Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24CoCsp/21/2021

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Eva Behranová a sudkýň: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Ľuboslava Vanková v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, zastúpený: Remedium Legal, s.r.o., IČO 53 255 739, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovanému: X. S., narodený XX.XX.XXXX, bytom B. XXX/XX, W., o zaplatenie 1.000 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti platobnému rozkazu Okresného súdu Senica č. k. -152 zo dňa 18.01.2021 vo výroku II. v časti náhrady trov právneho zastúpenia, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd platobný rozkaz súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. v časti náhrady trov právneho zastúpenia p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému sa n e p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie platobným rozkazom označeným v záhlaví výrokom I. uložil žalovanému povinnosť do 15 dní odo dňa doručenia tohto platobného rozkazu zaplatiť žalobcovi sumu 1.000,00 €, úrok z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo sumy 1.000,00 € od 18.12.2018 do zaplatenia, alebo v tej istej lehote podať odpor s vecným odôvodnením na Okresnom súde Senica, Námestie oslobodenia 1, 905 30 Senica, výrokom II. uložil žalovanému povinnosť do 15 dní odo dňa doručenia tohto platobného rozkazu zaplatiť žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia v sume 172,87 € a náhradu trov konania na súdnom poplatku v sume 30,00 €.

2. Proti platobnému rozkazu súdu prvej inštancie označenom v záhlaví vo výroku II. v časti náhrady trov právneho zastúpenia podal žalobca odvolanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a žiadal, aby odvolací súd zmenil platobný rozkaz súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu tak, že zaviaže žalovaného okrem iného aj na úhradu predžalobnej výzvy vo výške 73,69 eur s DPH spolu s režijným paušálom vo výške 12,74 s DPH, resp. aby ho zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie v napadnutej časti na ďalšie konanie. Dôvodil predovšetkým tým, že dňa 15.06.2019 nadobudla účinnosť novela Ministerstva spravodlivosti SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“), v zmysle ktorej ustanovenie novelizovaného znenia sa za samostatný úkon právnej služby považuje aj vypracovanie predžalobnej výzvy. Poukázal na to, že cieľom uvedenej novely v zmysle dôvodovej správy k je: „zabezpečiť, aby advokátom bolo umožnené vyúčtovať si ako úkon právnej služby v občianskom konaní aj predžalobnú výzvu, nakoľko kvalifikovanou predžalobnou výzvou možno v konečnom dôsledku odvrátiť súdne konanie a teda má svoj účel, v dôsledku čoho by advokátom mala byť priznávaná odmena za takýto úkon v rámci náhrady trov právneho zastúpenia.“ Žalobca má za to, že Pokus o zmier zo dňa 10.01.2020, ktorý zaslal pred podaním žaloby žalovanému, spĺňa všetky podmienky kvalifikovanej predžalobnej výzvy, teda nie je možné nepriznať náhradu odmeny advokáta za predžalobnú výzvu ako úkon právnej služby s jednoduchým odkazom na ustanovenie Civilného

sporového poriadku, nakoľko predmetné ustanovenie zákona v žiadnom prípade neupravuje spornú problematiku na rozdiel od uvedenej . Podotkol, že ak by sme prijali premisu, že procesným okamihom, od ktorého možno hovoriť o trovách konania, je začatie súdneho konania, pričom dovtedy nejde o trovy konania, v takom prípade nemožno hovoriť o trovách konania v ponímaní spomínaného ustanovenia ani pri úkonoch právnej služby, akými sú prevzatie a príprava zastúpenia, či podanie samotného žalobného návrhu, nakoľko tieto úkony budú vždy s prihliadnutím na časový horizont vykonané pred začatím súdneho konania. Má tiež za to, že úkon právnej služby akým je predžalobná výzva, v žiadnom prípade nemožno kategorizovať ako náklad spojený s uplatnením pohľadávky v ponímaní ustanovenia . Žalobca je toho názoru, že novela odstránila pochybnosť o tom, či možno predžalobnú výzvu považovať za trovy právneho zastúpenia, teda nie za príslušenstvo pohľadávky, a to práve tým, že tento úkon zaradila samostatne medzi úkony, za ktoré patrí advokátovi odmena.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( ) a že odvolateľ použil zákonom prípustný odvolací dôvod ( ), preskúmal platobný rozkaz súdu prvej inštancie v napadnutej časti náhrady trov právneho zastúpenia v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre potvrdenie platobného rozkazu súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. v časti náhrady trov právneho zastúpenia ako vecne správnom ( ).

