Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_24CoCsp-21-2021.pdf
PDF · 102.61 KB
Case nature
Area
Subarea
24CoCsp/21/2021
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Eva Behranová a sudkýň: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Ľuboslava Vanková v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, zastúpený: Remedium Legal, s.r.o., IČO 53 255 739, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovanému: X. S., narodený XX.XX.XXXX, bytom B. XXX/XX, W., o zaplatenie 1.000 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti platobnému rozkazu Okresného súdu Senica č. k. 5Csp/74/2020-152 zo dňa 18.01.2021 vo výroku II. v časti náhrady trov právneho zastúpenia, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd platobný rozkaz súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. v časti náhrady trov právneho zastúpenia p o t v r d z u j e.
II. Žalovanému sa n e p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie platobným rozkazom označeným v záhlaví výrokom I. uložil žalovanému povinnosť do 15 dní odo dňa doručenia tohto platobného rozkazu zaplatiť žalobcovi sumu 1.000,00 €, úrok z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo sumy 1.000,00 € od 18.12.2018 do zaplatenia, alebo v tej istej lehote podať odpor s vecným odôvodnením na Okresnom súde Senica, Námestie oslobodenia 1, 905 30 Senica, výrokom II. uložil žalovanému povinnosť do 15 dní odo dňa doručenia tohto platobného rozkazu zaplatiť žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia v sume 172,87 € a náhradu trov konania na súdnom poplatku v sume 30,00 €.
2. Proti platobnému rozkazu súdu prvej inštancie označenom v záhlaví vo výroku II. v časti náhrady trov právneho zastúpenia podal žalobca odvolanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a žiadal, aby odvolací súd zmenil platobný rozkaz súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu tak, že zaviaže žalovaného okrem iného aj na úhradu predžalobnej výzvy vo výške 73,69 eur s DPH spolu s režijným paušálom vo výške 12,74 s DPH, resp. aby ho zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie v napadnutej časti na ďalšie konanie. Dôvodil predovšetkým tým, že dňa 15.06.2019 nadobudla účinnosť novela Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej aj „Vyhláška“), v zmysle ktorej ustanovenie § 13a ods. 1 písm. d) novelizovaného znenia Vyhlášky sa za samostatný úkon právnej služby považuje aj vypracovanie predžalobnej výzvy. Poukázal na to, že cieľom uvedenej novely v zmysle dôvodovej správy k Vyhláške je: „zabezpečiť, aby advokátom bolo umožnené vyúčtovať si ako úkon právnej služby v občianskom konaní aj predžalobnú výzvu, nakoľko kvalifikovanou predžalobnou výzvou možno v konečnom dôsledku odvrátiť súdne konanie a teda má svoj účel, v dôsledku čoho by advokátom mala byť priznávaná odmena za takýto úkon v rámci náhrady trov právneho zastúpenia.“ Žalobca má za to, že Pokus o zmier zo dňa 10.01.2020, ktorý zaslal pred podaním žaloby žalovanému, spĺňa všetky podmienky kvalifikovanej predžalobnej výzvy, teda nie je možné nepriznať náhradu odmeny advokáta za predžalobnú výzvu ako úkon právnej služby s jednoduchým odkazom na ustanovenie § 251 Civilného
sporového poriadku, nakoľko predmetné ustanovenie zákona v žiadnom prípade neupravuje spornú problematiku na rozdiel od uvedenej Vyhlášky. Podotkol, že ak by sme prijali premisu, že procesným okamihom, od ktorého možno hovoriť o trovách konania, je začatie súdneho konania, pričom dovtedy nejde o trovy konania, v takom prípade nemožno hovoriť o trovách konania v ponímaní spomínaného ustanovenia § 251 Civilného sporového poriadku ani pri úkonoch právnej služby, akými sú prevzatie a príprava zastúpenia, či podanie samotného žalobného návrhu, nakoľko tieto úkony budú vždy s prihliadnutím na časový horizont vykonané pred začatím súdneho konania. Má tiež za to, že úkon právnej služby akým je predžalobná výzva, v žiadnom prípade nemožno kategorizovať ako náklad spojený s uplatnením pohľadávky v ponímaní ustanovenia § 121 Občianskeho zákonníka. Žalobca je toho názoru, že novela Vyhlášky odstránila pochybnosť o tom, či možno predžalobnú výzvu považovať za trovy právneho zastúpenia, teda nie za príslušenstvo pohľadávky, a to práve tým, že tento úkon zaradila samostatne medzi úkony, za ktoré patrí advokátovi odmena.
3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.
