Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 286/2021

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla a sudcov Petra Straku (sudca spravodajca) a Martina Vernarského v konaní podľa o ústavnej sťažnosti sťažovateľa , , zastúpeného advokátom JUDr. Tomášom Volekom, Kapitulská 6, Trnava, proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. z 3. novembra 2020 takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 21. decembra 2020 domáha vyslovenia porušenia svojich základných práv vlastniť majetok podľa , na súdnu ochranu podľa , práva na spravodlivý súdny proces podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva pokojne užívať svoj majetok podľa Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd napadnutým uznesením okresného súdu. Sťažovateľ navrhol tiež priznať primerané finančné zadosťučinenie 3 000 eur a náhradu trov konania.

2. Sťažovateľ bol opatrením okresného súdu č. k. z 16. októbra 2019 ustanovený za obhajcu jedenástim obvineným v trestnej veci zločinu porušovania predpisov o štátnych technických opatreniach na označenie tovaru podľa ustanovenia a a s poukazom na .

3. Opatrením č. k. z 12. decembra 2019 bola zrušená obhajoba sťažovateľa podľa vo vzťahu k trom obvineným a sťažovateľ pokračoval v obhajobe ostatných obvinených.

4. Dňa 28. februára 2020 nadobudol právoplatnosť trestný rozkaz č. k. z 28. februára 2020 k všetkým (45) obvineným, a tým došlo k ukončeniu trestnej veci. Následne 11. marca 2020 podal sťažovateľ ako ustanovený obhajca na okresnom súde vyčíslenie trov trestného konania v sume 47 979,97 eur. Vyššia súdna úradníčka uznesením č. k.

z 8. septembra 2020 priznala sťažovateľovi odmenu na zastupovanie v sume 16 205,03 eur. O sťažnosti sťažovateľa rozhodol okresný súd touto ústavnou sťažnosťou napadnutým uznesením tak, že sťažovateľovi priznal odmenu v sume 16 677,32 eur.

II.

5. Podľa názoru sťažovateľa okresný súd v napadnutom uznesení nesprávne aplikoval a interpretoval Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), pričom každý z vykonaných úkonov mal posudzovať ako „spoločný úkon, za ktorý prináleží obhajcovi odmena vo výške 100 % za prvého obvineného a 50 % za každého ďalšieho“. Okrem iného uviedol, že vyhodnotenie výsluchov po hygienickej prestávke v trvaní 1 hodiny je nutné posudzovať ako nový právny úkon. Ďalej sťažovateľ tvrdí, že „úkony spojené s rozhodovaním o väzbe v rámci trestného konania ako celku nemajú byť subsumované pod v súčasnosti platnej “, ale v zmysle .

III.

6. Ústavný súd iba celkom výnimočne podrobnejšie preskúmava rozhodnutia všeobecných súdov o trovách konania. Problematika náhrady trov konania by mohla dosiahnuť ústavnoprávny rozmer len v prípade extrémneho vybočenia z pravidiel upravujúcich toto konanie, k čomu by mohlo dôjsť najmä na základe takej interpretácie a aplikácie príslušných ustanovení zákona, ktorá by v sebe zahŕňala črty svojvôle (). Ústavný súd pri posudzovaní problematiky trov konania postupuje nanajvýš zdržanlivo a k zrušeniu napádaného výroku o trovách konania sa uchyľuje výnimočne, napr. keď zistí, že došlo k porušeniu práva na súdnu ochranu extrémnym spôsobom alebo že bolo zasiahnuté aj iné základné právo (, ).