5. Z obsahu spisu v prejednávanej veci vyplýva, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 12.02.2020 domáhal zaplatenia sumy 1.000 eur, úroku z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo sumy 1.000 eur od 18.12.2018 do zaplatenia, ako i náhrady trov konania. Dňa 18.01.2021 vydal súd prvej inštancie platobný rozkaz, ktorým žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia v sume 172,87 eur a náhradu trov konania na súdnom poplatku v sume 30 eur. Platobný rozkaz vo výroku o náhrade trov konania v časti náhrady trov právneho zastúpenia napadol včas podaným odvolaním žalobca.

6. O uplatnenom nároku žalobcu môže súd rozhodnúť v skrátenom konaní bez nariadenia pojednávania platobným rozkazom ( a nasl. ). Na účely konania o platobnom rozkaze sa výrok súdu o trovách konania považuje za uznesenie. V platobnom rozkaze treba považovať výrok o trovách konania za výrok o výške náhrady trov konania, ten však v sebe zákonite konzumuje aj rozhodnutie súdu o nároku žalobcu na ich náhradu. Preto, ak platobný rozkaz vydá sudca, v platobnom rozkaze rozhodne tak o nároku na náhradu trov konania, ako aj o výške tohto nároku. Potom iba proti výroku o trovách konania v platobnom rozkaze je pri použití argumentu „a maiori ad minus“ (od väčšieho k menšiemu) prípustné odvolanie. O takýto prípad ide i v prejednávanej veci, keďže o návrhu na vydanie platobného rozkazu rozhodol sudca.

7. Bezprostredne po zdôvodnení úvah vyúsťujúcich do záveru o procesnej prípustnosti odvolania proti výroku platobného rozkazu o trovách konania, žiada sa odvolaciemu súdu uviesť niekoľko poznámok i k rozsahu a obsahu odvolacieho prieskumu tohto rozhodnutia. Platobný rozkaz je výstupom skráteného konania, v ktorom sa súd obmedzuje len na zisťovanie splnenia procesných podmienok pre vydanie platobného rozkazu. Výrazom tohto zjednodušeného procesu sú tiež zákonné požiadavky kladené na obsah platobného rozkazu, v rámci ktorých absentuje odôvodnenie rozhodnutia, a to nie len v jeho meritórnej časti, ale tiež aj čo do trov konania. To podľa názoru odvolacieho súdu predurčuje možnosť

preskúmania vecnej správnosti rozhodnutia o trovách konania v platobnom rozkaze len z obmedzených hľadísk a len s použitím dostatočne objektivizovaných faktov. Prakticky to znamená, keďže v platobnom rozkaze uložená povinnosť zodpovedajúca žalobnému návrhu bude vždy predstavovať plný procesný úspech žalobcu, zakladajúci jeho právo na plnú náhradu trov konania podľa ustanovenia , že rozhodnutie o trovách konania v platobnom rozkaze nemožno v odvolacom konaní posúdiť z iného hľadiska, ako len správnosti určenej výšky náhrady.

8. Pokiaľ ide o odmenu a náhradu hotových výdavkov vynaložených žalobcom v súvislosti so zaslaním predžalobnej výzvy zo dňa 10.01.2020 žalovanému s argumentáciou odvolateľa možno súhlasiť len v tom, že sa jedná o náklady spojené s uplatnením pohľadávky. Ako také, ale predstavujú príslušenstvo pohľadávky podľa ustanovenia , ktoré je možné si uplatniť tak, ako ktorýkoľvek iný hmotnoprávny nárok žalobou, nie však ako trovy konania, keďže s konaním nemajú časovú (konanie začalo dňa 12.02.2020) a predovšetkým vecnú súvislosť (nejedná sa o procesný úkon, ani podmienku žalovateľnosti).

9. Podľa trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

10. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

11. Podľa veta druhá výrok o trovách konania sa na účely konania o platobnom rozkaze považuje za uznesenie.

12. Podľa proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.

13. Podľa odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania.

14. Keďže v danom prípade už bolo právoplatným výrokom I. platobného rozkazu žalobe žalobcu v plnom rozsahu vyhovené, mal žalobca plný úspech vo veci a v zmysle vyššie citovaného ustanovenia mu vzniklo právo na náhradu trov konania proti žalovanému, ktorý vo veci úspech nemal.