4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 písm. m) Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 365 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ použil zákonom prípustný odvolací dôvod (§ 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku), preskúmal platobný rozkaz súdu prvej inštancie v napadnutej časti náhrady trov právneho zastúpenia v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 Civilného sporového poriadku), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre potvrdenie platobného rozkazu súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. v časti náhrady trov právneho zastúpenia ako vecne správnom (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
5. Z obsahu spisu v prejednávanej veci vyplýva, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 12.02.2020 domáhal zaplatenia sumy 1.000 eur, úroku z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo sumy 1.000 eur od 18.12.2018 do zaplatenia, ako i náhrady trov konania. Dňa 18.01.2021 vydal súd prvej inštancie platobný rozkaz, ktorým žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia v sume 172,87 eur a náhradu trov konania na súdnom poplatku v sume 30 eur. Platobný rozkaz vo výroku o náhrade trov konania v časti náhrady trov právneho zastúpenia napadol včas podaným odvolaním žalobca.
6. O uplatnenom nároku žalobcu môže súd rozhodnúť v skrátenom konaní bez nariadenia pojednávania platobným rozkazom (§ 265 a nasl. Civilného sporového poriadku). Na účely konania o platobnom rozkaze sa výrok súdu o trovách konania považuje za uznesenie. V platobnom rozkaze treba považovať výrok o trovách konania za výrok o výške náhrady trov konania, ten však v sebe zákonite konzumuje aj rozhodnutie súdu o nároku žalobcu na ich náhradu. Preto, ak platobný rozkaz vydá sudca, v platobnom rozkaze rozhodne tak o nároku na náhradu trov konania, ako aj o výške tohto nároku. Potom iba proti výroku o trovách konania v platobnom rozkaze je pri použití argumentu „a maiori ad minus“ (od väčšieho k menšiemu) prípustné odvolanie. O takýto prípad ide i v prejednávanej veci, keďže o návrhu na vydanie platobného rozkazu rozhodol sudca.
7. Bezprostredne po zdôvodnení úvah vyúsťujúcich do záveru o procesnej prípustnosti odvolania proti výroku platobného rozkazu o trovách konania, žiada sa odvolaciemu súdu uviesť niekoľko poznámok i k rozsahu a obsahu odvolacieho prieskumu tohto rozhodnutia. Platobný rozkaz je výstupom skráteného konania, v ktorom sa súd obmedzuje len na zisťovanie splnenia procesných podmienok pre vydanie platobného rozkazu. Výrazom tohto zjednodušeného procesu sú tiež zákonné požiadavky kladené na obsah platobného rozkazu, v rámci ktorých absentuje odôvodnenie rozhodnutia, a to nie len v jeho meritórnej časti, ale tiež aj čo do trov konania. To podľa názoru odvolacieho súdu predurčuje možnosť
preskúmania vecnej správnosti rozhodnutia o trovách konania v platobnom rozkaze len z obmedzených hľadísk a len s použitím dostatočne objektivizovaných faktov. Prakticky to znamená, keďže v platobnom rozkaze uložená povinnosť zodpovedajúca žalobnému návrhu bude vždy predstavovať plný procesný úspech žalobcu, zakladajúci jeho právo na plnú náhradu trov konania podľa ustanovenia § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, že rozhodnutie o trovách konania v platobnom rozkaze nemožno v odvolacom konaní posúdiť z iného hľadiska, ako len správnosti určenej výšky náhrady.
8. Pokiaľ ide o odmenu a náhradu hotových výdavkov vynaložených žalobcom v súvislosti so zaslaním predžalobnej výzvy zo dňa 10.01.2020 žalovanému s argumentáciou odvolateľa možno súhlasiť len v tom, že sa jedná o náklady spojené s uplatnením pohľadávky. Ako také, ale predstavujú príslušenstvo pohľadávky podľa ustanovenia § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktoré je možné si uplatniť tak, ako ktorýkoľvek iný hmotnoprávny nárok žalobou, nie však ako trovy konania, keďže s konaním nemajú časovú (konanie začalo dňa 12.02.2020) a predovšetkým vecnú súvislosť (nejedná sa o procesný úkon, ani podmienku žalovateľnosti).
9. Podľa § 251 Civilného sporového poriadku trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
10. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
11. Podľa § 265 ods. 1 veta druhá Civilného sporového poriadku výrok o trovách konania sa na účely konania o platobnom rozkaze považuje za uznesenie.
12. Podľa § 355 ods. 2 Civilného sporového poriadku proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.
13. Podľa § 357 písm. m) Civilného sporového poriadku odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania.
14. Keďže v danom prípade už bolo právoplatným výrokom I. platobného rozkazu žalobe žalobcu v plnom rozsahu vyhovené, mal žalobca plný úspech vo veci a v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku mu vzniklo právo na náhradu trov konania proti žalovanému, ktorý vo veci úspech nemal.
