Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 646/2021

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-21

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla a sudcov Petra Straku a Martina Vernarského (sudca spravodajca) v konaní podľa o ústavnej sťažnosti súdneho exekútora , , zastúpeného Advokátskou kanceláriou Hopferova s. r. o., Bajzova 2, Košice, proti postupu Okresného súdu Košice II v konaní sp. zn. a jeho uzneseniu č. k. z 24. júna 2021 takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Skutkové východiská

1. Z ústavnej sťažnosti doručenej ústavnému súdu 2. septembra 2021 vyplýva, že oprávnený Okresný úrad v Košiciach (ďalej aj „oprávnený“) sa návrhom na vykonanie exekúcie z 24. januára 2006 domáhal vymoženia svojej pohľadávky na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Okresného úradu Košice I č. k. z 8. januára 2003 proti povinnému (ďalej aj „povinný“). Okresný súd Košice II (ďalej len „okresný súd“) poveril 21. februára 2006 vykonaním exekúcie sťažovateľa, ktorý následne 6. marca 2006 vydal upovedomenie o začatí exekúcie. Oprávnený podal 30. marca 2011 návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu uplynutia prekluzívnej trojročnej lehoty na vymoženie povinnosti uloženej v exekučnom titule. Sťažovateľ predložil 21. apríla 2011 návrh na zastavenie exekúcie a žiadal priznať náhradu trov exekúcie 93,06 eur z dôvodu, že povinný je nemajetný a jeho majetok nepostačuje ani na náhradu trov exekúcie.

2. Okresný súd uznesením z 9. mája 2011 exekúciu zastavil a zaviazal oprávneného na náhradu trov exekučného konania 58,02 eur. Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) uznesením č. k. z 19. júna 2012 zrušil výrok uznesenia okresného súdu o náhrade trov exekúcie a vec mu vrátil na opätovné rozhodnutie okresnému súdu. Okresný súd v poradí druhým uznesením z 31. januára 2015 zaviazal povinného na úhradu exekučných trov vo výške 58,02 eur.

Krajský súd v poradí druhým uznesením č. k. z 29. januára 2014 výrok uznesenia o výške exekučných trov zrušil a vec mu vrátil na opätovné rozhodnutie. Okresný súd napadnutým uznesením sťažovateľovi náhradu trov exekúcie nepriznal s odôvodnením, že exekúcia bola zastavená z dôvodu objektívnej právnej skutočnosti (uplynutia času), v dôsledku čoho sa exekučný titul stal nevykonateľným a oprávnený nemohol pri náležitej opatrnosti predvídať, že nebude možné ukončiť exekučné konanie pred uplynutím prekluzívnej lehoty. Na strane povinného pre zmenu zohľadnil jeho nemajetnosť.

II.

Argumentácia sťažovateľa

3. Podľa názoru sťažovateľa prekluzívna lehota uplynula len vo vzťahu k nároku oprávneného, ktorý bol založený v rámci správneho konania, avšak v žiadnom prípade nie vo vzťahu k trovám exekúcie. Tiež uviedol, že vydal upovedomenie o začatí exekúcie a vykonal všetky úkony smerujúce k zisteniu majetku povinného a k vymoženiu dlžnej sumy, no zistil, že povinný majetkom nedisponuje. Okrem iného poznamenal, že exekučné konanie trvalo pätnásť rokov. Namieta aj zbytočné prieťahy v konaní v trvaní siedmich rokov (od uznesenia krajského súdu z 29. januára 2014 do napadnutého uznesenia okresného súdu z 24. júna 2021). V závere sťažovateľ konštatuje, že napadnuté uznesenie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a konanie pred okresným súdom vykazovalo také vady, ktoré majú za následok zásah do základných práv vlastniť majetok podľa a 4, na súdnu ochranu podľa , na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , práva podľa Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru. Preto navrhuje zrušiť napadnuté uznesenie a priznať náhradu trov konania.

III.

Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

III.1. K namietanému porušeniu , a 4 , dohovoru, dodatkového protokolu napadnutým uznesením okresného súdu:

4. Ústavný súd zistil, že konanie vedené pred okresným súdom pod sp. zn. bolo skončené uznesením okresného súdu z 24. júna 2021. Podstatou sťažovateľovej ústavnej sťažnosti je tvrdenie, že postupom a napadnutým uznesením okresného súdu, ktorým neboli sťažovateľovi ako poverenému súdnemu exekútorovi priznané trovy exekúcie, došlo k porušeniu ním uplatnených práv. Sťažovateľ namieta, že okresný súd neinterpretoval na jeho vec právnu úpravu ústavne konformným spôsobom.