15. Rozhodovanie o trovách konania je integrálnou súčasťou civilného sporového konania a ako také spadá pod Čl. 46 ods. 1 SR, prostredníctvom ktorého sa zaručuje každému základné právo na súdnu ochranu. Všeobecný súd pri poskytovaní súdnej ochrany podľa Čl. 46 ods. 1 SR môže postupom, ktorý nie je v súlade so zákonom (Čl. 46 ods. 4 a Čl. 51 ods. 1 SR), porušiť základné právo strany sporu na súdnu ochranu. Či je základné právo na súdnu ochranu naplnené reálnym obsahom (Čl. 46 ods. 1 v spojení s Čl. 46 ods. 4 SR), určuje zákonná úprava náhrady trov konania obsiahnutá v . Procesné predpisy, ktoré upravujú náhradu trov konania, preto treba vykladať v súlade s takto vymedzeným obsahom a účelom základného práva na súdnu ochranu.

16. Ústavný súd SR konštatoval, že podľa ustanovenia sa za trovy konania považujú len také výdavky, ktoré vznikli v konaní, t. j. v období od začatia konania ( Civilného sporového konania) do jeho skončenia (právoplatnosťou súdneho rozhodnutia, ktorým sa konanie končí). Jednotlivé úkony právnej služby musia byť posudzované samostatne zo zreteľom na to, či išlo o odôvodnený a účelne vynaložený výdavok, ktorý strane sporu vznikol v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva (nález Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 26.09.2019).

17. Trovy vynaložené účastníkom konania (sporovou stranou) v spore musia byť v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku alebo procesná ochrana proti takému tvrdenému nároku. Účelnosť sa v zásade dá stotožniť s nevyhnutnosťou alebo právnou možnosťou vynaloženia trov spojených sústavne zaručeným právom na právnu pomoc v zmysle Čl. 47 ods. 2 SR a trovy právneho

zastúpenia sa vo všeobecnosti za účelne vynaložené trovy považujú. Trovy potrebné na účelné vynaloženie alebo ochranu práva sa však nemôžu posudzovať ako celok, a to aj keď má účastník (sporová strana) nárok na náhradu trov konania, pretože mal vo veci plný úspech, každý úkon alebo každé platenie trov treba posudzovať samostatne; to platí aj pre trovy právnej služby (m. m. , , ).

18. Odborná právnická literatúra vo vzťahu k problematike trov konania uvádza: „ zavádza novú definíciu trov konania, pričom za trovy konania sa podľa novej právnej úpravy považujú len také výdavky, ktoré vznikli v konaní, t. j. v období od začatia konania (pozri ) do jeho skončenia. Je teda irelevantné, že určité výdavky vznikli v bezprostrednej súvislosti s týmto konaním, no pred jeho začatím (napr. v súvislosti s predžalobnou výzvou), pretože je vylúčené takéto výdavky považovať za trovy konania, keď nevznikli počas prebiehajúceho konania. Ak strana mala takéto výdavky, tieto by mohli byť v niektorých sporoch posúdené ako náklady spojené s uplatnením pohľadávky podľa . Definícia trov v , nie je viazaná len na trovy strán sporu. Nová právna úprava druhy trov konania nevymedzuje ani príkladným výpočtom, ako to bolo v ustanovení . Trovami konania spravidla budú hotové výdavky strán a ich zástupcov ako cestovné náhrady, stravné, náklady na ubytovanie, poštovné, súdne poplatky, ušlý zárobok, trovy dôkazov, odmena za právne služby poskytnuté advokátom a iné. Aby sa výdavky, ktoré v konaní vznikli, mohli považovať za trovy konania, musí byť splnená aj ďalšia požiadavka, a to, že musia byť preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva v tomto konaní. Výdavky, ktoré strana nepreukázala a neodôvodnila, nemôže súd považovať za trovy konania a priznať ich ani s poukazom na zásadu oficiality zavedenú pri rozhodovaní o trovách konania v .“ (Horváth, E., Andrášiová, A., Henčeková, S., , Komentár, 2. doplnené a prepracované vydanie. Bratislava: Wolters Kluwer SR s. r. o., 2018. s. 674 a 675).