15. Rozhodovanie o trovách konania je integrálnou súčasťou civilného sporového konania a ako také spadá pod Čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, prostredníctvom ktorého sa zaručuje každému základné právo na súdnu ochranu. Všeobecný súd pri poskytovaní súdnej ochrany podľa Čl. 46 ods. 1 Ústavy SR môže postupom, ktorý nie je v súlade so zákonom (Čl. 46 ods. 4 a Čl. 51 ods. 1 Ústavy SR), porušiť základné právo strany sporu na súdnu ochranu. Či je základné právo na súdnu ochranu naplnené reálnym obsahom (Čl. 46 ods. 1 v spojení s Čl. 46 ods. 4 Ústavy SR), určuje zákonná úprava náhrady trov konania obsiahnutá v Civilnom sporovom poriadku. Procesné predpisy, ktoré upravujú náhradu trov konania, preto treba vykladať v súlade s takto vymedzeným obsahom a účelom základného práva na súdnu ochranu.
16. Ústavný súd SR konštatoval, že podľa ustanovenia § 251 Civilného sporového poriadku sa za trovy konania považujú len také výdavky, ktoré vznikli v konaní, t. j. v období od začatia konania (§ 156 Civilného sporového konania) do jeho skončenia (právoplatnosťou súdneho rozhodnutia, ktorým sa konanie končí). Jednotlivé úkony právnej služby musia byť posudzované samostatne zo zreteľom na to, či išlo o odôvodnený a účelne vynaložený výdavok, ktorý strane sporu vznikol v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva (nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 207/2019 zo dňa 26.09.2019).
17. Trovy vynaložené účastníkom konania (sporovou stranou) v spore musia byť v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku alebo procesná ochrana proti takému tvrdenému nároku. Účelnosť sa v zásade dá stotožniť s nevyhnutnosťou alebo právnou možnosťou vynaloženia trov spojených sústavne zaručeným právom na právnu pomoc v zmysle Čl. 47 ods. 2 Ústavy SR a trovy právneho
zastúpenia sa vo všeobecnosti za účelne vynaložené trovy považujú. Trovy potrebné na účelné vynaloženie alebo ochranu práva sa však nemôžu posudzovať ako celok, a to aj keď má účastník (sporová strana) nárok na náhradu trov konania, pretože mal vo veci plný úspech, každý úkon alebo každé platenie trov treba posudzovať samostatne; to platí aj pre trovy právnej služby (m. m. II. ÚS 78/03, III. ÚS 481/2015, IV. ÚS 83/2018).
18. Odborná právnická literatúra vo vzťahu k problematike trov konania uvádza: „Civilný sporový poriadok zavádza novú definíciu trov konania, pričom za trovy konania sa podľa novej právnej úpravy považujú len také výdavky, ktoré vznikli v konaní, t. j. v období od začatia konania (pozri § 156 Civilného sporového poriadku) do jeho skončenia. Je teda irelevantné, že určité výdavky vznikli v bezprostrednej súvislosti s týmto konaním, no pred jeho začatím (napr. v súvislosti s predžalobnou výzvou), pretože je vylúčené takéto výdavky považovať za trovy konania, keď nevznikli počas prebiehajúceho konania. Ak strana mala takéto výdavky, tieto by mohli byť v niektorých sporoch posúdené ako náklady spojené s uplatnením pohľadávky podľa § 121 ods. 3 OZ. Definícia trov v § 251 Civilného sporového poriadku, nie je viazaná len na trovy strán sporu. Nová právna úprava druhy trov konania nevymedzuje ani príkladným výpočtom, ako to bolo v ustanovení § 137 Občianskeho súdneho poriadku. Trovami konania spravidla budú hotové výdavky strán a ich zástupcov ako cestovné náhrady, stravné, náklady na ubytovanie, poštovné, súdne poplatky, ušlý zárobok, trovy dôkazov, odmena za právne služby poskytnuté advokátom a iné. Aby sa výdavky, ktoré v konaní vznikli, mohli považovať za trovy konania, musí byť splnená aj ďalšia požiadavka, a to, že musia byť preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva v tomto konaní. Výdavky, ktoré strana nepreukázala a neodôvodnila, nemôže súd považovať za trovy konania a priznať ich ani s poukazom na zásadu oficiality zavedenú pri rozhodovaní o trovách konania v § 262 Civilného sporového poriadku.“ (Horváth, E., Andrášiová, A., Henčeková, S., Civilný sporový poriadok, Komentár, 2. doplnené a prepracované vydanie. Bratislava: Wolters Kluwer SR s. r. o., 2018. s. 674 a 675).