5. Ústavný súd v súvislosti s predbežným prerokovaním ústavnej sťažnosti považuje za potrebné poukázať na svoje ústavné postavenie, z ktorého vyplýva, že vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštanciou (, ). Nie je preto zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecným súdom bol náležite zistený skutkový stav a aké

skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo za následok porušenie niektorého základného práva alebo slobody (, , ). Je v právomoci všeobecného súdu vykladať a aplikovať zákony. Pokiaľ tento výklad nie je arbitrárny a je náležite zdôvodnený, ústavný súd nemá príčinu doň zasahovať (, , ).

6. Ústavný súd preskúmal sťažovateľom napadnuté uznesenie okresného súdu, ktorým mu okresný súd ako poverenému exekútorovi nepriznal náhradu exekučných trov. Exekúcia bola zastavená z dôvodu objektívnej právnej skutočnosti (uplynutia času), v dôsledku čoho sa exekučný titul stal nevykonateľným a oprávnený nemohol pri náležitej opatrnosti predvídať, že nebude možné ukončiť exekučné konanie pred uplynutím prekluzívnej lehoty. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie 24. januára 2006, a teda do zániku vymáhaného práva (13. mája 2006) existoval časový priestor na vykonanie exekúcie. Ak za takýchto okolností okresný súd popri zastavení konania neuložil oprávnenému povinnosť na náhradu trov konania, berúc zreteľ na včasné uplatnenie návrhu na vykonanie exekúcie, a pre zmenu takúto povinnosť neuložil ani povinnému pre jeho nemajetnosť, takéto rozhodnutie je ústavne akceptovateľné a nijako nevybočuje zo zákonného rámca normujúceho procesné pravidlá rozhodovania o trovách konania. Okresný súd v bode 14 napadnutého uznesenia poukázal na uznesenie ústavného súdu sp. zn. , v ktorom ústavný súd vyslovil, že „samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, kedy nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom“.

7. Vzhľadom na uvedené posúdil ústavný súd namietané rozhodnutie ako také, ktoré spĺňa ústavnoprávne požiadavky súdneho rozhodnutia, nezistil v rámci jeho odôvodnenia svojvôľu alebo arbitrárnosť, a preto konštatuje, že medzi uznesením okresného súdu a základným právom sťažovateľa podľa a jeho právom podľa dohovoru niet súvislosti ústavnoprávnej relevancie, ktorá by odôvodňovala prijatie ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie.

8. K rovnakému záveru dospel ústavný súd aj v súvislosti s namietaným porušením základného práva vlastniť majetok podľa a práva na majetok podľa dodatkového protokolu, ktorých porušenie sťažovateľ namietal len v súvislosti s argumentáciou o porušení základného práva podľa a práva podľa dohovoru.

9. Vo vzťahu k označenému základnému právu podľa , ktoré malo byť postupom a rozhodnutím okresného súdu takisto porušené, ústavný súd musí konštatovať, že medzi týmto ustanovením, ktoré upravuje podmienky vyvlastnenia alebo núteného obmedzenia vlastníckeho práva, a namietaným rozhodnutím okresného súdu o náhrade trov exekúcie niet relevantnej ústavnej súvislosti.

10. Ústavný súd preto v súlade s o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavnú sťažnosť odmietol pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

III.2. K namietanému porušeniu :

11. Ústavný súd už rozhodol, že porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa v kontexte ustanovenia predstavuje tzv. „iný zásah“ (, ). Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie označeného práva ešte mohlo trvať (, , ). Uvedený právny názor je akceptovaný aj judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (rozsudok ESĽP z 3. 3. 2009 vo veci Miroslav Mazurek proti Slovenskej republike, sťažnosť č. 16970/05).

12. Ústavný súd považoval z obsahu ústavnej sťažnosti, ako aj z jej príloh za preukázané, že konanie na okresnom súde je právoplatne skončené uznesením okresného súdu z 24. júna 2021. Napadnuté uznesenie bolo sťažovateľovi doručené 1. júla 2021. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa podanú 2. septembra 2021 podľa odmietol aj v tejto časti ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. novembra 2021

Robert Šorl

predseda senátu