19. obsahuje exaktnú definíciu trov konania, ktorej naplnenie je podmienené súčasným (kumulatívnym) splnením všetkých zákonných znakov v zmysle ustanovenia . Časový interval, v rámci ktorého možno uvažovať o trovách konania, je striktne ohraničený začatím konania ( ) a právoplatnosťou súdneho rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

20. Podľa príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

21. Náklady spojené s uplatnením pohľadávky v súdnom konaní nemožno priznať bezvýnimočne. Z ustanovenia možno vyvodiť, že trovami konania sú len také preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Za náklady spojené s uplatnením pohľadávky v konaní pred súdom možno považovať len také, ktoré boli nevyhnutné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva a z časového hľadiska vznikli v konaní, t. j. časový interval je striktne ohraničený začatím konania a právoplatnosťou rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. Z uvedeného dôvodu sa napríklad v súvislosti s trovami právneho zastúpenia za účelné považujú len tie náklady, ktoré zodpovedajú a sú v súlade s Ministerstva spravodlivosti SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Pokiaľ tak ustanovuje osobitný predpis, možno za príslušenstvo pohľadávky považovať aj náklady, ktoré vznikli v štádiu predsúdneho konania, a to najmä vtedy, pokiaľ povinnosť vykonať pokus o mimosúdne vyriešenie veci ustanovuje alebo osobitný predpis.

22. Rovnako tak rozhodol Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. zo dňa 09.06.2010, v ktorom uviedol, že príslušenstvom pohľadávky sú aj vyložené náklady na odmenu a právnu službu poskytnutú mimo súdneho konania v súvislosti s uplatnením pohľadávky ( ).

23. To, že do Ministerstva spravodlivosti SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov bola ako úkon právnej pomoci zakotvená aj predžalobná výzva neznamená záver, ako uviedol žalobca v odvolaní, že keďže neupravuje spôsob určenia a výšku odmeny, náhrady hotových výdavkov a náhrady za

stratu času advokáta za právne služby poskytované klientom, nie je možné nepriznať náhradu odmeny advokáta za predžalobnú výzvu ako úkon právnej služby, nakoľko predmetné ustanovenie zákona v žiadnom prípade neupravuje spornú problematiku na rozdiel od , čím sa, ako už žalobca uviedol, vylučuje aplikácia nadradeného zákonného právneho predpisu. Zakotvenie tohto samostatného úkonu právnej služby však spočíva v tom, že si tieto náklady možno jednoznačnejšie uplatniť ako príslušenstvo pohľadávky. Novela uvedenej teda odstránila pochybnosť o tom, či možno predžalobnú výzvu považovať za príslušenstvo pohľadávky tým, že tento úkon zaradila samostatne medzi úkony, za ktoré patrí advokátovi odmena.

24. Je nepochybné, že za náklady na uplatnenie pohľadávky v zmysle ustanovenia o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, možno odmenu za tento úkon považovať za účelne vynaložené náklady. Je potrebné však poznamenať, že odmenu za predžalobnú výzvu nemožno priznať v rámci náhrady trov konania podľa ustanovenia , pretože nejde o trovy vynaložené v súdom konaní. Z uvedených dôvodov odvolací súd považoval odmenu účtovanú splnomocnencom žalobcu za predžalobnú výzvu za príslušenstvo vymáhanej pohľadávky v zmysle ustanovenia .

25. Vzhľadom k vyššie uvedenému je odvolacia námietka žalobcu o nesprávnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie neopodstatnená.

26. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd potom platobný rozkaz súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. v časti náhrady trov právneho zastúpenia v zmysle ustanovenia z dôvodu vecnej správnosti vo výroku potvrdil.

27. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovení v spojení s ustanovením a contrario tak, že plne úspešnému žalovanému nepriznal voči žalobcovi nárok na náhrada trov odvolacieho konania. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný bol v odvolacom konaní pasívny, k odvolaniu sa nevyjadril, náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnil a podľa obsahu spisu mu ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. Odvolací súd vychádzal z Článku 17 Základných princípov zakotvujúceho procesnú ekonómiu, keďže rozhodovanie postupom podľa ustanovenia , v spojení s ustanovením najskôr o nároku na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania za situácie, že žalovanému žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného sporového konania.

28. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).