7. Okresný súd dostatočným spôsobom odôvodnil napadnuté uznesenie, v ktorom uviedol: „s výnimkou doložených zápisníc k výsluchom zo dňa 04.12.2019, ktoré neboli súčasťou spisového materiálu, a ktoré obhajca dodatočne doložil, v zmysle ktorých mu bola odmena v tejto časti priznaná, v ostatnej časti sa súd nestotožnil s tvrdeniami obhajcu o nepreskúmateľnosti napadnutého uznesenia a ďalšími vytýkanými vadami. Je potrebné si uvedomiť, že samotné trestné konanie v prípade obhajcu prebiehalo od prevzatia obhajoby dňa 16.10.2019 až do právoplatného skončenia veci dňa 28.02.2020, t.j. približne 4 mesiace, pričom sa jednalo o konanie o prečine. Vzhľadom na tieto skutočnosti sa javí neprimeraným a nelegitímnym očakávanie obhajcu, že mu môže byť aj vzhľadom na počet vykonaných úkonov v konaní, priznaná odmena, tak ako si ju pôvodne vyčíslil v sume 47 979,97 EUR. Takáto aplikácia ustanovení je v rozpore s jej účelom a obsahom a nijakým spôsobom nezodpovedná reálnemu výkonu obhajoby v danej veci.“

8. Ústavný súd v tejto súvislosti uvádza, že ani finálne priznaná náhrada trov ustanovenému obhajcovi vo výške 16 677,32 eur nie je z hľadiska sumy zanedbateľnou. Aj napriek tomu, že vec bola zaiste komplikovaná z dôvodu veľkého penza obvinených, skutkové východiská boli identické, čo umožňuje obhajcovi sa na niektoré úkony pripravovať a následne ich realizovať globálne. Úlohou ústavného súdu je okrem realizácie ústavného dialógu aj vedenie účastníkov konania

k rešpektu k ústavným hodnotám. Ústavný súd v tomto kontexte akcentuje, že samotný sťažovateľ je advokátom, čo ho istým spôsobom predurčuje k vnímaniu týchto hodnôt a princípov.

9. Sťažovateľ zastupovanie jedenástich obvinených považuje za balans na hrane kolízie záujmov a porušenia ustanovení upravujúcich výkon advokácie a odmieta, že by to bola „zlatá baňa“. Uvedené tvrdí aj napriek tomu, že jeho zárobok len za zastupovanie v tomto jednom konaní je na úrovni dvojročného zárobku zamestnanca zarábajúceho minimálnu mzdu (v roku 2021 je v Slovenskej republike minimálna mzda 623 eur mesačne brutto).

10. Keď sťažovateľ tvrdí, že sa svojou činnosťou mohol dostať do konfliktu s povinnosťami advokáta a považoval toto riziko za hraničné, bolo jeho povinnosťou sa s tým vnútorne vysporiadať. Keď vyhodnotil svoje zákonné možnosti a dospel k záveru, že jeho postup bude lege artis, obhajobu prevzal. Aj keď slobodné povolanie advokáta je svojím spôsobom podnikateľskou činnosťou, ústavný súd uvádza, že ustanovená obhajoba v trestnom konaní alebo prostredníctvom Centra právnej pomoci by nemala byť základom (ale musí byť len doplnkom) zárobkovej činnosti advokáta. Inak povedané, v týchto prípadoch by mal byť jednoznačne preferovaný princíp garancie právnej pomoci pred vidinou zárobku.

11. Skutočnosť, že sťažovateľ sa s názorom okresného súdu nestotožňuje, nepostačuje sama osebe na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého uznesenia. Aj stabilná rozhodovacia činnosti ústavného súdu (, , ) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strán sporu vrátane ich dôvodov a námietok.

12. Ústavný súd po predbežnom prerokovaní nezistil existenciu takej príčinnej súvislosti medzi napadnutým uznesením okresného súdu a napadnutými referenčnými normami, ktorá by po prípadnom prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie reálne umožňovala dospieť k záveru o ich porušení, a preto ústavnú sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú [ o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov].

13. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako celku sa ústavný súd ďalšími požiadavkami sťažovateľa uvedenými v petite nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. apríla 2021

Robert Šorl

predseda senátu