcom, súdnej administratíve, predsedom súdov či k rezortnému ministerstvu. Rovnako účelom ústavnej sťažnosti nie je dospieť k záveru, či príčiny majú objektívny alebo subjektívny charakter. Ako už ústavný súd uviedol, účelom ústavnej sťažnosti je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľka ocitla, a to obzvlášť, ak zmyslom a cieľom napadnutého konania mala byť ochrana súdu pred prieťahmi v správnom konaní a fortiori v správnom súdnictve.

III.

10. Ústavný súd, berúc zreteľ na podstatu dotknutých práv sťažovateľky, kvalifikoval nečinnosť súdu ako relevantné prieťahy a deklaroval porušenie uplatnených práv. Z vyjadrenia súdu nevyplynuli priaznivé vyhliadky vybavenia veci, a preto ústavný súd o to viac doplnil ochranu aj o uloženie príkazu krajskému súdu vo veci konať ( ).

11. Sťažovateľka sa domáhala aj primeraného finančného zadosťučinenia (5 000 eur), ktorého cieľom je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany (). Posudzovaná ústavná sťažnosť zjavne indikuje nespokojnosť sťažovateľky s postupom nielen správneho orgánu (nerozhodnutie 16 rokov), ale aj samotného krajského súdu, ktorý mal paradoxne nápravu tohto stavu vykonať, no sám sa stal porušovateľom jej práv. Krajský súd viac ako 4 roky vo veci nerozhodol. S ohľadom na tieto skutočnosti bolo sťažovateľke podľa priznané primerané finančné zadosťučinenie 2 000 eur a v prevyšujúcej časti ústavný súd jej sťažnosti nevyhovel. Prihliadol na fakt, že deklarácia porušenia základných práv, príkaz konať, ako aj úplná náhrada trov konania implicitne zahrňujú aj satisfakčný prvok.

12. Ústavný súd priznal sťažovateľke náhradu trov právneho zastúpenia v súvislosti s účelným uplatňovaním práva za 2 úkony právnej služby vykonané v roku 2020 (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie ústavnej sťažnosti ) v sume dvakrát po 177 eur, režijný paušál v sume dvakrát po 10,62 eur; spolu 375,24 eur (, a vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov). Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je krajský súd povinný zaplatiť na účet advokáta sťažovateľky ( o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v spojení s ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. apríla 2021

Robert Šorl

predseda senátu