19. Civilný sporový poriadok obsahuje exaktnú definíciu trov konania, ktorej naplnenie je podmienené súčasným (kumulatívnym) splnením všetkých zákonných znakov v zmysle ustanovenia § 251 Civilného sporového poriadku. Časový interval, v rámci ktorého možno uvažovať o trovách konania, je striktne ohraničený začatím konania (§ 156 Civilného sporového poriadku) a právoplatnosťou súdneho rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
20. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
21. Náklady spojené s uplatnením pohľadávky v súdnom konaní nemožno priznať bezvýnimočne. Z ustanovenia § 251 Civilného sporového poriadku možno vyvodiť, že trovami konania sú len také preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Za náklady spojené s uplatnením pohľadávky v konaní pred súdom možno považovať len také, ktoré boli nevyhnutné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva a z časového hľadiska vznikli v konaní, t. j. časový interval je striktne ohraničený začatím konania a právoplatnosťou rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. Z uvedeného dôvodu sa napríklad v súvislosti s trovami právneho zastúpenia za účelné považujú len tie náklady, ktoré zodpovedajú a sú v súlade s Vyhláškou Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Pokiaľ tak ustanovuje osobitný predpis, možno za príslušenstvo pohľadávky považovať aj náklady, ktoré vznikli v štádiu predsúdneho konania, a to najmä vtedy, pokiaľ povinnosť vykonať pokus o mimosúdne vyriešenie veci ustanovuje Občiansky zákonník alebo osobitný predpis.
22. Rovnako tak rozhodol Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 3 M Obdo 2/2010 zo dňa 09.06.2010, v ktorom uviedol, že príslušenstvom pohľadávky sú aj vyložené náklady na odmenu a právnu službu poskytnutú mimo súdneho konania v súvislosti s uplatnením pohľadávky (§ 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka).
23. To, že do vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov bola ako úkon právnej pomoci zakotvená aj predžalobná výzva neznamená záver, ako uviedol žalobca v odvolaní, že keďže Civilný sporový poriadok neupravuje spôsob určenia a výšku odmeny, náhrady hotových výdavkov a náhrady za
stratu času advokáta za právne služby poskytované klientom, nie je možné nepriznať náhradu odmeny advokáta za predžalobnú výzvu ako úkon právnej služby, nakoľko predmetné ustanovenie zákona v žiadnom prípade neupravuje spornú problematiku na rozdiel od vyhlášky, čím sa, ako už žalobca uviedol, vylučuje aplikácia nadradeného zákonného právneho predpisu. Zakotvenie tohto samostatného úkonu právnej služby však spočíva v tom, že si tieto náklady možno jednoznačnejšie uplatniť ako príslušenstvo pohľadávky. Novela uvedenej vyhlášky teda odstránila pochybnosť o tom, či možno predžalobnú výzvu považovať za príslušenstvo pohľadávky tým, že tento úkon zaradila samostatne medzi úkony, za ktoré patrí advokátovi odmena.
24. Je nepochybné, že za náklady na uplatnenie pohľadávky v zmysle ustanovenia § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka možno považovať náklady na samotné vyhotovenie a zaslanie predžalobnej výzvy. Pokiaľ je tento úkon považovaný za úkon právnej služby podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, možno odmenu za tento úkon považovať za účelne vynaložené náklady. Je potrebné však poznamenať, že odmenu za predžalobnú výzvu nemožno priznať v rámci náhrady trov konania podľa ustanovenia § 251 Civilného sporového poriadku, pretože nejde o trovy vynaložené v súdom konaní. Z uvedených dôvodov odvolací súd považoval odmenu účtovanú splnomocnencom žalobcu za predžalobnú výzvu za príslušenstvo vymáhanej pohľadávky v zmysle ustanovenia § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka.
25. Vzhľadom k vyššie uvedenému je odvolacia námietka žalobcu o nesprávnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie neopodstatnená.
26. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd potom platobný rozkaz súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. v časti náhrady trov právneho zastúpenia v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku z dôvodu vecnej správnosti vo výroku potvrdil.
27. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovení § 396 ods. 1 v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a contrario Civilného sporového poriadku tak, že plne úspešnému žalovanému nepriznal voči žalobcovi nárok na náhrada trov odvolacieho konania. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný bol v odvolacom konaní pasívny, k odvolaniu sa nevyjadril, náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnil a podľa obsahu spisu mu ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. Odvolací súd vychádzal z Článku 17 Základných princípov Civilného sporového poriadku zakotvujúceho procesnú ekonómiu, keďže rozhodovanie postupom podľa ustanovenia § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku najskôr o nároku na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania za situácie, že žalovanému žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného sporového konania.
28. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).